90. schôdza

Ďakujem. Vidíš, a po tej relácii čo si bol na TA3 sa na teba niekto hneval a ty teraz ideš Bratislave pomôcť. Tak, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1662.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor a Výbor pre financie a rozpočet, Výbor pre hospodárske záležitosti a Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti uviedla tento návrh, ktorý predkladáme spolu aj s ďalšími poslancami a poslankyňami. Je to návrh, ktorý tu nie je prvýkrát v tejto snemovni, už v minulosti opakovane a poslanci niektorí prichádzali s návrhom, aby na školách mohli pôsobiť aj osobní asistenti. Žiaľ, nikdy v minulosti tento návrh nezískal potrebnú väčšinu hlasov a tak aj v dnešných dňoch mnohé deti s ťažkým zdravotným postihnutím sú nútené byť na takzvanom alebo nútenom homeschoolingu, to znamená, že len preto, že nie sú zabezpečení títo osobní asistenti alebo dostatočné podporné tímy na školách, nemôžu navštevovať školu v takom rozsahu ako by mali mať nárok, mali mať právo, lebo však máme aj nejaký dohovor o právach osôb so zdravotným znevýhodnením. Táto novela zákona vlastne by zavádzala tú možnosť, aby na školách a v školských zariadeniach pôsobili osobní asistenti. K dnešnému dňu sa osobná asistencia pri deťoch týka zhruba do 400 detí. Naozaj je prideľovaná veľmi zriedkakedy, väčšinou, keď aj žiadajú rodičia o príspevok na osobnú asistenciu, tak im je odporúčané, aby išli na príspevok na opatrovanie. To znamená, že naozaj ten počet je veľmi, veľmi limitovaný. Možno iba ešte poviem aký je rozdiel medzi osobným asistentom a asistentom učiteľa, pretože veľakrát ľudia, ktorí sa tomu nevenujú, si ešte zamieňajú tieto pojmy. Tak asistent učiteľa je ten, ktorý sprostredkúva vedomosti, učivo žiakom, pomáha učiteľovi sprostredkovať tieto informácie a vedomosti a učivo a ten osobný asistent sa zameriava tak ako presne vymedzuje zákonná príloha s osobným úkonom. To znamená, že keď potrebuje žiak alebo človek, ktorý má osobnú asistenciu pridelenú, tak mu pomáha napríklad so sebaobslužnými úkonmi. To znamená, že ho sprevádza na toaletu, pomáha mu pri jedení alebo pri ďalších takýchto úkonoch. Podľa správnosti by sa naozaj nemali miešať tieto dve profesie a preto je dôležité, aby aj žiaci, ktorí sú intelektovo v poriadku, respektíve nemajú žiadnu potrebu toho pedagogického asistenta, mali mať možnosť mať tohto osobného asistenta pri sebe. Ja ešte viacej poviem k tomu v rozprave samozrejme, ale teda toľko na úvod. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej, Vladimíry Marcinkovej, Lucie Drábikovej a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1478. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2103 z 21. marca 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky tri určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III. tejto spoločnej správy vyplýva tento jeden pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci pod č. 274 z 2. mája 2023.Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, som veľmi rada, že môžem byť spolupredkladateľkou tohto návrhu a som veľmi rada, že bol schválený v tomto pléne v prvom čítaní. A teraz by som chcela predniesť ...
===== Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som veľmi rada, že môžem byť spolupredkladateľkou tohto návrhu a som veľmi rada, že bol schválený v tomto pléne v prvom čítaní. A teraz by som chcela predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý vlastne precizuje postavenie a možnosti týchto osobných asistentov na školách. Takže pristúpim k čítaniu. Pozmeňujúci návrh Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej, Lucii Drábikovej a Dominika Drdula k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1478).
1. V čl. 1 bod 1znie:
„1. V § 21 odsek 3 znie:
„(3) Do rozsahu hodín osobnej asistencie sa nezapočítavajú hodiny osobnej asistencie, počas ktorých sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb alebo týždenná pobytová sociálna služba. Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba možno poskytnúť osobnú asistenciu na jej sprevádzanie do školy alebo do školského zariadenia, zo školy alebo zo školského zariadenia a na vykonávanie úkonov osobnej asistencie počas výchovno-­vzdelávacieho procesu a ostatných činností v škole alebo školskom zariadení, ak je škola alebo školské zariadenie mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb. Ak sú pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávané opatrenia alebo jej je poskytovaná starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, možno do rozsahu hodín osobnej asistencie započítať len hodiny osobnej asistencie pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
a) pre ktorú sú vykonávané opatrenia v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, a to
1. v domácom prostredí zamestnanca tohto zariadenia,
2. na sprevádzanie do školy alebo do školského zariadenia, zo školy alebo zo školského zariadenia, na vykonávanie úkonov osobnej asistencie počas výchovno-­vzdelávacieho procesu a ostatných činností v škole alebo v školskom zariadení, ak je škola alebo školské zariadenie mimo priestorov tohto zariadenia,
b) ktorej sa poskytuje starostlivosť po skončení výkonu rozhodnutia súdu dovŕšením plnoletosti v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.".".
2. V čl. 1 sa vkladá bod 3, ktorý znie:
„3. V § 21 sa za ods. 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá navštevuje školu alebo školské zariadenie, možno poskytnúť osobnú asistenciu na jej sprevádzanie do školy alebo do školského zariadenia, zo školy alebo zo školského zariadenia a na vykonávanie úkonov osobnej asistencie počas výchovno-vzdelávacieho procesu a ostatných činností v škole alebo školskom zariadení.".".
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7.
3. V čl. II § 145a znie:
㤠145a
Postavenie osobného asistenta
Školy a školské zariadenia umožnia prítomnosť osobného asistenta v školách a školských zariadeniach a vytvoria podmienky a poskytnú súčinnosť osobnému asistentovi vykonávajúcemu úlohy podľa osobitného predpisu).".
Poznámka pod čiarou k odkazu 80c) znie:
„80c) Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".
Ďakujem. Chcela by som naozaj vyjadriť vďaku Janke Žitňanskej za jej dlhodobú prácu a pomoc a chcela by som naozaj vyjadriť želanie, aby sa našlo našla podpora pre tento návrh v pléne aj na návrh celého zákona, tak vás všetkých prosím, o podporu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Na úvod by som chcela povedať, že toto je presne typ zákona pri ktorom môžme konečne na Slovensku hovoriť o nadrezortnom prístupe k potrebám ľudí so zdravotným znevýhodnením. Doteraz totižto naozaj tá prax bola a je taká, že každý rezort si striehne svoj rozpočet, svoje kompetencie, svoj nejaký pohľad na vec a tuto konečne prvýkrát by sme mohli prekročiť tento tieň a mohli by sme sa začať pozerať na ľudí s ťažkým zdravotným znevýhodnením nadrezortne, komplexne posudzovať ich potreby a nie zaškatuľkovávať, že ktorý rezort v ktorom období v ktorom období by má nastúpiť. My tento problém vidíme pri včasnej intervencii vidíme to pri dlhodobej zdravotnej starostlivosti a vidíme to teda aj pri školstve kde veľakrát napriek tomu, že sa zriaďujú rôzne pracovné skupiny, dlhé roky sa hovorí o tom, aby sme teda nadrezortne niektoré témy ponímali zostávame pri pracovných skupinách pri zámeroch pri stratégiách pri analýzach. A tá prax potom naozaj vyzerá tak, že každý rezort alebo väčšinou sa stavia k takýmto typom návrh, že však v tomto konkrétnom prípade nech si to rieši školstvo. Samozrejme mali sme tu pred nedávnom diskusiu o tom ako umožniť deťom so zdravotne znevýhodnením ale aj ďalším, ktoré v akomkoľvek okamihu života majú nejaké špecifické potreby ako im pomôcť na pôde školy.
Ako zabezpečiť tieto špecifické potreby či už dlhodobého charakteru alebo dočasného. Ja som veľmi rada, že sa teda podarilo presvedčiť kompetentných ministrov a teda aj vás v snemovni o tom, že poďme do tej nárokovateľnosti podporných opatrení hoci až od roku ´26 ale doprajme si ten čas na prípravu ľudí, ktorí budú potom pôsobiť na týchto školách. Doprajme si ten čas nato, aby sme postupne navýšili rozpočet na tieto jednotlivé profesie. Ale teda keď hovorím o tom, že od roku 2026 od septembra by mali byť podporné tímy už nárokovateľné tak dovtedy ešte stále máme tri roky. A za tie tri roky možno nám dospelým a čo sme už trošku starší to príde, však to preletí ako voda, pre tie deti je to naozaj oveľa dlhšie obdobie z ich života ako v pomere k tomu, že koľko majú rokov. A mne je vždy tak ľúto a som to hovorila aj pri tej rozprave k školskému zákonu, že keď som prvýkrát vystúpila na pôde parlamentu a prvýkrát sa tu riešila nárokovateľnosť na pedagogických asistentov odvtedy prešlo ak sa nemálim 9 rokov. 9 rokov je strašne veľa v živote dieťaťa, 9 rokov vlastne mohlo to dieťa sa vzdelávať a sa nevzdelávalo len preto, že sme neboli schopní v parlamente prijať také zákony a vyčleniť toľko finančných prostriedkov, aby tieto deti, ktoré majú ťažké znevýhodnenie alebo aké iné špecifické potreby by mali tú podporu na pôde škôl.
Čiže, áno teraz od toho roku 2026 ak všetko dobre pôjde tak už tieto podporné tímy by mali byť prítomné na škole, ale opakujem do toho roku do toho septembra v roku 2026 tu stále ešte máme 3 roky, ktoré naozaj sú veľmi dôležité z hľadiska vývoja dieťaťa z hľadiska dodržiavania ich práv. Situácia v teréne je taká, že veľakrát tieto deti naozaj sú na nútenom home scalingu, rodičia musia s nimi zostať doma resp. jeden rodič čo znamená, že nemôže sa zamestnať, deti chodia na dve hodiny týždenne do školy a myslím si, že ak chceme budovať inkluzívnu spoločnosť tak toto naozaj nie je cesta. Umožnenie pôsobenia osobných asistentov na školách nie je nič čoby išlo teraz nám rozvrátiť verejné financie, hoci to už ja som počula rôzne názory o tom koľko nebodaj stoviek miliónov by to mohlo stáť. Ale prosím, uvedomme si, keď k dnešnému dňu tých detí, ktoré dostanú osobnú asistenciu je do 400 v tomto vekovom rozpätí hej, aby sme sa teda, aby sme si to nezamieňali s vysokoškolákmi, ktorí dnes zo zákona majú právo mať osobného asistenta na vysokej škole. Tak keď sa bavíme o týchto deťoch tak proste ak dnes len tak málo detí dostane príspevok na osobnú asistenciu, tak z večera do rána tých detí nebude odrazu, že 10 tisíc, 16 tisíc alebo ja neviem koľko teda v niektorých prepočtoch sa objavil nie každé dieťa alebo každý človek s ťažkým zdravotným postihnutím má nárok na osobného asistenciu. Ťažké zdravotné postihnutie takéto posúdenie môže mať napríklad aj dieťa s cukrovkou a tam sme zaviedli školských zdravotníkov práve pre takýto typ detí, ktorí naozaj sledujú ich zdravotný stav, ale oni nepotrebujú pomoc pri kŕmení, nepotrebujú pomoc pri sprevádzaní na toaletu.
Naopak, proste deti, ktoré majú ťažké zdravotné znevýhodnenie sú imobilné atď. tak ja už som to tu hovorila v prvom čítaní predstavte si tú situáciu, že máte 10, 12 rokov chcete chodiť medzi svojich rovesníkov normálne proste chcete sa vzdelávať ale len preto, že máte teda takéto ťažké zdravotné postihnutie buď nemôžete ísť alebo potom sa stávajú situácie, ktoré mi niektorí rodičia opisovali kedy to dieťa presedí pomaly pol dňa v plienke lebo niet toho kto by ho odviedol na toaletu. Viete si predstaviť, že vy alebo vaše dieťa by boli nútené takýmto spôsobom fungovať. Presadzujeme tu obedy zadarmo, čo si myslím, že však v poriadku nech sú obedy zadarmo, ale ako k tomu prídu tieto deti s ťažkým zdravotným znevýhodnením, ktoré síce dostanú ten obed zadarmo, dostanú ho na tácke aj na stôl možno pred nich ale sa nenajedia. Takže naozaj prítomnosť osobných asistentov na školách je niečo čo si myslím, že už tu dávno malo byť. V Českej republike to funguje a funguje to veľmi dobre. Proste berme si príklad od tých krajín kde naozaj tieto veci fungujú a opäť tiež im to nezbúralo štátny rozpočet. Však keď začneme nadrezortne rozmýšľať tak proste ak to dieťa bude mať osobného asistenta nepotrebuje pomocného vychovávateľa. V Česku je to aj tak, že dokonca asistent učiteľa pokiaľ má zmluvu s rodičmi potom lebo asistenta učiteľa platí škola. A pokiaľ má zmluvu s rodičmi a môže vykonávať tie osobné úkony tak dokonca sa to aj zlúči v jednej osobe proste časť hradí škola a časť hradí ten rodič z tej osobnej asistencie, ktorú dostáva od, od štátu.
Tie modely naozaj sú, existujú, fungujú, sú v prospech detí, sú v prospech učiteľov, sú v prospech učiteľov, sú v prospech ostatných žiakov, ktorí sú tým pádom spoločne v triedach, v kolektíve, školských zariadeniach aj s deťmi, ktoré majú špecifické potreby a to robí našu spoločnosť tolerantnejšou a lepšou. A najmä nevytláčame tieto rodiny na okraj spoločnosti pretože keď to dieťa sa nemôže riadne vzdelávať na škole tak vlastne to čo som spomínala, že ten rodič s ním zostáva doma. my vlastne úplne vytláčame celú rodinu, proste oni sú nie sú súčasťou takou plnohodnotnou spoločnosti ako by mali byť. A myslím si, že toto je dlhodobo veľmi nespravodlivé. Ešte jednu poznámku k tomu kto by mal pocit, že teraz zo dňa na deň tu budú tisícky a tisícky detí, ktoré budú dostávať osobnú asistenciu. Ad jedna, proste nefunguje to tak v praxi, naozaj tie deti ich nedostávajú tých osobných asistentov. Ale teda sú deti a v roku 2022 ak sa nemýlim bolo okolo 6 a pol tisíc detí, ktoré, ktorých rodičia teda mali príspevok na opatrovanie. Tak len, aby ste vedeli tí, ktorí proste sa v tom neorientujete je to pochopiteľné, že nie každý sa v tom orientuje, príspevok na osobnú asistenciu a opatrovateľský príspevok sa vylučujú. To znamená, že buď môžte poberať jedno alebo druhé, čiže nemôže sa stať, nemôže sa stať, žeby odrazu teraz ten nárast tých detí, ktoré budú mať osobnú asistenciu bol dramatický pretože pre mnohé rodiny žiaľ veľakrát sú to rodiny, ktoré sa rozpadávajú čiže už je tam len jeden rodič, ten príspevok na opatrovanie je jediný, jediný sú jediné financie, ktoré proste dostávajú a z ktorých žijú, čiže nemyslím si aj po konzultácií s komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím s viacerými organizáciami, ktorú zastupujú ľudí so zdravotným postihnutím, proste všetci sme presvedčení z tej praxe, že naozaj tu nenastane nejaký dramatický nárast a teda záťaž verejných financií ak to niektorí proste radi, radi prezentujú.
Myslím si, že ten dôvod prečo ten niektorí ešte stále váhajú nad podporou takéhoto zákona je to čo som spomínala na úvod a to, že tie rezorty sú presvedčené, že moja kompetencia je odtiaľto potiaľto a čo bude ďalej ma tak nezaujíma. A toto si myslím, že, že nie je správne. Mám pocit, že som sa dotkla všetkých, všetkých tých otázok, ktoré, ktoré možno aj s ktorými aj vy ste boli konfrontovaní, že teda načo osobný asistent keď je asistent učiteľa sme si vysvetlili aký tam je rozdiel, tak isto som úplne otvorene priznala to, že od roku ´26 už máme v zákone, že budú nárokovateľné podporné opatrenia. To znamená, že aj v tom okamihu môže ďalšia vláda alebo ďalšia snemovňa v ktorej mnohí z vás iste budú sa rozhodnú, že v poriadku už to naplnilo svoj účel, poďme to celé zmeniť ale veľmi sa chcem prihovoriť a chcem poprosiť, za všetky deti s ťažkým zdravotným znevýhodnením, ktoré majú šancu mať osobnú asistenciu a hovorím k dnešnému dňu to je asi 400 týchto detí umožníme, aby ten ich osobný asistent mohol pôsobiť aj na škole, aby im tam mohol teda pomáhať a aby tieto deti nebili nútené zostávať doma len preto, že štát my zlyhávame. Ďakujem veľmi pekne a samozrejme aj mimo tejto rozpravy ak by
=====

... si hovorím k dnešnému dňu je to asi 400 týchto detí, umožníme, aby ten ich osobný asistent mohol pôsobiť aj na škole, aby im tam mohol teda pomáhať a aby tieto deti neboli nútené zostávať doma len preto, že štát, my zlyhávame. Ďakujem veľmi pekne a samozrejme aj mimo tejto rozpravy, ak by ste mali akékoľvek otázky, pochybnosti, som otvorená v každej diskusii, pretože veľmi mi záleží na tomto zákone a možno to ani nie je dobré, že to takto hovorím, lebo v tých napätiach rôznych politických proste tie reakcie môžu byť potom rôzne, ale prosím, skúsme sa povzniesť na to, že kto to predkladá, ako to predkladá, ale ide o tie deti, ktoré to naozaj potrebujú. Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, tak ako ste vo svojej rozprave správne uviedli, treba rozlišovať príspevok na opatrovanie a príspevok na osobnú asistenciu, pretože naozaj je len veľmi málo ľudí v tomto pléne, ktorí sa sociálnou problematikou zaoberajú a nedokážu asi rozlíšiť tieto dva základné pojmy. Neviem, či ste to vo svojej rozprave uviedli hneď na začiatku, lebo prišiel som asi tak v polovici, len chcem ubezpečiť alebo ozrejmiť plénum, že príspevok na opatrovanie to poberá rodič a príspevok na osobnú asistenciu to nesmie poberať nikdy rodič. Čiže tam je ten ohromný rozdiel a tak ako ste veľmi dobre povedali, nesmie sa to jednoducho kolidovať. Čiže v žiadnom prípade ten rodič, ktorý chce dopriať dieťaťu osobného asistenta, má častokrát obrovský problém nájsť človeka, ktorý bude ochotný vykonávať osobnú asistenciu na určitý počet hodín tak, ako to má zazmluvnené v rámci sociálnej poisťovne a úradu práce. Čiže tam je obrovský problém. Problematika asistentov učiteľa a osobných asistentov je ďalší problém, ktorý mnohí ani nieže poslanci, ale mnohá a veľká laická verejnosť vôbec nerozlišuje, pretože dávať na rovnakú pozíciu asistenta učiteľa a osobného asistenta sa jednoducho nedá. Osobný asistent zabezpečuje dieťaťu s ťažkým zdravotným postihnutím všetky sebaobslužné návyky, ktoré dieťa potrebuje, pardon, mať alebo vykonať počas výchovno-vzdelávacieho procesu a osobný asistent učiteľa ten sa venuje alebo mal by sa venovať výsostne a výlučne výchovno-vzdelávaciemu procesu. Žiaľ pokiaľ títo osobní asistenti pre tieto deti alebo mladých dospelých nebudú v školách alebo na stredných školách, na základných školách, v materských školách to je jedno kde, dovtedy bude asistent učiteľa bombardovaný aj takou tou povedzme tou nie príliš šťastnou úlohou, pretože toto nie je jeho náplň práce.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Janka, tvoju myšlienku samozrejme podporujem. Rezortizmus, ktorý na Slovensku bohužiaľ je veľmi rozšírený, treba preklenúť, treba vyplniť medzery v kompetenčných rámcoch, treba zapojiť každú voľnú ruku najmä, ak v určitých segmentoch, ktoré by mali byť financované, nie je adekvátne množstvo financií. Toto je nástrojom, ktorým sa to dá vyriešiť a zároveň sa ospravedlňujem za zmätočnú faktickú v prvom čítaní. Pekný deň prajem.

Ďakujem veľmi pekne za, za faktické poznámky. Naozaj by som chcela možno zopakovať to, čo už aj pán poslanec Kočiš povedal, že je problém aj zohnať osobných asistentov, preto si naozaj nikto nemôže myslieť alebo robiť prepočty také, že zo dňa na deň tu budeme mať tisícky a tisícky detí, ktoré budú mať osobných asistentov na neviem koľko hodín. Ja sama som riešila niekoľko podnetov ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím a teraz nemyslím len deti, ale aj dospelých, ktorí si žiadali vzhľadom na svoje ťažké zdravotné postihnutie istý počet hodín, aby teda mali zabezpečené tie samoobslužné nejaké úkony. Veľakrát žiadali ľudia, ktorí naozaj boli natoľko imobilní, že neboli schopní ani sa sami najesť, ani ísť sami na toaletu, pýtali si od úradov práce trinásť hodín, dali im deväť hodín. Čiže ten prístup našich úradov veľakrát je taký, že aj to čo by človek mal pocit, že má nárok dostať, tak nedostane a tu chcem ale opäť zdôrazniť, že proste táto dávka nie je nárokovateľná, to znamená, že musí prejsť nejakým procesom, kedy posudkový lekár a celá tá komisia proste zhodnotia, že či teda je osobná asistencia pre toho ktorého najvhodnejšia. Žiaľ aj z môjho pohľadu veľakrát skôr to posúdia tak najmä v prípade detí, že by tam mal teda byť ten príspevok na opatrovanie, ale len týmto všetkým chcem ubezpečiť, že naozaj ak by ste aj mali informácie o tom, že proste toto ide rozvrátiť verejné financie, tak to nie je pravda. Nie je to pravda a je mi veľmi ľúto, že niekto argumentuje takýmito číslami. Ja viem, že na čísla sa vždy najlepšie reaguje, lebo proste čísla nepustia, excelovská tabuľka nepustí, ale tuto naozaj tie prepočty neboli korektne urobené, pretože ad jedna zahŕňali všetkých ŤZP, všetkých ŤZP, opakujem dieťa s cukrovkou nikdy nebude mať osobného asistenta proste to, to nepustí a ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, nechcem zdržiavať, pretože som si vedomá, že ešte mnohí z vás tu máte zákony, ktoré naozaj sú, sú veľmi fajn. Niektoré možno také diskutabilnejšie, ale chcem teda naozaj ubezpečiť všetkých, ktorí by mali akékoľvek pochybnosti o tom, že tento zákon úplne rozbije verejné financie, že nie je to tak, ale prosím, pozerajme sa na tie deti, na tých žiakov nadrezortne. To znamená že aj keď nás to niečo bude stáť z kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, tak tým pádom ministerstvo školstva o to menej vynaloží, ale stále je to jeden rozpočet a je to to jedno dieťa a naozaj rodič by nemal byť ten, ktorý stále proste behá do jedného rezortu k druhému, hľadá sa v tom celom, rezorty sa na seba navzájom vyhovárajú, že to už nie je v našej kompetencii, toto je v našej kompetencii. Prosím, uľahčujme ľuďom život. Ja viem, že červená pečiatka okrúhla mnohých nepustí a tá možnosť proste povedať nie, je pri niektorých veľmi silná už a priori, ale skúsme sa pozerať na tie deti a hovorím teraz špeciálne o deťoch ako na našu budúcnosť, pretože hoci sa hovorí, že len 30 percent detí je, teda našu spoločnosť tvorí 30 percent detí, ale sú až 100 percent našej budúcnosti a sú to všetky deti, aj tie, ktoré sa narodili so zdravotným znevýhodnením, aj tie, ktoré počas života zažívajú nejaké ťažké chvíle. Proste my by sme mali byť tí štát, ktorý im pomôže prekonať tieto rozdiely, ktorý im dá šancu, sa naplno vzdelávať a mnohé z týchto detí, keď budú mať túto podporu, keď budú mať tých osobných asistentov, keď budú mať asistentov učiteľa, keď budú mať školských zdravotníkov a všetky tie profesie, ktoré sme menovali, sociálnych pracovníkov na školách. Proste, keď toto všetko bude zabezpečené, tak si myslím, že to prospeje celej našej spoločnosti a našej budúcnosti. Takže ešte raz sa veľmi pekne chcem poprosiť vás všetkých a o podporu tohto zákona. Ďakujem veľmi pekne.