51. schôdza

Vážená pani predkladateľka, vážený pán predseda Národnej rady, vládna koalícia pokračuje v robení si trhacieho kalendára zo zákona o verejnom obstarávaní. Ako už predo mnou povedala pani poslankyňa Cigániková, minulý týždeň v rámci schvaľovania vládnej novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorá bola pripravená Úradom pre verejné obstarávanie, prešla dlhodobou diskusiou, prešla medzirezortným pripomienkovým konaním, kde sa Úrad pre verejné obstarávanie veľmi poctivo a podrobne zaoberal všetkými pripomienkami. Viem to, keďže aj ja som bol pri predkladaní jednej z pripomienok v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Úrad s nami rokoval. Nezhodli sme sa, a teda nemal ten návrh našu podporu ani v tej pôvodnej podobe, ale bol pripravený korektným spôsobom, bol korektne, korektne prerokovaný a prešiel riadnym legislatívnym postupom.
A zrazu tu koaliční poslanci, resp. pán poslanec Marček a koaliční poslanci v druhom prípade úplne od boku predložili ani nieže na rokovaní výborov, ale na rokovaní pléna pozmeňujúce návrhy, a to pozmeňujúce návrhy také, proti ktorým, keď boli schválené, sa ozval samotný Úrad pre verejné obstarávanie. Jeho predseda pán Hlivák, ktorý pokiaľ viem, nezvykne veľmi komentovať, čo sa deje v Národnej rade, tak už považoval za potrebné povedať, že sa nestotožňuje so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi, a dokonca vyzval prezidentku, aby zákon vetovala. Upozornil, že neprešli medzirezortným pripomienkovým konaním, a upozornil na to, že Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý zodpovedá za to, aby verejné obstarávanie prebiehalo korektne, mal zásadné právne výhrady. Napriek tomu koaliční poslanci ten návrh, tie dva pozmeňujúce návrhy a potom celý zákon schválili.
Teraz prichádzajú poslanci za SNS zasa s pozmeňujúcim návrhom, ktorým dosť zásadným spôsobom menia celý systém verejného obstarávania. Menia ho poslaneckým návrhom. Nechcem tu opäť rozvíjať tú debatu, že takáto vec by mala prejsť riadnym pripomienkovým konaním, lebo ak posuniete zákon do druhého čítania, tak bude síce pripomienkové konanie, ale to nebude pripomienkové konanie k návrhu zákona, to bude pripomienkové konanie skrátené a bude len k stanovisku vlády k poslaneckému návrhu zákona.
Prichádzate s návrhom, aby verejné obstarávanie, normálne verejné obstarávanie sa pri stavebných prácach, ktoré súvisia s rekonštrukciou školského internátu, študentského domova, polikliniky alebo nemocnice nemuselo uskutočniť v prípade, že predpokladaná hodnota zákazky je nižšia ako 3 milióny. Doteraz je tá hodnota stanovená na 180-tisíc. Čiže viac ako 16-násobne idete zvýšiť predpokladanú hodnotu zákazky, pri ktorej sa nemusí konať žiadne verejné obstarávanie. Lebo ten mechanizmus, ktorý tam navrhujete, teda predloženie troch ponúk, teda keby to bolo aspoň so zverejnením, ale tuto navrhujete, aby to bolo rokovacie konanie bez zverejnenia, ak je to nad limit 180-tisíc a teda menej ako 5 miliónov, priamo dotyčný verejný obstarávateľ osloví tri ľubovoľné hospodárske subjekty, ktoré mu predložia ponuku. A dokonca ani nemusí vybrať tú najvýhodnejšiu ponuku, stačí, ak to bude jedna z tých prvých troch, čo bude pomerne ľahko splniteľná podmienka v prípade, že budú oslovené tri subjekty a viacej subjektov oslovovať netreba, a v prípade, že tá ponuka nebude o 20 % vyššia ako tá najlepšia, najlepšia ponuka. Čo pri stavebných prácach by tiež nemal byť až taký problém a najmä v situácii, keď si samotný verejný obstarávateľ bude určovať, ktoré tri subjekty osloví, nič nebude brániť tomu, aby sa to robilo formou malých domov, formou toho, že tí, tie oslovené subjekty budú dohodnuté a dajú také ponuky, aby to vyhral, vyhral ten správny.
Priznám sa, že z dôvodovej správy mi nijako nie je jasné, prečo, prečo prichádza takáto zmena. Ak sa má zmeniť limit, a však môžme sa baviť o tom, že ako sa má zmeniť limit, tak by som skôr očakával, že s takýmto návrhom by prišiel Úrad pre verejné obstarávanie. Ale Úrad pre verejné obstarávanie prišiel s návrhom novely, ktorý parlament schválil minulý týždeň, a v tom návrhu to nebolo. Prečo? Prečo Úrad pre verejné obstarávanie nevníma ako problém to, čo vnímajú poslanci? A tá dôvodová správa hovorí iba o tom, že cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušenie rekonštruovania školských internátov, študentských domovov, polikliník a nemocníc tak, aby pri prevádzke, pri zákazke na rekonštrukciu do zákonom ustanovenej hodnoty tri milióny eur v prípade stavebných prác bolo možné namiesto štandardných postupov verejného obstarávania využiť postupy pre zákazky s nízkou hodnotou a zároveň, aby pri zákazkách nad ustanovenú hodnotu muselo dôjsť k tomu veľmi zvláštnemu osloveniu troch subjektov, pričom ani v tom prípade nemusí vyhrať tá najlepšia ponuka, stačí, ak to bude tretie miesto.
No, ja by som očakával, že keď prichádzate s takouto zmenou, tak budete považovať za potrebné to nejako zdôvodniť. Poviete prečo, aké sú tam komplikácie, ako stavebné práce meškajú a nie je ich možné realizovať. Dáte na stôl nejaké čísla, urobíte nejakú analýzu, že v čom je problém, kde sa to zasekáva. Vám stačí povedať, že cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušenie rekonštruovania. Nepovažujem to za dostatočný dôvod na tak významnú zmenu na 16, viac ako 16-násobné zdvihnutie limitu predpokladanej hodnoty zákazky, pri ktorom už nie je potrebné robiť normálne verejné obstarávanie.
Ja pevne verím, že pani prezidentka vráti tú novelu, ktorú ste schválili minulý týždeň a kde ste vsunuli prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Vážneho a pána poslanca Marčeka veci, ktoré neboli odsúhlasené, prerokované ani Úradom pre verejné obstarávanie, ani neprešli, neprešli riadnym procesom, a to len z dôvodu, že ste mohli, lebo máte väčšinu. Ale tu sa môžme, môžme zastaviť ešte skôr a môžme, môžme ten zákon stopnúť, stopnúť ešte skôr. A teda verím, že parlament nebude hlasovať za takýto návrh zákona, ktorý nie je nijako – ani vecne, ani právne – odôvodnený ani v dôvodovej správe, ani v úvodnom vystúpení pani predkladateľky, a teda nevidím prihláseného do rozpravy žiadneho koaličného poslanca, od ktorého by sme mohli očakávať, že nám objasní, že aké sú tie problémy, aké sú tie čísla. A teda vyzývam týmto pani predkladateľku, aby nám k tomu niečo povedala, lebo budeme tu hlasovať o návrhu zákona, ktorý nie je riadne odôvodnený.
To, že cieľom je zjednodušenie rekonštruovania, to snáď nepovažujete za dostatočné odôvodnenie ani vy. Tak keď ste to nespravili v dôvodovej správe, keď ste to nespravili v úvodnom slove, tak prosím, prihláste sa do rozpravy a vysvetlite nám, v čom je teda taký problém a prečo ten problém nie je možné riešiť v rámci súčasného právneho stavu, ale je potrebné meniť podľa vášho názoru zákon o verejnom obstarávaní viac ako 16-násobným zdvihnutím limitu pre obstarávania, pri ktorých nie je potrebné robiť štandardný proces obstarávania.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Dostál, zareagujem na teba, len na jednu vec. Si tam položil takú dobrú rečnícku otázku a ja si ju zoberiem, že či sa, či treba meniť limit, lebo vlastne si poukázal na to, že však minulý týždeň sme tu mali zákon z Úradu pre verejné obstarávanie. A áno, limit, tak ako si povedal, limit meniť vôbec netreba, práve naopak, treba ísť ďalej v transparentnosti, ak chceme naozaj napredovať za krajinami, vyspelými krajinami, ktoré už vo verejnom obstarávaní sú ďalej, tak treba napredovať práve v tej transparentnosti. To je to, o čom sme sa bavili aj pri tom zákone, ktorý bol minulý týždeň, že je dôležité, aby aj pri zákazkách s nízkou hodnotou boli zverejňované vo vestníku ÚVO ex ante, čiže dopredu.
A ono tu si musíme uvedomiť, že verejné obstarávanie, áno, je to proces, ktorý tu už dlhé roky je a napriek tomu ešte stále sú ľudia, ktorí nemali možnosť ako keby sa ho dobre naučiť, ale to nesmie byť ako keby zámienka na to, že teraz ten zákon znefunkčníme. My práve naopak, potrebujeme všetkých ľudí vo verejnom obstarávaní vyvzdelať, myslím, že sa to aj deje, je to aj plánom Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý v tom robí, čo sa dá. Čiže ak chceme pomôcť, aby verejné obstarávanie fungovalo kvalitne a dobre, tak pomôžme ľuďom, ktorí sú obstarávatelia, vyškolme ich, vytrénujme ich a v takom prípade vôbec nemusíme robiť takéto úplne že, neviem, ako by som nazval tieto zásahy do tohto zákona, proste úplne zlé zásahy do tohto zákona, lebo ho znefunkčňujeme ako taký.
Takže toto je určite zlá cesta. Treba sa z nej vrátiť späť a aj ísť cestou posilňovania vlastne verejného obstarávania, transparentnosti a zodpovedného nakladania s verejnými zdrojmi, lebo to je to úplne kľúčové, ale však vlastne o tom si hovoril.
Ďakujem.

Pán poslanec Heger, no ja ale pripúšťam debatu, môžme sa, normálne sa môžme vecne baviť o tom, aké majú byť limity, či pre niektoré typy obstarávania nemajú byť limity iné. Nie tak dávno sme sa tu bavili o obstarávaní potravín pre školské jedálne a iné, iné verejné zariadenia. A ja pripúšťam, že môžu byť situácie, keď postupovať podľa, podľa rigidného systému verejného obstarávania môže byť praktický problém a tie praktické problémy môžu prevažovať nad tým, že sa zabezpečí, zabezpečí transparentnosť a súťaž. Ale malo by to byť vždy riadne zdôvodnené. Keď sa hýbe s limitmi a keď hovoríme, že na toto už verejné obstarávanie nepotrebujeme, na toto stačí, keď, keď... A nieže spravíme nejakú zjednodušenú formu verejného obstarávania, lebo osloviť tri subjekty, tak dobre, no tak keď nakupujem, nakupujem nejakú škatuľu ceruziek, no tak dobre, tak zavolám do troch papiernictiev a zistím, že kde je to najlacnejšie, a tie si kúpim alebo prípadne, keď niekde sú nejaké kvalitnejšie, tak si kúpim, tak si kúpim tie. Pri jednej ceruzke nebudem robiť asi ani to, ale pri stavebných prácach v hodnote do troch miliónov eur aby som postupoval spôsobom, akým je v poriadku, keď si kupujem škatuľu ceruziek alebo, alebo nejakú, nejakú tlačiareň, tak to mi už naozaj príde neprimerané a hlavne, na čo som chcel poukázať svojím vystúpením, neodôvodnené. Aké, aké vážne problémy chcete týmto návrhom riešiť?

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak ako minulý týždeň som nedokončil moje vystúpenie v rámci ústnej rozpravy, dovoľte, aby som dokončil moje vystúpenie a to z toho dôvodu, že predložím pozmeňujúci návrh, ktorý sme avizovali už na minulotýždňovej schôdzi. Dovoľte mi teda jeho krátke odôvodnenie.
K novovloženému bodu 2 upravujeme ustanovenie o poskytovaní príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu. Zavádza sa povinnosť zamestnávateľa prerokovať poskytovanie príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu so zástupcami zamestnancov, aby sa mohol aj v tomto smere lepšie uplatniť kolektívny názor zamestnancov, či o rekreačné poukazy ako formu príspevku na rekreáciu majú kolektívny záujem.
Ďalej sa v prvej vete tohto ustanovenia za bodkočiarkou zamestnancovi zavádza možnosť individuálneho odmietnutia príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu, pričom sa na toto zamestnancovi ustanovuje desaťdňová lehota, aby zamestnávateľ následne mohol vydané rekreačné poukazy vrátiť ich vydavateľovi a bol u týchto zamestnancov pripravený na priame poskytovanie príspevku na rekreáciu. V dôsledku uvedenej úpravy bude závisieť forma poskytnutia príspevku na rekreáciu len na včasnom individuálnom rozhodnutí zamestnanca.
Ďalej v prípade, že zamestnávateľ poskytol zamestnancovi príspevok na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu, vzniká v aplikačnej praxi otázka, či je zamestnanec ako držiteľ rekreačného poukazu oprávnený tento rekreačný poukaz ešte využiť aj po skončení jeho pracovného pomeru u zamestnávateľa, nakoľko rekreačné poukazy sú spravidla platné do konca kalendárneho roka, v ktorom boli vydané.
S ohľadom na skutočnosť, že u zamestnanca, ktorému je poskytnutý príspevok na rekreáciu priamo na základe predloženia účtovných dokladov, nie je možné o tomto prípade uvažovať, sa navrhuje spresniť, že platnosť rekreačného poukazu zaniká dňom skončenia pracovného pomeru zamestnanca, a teda zamestnanec tento rekreačný poukaz nemôže dodatočne po skončení pracovného pomeru využiť. Uvedená úprava zároveň umožní zamestnávateľom úplne alebo čiastočné stornovanie vydaného rekreačného poukazu v prípade skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, čo môže zmierniť náklady zamestnávateľa spojené s poskytovaním príspevku na rekreáciu.
K novovloženému bodu 3, nový odsek 6, tam je zdôvodnenie nasledovné: Navrhuje sa rozšíriť okruh osôb, na ktoré sa vzťahujú oprávnené výdavky zamestnanca súvisiace s rekreáciou, na ktorú mu poskytne zamestnávateľ príspevok. Oprávnenými výdavkami sa stanú aj také výdavky zamestnanca, ktoré zamestnanec vynaloží na rekreáciu svojich rodičov, keďže v týchto prípadoch sa zväčša jedná o osoby vyššieho až dôchodkového veku, ktoré samé spravidla nie sú v zamestnaneckom pomere, a teda samé nemajú nárok na príspevok na rekreáciu od zamestnávateľa. Zároveň sa v niektorých prípadoch jedná aj o osoby, ktoré si samé z poberanej dôchodkovej dávky dlhodobo nemôžu dovoliť ísť na rekreáciu.
K novovloženému bodu 3, nový odsek 7: Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe súvisiace s posudzovaním oprávnenosti vynaložených výdavkov zamestnanca a rozšírenie okruhu osôb, na ktoré sa tieto oprávnené výdavky môžu vzťahovať, sa navrhuje spresniť, v akej lehote a v akom rozsahu je zamestnanec povinný poskytnúť zamestnávateľovi osobné údaje, ktoré sa zúčastnili rekreácie.
Teraz mi dovoľte predložiť samotný pozmeňujúci návrh. Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Baláža k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 1565).
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 1565), sa dopĺňa takto:
Doterajší text v čl. I sa označuje ako bod 1, za ktorý sa vkladajú body 2 a 3, ktoré znejú:
"2. V § 152a odsek 2 znie:
"(2) Zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu, to neplatí, ak zamestnanec najneskôr do 10 dní od prijatia rekreačného poukazu zamestnávateľovi rekreačný poukaz vráti a oznámi, že príspevok na rekreáciu využil alebo má v záujme využiť podľa odseku 8. Platnosť rekreačného poukazu zaniká dňom skončenia pracovného pomeru zamestnanca. Pri poskytovaní príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu na základe zmluvy s vydavateľom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu je výška poplatku za sprostredkovanie služieb podľa odseku 4 maximálne 3 % z hodnoty rekreačného poukazu."
3. V § 152a sa za odsek 5 vkladajú nové odseky 6 a 7, ktoré znejú:
"(6) Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca podľa odseku 4 na rodiča zamestnanca, a to aj bez účasti zamestnanca na rekreácii.
(7) Zamestnanec najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie poskytne zamestnávateľovi osobné údaje každej osoby, ktorá sa zúčastnila rekreácie podľa odseku 5 alebo 6, a to v rozsahu meno, priezvisko a jeho rodinný alebo obdobný pomer k zamestnancovi."."
Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 8.
Novovložené body 2 a 3 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2020, čo sa premietne do článku o účinnosti. V nadväznosti na doplnenie nových bodov sa upraví názov zákona.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, pán predkladateľ, s takto predloženým upraveným oproti tomu, čo ste vo štvrtok mali pripravené, s takto upraveným pozmeňovacím návrhom ja osobne súhlasím, čiže oceňujem to, že ste na základe rozpravy uznali, že je vhodné upraviť, upraviť možnosť spolurozhodovania zamestnanca o tom, či budú využívané rekreačné poukazy alebo "klasicky" preplatenie príspevku na rekreáciu vo výplate zamestnanca, takže ten bod oceňujem. Dá sa súhlasiť, keď to tak chcete, s tým, aby sa rozšíril okruh osôb aj o rodičov, prečo nie, aj keď zamestnanec sám na rekreácii nebude.
Oceňujem, že ste stiahli ten pôvodný návrh, aby nemali právo na príspevok zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke, s tým som veľmi spokojný, som rád, že tá diskusia mala svoj zmysel.
A ten posledný bod, predkladanie toho okruhu oprávnených osôb, to je len spresnenie toho, čo vlastne už dnes vyžaduje finančná správa, takže bude dobré, keď sa to dostane do zákona. Čiže ja váš pozmeňovací návrh podporím, budem hlasovať za tento návrh, len, bohužiaľ, pretože stále máte vlastne zmysel zákona v tom, že budú povinné príspevky aj pre malých zamestnávateľov, zákon ako celok podporiť nemôžem.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja, samozrejme, by som len chcela tiež pripomenúť, že ešte vo štvrtok ste mi argumentovali tým, že teda tí zamestnanci na rodičovskej a materskej dovolenke dostávajú príspevok od štátu, a teda je nelogické, aby ho nedostávali pri tom, podľa mňa je nelogické, ak ho má dostávať niekto mimo zamestnávateľa, teda tí rodičia zamestnanca a v tom prípade, keby ste to ponechali v tej pôvodnej podobe, by to bolo ale brutálne nelogické. Takže ja sa tiež, som spokojná s tým, že ste toto prehodnotili, ale aj tak by som vás chcela upozorniť, že myslite na tú logiku oveľa skôr, ako predložíte nejaký pozmeňujúci návrh, pretože naozaj s ňou prichádzate často veľmi neskoro.
Ďakujem.

Len chcem požiadať, aby bolo hlasovanie o tomto bode zajtra o jedenástej dopoludnia. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predkladateľka, vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, prečítal som si predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní, a onemel som, fakt. Som síce v parlamentných laviciach s prehľadom najmenej z vás všetkých, ako tu sedíme, ale myslím si, že aj parlamentní bardi asi už dávno nevideli takýto návrh zákona, a rozmýšľam, ako ho čo najlepšie pomenovať. No napadá ma asi jediné. Viete, čo by sa stalo, keby bez zmeny zákona zrealizoval zamestnanec nejakej vysokej školy obstarávanie podľa tohto návrhu kolegov z SNS? No ja si myslím, že okamžite by sa o jeho činnosť mala opakovane silno zaujímať polícia. Porušil by – teda okrem duchu zákona o verejnom obstarávaní – aj celú plejádu ustanovení a možno by ma právnici opravili, ja si myslím, že slovo machinácia by tu skutočne bolo namieste.
Do Národnej rady sa bežne dostáva veľa návrhov zákonov, ktoré v sebe lepšie alebo horšie ukrývajú vplyv lobistických skupín. Ja si myslím, že tento návrh sa na nič nehrá a nič neskrýva. Dokonca sa nehrá ani na to, aby vyhrala najlepšia ponuka z troch predložených alebo z troch oslovených uchádzačov. Vyhrá jednoducho tá, na ktorú bude ukázané prstom "nášho" človeka. Ja si myslím, že k dokonalosti tomuto návrhu chýba už len vymenovať konkrétne názvy tých troch firiem, ktoré musia byť oslovené, a najlepšie ešte bude asi pre istotu vyhlásiť vždy tri zákazky s takouto nízkou hodnotou do troch miliónov euro, aby mohli byť všetky tri firmy spokojné.
Zákon o verejnom obstarávaní je veľmi dôležitý zákon, jeho zmeny majú vždy výrazný vplyv na prostredie verejného obstarávania, ako aj na ekonomiku krajiny a každá zmena by mala byť riadne odkonzultovaná na všetkých potrebných odborných úrovniach.
Ja však súhlasím s predkladateľmi, že tento návrh nepotrebuje odbornú debatu, tento návrh je totiž vecou zdravého rozumu a zdravý rozum hovorí hlasovať proti, respektíve, prípadne stiahnuť. Sú to verejné financie, o ktorých sa tu bavíme. Sú to financie, ktoré pochádzajú z daní našich občanov, a ja si myslím, že nie je predsa možné, aby bol rekonštruovaný internát či nemocnica za tri milióny euro a obstarávalo sa to rovnakou formou, akou sa obstaráva nákup kosačky, ktorou školník kosí pred tým internátom trávu.
Kolegyne, kolegovia, hlasovanie o tomto zákone, myslím, našim občanom presne odhalí vzťah každého z nás k verejným financiám. Ďakujem za pozornosť.

Vážený predsedajúci, vážení páni, vážená kolegyňa, ja naozaj len jednou vetou. Nie je to bezdôvodné a, samozrejme, že nie je to aj bezúčelné, je to ale aj veľmi dôležité. Ja vnímam opäť veľmi pozorne, veľmi citlivo všetky príspevky v rámci rozpravy, ktoré tu odzneli. Na niektoré sa reagovať dá a na niektoré reagovať ani nebudem, nie je to potrebné.
Hovoriť či o paškvile, alebo o nejakom nepodarku, alebo o niečom, čo sa nahráva niekomu a kade-tade, poza bučky, to tiež nie je namieste. Osobne si myslím a som presvedčená, že zákon o obstarávaní je tu, o verejnom obstarávaní je tu, treba akceptovať, treba to tak vnímať, ale že je ťažkopádny, to hádam nemusíme ani hovoriť, ani vám, ani iným. Veľmi ťažkopádny, veľmi ťažko sa mnohé veci obstarávajú najmä tam, kde ide o vyššie, vyššie finančné prostriedky. Ja to vnímam aj tak, že naozaj sú to verejné financie a treba naozaj veľmi citlivo a veľmi starostlivo. Tým, že tu zazneli niektoré veci aj podnetnejšie, samozrejme, že je to prvé čítanie, je tu priestor na ďalšiu debatu, bude aj druhé čítanie, nech sa páči, kľudne môžte aj vy s pozmeňujúcim návrhom, ako si vy predstavujete a, samozrejme, že my rovnako urobíme všetko pre to, aby sme tieto veci riešili tak, aby sa finančné prostriedky, ktoré sú dané, vyčerpali včas, aby naozaj tie internáty, ale aj tie nemocnice boli zabezpečené, resp. aby tie finančné prostriedky boli vyčerpané a aby tie opravy boli vykonané tak, ako sa patrí, aby sme nečakali ďalšie dva roky, alebo, resp. vracali peniaze naspäť.
Ešte raz, veľmi pekne ďakujem a prosím o podporu tohto návrhu zákona, aby prešiel do druhého čítania. Ďakujem.