4. schôdza

Ďakujem pánovi kolegovi Sopkovi, že potvrdil ako komunálny poslanec moje slová.
Ešte raz teda zdôrazňujem, poskytovanie príspevku na starostlivosť o dieťa aj pre deti staršie ako tri roky bude znamenať vysokú možnosť finančnej podpory aj pre rozširovanie obecných zariadení pre deti, aj pre, aj pokiaľ ide o súkromné zariadenia. Veľmi jednoduchým spôsobom takto dokážeme vyriešiť akútny nedostatok miest v predškolských zariadeniach. Presne tak, aj ja si spomínam na ten kritický článok a to, čo vlastne rodičia zažívali pred tými pár týždňami, keď sa deti nahlasovali do obecných škôlok, to bolo jednoducho hrozné.
Ako, kolegyne, kolegovia, uvedomujete si vážnosť situácie, aká je, pokiaľ ide o rodiny s malými deťmi? Uvedomujete si to, že, skrátka a dobre, dnes nie je dostatok miesta v predškolských zariadeniach? Tento návrh by umožnil doslova z večera na ráno to, aby keď už nie obecné, alebo ktoré sa budú tri roky stavať, ale aspoň tie súkromné, ktoré dokážu vzniknúť naozaj v priebehu niekoľkých mesiacov, aby sa týmto spôsobom, elegantne a jednoducho vyriešil problém, ktorý dnes majú rodičia s malými deťmi, ešte raz vás vyzývam, zamyslite sa, prosím vás, zahoďte preč okovy koaličnej zmluvy a podporte tento návrh.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, že konečne máme zákon, ktorý nie je zmätočný a ktorý nehovorí o tom, že dvakrát budeme dávať do zákonov niečo to isté alebo že budeme riešiť niečo iné v zákone a niečo iné hovoriť, takže ja som nakoniec rád.
A začnem aj ja genézou, tak ako pán poslanec Mihál hovoril o genéze. No skúsim tú genézu. Tá genéza vznikala tým, a súhlasím, že postupne bolo navyšované príspevok na starostlivosť o dieťa, v dnešnej podobe 280 eur. Tých 280 eur, upozorňujem ctené auditórium, že nevznikla ako nejaká suma, ktorú sa niekto asi snažil buchnúť po bruchu, alebo nejako si ju vymyslieť, ale bolo o niečo, čo sme konzultovali aj s Európskou komisiou, tak ako správne poznamenal pán poslanec Mihál, že 75 % týchto prostriedkov sú refundované z prostriedkov Európskej únie, čiže museli sme s Európskou úniou komunikovať o tom, kde je tá priemerná hodnota tých predškolských zariadení alebo týchto, týchto zariadení, o ktorých hovoríme, čiže hľadali sme teda to, to riešenie, my sme im niekoľkokrát prezentovali a čísla, ktoré teda hovoria o tom, aké, aké sú priemerné náklady na takéto zariadenia, a Európska komisia na báze toho nám odsúhlasila výšku 280 eur, lebo ak by sme už dávali vyššiu výšku alebo teoreticky by sme mohli povedať aj 500 eur, otázka je, že Európska únia by povedala, kde sú priemerné náklady, a do tejto výšky bude ochotná refundovať tých 75 %. Čiže to je prvý vážny fakt, že teda my môžeme tu hovoriť aj 300, aj 320, musíme mať ale reálne doklady alebo reálne čísla, ktoré budú prezentovať to, že teda, že máme teda to nejakým spôsobom komunikačne odprezentované, a ja netvrdím, že možno za rok, keď urobí si ministerstvo znovu ďalšiu nejakú..., alebo teda nejaké teda prepočty, ktoré budú hovoriť o priemerných nákladoch na takéto predškolské zariadenia, budeme hovoriť o tom, že to bude aj 300 eur. Vôbec sa tomu nebránim, naopak. Myslím si, že my sme mali snahu práveže tú sumu posunúť na najvyššiu možnú mieru. To je prvý vážny fakt.
Druhý vážny fakt a to priznal aj pán poslanec Mihál, že mal problém vôbec zvýšiť príspevok na starostlivosť o dieťa v bývalej koalícii, dnes hovorí o tom, zvýšme to na 300, čo teda bývalá, bývalá teda vláda to zvýšila o 50 eur, čo v ponímaní slovenskej koruny je 1 500 korún, čo neni tak malá suma, myslím, že to bol chvályhodný počin, znížili sme administratívne náklady s takýmto, s takýmto konaním, že jednoducho ľudia nemusia nejakým spôsobom krkolomne bločky a tak ďalej nosiť, a myslím, že urobil sa nejaký celkom solídny nášľapný systém, alebo teda ten základný systém.
Myslím si, znovu opakujem, že nebudem, nebudem brániť sa tomu, aby do budúcna, keď nájdeme teda tie prepočty, ktoré budú hovoriť, že teda ten nárast cien bol taký, že môžeme teda predstúpiť pred Európsku komisiu a povedať, O. K., dnes už sú tie náklady niekde na úrovni 300 eur. Ale rád by som, aby sme teda požiadali a potom ministerstvo o nejaké prehodnotenie. Predsa tento príspevok bol zvýšený asi niečo pred dvoma rokmi, tak myslím, že 2-2,5 roka, čiže odvtedy mohli narásť tieto náklady a znovu opakujem, myslím si, že je tu, je tu snaha určite prispieť aj k takémuto riešeniu.
Čo sa týka miest a obcí. My sme, tá priemerná výška, už tu bolo poznamenané, sa pohybuje v týchto zariadeniach niekde na úrovni 60-70 eur. Bohužiaľ, a je pravdou, že týchto predškolských zariadení je málo a väčšinou v týchto zariadeniach si možno, možno časť ľudí vie vybaviť možno takéto zariadenie a možno nie práve tí ľudia, ktorí sú odkázaní na takýto vysoký príspevok. Čiže vnímam to, že aj preto sa nejakým spôsobom obmedzila výška pre mestá, obce do úrovni 80 eur, je to jednak aj ich kompetenčne, kompetencia teda tejto, tejto municipality. A zároveň ak by sme teda posunuli to na 280, ja predpokladám, že ten nárast by bol obrovský, lebo v tých VZN, teda všeobecne záväzných nariadeniach by si každá obec, každé mesto zvýšilo to na maximálnu úroveň, no a potom by to bola otázka toho, akým spôsobom by na to reagovalo, aj, aj finančná náročnosť. To, čo je vlastne aj tým problémom, toho, toho, toho príspevku až na úroveň tých šiestich rokov.
Ja chcem len upozorniť, Slovensko, pokiaľ sa týka starostlivosti o matky alebo o rodičov má jednoducho nadštandardný systém. A v krajine OECD nie je bežným štandardom 34-týždňová materská a neni bežným štandardom ďalšie dva roky rodičovský príspevok, práve naopak, vo veľa štúdiách boli sme kritizovaní ako Slovensko, že jednoducho nemáme záujem ako prinavrátiť tie mamy, hlavne mamky do toho, do toho pracovného prostredia, a práve preto sa aj vymýšľali tie projekty, flexibilita pracovnej doby a tak ďalej, to je to zosúladenie rodinného a pracovného života. Čiže otázkou je, že teda na jednej strane sme kritizovaní, že robíme, robíme, by som povedal, nadštandardné veci preto, aby sme teda tie mamy nejakým spôsobom nevtiahli naspäť do pracovného procesu, na druhej strane ešte hľadáme riešenia, ktoré sú do tých šiestich rokov. Ja by som sa vôbec nebránil, ak by to bolo aj, aj ešte ďalej a tak ďalej, otázka je fakt, ak teda aj bolo tu aj spomenuté, v roku 2011-2012 bol problém zvýšiť príspevok na starostlivosť, nie to, aby sme sa bavili, aby sme tento príspevok dali ešte do šiestich rokov. Osobne si myslím, že skôr tá cesta by mala viesť cestou vytvárania týchto predškolských zariadení, práve tým, že aj vláda v tých tzv. alebo kritizovaných sociálnych balíčkoch dávala dvakrát po 10 mil. na nové predškolské zariadenia. Myslím, že ešte to určite nestačí, a na pokrytie týchto požiadaviek ďalej bude teda potreba dopĺňať tieto zdroje.
Faktom je, že toto je cesta podľa mňa a toto by bolo možno aj filozofia, hľadať riešenie aj v spolupráci s Európskou úniou, teda projekčne myslím, lebo je to nová zamestnanosť. Vytváranie takýchto zariadení vytvára nové pracovné miesta a rozumiem tomu, že možno aj tým ťahákom pre tie nové pracovné miesta by boli aj tie súkromné zariadenia, ktoré by, by som sa vytvárali na nejakom priestore. Možno by to stálo za diskusiu, za reč, faktom je, že dnes som rád, že sme sa dostali vôbec k nejakému štádiu, kde máme nejakú dobrú štartovaciu plochu a kde teda vláda dala do týchto predškolských zariadení toľko, čo za predchádzajúce obdobie, neviem, veľa rokov dozadu neboli investované.
Čiže som pripravený alebo určite každý je pripravený na diskusiu na to, akým spôsobom podporiť takéto riešenia, len znovu opakujem, nemôže to byť nejakým spôsobom riešené extrémne. Znovu opakujem len to, čo sme mali aj s predstaviteľmi OECD diskusiu, za čo sme boli, by som povedal chválení, za čo sme boli kritizovaní a tak ďalej. V každom prípade tá vízia a tá, ten, ten nejaký, tá diskusia skôr bola, viedla sa k tomu, že by tie predškolské zariadenia mali vznikať, to by mala byť tá primárna podpora, a nie to, aby sme podporovali to, aby, aby zostávali rodičia na tej, kvázi na tom materskom alebo teda tej, na rodičovskom alebo možno ešte na ďalšom období, aby zostávali doma, aby teda po nejakom čase išli alebo sa zapojili do pracovného prostredia, čo teda v mnohých prípadoch práve kvôli tomu, že teda ten, príjmová stránka týchto rodičov nie je tak významne vysoká, tie ženy majú tú tendenciu, tie ženy majú tendenciu alebo tie mamy majú tendenciu ísť do pracovného prostredia, čiže je to dvojsečná zbraň.
V každom prípade ja som rád, že sa naštartoval systém, systém nových predškolských zariadení, a je to významný vklad do toho, aby sa na tomto základe dalo budovať. Nie som celkom naklonený, aby sme tu teraz handlovali, či to má byť do štyroch rokov, či to má byť do piatich rokov, do šiestich rokov a tak ďalej. Skôr si myslím, že hľadajme riešenie na to, aby sa zvýšili, zvýšili výdavky štátneho rozpočtu do týchto predškolských zariadení, a možno toto bude štartovací mechanizmus na to, aby sme teda vytvorili podmienky na to, aby tých predškolských zariadení bolo viac, myslím, že absentuje, veľmi, veľmi veľká požiadavka bola hlavne Bratislava a okolie, tu je fakt nedostatok a tých predškolských zariadení aj po diskusii s rôznymi predstaviteľmi len to bolo potvrdené. Myslím, že hľadajme aj s municipalitami, akože teda s mestami, obcami, hľadajme teda to riešenie, aby sa to dalo zlepšiť.
Znova opakujem, pokiaľ sa týka tých 280 eur na to, má to, má to výpočet, požiadajme ministerstvo, možno bude aj tých 300 eur, nebránim sa tomu, nech príde ministerstvo s tým, že má to vynegociované s Európskou komisiou. Pokiaľ sa týka tých ďalších možností, budeme očakávať, čo bude aj štátny rozpočet, čo dá možnosti, a podľa toho sa možno aj dospejeme k nejakým ďalším pozitívnym veciam.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, chcem dve veci.
Po prvé. Tak povedali ste, že dvakrát desať, to je dvadsať miliónov, dala vláda na výstavbu nových škôlok. Koľko nových škôlok sa dá postaviť za 20 mil., desať na celé Slovensko? Psovi mucha.
Po druhé. Keď aj nové škôlky týmto spôsobom vzniknú, niekto predsa musí financovať chod tých škôlok, chod, na každé dieťa sú nejaké náklady, to znamená, pribudne viac miest, dobre, vďaka aj za tú muchu, ale tie obce to musia zafinancovať a dnes nemajú peniaze. To je niečo podobné ako v sociálnych službách. Postavila sa veľká hromada z eurofondov kamenných zariadení pre dôchodcov, ale dnes nemá kto financovať miesta tých samotných dôchodcov, oni na to peniaze nemajú a obce tiež nie. Čiže to nie je len tak.
Ďalej. Ešte sa vrátim k tým 80 eurám. Logicky, prosím vás, rozmýšľajme. Dnes rodina s dieťaťom vo veku do troch rokov dostáva rodičovský príspevok 203 eur. My jej cez tento zákon ponúkneme ako alternatívu 80, pokiaľ to dieťa majú v obecnej škôlke, no, prosím vás, len padnutý na hlavu si zvolí menšiu sumu, 80 eur, keď druhá alternatíva je o žiadny príspevok na starostlivosť nežiadať a zostať na rodičovskom príspevku, ktorý je síce skromný, ale predsa len 203 eur.
Zavedenie príspevku pre obecné škôlky 80 eur postráda elementárnu logiku.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Burian, ja to z pozície starostu samosprávy, keď som ešte bol, som vnímal ako diskrimináciu, ten príspevok, tých 80 euro. Náklady na žiaka v škôlke aj v obecnej sú ďaleko vyššie. My sme tie náklady mali cca 180 až 220 euro. Keby sme mohli čerpať ten príspevok tak ako v súkromných škôlkach, tak tie peniaze, ktoré sme my dávali do tej škôlky by sme kľudne vedeli využiť na rozšírenie, rozšírenie kapacity. Obce sú podfinancované a aj tá podpora, o ktorej ste hovorili, zo štátu, že sa bude, budú dávať peniaze na výstavbu škôlky, tak znova je limitovaná na žiaka a suma, ktorá ide na žiaka, za takú sumu sa jednoducho tá škôlka ani postaviť nedá. Tam tá samospráva znova musí prispievať, a nie povinných 5 %, ale ďaleko vyšším percentom, pretože okrem toho, teda tá škôlka okrem toho, že má tam byť nejaký počet žiakov v tej triede, tak musí spĺňať ešte nejaké ďalšie, ďalšie veci, čo sa týka hygieny, a ten počet žiakov tam môže byť len nejaký a, samozrejme, náklady na výstavbu toho objektu sú väčšie ako ten počet žiakov prípustný krát tá suma, ktorú ten štát dáva.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, je ešte jeden pomerne významný rozdiel medzi tým, keď štát prispieva peniazmi na stavanie škôlok a keď dáva peniaze rodičom, ktorí ich potom platia v podstate rôznym poskytovateľom starostlivosti za to, že oni môžu pracovať, a využijú príspevok tak, ako ho navrhujeme, na to, aby uhradili časť alebo celú časť peňazí, ktorú tá starostlivosť stojí.
A ten rozdiel je v tom, že kým stavaním škôlok my konzervujeme aj pedagogicky ten systém, ktorý tu máme dnes, ktorý nie vždy všetkým rodičom vyhovuje, tak pri príspevku na starostlivosť umožňujeme rodičovi využívať širšiu paletu možností, akým spôsobom má byť o to dieťa postarané. Môže to zaplatiť agentúre a má tam one to one opatrovateľku alebo opatrovateľku, ktorá má niekoľko detí, môže to dať agentúre, ktorá prevádzkuje dajme tomu detské kluby alebo, alebo lesné škôlky, môže to dať škôlke, môže to dať rôznemu typu starostlivosti v závislosti od toho, aké sú jeho vlastné preferencie. A aj ak to dáva škôlke, tak vďaka tomu, že dáva peniaze na starostlivosť o vlastné dieťa, do väčšej miery môže zasahovať do pedagogického procesu a prenášať svoje vlastné predstavy o tom, ako má byť s dieťaťom zachádzané, než to je v dnešnej dobe. A to je žiaduci stav.
A aj keď sa pozrieme na to, ako je napísané programové vyhlásenie vlády, kde v časti vzdelávania je potreba dieťaťa na prvom mieste, kde orientácia na dieťa má byť axiómou, z ktorej vychádzame, tak potom prístup cez príspevky rodičov je oveľa efektívnejší ako etatistické, etatistický prístup zvrchu a stavanie škôlok zo strany štátu.

Ďakujem. Chcem sa dotknúť toho spomínaného problému, Bratislavy. Bratislava má jeden problém, teda ako ja to pozorujem, že veľké množstvo Bratislavčanov v podstate býva niekde inde. Bývajú v Rovinke, Malinove a v rôznych teda mimobratislavských, a pritom ponechali povedzme, keď si postavili ten byt, ten dom, byt si, ponechali si trvalé bydlisko aj v Bratislave napríklad a deti vozia vlastne aj do škôlok, aj do škôl do Bratislavy. A vlastne tým znižujú možnosť tých ľudí, ktorí, Bratislavčanov, ktorí sú odkázaní na tieto zariadenia, že ich je málo.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. A neviem, či som správne pochopil pána Poliačika. Tá variabilita už dnes je nastavená v tom príspevku na starostlivosť o dieťa. Ak sa bavíme od..., medzi tým 3 až 6 rokmi tou nadstavbou, to je otázka, ako je možnosť financovania zo strany štátu zabezpečená. To neni len na to, aby sa stavali nové škôlky. Veď sú tu predškolské zariadenia, ktoré boli jednoducho zdevastované. To je na rekonštrukciu, na obnovu takýchto, takýchto zariadení. A myslím, že z 20 mil. sa dá niečo urobiť, to, čo sa pomerne dosť často zanedbávalo, a možno obce skôr predávali takýto majetok, ako keby sa starali. A to je odpoveď sčasti aj na pána Laurenčíka, aj pána Mihála. Jednoducho je to originálna kompetencia tej obce a toho mesta.
Otázka znie, že teda ak, do akej miery dokáže aj tá obec zafinancovať takéto zariadenie. To neni otázka nejaká, by som povedal, len podružná. Je to otázka peňazí a otázka financovania. Ak sa postavíme na to, že toto vieme zabezpečiť v prioritách pre municipality, potom je možnosť baviť sa o tom, či ten príspevok bude aj 280 aj vo vzťahu k mestám, obciam.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ctené kolegyne poslankyne, ctení kolegovia poslanci, vážení prítomní, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá ma poverila, aby som vystúpil ako navrhovateľ.
Cieľom predloženého návrhu je zvýšenie zákonnej výšky tzv. poslednej známej daňovej povinnosti, od ktorej je potom povinný, daňovník povinný platiť preddavky na daň, či fyzická, či právnická osoba, a to zo súčasných 2 500 eur na 5 000 eur. Tento návrh nebude mať vplyv na verejné financie - tu sa dotknem stanoviska ministerstva financií, ktoré hovorí, že bude mať dopad, k tomu sa ešte vyjadrím neskôr - nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy, avšak tento návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu.

Ďakujem pekne. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasť predloženého návrhu zákona je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbor uvedený návrh prerokoval do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ide skutočne o veľmi jednoduchý návrh zákona, ako som už hovoril v úvodnom slove, jeho cieľom je zvýšiť tzv. poslednú známu daňovú povinnosť pre následné platenie preddavkov na daň zo súčasných 2 500 eur na 5 000 eur.
Dovoľte mi trošku, hoci je to veľmi jednoduché, trošku, trošku na zelenej lúke alebo od podlahy vysvetliť, ako to teda funguje. Asi viete, čo je to daňové priznanie, čiže daňovník, či už je to právnická osoba, alebo aj fyzická osoba, každý rok po skončení roka, v zásade v marci do roka nasledujúceho podáva daňové priznanie, kde mu teda vyjde výška vypočítanej dane, ktorú musí v stanovenom termíne, teda obvykle do konca marca aj zaplatiť. To je teda výpočet dane v daňovom priznaní, platba dane, ktorá vyplýva z daňového priznania.
Tým, to ale nie je všetko. Okrem toho, že daňovníci sú povinní zaplatiť v riadnom termíne daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, čiže v zásade za predchádzajúci rok, za určitých okolností musia daňovníci platiť tzv. preddavky. To znamená, že už počas napríklad roka 2016 platí daňovník, či je to právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, platí preddavky na zdaňovacie obdobie 2016 a potom v daňovom priznaní, ktoré podá v marci 2017, si vypočíta skutočnú svoju daňovú povinnosť, aká mu vyplýva z jeho výsledku za rok 2016, a túto výslednú daň, ktorú si vypočíta v marci 2017 vlastne porovná s preddavkami, ktoré počas roka 2016 platil, buď doplatí nejaký ten nedoplatok, alebo, naopak, daňový úrad mu vráti preplatok. Čo je asi zrejmé, je to, že platenie tých preddavkov, prirodzene, zaťažuje či právnické osoby, alebo fyzické osoby podnikateľov, pretože vlastne tú daň svojím spôsobom musím platiť dopredu na základe výsledku, ktorý som za minulý rok, mal za minulý rok. Po prvé mi to komplikuje ako podnikateľovi moje cash flow, pretože každého štvrťroka, dokonca možno každý mesiac musím určitú sumu zaslať na daňový úrad a tá mi, samozrejme, chýba na iné veci; a druhá vec je tá, že pokiaľ sa stane, a to sa stáva, že mal som predošlý rok úspešný, z toho mi teda vyšla pomerne vysoká daň a povinnosť platiť preddavky, relatívne vysoké, čo v prípade, že sa mi teraz nedarí, ale ja som vlastne nútený na základe predošlého roka platiť vysoké preddavky. Jednoducho komplikuje mi to život. A môže to spôsobovať aj skutočne vážnejšie problémy.
Čiže my teda navrhujeme, a aby sa ten limit zvýšil na dvojnásobok z 2 500 na 5 000 eur. Čo to teda znamená? Ešte raz to poviem. Podľa platného zákona, ak za rok 2016 niekomu vyjde daňová povinnosť, resp. posledná známa daňová povinnosť vyššia ako 2 500 eur, čiže zaplatí daň vyše 2 500 eur, musí v tom ďalšom období platiť tieto preddavky, my navrhujeme, aby sa tak stalo len vtedy, keď tá posledná známa povinnosť bola vyššia, bola až 5 000 eur. Bude to mať, samozrejme, pozitívny vplyv, povedal by som dokonca, že veľmi pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, či právnické osoby, alebo fyzické osoby, rôznych živnostníkov, slobodné povolania a podobne, pretože to zlepší ich cash flow, a, samozrejme, z tohto pohľadu primárneho bude to mať mierne negatívny vplyv na štátny rozpočet, pretože tie peniaze, ktoré dnes idú do štátneho rozpočtu počas roka v podobe tých preddavkov, tak časť z nich chodiť nebude a príde až v tom marci roka nasledujúceho. Čiže, čiže tie platby štát dostane, hej, tak ako tak, ale, ale s určitým oneskorením, pol roka, trištvrte roka a podobne.
Ale chcem povedať ešte jednu vec, ktorá mi vyplýva z mojej praxe človeka, ktorý teda intenzívne chodí medzi ľudí a rieši s nimi tieto problémy, pokiaľ ide o platenie daní a odvodov. Ak raz máte v zákone napísané, že povinnosť platiť preddavky máte vtedy, keď prekročíte hranicu 2 500 eur, a to platenie preddavkov nie je práve príjemná vec pre podnikateľa, tak ten podnikateľ, pokiaľ môže, urobí všetko preto, aby tú hranicu 2 500 eur neprekročil. Čiže možno keby tá hranica bola - nieže možno, určite - keby tá hranica bola posunutá vyššie, a mne ako podnikateľovi vychádza výsledná daň povedzme 2 800 eur, tak to neriešim, tých 2 800 eur by som zaplatil bez problémov, pretože by som vedel, že žiadne preddavky ďalej platiť nemusím a zaplatím až o rok ďalšiu daň. Ale ak dnes je to tak, že viem, že pri daňovej povinnosti 2 800 eur musím ešte potom teda platiť preddavky, tak urobím všetko preto, vymyslím si, v úvodzovkách, prepáčte, že preháňam, ale to tak je, vymyslím si nejaké výdavky, urobím nejaké účtovné operácie - a upozorňujem vás, že vymyslím si, to som skutočne šliapol vedľa - ale tie účtovné operácie, ako si znížiť aktuálny daňový výsledok, sú a sú v súlade so zákonom, ja tu nemám čas vám to vysvetľovať, ani to nepotrebujete počuť. Ale je to absolútne legálne, ako si to poposúvam. Čiže poposúvam si to tak, aby som sa dostal s tou daňovou povinnosťou do hranice 2 500 eur, no a potom sú teda dve veci, nemusím platiť preddavky, lebo som to zvládol, a po druhé ešte zaplatím o tristo eur nižšiu daň. Tým pádom ten štát príde o 300 eur, ktoré by som inak relatívne ochotne aj dal, ale nedám, lebo nechcem platiť preddavky. Chcem sa tomu vyhnúť.
Takže, takže ja tvrdím, tvrdím, že zvýšenie limitu na platenie preddavkov z poslednej známej daňovej povinnosti 2 500 na 5 000 bude v konečnom dôsledku znamenať, keď neberiem do úvahy to cash flow, keď beriem do úvahy čistý príjem do štátnej kasy, bude znamenať vyšší príjem do štátnej kasy, pretože podnikatelia nebudú mať tú negatívnu motiváciu udržať výšku svojej daňovej povinnosti do 2 500 eur, ktorú teda žiaľ majú dnes tým úzusom, ak prekročia 2 500 eur, musia platiť preddavky. Čiže ešte raz chcem zdôrazniť, zvýšenie hranice poslednej známej daňovej povinnosti z 2 500 na 5 000 eur štátnu kasu nijako nepoškodí, tvrdím, práve naopak dosiahne sa vyšší výber daní v konečnom dôsledku a, samozrejme, veľmi to pomôže právnickým osobám, fyzickým osobám, podnikateľom, pretože to zlepší ich cash flow.
Ďakujem pekne za pozornosť a verím v podporu tohto návrhu.