23. schôdza

26.1.2021 - 5.2.2021
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

26.1.2021 o 16:25 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:45

Ján Ferenčák
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
vymazať rámček
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.1.2021 o 15:45 hod.

PhDr. Mgr. MBA

Ján Ferenčák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:47

Patrick Linhart
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
vymazať rámček
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.1.2021 o 15:47 hod.

BSc.

Patrick Linhart

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:52

Ján Budaj
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
V záverečnom slove už to bude veľmi stručné. Ak môžem byť taký bezočivý a povedať aj za poslancov Hnutia OĽANO nikdy neboli uzavretí, ani nebudú uzavretí dobrým návrhom z hľadiska ochrany životného prostredia. Nech už prichádzajú odkiaľkoľvek.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

26.1.2021 o 15:52 hod.

Ján Budaj

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:52

Vladimír Zajačik
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Žiadal by som termín hlasovania dnes po 17. hodine.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.1.2021 o 15:52 hod.

Vladimír Zajačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:52

Ján Budaj
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Dámy, páni, vážený pán predsedajúci, začnem trochu neformálne a úplne od tohto textu, ale nie od veci. Včera som mal tú česť sa zúčastniť summitu, ktorého sa zúčastnilo 50 ministrov životného prostredia, prezidentov a hláv štátov globálne po celej zemeguli. Až dnes do 14 hodiny trval tento summit o akčných opatreniach proti zmene klímy a za adaptáciu na veci, ktoré nás neminú, v ktorom sa postupne vyjadrili stovky primátorov. Dohromady tam bolo uvedených tisíc primátorov miest, ktoré budú zaplavené v prípade zdvihnutia hladín oceánov. Vyjadrili sa už spomínaní lídri od pani Merkelovej cez americkú administratívu alebo samozrejme Emanuela Macrona, ktorý už tradične je osobnosťou, ktorá podporuje boj proti klimatickej kríze. Skutočne, keby sme si uvedomili, že práve slovenský parlament dnes, tesne po skončení tohto globálneho summitu prejednáva správu o našich budúcich opatreniach bolo by to viac než príhodné. Samozrejme nebolo v našich silách to až tak dokonale naplánovať ako to vyšlo. Ešte radšej by som bol, keby zároveň bola prejednávaná aj petícia jedna z najväčších petícií, ktorá vlastne podnietila požiadavku poslancov výboru pre životné prostredie, na základe ktorej tu stojím a predkladám vám správu o legislatívnych predstavách a plánoch rezortu životného prostredia. Sme tak, či onak, ja verím, že táto petícia bude prejednaná a chcem sem prísť, aby si vypočul vaše argumenty, chceme vidieť a prežiť spolu s vami, že prežívame skutočne zlomové obdobia. Ja si myslím, že výzvou tohto volebného obdobia, ale aj celej dekády, ktorá je pred nami, ktorej prvý rok práve beží sú dve veci. U nás je to kríza štátu nazývaná niekedy únos štátu, o ktorom boli vlastne minulé voľby a ku ktorého náprave určite bude treba ešte veľa úsilia, veľa rozhodnutí aj v tomto pléne. A druhá je ekologická kríza. Momentálne sa prejavujúca napríklad pandémiou COVID-19, ktorá súvisí so stratou biodiverzity, ale aj prejavujúca sa klimatickou krízou, otepľovaním vďaka, ktorému prežívame aj úpadok slovenských lesov, prežívame mnohé nevídané zmeny, či už počasia...
=====
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.1.2021 o 15:52 hod.

Ján Budaj

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:55

Ján Budaj
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
pandémiou COVID-19, ktorá súvisí so stratou biodiverzity ale aj prejavujúca sa klimatickou krízou otepľovaním vďaka, ktorému prežívame aj úpadok slovenských lesov, prežívame mnohé nevídané zmeny či už počasia ale najmä tie dôsledky toho počasia na pôdohospodárstvo na ochranu prírody ale aj na náš každodenný život. V prípade ako viete už od konca ´80 rokov je to skúmané a upozorňované, že v prípade, že naozaj neurobíme obrátku v niektorých veciach až o 180 stupňov tak nás čaká obrovské množstvo čakajú obrovské dôsledky klimatickej krízy, ktoré by som prirovnal k ohrozeniu civilizácie. Ak si niekto a stále ešte stretám takých ľudí tak predsa len ich, im pripomeniem ak si niekto predstavuje, že pre Slovensko klimatická kríza znamená to, že v Žiline bude ako v Komárne a v Komárne bude ako, ako na severnom Taliansku čiže budeme mať slovenské pomaranče až vlastne pre Slovensko to nič neni, nám ten chlieb padol dobru stranou pretože nám to otepľovanie nevadí, tak to je veľká, veľký sebaklam. Otepľovanie a klimatická kríza pohnú národmi sveta radov v stovkách miliónov až miliardách ľudí a to čo sme zažili ten oťuk keď 4 milióny nespokojných ľudí na Blízkom východe niektorí z nich začali prenikať do Európy tak to je neporovnateľné rozkladom svetového poriadku a bezpečia na Zemi ak by sa sucho, hlad ale hlavne smäd dotýkal životov stoviek miliónov až miliárd ľudí Zeme.
Toto je, to by bola apokalypsa, ktorú by sme my sami našim konzumom a našou ľahostajnosťou pripravili našim deťom a našim vnukom. Nie je to apokalypsa tentoraz v žiadnom proroctve, nie je to apokalypsa, ktorá sa stane o 100 rokov nie, je to otázka krátkej doby a tí najmladší z vás sa môžu dožiť jej, jej vyvrcholenia jej, jej hrozby dôsledkov ale netreba sa utešovať, že to len oni zažijú tí, ktorí zažijú to vyvrcholenie. My už dnes vieme čo to je migračná vlna, ako sa veľmi zmenila chovanie národov, atmosféra v politike, atmosféra medzi ľuďmi už len po tej prvej migračnej vlne. Už teraz tak ako už teraz beží klimatická kríza aj teraz už bežia dôsledky tejto klimatickej krízy, keby ste videli čísla a poznali podrobnejšie čísla ako je v akej kríze sú slovenské lesy, to vysýchanie celého severného Slovenska je priam hrozivé a s ním s tým vysýchaním idú ide aj kríza tohoto nášho zeleného bohatstva. Týka sa nás to dámy a páni veľmi sa nás to týka a tí mladí ľudia, ktorí vystúpili pre mnohých z vás, že je to také módne nie, tí ľudia proste bojujú za svoje prežitie. Oni bojujú zato, aby mali to právo čo sme mali my starí právo žiť si svoj život, založiť si svoju rodinu a prežiť to čo mu prozreteľnosť dala na tomto svete bez takej strašnej veci ako sú vojny a ako je hladomor alebo ako sú boje s vlnami migrantov, ktoré, ktoré môže a nie môže ale, ktoré vyvolá pokračovanie klimatickej krízy.
Ja si veľmi cením, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v uznesení č. 69. decembra minulého roku rozhodol, že prerokoval petíciu, ktorá sa volá "Za klímu, za budúcnosť", ktorou prostredníctvom pána Michala Saba z Bratislavy sa obrátili na poslancov Národnej rady členovia petičného výboru a iniciatívy "Klíma ťa potrebuje". A zalujú (nezrozumiteľné) teda ako viete desaťtisíce a vyše sto tisíc ľudí na vedomie a s podporou, ktorá nás zaväzuje hovoriť o nej. Ale mali by sme o nej hovoriť aj bez ohľadu či nás občania takýmto dvihnutým prstom varovali. Mala by sa prejaviť aj v našom chovaní. Dámy, páni, áno, každého jedného chovania. Ten, ten vývoj kedy naozaj všetky vektory aj hodnotový rebríček spoločnosti smeroval k tomu, že pozitívne je viac spotrebovávať a byť stále bohatší sa musí vychýliť smerom byť stále zdravší a byť stále ohľaduplnejší. To nie sú zlé hodnoty, to nie je návrat do jaskýň ako často sa o zelených hovorilo, že oni nás chcú vyhnať z tých áut a z pohodlnej klimatizácie a chcú nás zahnať do jaskýň. Nie byť zdravší teraz počas keď tu stojím pred vami s touto nepríjemnou rúškom a vy sami sa na mňa dívate tak isto v dobe pandémie, tak už vieme po tom ťažko roku, že byť zdravý môcť znovu žiť spoločenský život, kultúrny život, športový život to je veľká vec. To nie je bezvýznamná záležitosť.
A to tá pandémia na Slovensku zatiaľ chvalabohu nezanechala hromadné hroby kde v severnom Taliansku naozaj museli do nich navážať akoby to bolo nejaký tovar a kde sa pozostalí nemohli ani len s nimi rozlúčiť. Zatiaľ pandémia môžme akokoľvek nadávať na náš menežment ale tak v tomto zmysle zatiaľ pandémiu zvládame vynikajúco. Môže byť oveľa horšia ako ste videli stačila malá mutácia v Anglicku a už sa hovorí o pandémii, ktorá má o 30 % silnejšiu účinnosť čo do šírenia a zdá sa, že aj väčšiu nebezpečnosť čo do vražednosti. Dámy a páni, emisia oxidu uhličitého, ktoré pochádzajú najmä zo spaľovania fosílnych palív a z priemyselných procesov naozaj sú hlavným dôvodom otepľovania planéty a Slovensko má výbornú šancu ako jedny z mála a verte mi, že keby ste počúvali vyjadrenia povedzme našich poľských kolegov z ministerstva životného prostredia, ktorí musia konštatovať, že 80 % krajiny beží na uhlie tak by ste pochopili, že Slovensko má naozaj dobrú šancu splniť všetky ambície ku ktorým sme sa zaviazali k Európskej únie ale, ku ktorým by sme sa zaviazali najmä sami voči sebe obmedziť škodlivú výrobu obmedziť emisie a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050 a poprípade aj skôr. Podotýkam, že také Fínsko 5 miliónová krajina ide na uhlíkovú neutralitu v roku ´35. A mnohé krajiny mnohé krajiny si dávajú ambícioznejšie ciele, dávajú ich politici, ktorí možno ešte pred nedávnom hnali tie krajiny do vyššej spotreby vyššieho konzumu ale dnes cítia od svojich ľudí od svojich voličov najmä tých mladých nie toto už nie je pre nás cesta. My chceme uprednostňovať politikov, ktorí nám zabezpečia, že dožijeme aj my svoj život v bezpečí a bez globálnej kataklizmy.
Takže ako som ak som prirovnal našu domácu úlohu slovenskú čiže zastaviť krízu štátu, obnoviť v dôveru ľudí v štát, obnoviť dobré fungovanie štátu, slušné služby a slušné zaobchádzanie nie nepovažujem to za malú úlohu ale táto druhá kríza je skutočne globálna, robí nás bratmi a sestrami všetkých tých ľudí, ktorých sa na svete týka. Tak jak dnes môžte CNN alebo v ktorejkoľvek globálnej televízii vidieť jak referujú od Malajzie cez Madagaskar až po Európu, že ako sú na tom s COVID-om tak verte mi, že včera ak by ste boli pozerali online globálnu konferenciu o akcii na adaptáciu na zmenu klímy, tak by ste podobne videli obehli by ste celú zemeguľu v priebehu pár minút a videli by ste, že hovoria o tých istých problémoch. Na jednom mieste príliš spaľujú pralesy a ničia svoju prírodu, ktorá je na pohľad úplne iná než naša ale výsledok je ten istý. Kvôli zvýšeniu výrobu zvýšeniu konzumu, púšťajú do ovzdušia škodlivé látky, látky, ktoré pôsobia spôsobujú klimatický efekt a vyháňajú teploty.
Predpokladá sa, že tak či tak v priebehu 21. storočia teplota stúpne. Už sme toho svedkami napokon vidíte aká zima prebieha tento rok a takých zím už v Bratislave poviem teda ako jeden zo starších seniorov spomedzi vás ja som teda na tých bežkách každú zimu v Bratislave nabehal desiatky, stovky kilometrov, to dávno tie bežky sú zapadané prachom a to nie iba kvôli mojej lenivosti čo iste tiež, ale naozaj už by nebolo kam a nebolo by ako. Tá doba kedy v Bratislave bola zima vhodná aj na vhodné športy tá je preč. Takže sme svedkami tých procesov. Preto aj tá konferencia včera sa týkala adaptácií. My musíme zobrať na vedomie, že tie procesy sme už spôsobili v mnohom, v mnohom počas celého 20. storočia ten oxid uhličitý je vonku aj ďalšie skleníkové plyny a tie dôsledky budú trvať prinajmenej toto celé storočie. Civilizovaný svet sa na to pripravuje, vlády premýšľajú stratégie a ja som si dovolil vám predložiť to k čomu sme dospeli na základe uznesenia Výboru Národnej rady na ministerstve životného prostredia. Pozor, ale ani zďaleka si ministerstvo životného prostredia nenárokuje, že je schopné samé zastaviť a pripraviť Slovensko zastaviť klimatickú krízu alebo adaptovať Slovenskú republiku na život v zmenených klimatických podmienkach. Tu musíme naozaj byť koalíciou ale aj opozíciou zdravého rozumu, toto sa naozaj týka prežitia nás ako druhu. Ak sme homo sapiens tak v týchto veciach musíme držať spolu, ide o naše decká a musíme spoločne ako vláda ako politici ako parlament vytvoriť podmienky pre adaptovanie Slovenskej republiky. Za prvé, zadržiavanie vody, my sme strechou Slovenska od nás tá vlaha odchádza tým, že v lesoch prevláda vyprataných ten drevný materiál tá špongia, ktorou kedysi slovenské divoké lesy boli, ktorá bola schopná pohltiť obrovské množstvo dažďovej vody a premeniť ju na číre pramene, ktoré vyvierali z našich hôr, tá situácia je veľmi zhoršená. Potrebujeme v krátkej dobe splniť už prijaté znovu pripomeniem, že za bývalej vlády sa to tak robievalo, že sa rado prijímali pekné sľuby, už prijatý záväzok mať 50 percent územia národných parkov bez zásahových.
Ak sa nám to podarí tam vznikne znovu, obnoví sa tá špongia, ktorá najlepšie dokáže zachytiť ten dážď, ktorý, ktorý zavlažuje našu krajinu. Tu na juhu máme chvalabohu Dunaj, to je samozrejme ďalšia veľká úloha ministerstva životného prostredie, ktoré chce prísť s veľkým projektom vytvorenia vodnej clony proti toxickému mraku, ktorý sa šíri z Bratislavy z tých desiatok chemických skládok a centimeter po centimetri postupuje na Žitný ostrov. Tu sedí poslankyňa Zemanová, ktorú musím v tomto menovať ako poslankyňu, ktorá o ochrane Žitného ostrova hovorí dlhé roky a verím, že budeme na tomto spolupracovať. Hore musíme obnoviť špongiu na zachytávanie vody, aby naše pramene neboli len cícerky ale znovu zdravé plné pramene čistej tatranskej a inej horskej vody a tu na juhu zastaviť bohužiaľ ten toxický mrak. Jeho odstránenie potrvá dlhú dobu, to si proste povedzme, to nerozprávajme si ilúzie, že príde niekto a ho odstráni. Ale dá sa zabrzdiť a postupne ho budeme čerpať a čistiť aj toto územie hlavného mesta, aby nebolo naveky skládkou chemického odpadu ale to čo je dôležité je chrániť naše strategické zásoby pitnej vody, ktoré môžu pomôcť aj východnému Slovensku zo šamorínskeho vrtu môže piť celé východné Slovensko 100 rokov a zo šamorínskeho vrtu to neuberie, prežije je to a je schopný pomôcť takto kdekoľvek na Slovensku a nielen on. Čiže Žitný ostrov a
=====
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.1.2021 o 15:55 hod.

Ján Budaj

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:10

Ján Budaj
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
... body, ktoré môžu pomôcť aj východnému Slovensku, zo šamorínskeho vrtu môže piť celé východné Slovensko sto rokov a zo šamorínskeho vrtu to neuberie, prežije to a je schopný pomôcť takto kdekoľvek na Slovensku a nielen on. Čiže Žitný ostrov a záchrana lesov tým, že ich ponecháme svojmu vývoju pokiaľ ide o národné parky na čo najväčšej ploche, či sa to podarí až 50 % žiaľ medzitým ako sami viete to betónovanie v národných parkov pokročilo, tie záujmy sú tam veľmi silné, ale ambíciou ministerstva životného prostredia bude ísť touto cestou vytvoriť, obnoviť, obnoviť skutočnú prírodu, ktorá je schopná zadržiavať vodu a chrániť nás pred klímou. Ale pred klímou sa vieme chrániť aj v každom rodinnom dome, chceme prísť s programom, ktorý by mal byť financovaný s plánom obnovy, respektíve už sme prišli a má to, budilo to záujem viacerých politikov na takú rekonštrukciu rodinných domov, kde bude na prvom mieste otázka klimatického, klimatického pôsobenia toho nášho bývania, pretože z rodinných domov a z bývania je obrovské množstvo emisií aj v slovenských pomeroch, aj globálne všade na svete. Tam chceme do domácností dostať vodozádržné opatrenia, chceme rozdať ľuďom, áno, aj kompostéry spolu s tými vecami ako je zatepľovanie, výmena okien alebo výmena zdroju, zdroju tepla, fotovoltaika a tak ďalej. Chceme k tomu pribaliť aj odpadové hospodárstvo, kompostovanie priamo v rodinných domoch a zachytávanie dažďovej vody a jej využívanie na polievanie a iné účely priamo na mieste, kde, kde ju zachytíme. Ja som presvedčený, že Slovensko čaká na ten bod obratu, čaká na to, kedy aj vy ako poslanci dáte na svojich Facebookoch alebo pri svojich komunikácii s ľuďmi najavo, že naozaj mať čo najviac predmetov, byť čo najbohatší, čo najviac spotrebovávať, to nie je životný ideál občana 21. storočia.
Slovensko je krajina, dámy a páni, a tým skončím, lebo nechcem vás sprevádzať tým dlhým materiálom, uvádzať ten základný medzinárodnoprávny strategický a legislatívny rámec, bolo by to na dlhé hodiny, vy si ho iste prečítate a ja verím, že mnohí zareagujete, ak tu dnes nie je celkom plná sála, ja verím, že ešte sa bude prerokovávať táto petícia o klíme, kde sa môžme znovu vrátiť aj k tomuto materiálu, ak si ktokoľvek v tom materiále niečo nájde, čo by chcel podporiť alebo rozvinúť, u mňa máte ako poslanci dvere otvorené a ten materiál je pochopiteľne otvorený materiál, s ktorým budeme pracovať a budeme ho upravovať podľa výziev situácie a samozrejme aj podľa inšpirácii a výziev, ktoré môžte adresovať vy alebo občianske združenia a iniciatívy. Na záver chcem povedať iba od starého človeka to možno prijmete aj možno s istou patetikou, že tento štát vznikal vo veľmi zmätočných časoch. Bol som pri tom, vznikal v spoločenstve, ktoré malo tak dezorientovanú situáciu, že viac hádam ani nie je možné. Padal režim, vznikal kapitalizmus, vznikali nové výzvy, otvorili sa hranice, dovtedy sme boli väzňami vo vlastnej krajine, museli odísť vojská Červenej armády, ľudia sa chovali niekedy napríklad v politike veľmi náladovo, bolo to, bolo to obdobie ako keď vybuchne sopka. Z tohoto obdobia nám zostala jedna vec nešťastná. Stále ako keby nebolo jasné, v čom tkvie zakladateľský úmysel štátu, kde je identita tohoto národa, ktorý sa sťažoval, že mu nebola dopriata štátnosť od čias, kedy, kedy zložili Hurbanovi dobrovoľníci zbrane do rúk grófa Vindišgréca na Námestí slobody. Až do dňa, kedy na tom istom námestí bola prvá študentská demonštrácia za slobodný život, v ktorom občan si väzme svoje veci do vlastných rúk, muselo prejsť 140 rokov. Tých 140 rokov trvalo sformovanie nejakej vôle, ale kde je tá identita, tá myšlienka.
Tak ten môj záver je, že nesmierne by si prial a nie je k tomu ďaleko, aby sme dokázali svojim mladým a svojmu prostrediu povedať, že možno budete prekvapení, ale tu tá myšlienka je, žiť so svojimi blízkymi zdravý život. Obdivovať a vážiť si čistý vzduch, čistú vodu a krásny kraj, v ktorom žijeme. Toto nie je zlá možnosť na štátnu ideu a ak zvládneme spoločne boj s tými výzvami, ktoré prichádzajú a jedna z tých najväčších je klimatická kríza, tak s takouto spoločnou, s takýmto pilierom spoločných hodnôt to nielenže zvládneme, ale budeme, budeme príkladom pre iných, ktorí možno majú iné piliere, možno tiež obdivuhodné, ale toto, toto je náš domov a to môžme dokázať, vysvetliť aj svojim spoluobčanom, aj svojim deckám. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.1.2021 o 16:10 hod.

Ján Budaj

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:17

Jaroslav Karahuta
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, správu o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatickej zmeny klímy a jej dopadov Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 398 z 19. januára 2021 výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že ako gestorský výbor Národnej rade podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predmetnú informáciu 25. januára 2021. Uznesením č. 73 vzal uvedenú informáciu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 86 z 26. januára 2021 schválil túto informáciu výboru a súčasne ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady túto informáciu výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady, návrh uznesenia je súčasťou prerokovaného materiálu. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím rozpravu a do rozpravy sa hlásim ako prvý. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.1.2021 o 16:17 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:19

Jaroslav Karahuta
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, včera sme vo výbore Národnej rady prerokovali správu o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatickej zmeny klímy aj dopadov v Slovenskej republike. Tejto témy sme sa venovali aj dnes a hneď na úvod chcem zareagovať na vašu poznámku, pán minister, kedy ste, ste vyjadril, vyjadril takú požiadavku alebo myšlienku, aby sa táto petícia prejednala aj v Národnej rade. My sme to dnes prejednávali na výbore s tým, že bude to predmetom ďalších možno rokovaní alebo dohôd na koaličnej rade. Prvú časť odporúčania Národná rada prijala, dala tomu číslo tlače, čo sa deje práve teraz a uvidíme potom ďalej, ale si myslím, že petícia by sa kľudne mohla prejednať aj v Národnej rade.
Čo sa týka samotnej správy, ja som ju včera kolegom vo výbore odporučil, aby si ju každý dobre naštudoval a odložil, pretože to je materiál, ktorý veľmi dobre sumarizuje situáciu v oblasti klímy, emisií, spotreby, medzinárodných vnútroštátnych dohôd, záväzkov Slovenskej republiky. ozaj je to materiál, ktorý je dobre spracovaný. Z môjho pohľadu je viac technický a je viac zameraný na znižovanie tvorby emisných plynov vrátane CO2 alebo obmedzenie tvorby emisných plynov. Ja som to aj včera pánovi štátnemu tajomníkovi povedal, že to čo mi trošku tam chýba, je, je to, že sa menej materiál zaoberá spotrebou emisných plynov a hlavne CO2 a trošku je tam opomenutý najdôležitejší rezort a najdôležitejšia oblasť a to je pôdohospodárstvo.
Môj názor aj po skúsenostiach, ktoré nám ukázal COVID za posledné, za posledné mesiace je ten, že zabúdame na jedno, že sústreďujeme sa v plnej miere iba na produkciu emisných plynov, ale vôbec neberieme do úvahy oblasť spotreby týchto emisných plynov a hlavne CO2. Pokiaľ si zoberiete štatistika čísla o obsahu CO2 v ovzduší, ktoré pravidelne vychádzajú v rôznych denník pri niekoľkopercentnej poklese ekonomiky v rámci v podstate celého sveta niekde sedem, niekde som čítal až dvadsať percent, je zaujímavá skutočnosť, že obsah CO2 sa nám neznížil. Práve naopak sa zvyšuje, to znamená, že musíme hľadať, hľadať ten mechanizmus na zníženie CO2 niekde inde a to niekde inde je v jeho spotrebe. Odporúčanie Európskej komisie k strategickému plánu, ktoré boli zverejnené 18. 12., nás upozorňuje, že Slovenská republika by sa mala zamerať na pokles emisií skleníkových plynov sú v súlade s ambicióznymi cieľmi Európskej únie, avšak mali by sme sa zamerať ako Slovensko na sekvestráciu uhlíka do pôdy, sekvestrácia uhlíka do lesov a obnovy zásob uhlíka ako sú napríklad špeciálne druhy pôd a to sú rašeliniská.
To, že v Európskej únie sa od roku 1990 podarilo strašne veľa v oblasti, v tejto oblasti svedčia štatistiky, pretože napríklad emisia amoniaku sa od roku 1990 znížila o, o 26 % Európskej únii, dokonca odhadovaná vodná erózia pôdy sa za posledných desať rokov znížila o takmer 10 % a v prípade ornej pôdy o 20 %. Iná situácia je v takzvaných nových štátoch Európskej únie a v roku 2014 vyšiel veľmi zaujímavý materiál jedného profesora v Poľsku, ktorého osobne poznám a rokovali sme niekoľkokrát o tom, ktorý zverejnil skutočnosť alebo informáciu, že za desať rokov v Poľsku a niektorých štátoch Európskej únie sa znížil obsah humusu v pôde až o 40 %. Ten humus nie je len niečo, niečo čierne, čo nám vlastne je nejakým zdrojom úrodnosti pôdy, ten humus má svoje zloženie. A pokiaľ si zoberieme, že organická zložka pôdy tých pár centimetrov na vrchu vďaka čomu žijeme, vďaka čomu sa tvoria potraviny, je z 85 % tvorená z humusu a 85 % humusu sú humáty a humáty obsahujú okolo 50, 55 % organického uhlíka a tým, že nám klesá obsah humusu, tak ten uhlík on sa nerozpustil, on nám neodišiel do spodných vôd, ten uhlík odišiel niekde, kde sme nechceli a ten išiel do ovzdušia. Keď si spomenieme na základnú školu pre niekoho dávno, pre niekoho iba nedávno, tak nás učili jednoduchú, jednoduchú rovnicu. Šesť molekúl vodíka plus šesť molekúl CO2 nám vzniká sacharidy a uvoľňuje sa kyslík. Základná rovnica vďaka ktorej žijeme. Pokiaľ by nebola fotosyntéza, nebol by ani život na zemi a bez fotosyntézy a fotosyntéza je považovaná za základný nástroj regulácie obsahu kyslíka v ovzduší ale aj dusíka. Lenže na to, aby sme mohli tú, aby tá fotosyntéza mohla, mohla sa realizovať, respektíve, aby, aby takto fungovala, ako som teraz popísal v tom chemickom vzorci, potrebujeme dve základné veci a to je CO2, tá nenávidená CO2, na ktorú každý nadáva, ale potrebujeme aj vodu a to je ...
=====
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.1.2021 o 16:19 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:25

Jaroslav Karahuta
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
aby tá fotosyntéza mohla, mohla sa realizovať respektíve, aby takto fungovala, ako som teraz popísal, v tom chemickom vzorci, potrebujeme dve základné veci a to je CO2, tá nenávidená CO2 na ktorú každý nadáva ale potrebujeme aj vodu a to je to o ktorú za chvíľočku budeme, prosiť. Čiže pokiaľ chceme my znižovať emisie hlavne CO2, musíme mať dostatok vody. Preto aj očakávam a aj teraz v pláne obnoviť ktorý teraz je takou témou v spoločnosti, že sa tie vodozádržné opatrenia objavia. Ja by som prosil, prosil, by som pána ministra ale aj vládu aby ozaj zvážili a urobili všetko preto, aby sa našlo dostatočné množstvo zdrojov, finančných, aby sa mohli realizovať aspoň tie základné vodozádržné opatrenia a tým je zachytávanie vody v prírode, v mieste dopadu. To je základ, bez toho nebudeme mať hory, nebudeme mať lesy, v podstate všetku vodu pošleme niekde ďaleko tisíce kilometrov, čo sa týka Slovenska asi do Čierneho mora. Ak bude dosť vody bude fotosyntéza, ak bude fotosyntéza, nebude CO2. Úplne ľahučká rovnica, že ako základnej školy. Poľnohospodárstvo, v spoločnosti má obrovský význam. Mňa strašne mrzí, že poľnohospodárstvo, sa dostalo do polohy takého pomaly zaznávaného rezortu A, je to nie teraz za ôsme volebného obdobie, ale je to roky a roky. Stalo sa nástrojom korupcie, vykrádavania štátnych alebo európskych peňazí ale prestalo plniť svoj účel a cieľ hlavne pre vidiek, nielen v oblasti spoločenskej alebo sociálnej ale v oblasti environmentálnej a klimatickej. Poľnohospodárstvo má obrovský potenciál a nezastupiteľné miesto pri znižovaní obsahu uhlíka, to znamená pri znižovaní CO2 v ovzduší. Slovensko je tak nádherná krajina nielen pohľadom, ale aj svojim, svojim zložením a štruktúrou, že existuje strašne málo na svete a je ich ozaj málo, ktoré majú tak dobré klimatické podmienky aby sme mohli byť mekkou ekologickej produkcie, aby sme boli sebestačný nie z pohľadu nejakej chemickej alebo globálnej industriálnej produkcie potravín, ale hlavne pri lokálnej produkcií potravín. V materiály sa objavujú dve, dva programy ktoré, dve stratégie, ktoré niektorých rušili, ja sa im osobne aj teším a to je stratégia s farmy na stôl a biodiverzita. Samozrejme je tu podmienka tá, že tie programy budú nastavené pre všetky štáty rovnako, že nebude jeden štát znevýhodnený pred druhým. Ale práve vďaka týmto dvom programom ozaj dokážeme urobiť to, o čo sa vlastne všetci snažíme, aby to prostredie, v ktorom žijeme neslúžilo iba nám, či mladším, či starším ale aj tým, ktorí po nás budú a ktorí po nás ostanú. Poľnohospodárstvo má neskutočnú šancu a možnosti zlepšiť alebo prispieť klimatickej zmene, napríklad formou agrolesníctva. Málo sa hovorí o tom, že Slovensko má 200 tisíc hektárov bielych plôch, to sú zarastené kriaky, ktoré sa nevyužívajú, ktoré v minulosti boli pasienky, ktoré keby sa, keby sa pod minimálnym zásahom ozaj s nie veľkými peniazmi trošku upravili, tak tých 200 tisíc hektárov nám môže vytvoriť neskutočne, neskutočné podmienky napríklad pre extenzívny chov hovädzieho dobytka a prežúvavcov ako takých. Zaviazali sme sa v rámci, v rámci toho, že, že aj nás tlačí trošku únia a chvála bohu že tlačí, že zvýšime podiel ekologickej produkcie a ja verím tomu, že 25 % ekológie bude čo najskôr, nebudeme čakať až do roku niekedy 20, 30, 2030. Keby trošku viac sme tlačili aj v poľnohospodárstve na používanie pesticídov, herbicídov a toho čo tej pôde škodí, čo jej nepomáha, tak by sme mohli napríklad používať presné hospodárstvo. V Izraeli pestujú na piesku, Pieskovým hospodárstvom dokážu tým koreňom rastlín dostať také množstvo vody a také množstvo živín aby, aby tie potraviny mohli produkovať. My nemáme piesok, my máme úradnú pôdu a stále hľadáme teplú vodu, pričom tu máme všetko pred sebou. Je to pod našimi nohami, je to obrovské bohatstvo a ozaj stačí len trochu, trošku rozmýšľať. Napríklad aj tým pestrým hospodárstvom dodávať do pôdy len toľko živín, hlavne minerálnych živín, aby sme neničili to najvzácnejšie v pôde, ktoré okrem uhlíka je a to je živý organizmus a hlavne mikrobiológia. A výsledkom toho bude jeden zázrak, ten sa volá eekesfrácia uhlíka. CO2 spolu s vodou dostaneme naspäť formou fotosyntézy do pôdy a cesta toho nenávideného uhlíka sa skončí tam kde začala. Z pôdy cez potravinový reťazec, ovzdušie a naspäť do pôdy. Máme na to. Sme maličká krajina ale krásne, ja si myslím, že pokiaľ by sme trošku viac uvažovali tak to dokážeme, ale na to potrebujeme strašne veľa ochoty, možno trochu peňazí a nepustiť tú vodu. myslím, že Bulhari majú vody dosť, nemusíme do Čierneho mora púšťať všetku našu vodu. nechajme si ju tu, urobme niečo a v rámci environmentálnej oblasti s pánom ministrom riešime nejaké veci a čo sa týka odpadov a keby sme len polovicu tých odpadov za ktoré už od budúceho roka budeme platiť 800 eur za tonu, čo je sto miliónov ročne. Keby sme tú polovicu za pracovali vo forme recyklácie tak dokážeme ušetriť až milión ton kameňa a kameň to nie je to ťažké, čo je pohodené na zemi, kameň to je kopec, to je les, to je hora, to sú zničené naše prírodné zdroje. To je miesto, ktoré dokáže zachytiť vodu. Preto vás chcem poprosiť, aby ste ozaj tejto téme venovali primeranú pozornosť, aby ste nebrali to, že riešime nejakých, nejakých mladých ľudí, ktorí si urobili nejaký piár na nejakej petícií, lebo to je módne a ja by som ozaj podporil slová pána ministra Budaja, že robme to pre naše budúce generácie. Robme to pre naše deti, pre naše vnúčatá, aby ráz boli na nás hrdí, aby sa raz za nás nemuseli hanbiť. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.1.2021 o 16:25 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video