53. schôdza

Milý neomarxistický, neoliberálny a neviem ešte aký kolega Poliačik, vidím, že si teda trafil klinec po hlavičke, lebo tu naozaj, a teda niekedy, niekedy je to aj možno zdramatizované, ale sa to dostáva až do nejakej civilizačnej polohy, ten, ten konflikt. A keď hovoríš o tom, že ide o liberálnu demokraciu, no tak všetky tie reakcie ti v podstate dávajú, dávajú za pravdu. A mňa až teda prekvapuje, ako sa niekto vôbec dokáže priznať k tomu, že je proti liberálnej demokracii. Lebo keď má niekto problém s liberalizmom, to chápem. Niekto môže konzervatívec, niekto môže byť socialista, niekto môže byť nacionalista. Už komunista a fašista by nemal byť. To by malo byť mimo zákona. Ale teda môže mať problém s liberalizmom, s liberálnymi názormi. Ale problém s liberálnou demokraciou, teda so systémom, v ktorom žijeme, v ktorom fungujeme, v ktorom okrem väčšinového rozhodovania alebo rozhodovania väčšiny a demokratického hlasovania sú garantované aj základné práva a slobody všetkým, sú rešpektované menšiny, funguje právny štát, to je liberálna demokracia, tak problém s liberálnou demokraciou by nemal mať žiadny demokrat. Pravičiar ani ľavičiar, liberál ani konzervatívec. Takže len ma prekvapuje, že niekto sa k tomu otvorene priznáva, že má problém s liberálnou demokraciou.
A máme tu, máme tu teda takú tradíciu, že na úroveň afrických krajín sa posúvame zmenami volebného zákonodarstva. No tak teraz budeme, budeme argumentovať rozhodnutím bulharského ústavného súdu, miesto toho, aby sme jasne povedali, v čom je teda ten problém s Istanbulským dohovorom, lebo toto tu nezaznelo, žiadne konkrétne ustanovenie.

Ďakujem. A, pán Blanár, pani Grausová, pán Bernaťák, jediným opakom liberálnej demokracie je totalita. Neexistuje žiadny iný. Nech sa, si pozriete akúkoľvek definíciu demokracie bez toho liberálna, je to totalita väčšiny. Iná ako liberálna demokracia neexistuje. Ak toto popierate, tak ste buď nedovzdelaní, alebo reálne totalitu chcete presadzovať. Sú len dve tieto možnosti.
A, pán Bernaťák, neexistuje také, že všetko je len názor. Na tomto svete stále existujú fakty. Tie fakty vychádzajú z renomovaných vyjadrení renomovaných inštitúcií. Čo je v tomto prípade napríklad Benátska komisia. Bulharský ústavný súd môže posudzovať súlad s Ústavou Bulharskej republiky, ale nie toho, že či ratifikáciou sa niečo prenáša alebo neprenáša do slovenského právneho systému.
A ešte raz opakujem, rodovo podmienené násilie na Slovensku už v legislatíve máme. Tým pádom musíme rešpektovať existenciu rodu. S tým nespravíte nič. To, že máme nedostatky, čo hovoril aj pán Blanár, aj pán Hrnko, že, že ak treba niečo zmeniť v legislatíve, čo sa týka ochrany žien, tak to spravme. No len to je presne to, že namiesto toho, aby sme sa zaoberali zlepšením reálneho stavu tam vonku v teréne, tak sa tu, tak tu mlátime prázdnu slamu na takýchto veciach. A to sú presne veci, ktoré postavenie žien na Slovensku môžu zhoršiť. Pretože postavenie žien nie je dané iba legislatívou. Postavenie žien je dané aj tým, akým spôsobom o nich rozprávame, akým spôsobom sa o nich bavíme, či ministerka bude odporúčať niekomu, že si má dávať na mužov pozor, namiesto toho, aby presne označila agresorov.

Milé dámy, vážení páni, absolvovali sme pomerne dlhú diskusiu. Väčšina vystúpení bola absolútne od veci. Pre tých, ktorí sa vyjadrovali, pán Poliačik je už preč, tak pani Zimenová, pán Dostál, ja iba zopakujem, o čom bolo dnešné rokovanie. Nebolo o predvolebných aktivitách, nebolo o zavádzaní civilizačného sporu. Bolo o vyjadrení sa Národnej rady Slovenskej republiky k požiadavke najskôr Európskeho parlamentu a následne Súdneho dvora Európskej únie k téme, ktorú nastolili, a kde požiadali Slovenskú republiku o stanovisko, aby sa vyjadrila k právnemu základu možnosti pristúpenia Európskej únie k dokumentu, o ktorom sme následne rokovali.
Takže z pohľadu procedúry obsahovo nemáme čo riešiť. Mali sme zaujať stanovisko. Vyjadriť sa k dvom možnostiam, ktoré ponúkol Súdny dvor ako právny základ pre členské štáty, a chcel vyjadrenie, ktoré z tých dvoch možností má Slovenská republika voliť ako preferenciu a odporúčať Súdnemu dvoru ako primárny základ. Pričom sa má vyjadriť aj k tomu, či súhlasí s tým, aby členské štáty alebo aby Európska únia pristúpila k tomuto dohovoru bez súhlasu vyjadrenia a prijatia tohto dohovoru všetkými členskými štátmi.
Ergo naše rokovanie dnes malo byť o tom, či Slovenská republika súhlasí a aké odporúčanie dá ministerstvu spravodlivosti, ktoré bude formulovať pozíciu Slovenskej republiky. Všecky tie debaty o tom, či nám niečo vadí na Istanbulskom dohovore alebo nie, boli procedurálne od veci. A už tie konšpirácie, pani Zimenová, o tom, kam smeruje politicky Slovenská národná strana či ostatné politické subjekty, pri všetkej úcte, na toto rokovanie nepatrili.
Takže veľmi pekne ďakujem za rozpravu. Mrzí ma, že nebola vecná a že vzišiel z toho iba jeden návrh, ktorý sa prakticky merita predloženého návrhu ani netýka. Pretože, pán Dostál, pri všetkej úcte, my sme nerokovali o tom, či budeme schvaľovať alebo nebudeme schvaľovať Istanbulský dohovor, či budeme nejaké uznesenie Národnej rady odvolávať, to proste nebolo predmetom tohto rokovania. A preto nevidím ani dôvod, aby sme sa zaoberali vaším návrhom. Ale však po formálnej stránke je to povinnosťou. Takže to neviem, jak to bude, možno predmetom hlasovania. Ale skutočne ma mrzí, že sme sa nevenovali tej vecnej podstate, tej vecne stránke.
A ak ste sa pýtali na tú časť, kde je všeobecne formulovaná výhrada k Istanbulskému dohovoru, tak je formulovaná všeobecne preto, že pokiaľ, ako ste dobre porozumeli, že pokiaľ niektoré alebo väčšinu častí Istanbulského dohovoru máme obsiahnutú v našom práve, tak pokiaľ ostávajú nejaké iné, ktoré nie sú súčasťou nášho právneho systému, tak bude len na vôli Národnej rady Slovenskej republiky, či ich prijme a bude požadovať, povedal by som, aj takýto mechanizmus vo vzťahu k Európskej únii.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, tak sme tu opäť. Síce zase sme tak v časovej tiesni, lebo o jedenástej je hlasovanie, musíme rozdeliť a takisto sa prihlásil pán kolega Mihál. Tak som rád, že bude pokračovať aj po hlasovaní naša rozprava.
Včera som sa tak zamyslel, keď som si vypočul a nemohol som naozaj zareagovať na všetky tie otázky, ktoré tu boli položené, a samozrejme na reakciu pána Mihála, prečo tak horlivo zastupujem hráčov. Priznám sa, že, netajím sa tým, že som bývalý profesionálny futbalista, veľa rokov som odohral na futbalových trávnikoch a by som si v živote nedovolil urobiť niečo proti hráčom, proti športu celkovo, nielen futbalu, ale myslím si, že hokej, basketbal a všetky športy, ktoré, som v minulosti robil, vedia a snažím sa pomôcť každému športu v každej oblasti. A preto ma to prekvapilo z tej reči, ako on zastupuje tých hráčov a ja akoby som bol proti. Tak ma to veľmi mrzelo, lebo musím povedať, že debatujeme s hráčmi o tých problémoch, ktoré slovenský šport má. Bavíme s manažérmi, bavíme sa s majiteľmi klubov. A slovenský šport treba vnímať v celkovom balíku. Slovenský šport to neni len jedna skupina, tých chráňme, ako poviem, tak ako trebárs medveďov na severnom Slovensku. Ale musíme, samozrejme, sa venovať tomu, že musíme rozmýšľať, aby sa ten šport rozvíjal, aby ten šport fungoval. Lebo keď sa pozrieme v našich súťažiach, a včera som vám to naznačil, že v basketbale hrá len šesť ženských mužstiev, tak je dneska paradoxom, že v kolektívnych športoch okrem futbalu, basketbal, volejbal, hádzaná, nedokážeme naplniť desaťčlenné súťaže, ktoré by mohli hrať jednotliví. Je to problém, samozrejme, predovšetkým finančný problém, lebo v kluboch, kde pôsobia tieto mužstvá, majú velikánsky problém s financovaním.
Ja by som vrátil k histórii vzniku zákona o športe. Pracovná skupina od roku 2014, 2015 pracovala v novembri, práve teraz sú tomu štyri roky, čo stará Národná rada alebo zloženie Národnej rady schválilo zákon o športe. Dneska mám pred očami tlačovú besedu po schválení a prijatí, veľký počet poslancov, opozičných, koaličných, čo patrí asi naozaj poďakovanie všetkým, ktorí neriešili politiku v športe, ale snažili sa prijať dobrú novelu. Či bude dobrá alebo či je tá novela dobrá, to ukázali až nasledujúce štyri roky. A ja si myslím, že keď sa dneska opýtate zväzov, sú zväzy, ktoré ju budú chváliť, sú zväzy, ktoré ju veľmi kritizujú. Keď sa opýtate klubov, tak myslím si, že väčšina klubov povie, že je nespokojná. A keď sa opýtate amatérskeho športu, tak povedia, že je veľmi nespokojná.
To neznamená, to nie je kritika že zákona. Ja myslím si, že tí tvorcovia mali záujem, aby urobili dobrý zákon. A samozrejme pri takej komplexnej veľkej novele vzniknú rôzne pohľady a hľadajú sa riešenia. Ja si myslím, že práve tie štyri roky sú na to, aby sme hľadali a ten zákon vylepšovali. A preto nebudem kritizovať tých, čo sa podieľali, ale predovšetkým chcem hľadať riešenia, aby sme ten zákon vylepšili, aby sme, tie podmienky športu u nás boli lepšie a lepšie.
Čo nám ten zákon, za tie štyri roky tej aplikačnej praxe ukázali?
Prerozdelenie financií. Veľký nárast financií oproti tomu, čo bolo pred rokom 2015. Desať kľúčových zväzov si polepšilo. Naozaj veľké nárasty. Samozrejme, komplikovaný vzorec. Neviem, či ste sa niektorí s ním stretli, ale naozaj veľmi komplikovaný a majú s tým problémy aj zväzy, aj s ministerstvom. Ale ho rešpektujeme. Je to nejaké základné nastavenie pravidiel prerozdeľovania finančných prostriedkov. Len čo nám vzniklo? Poviem ako príklad a teraz, aby to nebola urážka a kritika tenisového zväzu. Tenisový zväz, členská základňa v roku 2015, členská základňa dnes, veľký pokles hráčov, registrovaných tenistov. Poviem, takmer žiadne veľké výsledky v našich, reprezentácii. Finančný nárast tenisového zväzu extrémny a členská základňa o tisíc členov menej. Čiže to sú tie paradoxy toho vzorca, že kým ostatné zväzy majú velikánsky problém si zabezpečiť finančné prostriedky, tenisový zväz je ten, ktorý aj keď napriek, že mu klesol počet členskej základne, nedosiahol žiadne výsledky, za štyri roky nárast, enormný nárast, mám tabuľku, môžem vám ukázať tabuľku, o koľko sa to jedná. A preto hovorím ten paradox. Toto nie je kritika tenisového zväzu. Ja chápem a šport je taký, že keď konkrétne športové odvetvie má samozrejme problémy, treba tam investovať, treba postaviť haly, treba postaviť Národné tenisové centrum, treba investovať do infraštruktúry, tak musí tam prísť tá injekcia, aby sme tie financie dali. Ale samozrejme nielen pre tenisový zväz. Treba aj pre ostatné zväzy.
V sobotu som bol, štyri hodiny strávil so zástupcami gymnastickej asociácie na peknom podujatí v Nitre. Výborná medzinárodná súťaž, krásne organizované. Naozaj športovci z celého sveta. Ale stretnete sa s prezidentom gymnastickej asociácie, s pánom Novákom a on vám povie úprimne názor na zákon o športe. A musíme ho rešpektovať, lebo, samozrejme, aj on má ten pohľad, či je správny alebo nie, ale ja si myslím, že takisto treba, lebo aj gymnastika patrí k veľkým členom, hovorím, 7-tisíc členov gymnastov a majú velikánske problémy práve so zákonom o športe.
Ďalším bodom, ktorý nerieši zákon o športe, ktorý má sto paragrafových znení, čiže naozaj je veľmi rozsiahly, veľmi komplikovaný, univerzitný šport. Slovo univerzitný šport ani nenájdeme v zákone, ktorý je takisto dôležitý, lebo takisto športovci, ktorí sú dneska vysokoškoláci, ja si myslím, že celá spoločnosť by sme chceli, aby športovci boli vzdelaní, aby počas svojej kariéry, po stredných školách išli na vysokú školu, aby športovali. Niektorí, poviem, patril som aj ja k nim, že som po skončení strednej školy išiel na vysokú školu, absolvoval vysokú školu ekonomickú, popri tom som hral aj futbal, hral za reprezentáciu. Že sú takí, ktorým sa to podarí. Sú takí, ktorí nemajú záujem pokračovať. Ale tí, čo sú a majú záujem pokračovať v univerzitnom športe, si myslím, že mali by sa nájsť v systéme. Vzhľadom k tomu, že ministerstvo školstva prerozdeľuje peniaze aj na túto činnosť, ale v zákone o športe je im tam venované, aby som povedal, skoro žiadny.
Ďalším bodom, ktorý by sme mali riešiť a ktorý sme už aj tu čiastočne riešili, úspešní športovci. Prijalo sa to pravidlo, úspešní športovci, ktorí reprezentovali na olympiáde od určitého roku, boli ocenení. Ale mali sme tu skupinu športovcov, ktorí získali tituly majstrov sveta za Československo, Slováci. Pán Horváth, hádzanár z Prešova, ktorý sa nenašiel v systéme vzhľadom k tomu, lebo má dneska, pán profesor, myslím, pán docent, ktorý učí na univerzite v Prešove, ktorý vzhľadom k tomu, že nebol uznaný, hádzaná ako olympijský šport, v šesťdesiatom, myslím, že v deviatom roku získali titul majstra sveta, a v 1972, keď už bol, hádzaná, uznaný, už nebol v tom kádri. A je to jediný majster, žijúci majster sveta zo Slovenska v hádzanej, ktorý nebol v kategórii uznaných športovcov.
Čiže preto som rád, že sa podporila tá novela, ktorú sme dali. Čiže preto prišli aj tie novelizácie tých niektorých bodov toho zákona, že odstraňujeme tie chyby. A ja si nemyslím, že niekto mal z pôvodných tvorcov zákona záujem, aby ubližoval, ale hľadáme riešenia pomôcť tým, ktorí si zaslúžili, ktorí v minulosti reprezentovali Slovenskú republiku, či už to bolo v drese Československa alebo neskoršie v drese Slovenska, aby si zaslúžili to ocenenie, ktoré mali. (Zaznievanie gongu.)
Aká je spokojnosť zväzov, klubov so zákonom a aké máme obsadenie súťaží v kolektívnych športoch? To som vám povedal, že naozaj predovšetkým tieto športy, ako je hádzaná, volejbal, basketbal, vodné pólo, kolektívne športy, ktorých sa týka aj táto novela, profesionálnych športovcov. Lebo dostal som tu od kolegyne otázku, že sa, či sa to týka aj amatérskeho fotbalu. Amatérsky fotbal funguje podľa iných zmlúv, aj keď samozrejme sú tam velikánske tiež nezhody v tom návrhu tých zmlúv vzhľadom k tomu, že pri podpisovaní amatérskej zmluvy so športovcom, ktorý, nesmie presiahnuť jeho suma minimálnu mzdu, amatérsky športovec musí s klubom podpísať vyhlásenie, že si kúpi tepláky, oblečenie, ponožky, šušťáky, pomaly prinesie si futbalovú loptu na ten tréning, lebo je amatér, hej. Ako sú to pre mňa nepochopiteľné veci, ale samozrejme takto to definovali tvorcovia zákonu, a preto takto musia byť v zmluvách o amatérskej výkonnej činnosti. A preto si myslím, že to sú tiež veci, ktoré by sme mali riešiť.
Včera som nemohol zaspať, lebo som rozmýšľal nad tou rozpravou, ktorá tu zaznela, a hovorím a mal som pocit, aby som sa vinný cítil, že idem ubližovať profesionálnym športovcom, tak som si pozrel posledné kolo, 23. novembra sa hrala Fortuna liga, šesť zápasov našej najvyššej súťaže a z 214 hráčov, ktorí boli nominovaní na tento zápas, bolo 93 cudzincov. Myslím si, že to je enormne vysoký nárast cudzincov. A preto som chcel, prečo to hovorím, ja nie som proti cudzincom a samozrejme by som bol najradšej, aby tam boli chlapci domáci, ale samozrejme rešpektujem, že dneska sa, profesionálny šport sa vyvíja a prichádzajú aj cudzinci. Väčšinou problém je to, že našich 100 hráčov pôsobí v Česku a v Poľsku, kde tú novelu, ktorú ja navrhujem, tam platí. Čiže my síce tvrdíme, že doma to nesmie platiť, lebo UEFA povedala no-no-no. Nie, to tak nie je. V susedných krajinách v Česku a v Poľsku naši profesionálni športovci, hokejisti, futbalisti, volejbalisti hrajú ako samostatne zárobkovo činné osoby. Čiže preto aby tu nebola tá demagógia, lebo keď som počul niektoré tie vyjadrenia včera, tak samozrejme.
Chcel by som vás poprosiť, že aby sme nepodceňovali výzvu našich, hokejového, basketbalového, volejbalového zväzu, ktorí tu včera boli, hádzanárskeho, boli tu na tlačovej besede v Národnej rade a prišli, samozrejme, médiá nevenujú veľkú pozornosť, lebo možno iným témam. Ale ma mrzí, že prezidenti týchto zväzov sa vyjadrili, za hokej to bol šéf Pro-Hokeja Richard Lintner (zaznievanie gongu), ktorí povedali, podporujú túto novelu, lebo samozrejme je to dobré pre slovenský šport, aby si športovec mohol vybrať. My neprikazujeme a nerušíme zamestnaneckú zmluvu, my dávame na výber športovcovi a klubu, aby sa rozhodol. Súhlasíš, keď chceš mať zamestnaneckú zmluvu, budeš mať zamestnaneckú, keď obidvom zmluvným stranám vyhovuje lepší pomer zmluva... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, kľud v rokovacej sále.

Tittel, Dušan, poslanec NR SR
... zárobkovo činnej osoby, bude zárobkovo činná. Čiže preto si myslím, že v tomto naozaj nie je nejaký diktát, práve naopak, tu je voľnosť. A to, čo som práve čakal od pána Mihála, ktorý o sebe prehlásil, že je pravicový liberál, že on bude mať podobné zmýšľanie, a práve naopak, videl som, že to tak nie je.
Bavil som sa s kolegom Petrom Pčolinským, ktorý býva na chodbe so svojím susedom, bývalým futbalistom Slovana, teraz momentálne hráva druhú ligu v Petržalke. A on sa ho tak opýtal, aká zmluva by ti vyhovovala. Nezištne, hej, aby to nebolo myslené, že som ho nahovoril, tak sa opýtal. A ten hráč povedal, samozrejme, keď si môžem vybrať, veď je to dobré, keď jeden chce si vybrať takú zmluvu, druhú takú. Takže zase tu neobstojí ten argument, že všetci hráči chcú mať len zamestnaneckú zmluvu, čiže preto je takým spôsobom.
Sedí tu kolega Peter Antal, primátor mesta Žiar nad Hronom, účastníka našej najvyššej súťaže, ktorý financuje šport. Opýtajte sa ho, aký má on na to názor, ako hlasoval v prvom čítaní a hlasoval za, lebo chápe, že v tom klube, že to je nevyhnutné, že to je správne, aby sme mali možnosť na výberu klubom a hráčom si vybrať, aký druh zmluvy budú podpisovať.
Druhý je tu Marián Kéry, bývalý prvoligový rozhodca slovenský. Opýtajte sa ho, čo hovorí o tom, v Zlatých Moravciach futbalisti, ktorí samozrejme už dlhé roky hrajú najvyššiu súťaž a vedia, že to robia v limitovaných možnostiach a robia dobrý fotbal, stoja dobre v našej tabuľke a ako takisto aj majiteľ klubu víta túto aktivitu, aby hráči a kluby mohli spoločne hľadať riešenie o podpore tohto zákona.
Veľmi dôležitá zaujímavá myšlienka zákona o športe je postavenie hráčov a trénerov. Pán Mihál nás včera presviedčal, že hráči vykonávajú závislú činnosť, čiže musia byť zamestnanci. Zaujímavé, že tréneri, ktorí sú im nadriadení, a poviem tak, trénera považujem za druhého najvyššieho alebo najdôležitejšiu osobu v klube, ktorý môže byť samostatne zárobková činná osoba. Takže to je ten ďalší paradox. Čiže nadriadený môže byť SZČO, podriadený nemôže byť. A to vzniká takáto otázka. Preto hovorím, tých otázok je tu strašne veľa, a preto si myslím, že zmluvná voľnosť len pomôže nášmu športu.
Tak ako som povedal, ďalšia dôležitá vec. Jano Mucha, bývalý reprezentačný brankár po skončení kariéry pôsobí ako asistent trénera v Poľsku, je prezidentom Únie futbalových profesionálov. Čo myslíte, aké zmluvy majú naši futbalisti hrajúci v Poľsku? No zase SZČO. Čiže náš prezident Únie futbalových profesionálov zastáva, že musia byť zamestnanci, ale v Poľsku, kde on pôsobí, to nevadí, že naši hráči sú v tímoch. Takže ja si myslím, že máme tu veľa takýchto bodov, a vrátil by som sa (zaznievanie gongu), viem, že v Národnej rade koluje, koluje list, kde UEFA nám pohrozila (zaznievanie gongu), že v prípade prijatia takejto novely bude Slovenský futbalový zväz sankcionovaný. Priznám sa, trošku to je pritiahnuté za vlasy, lebo ten list bol poslaný zo Slovenska na UEFA, napíšte nám, prosím vás, že v prípade, keď bude prijatá táto novela, budeme sankcionovaní. Myslíte si, že UEFA môže trestať poslancov Národnej rady, že prijmú novelu? Môže trestať hokejový, basketbalový, volejbalový zväz za to, že využíva inštitút SZČO pri uzatváraní zmlúv medzi jednotlivými hráčmi? Ja si myslím, že nie, a preto hovorím, bol to len podvrh nás tým, že ten list bol poslaný z UEFA na žiadosť Slovenského futbalového zväzu, ale nerieši podstatné. Bol to len, by som povedal, len forma nátlaku na vás, aby ste hlasovali inak. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem. Prosím opraviť moje hlasovanie pri tlači 1814. Chcela som hlasovať za.

Prosím o opravu môjho hlasovania tlače 1814. Chcem hlasovať za.

Vážené panie poslankyne a poslanci, členovia výboru mandátového a imunitného, chcem vás upozorniť, že máme rokovanie o 12.00 hodine k námietke pánov poslancov Marčeka a Šimkovičovej. A chcel by som aj poprosiť pána Matoviča, pána poslanca Matoviča, aby využil svoje právo a prišiel vysvetliť svoje konanie. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľujem si vás informovať, že je zvolaná schôdza ústavnoprávneho výboru dnes o 12.00 v miestnosti ústavnoprávneho výboru. Ďakujem pekne.

Raz-dva, nejde. Ďakujem pekne. Kolegovia z výboru pre financie a rozpočet, chcem oznámiť, že výbor zasadá dnes o 12.15 v zasadačke výboru. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pripomínam dnešný výbor pre sociálne veci o 13.30. Ďakujem.