12. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja sa vrátim k tomu, čo ste, pán Dostál, pripomenuli, a to je ten proces jednak prijímania tohto zákona a dotkli ste sa aj tých politických nominácií, ktoré pán Michelko obhajuje tým, že veď politické nominácie a priori nemusia byť zlé. No a ja už som to raz hovoril, ale teda opakovanie matka múdrosti, tak zopakujem to. Pán Michelko, viete že, že vy hovoríte, že dôverujte nám, my to budeme robiť dobre. Teraz myslím tie politické nominácie.
A ja si teda kladiem otázku, dobre, tak prečo by sme vám mali dôverovať. Za tých posledných osem mesiacov ste nám ukázali, že to budete robiť inak, ako sa obávame, že to budete robiť?
Pytliak na čele národného parku, obvinený na čele Slovenskej informačnej služby. Veď to sú politické nominácie, takto ich robíte. Na základe čoho vám máme veriť, že teraz to budeme robiť inak? Čiže to je prvá, prvá vec.
Druhá vec je, samotným procesom sa nejak uchádzate o dôveru, že uchádzate sa o dôveru, že máme vám veriť, že vlastne vy rešpektujete procesy, že ctíte procesy, viete, čo je to verejná kontrola, verejná diskusia?
Príde sem poslanecký návrh zákona, ktorý prekopete počas jazdy na trikrát, a to nie je prvýkrát, to ste robili aj pri Trestnom zákone. Prekopávate to počas jazdy, no tak akú asi môžme mať dôveru v to, že vy vlastne si ctíte nejaký proces, nejakú verejnú kontrolu.
Veď viacero odborníkov v štátnej správe sa vyberalo aj za tej vami kritizovanej minulej vlády verejnými výberovými konaniami. A to nie preto, že sme sa chceli pozrieť ,aký majú pekný šatník, a akú peknú kravatu si priniesli do práce, ale preto, aby sa uchádzali o nejakú verejnú dôveru, aby verejnosť mohla vidieť, koho ľudia, ktorým zverili moc, nominujú do úradníckych pozícií.
Takže toto kým nezačnete rešpektovať a nepochopíte, tak naozaj my nemôžme dôverovať tomu, že to budete robiť inak ako posledné mesiace.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Sme na konci rozpravy, a preto je namieste zhrnúť ponaučenia z tejto diskusie. Ja som ich napočítal tieto tri.
Po prvé, táto rozprava potvrdila, že Slovenská národná strana ide politicky ovládnuť rozdeľovanie peňazí určených pre umelcov. Dôkazom je zmena rozhodovacích mechanizmov vo Fonde na podporu umenia, pretože o rozdeľovaní už bude rozhodovať 13-členná rada, v ktorej väčšinu bude mať sedem priamych nominantov ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, respektíve ľudí, ktorých ministerke Šimkovičovej nadiktuje pán poslanec Michelko.
Po druhé, druhá vec, ktorú táto rozprava ukázala, je, že pán poslanec Michelko nedokáže dôveryhodne zdôvodniť tento svoj návrh na politické ovládnutie fondu. Skúsil to príkladom, ktorý nazval excesom, ale ako sa veľmi rýchlo ukázalo, tento exces vydalo jemu blízke vydavateľstvo. Tak ak je problém s takýmito excesmi, jednoduchším riešením by bolo, keby vydavateľstvo blízke pánovi poslancovi Michelkovi nežiadalo Fond o podporu a bolo by po excesoch.
No a tretia vec, ktorú rozprava ukázala, je tá, že vzťahy vo vládnej koalícii nie sú zďaleka také bezproblémové, ako sa navonok javia, ako sa lídri vládnej koalície tvária, a to je dobrá správa.
Ale čo je zlé, je, že tento zákon kultúre nepomôže, tento zákon ublíži kultúre a pomôže len žiadateľom blízkym Slovenskej národnej strane. Ale aspoň budeme vedieť, ktoré tie organizácie sú a mohli by si dať do zátvorky potom nálepku, organizácie s podporou SNS. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál hovoril o tom, že hrozí politické ovládnutie Fondu na podporu umenia. A v podstate ak by sa takáto právna úprava schválila, tak sa dostaneme do pozície nejakej, podobnej ako nejakej grantovej schémy, kde rozhoduje priamo vo vedení ministerstva, ba priamo až ministerka o tom, že komu sa poskytujú peniaze na podporu jeho projektu.
Ja som to už povedal v kultúrnom výbore, keď sme rokovali o tomto návrhu zákona, že zákony sa robia do zlého počasia. A napriek tomu som povedal, že predsa sa snažím hľadať aspoň kúsok nejakého úprimného, úprimného zámeru v postoji poslancov, ktorí tento návrh predložili, a že sledujú týmto cieľ, aby sa skvalitnila, skvalitnilo posudzovanie projektov, ktoré žiadajú o peniaze. Kolega sa mi vtedy tak trošku zasmial, že som naivný, ale stále chcem tomu veriť, že tam je nejaký úmysel, pretože jedna vec je istá, že sú to prostriedky, ktoré koniec koncov sú pod ministerstvom kultúry a ministerstvo má aj nejakú povinnosť dohliadať na to, že ako sa tieto prostriedky minú. Ale skôr sa teda prikláňam ozaj k tomu názoru, že tento úmysel, aj keby tam bol úprimný, tak je, je len zásterkou na to, aby tento fond bol ovládnutý politicky. Však keď sa pozrieme na to, ako má byť nominovaná, ako majú byť nominovaní členovia rady, tak vidíme, že budú nominovaní vyslovene politicky. A ja len pripomeniem, že už niečo takéto sme tu v minulosti mali, mali sme tu socialistický realizmus, všetci museli konať tak, ako povedala strana. Obávam sa, že sa to môže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som len chcel poznamenať niekoľko vecí k tomu, ktoré ukazujú na to, že prečo táto rozprava a tento návrh je zvláštny a iný možno než tie návrhy predtým, ktoré sme preberali. Ako asi aj kolegovia si všimli aj z vládnej strany, vonku prebieha protest a toho protestu sa zúčastňujú ľudia naozaj zo širokého spektra kultúrnych ustanovizní. Naozaj to nie sú ľudia len, "z miest", ľudia len, ktorí robia súdobé súčasné umenie. Sú to ľudia, ktorí robia naozaj celé široké spektrum umení, tak ako celé široké spektrum umení podporuje FPU. A bolo by dobré, keby sme sa už akože to pochopili, že máme naozaj návrh, pri ktorom tá koalícia ľudí, ktorí kričia, že nie je dobrý, je tak široká ako nikdy predtým. Ako naozaj, že ak, ak tu máme ľudí z banskobystrického kraja z tradičnej kultúry a zároveň ľudí z bratislavských súčasných galérií, ktorí hovoria to isté o, podotýkam, o inštitúcii, ktorá vznikla za vlády SMER-u, a je ideovým dieťaťom ideového otca strany SMER, tak asi toto celé nie je v poriadku.
A ja naozaj že nerozumiem, prečo keď už aj v tejto budove za posledný mesiac prebehlo toľko konštruktívnych stretnutí medzi všetkými rôznymi aktérmi, medzi koalíciou, vládou, opozíciou, aj zástupcami umeleckej sféry a naozaj sme smerovali ku nejakému kompromisu, či by nebolo naozaj dobré, aby sme niektoré naše návrhy boli schopní prijať tak, aby s tým boli všetci spokojní. Ja si myslím, že nemusí byť všetko politický handel, nemusí byť všetko koaličná matematika. Môžu byť niektoré veci výsledkom toho, alebo urobené s cieľom toho, aby naozaj to dopadlo dobre, aby boli všetci spokojní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Na vystúpení pána kolegu Dostála ma najviac zaujala tá dilema, to napätie medzi kultúrou, medzi politikou a odbornosťou. Je fakt, že kultúra krajiny je citlivá na politiku, pochopiteľne. Kultúra, to nie je priemysel, ktorý sa vie presadiť v pragmatickej súťaži. A práve pre túto citlivosť, práve pre túto efemérnosť a neuchopiteľnosť kultúry v slobodnom priestore, práve preto k nej musí byť politika rešpektujúca. Čo to znamená? Znamená to podporu založenú na odbornosti, konsenzoch s odbornou verejnosťou a nie na politických preferenciách. Fond na podporu umenia je takou platformou. Ak predkladatelia zákona argumentujú tým, že tá podpora nebola udeľovaná asymetricky, alebo povedzme dôsledne konsenzuálne, tak nech teda otvoria, podporte teda kultúru viacej, pozvite do tohoto odborného konsenzu odborníkov, tak aby sa podpora dostala do všetkých kútov. Lebo správne veci jednoducho treba robiť správnym spôsobom.
Alebo tu budeme mať s každou vládou inú štátnu kultúru? Ako to potom bude deformovať manažérov a tvorcov kultúry? Veď to bude ešte viac robiť kultúru závislou a slúžiacou politike, tak ako to predkladatelia vyčítajú minulým obdobiam.
Tak nech sa páči, musíme sa rozhodnúť, či chceme naozaj totalitne určovať, čo je tá správna kultúra, alebo viac podporiť kultúru tým, že rozšírime možnosť zapojenia sa tvorcov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán kolega Dostál, hovorili ste o tom, že v prvom čítaní poslanci kritizovali spôsob, ako zákon prišiel do Národnej rady. Pán poslanec Michelko a ďalší dali poslanecký návrh zákona a je naozaj otázka, prečo to mal byť poslanecký návrh a nie vládny. Hoci je zjavné, ako ste o tom hovorili, že sa tým chce realizovať zámer vládnej koalície a zmeniť spôsob fungovania Fondu na podporu umenia. To môže byť legitímny zámer vlády, ale prečo to nerobíme cez riadny legislatívny proces a cez vládny návrh zákona? Cez medzirezortné pripomienkové konanie, ktorého sa môžu zúčastniť aj tí, ktorých sa to týka. A mnohé veci, o ktorých tu bola debata v rozprave, sa mohli riešiť oveľa lepšie.
Hovorili ste aj o tom, že skutočný zámer zákona bude iný, ako ten čo bol predložený do prvého čítania, čo sa aj ukázalo. Pán poslanec Michelko dal pozmeňovacie návrhy na svoj vlastný návrh zákona a že tu vlastne ak by bol zákon takto prijatý, pôjde o ovládnutie rady fondu politickými nominantami.
Takéto podstatné zmeny zákona z môjho pohľadu sú neprípustné a takto by sa legislatívny proces robiť nemal. To, čo máme na stole dnes, zmena odborného rozhodovania fondu na politické rozhodovanie rady je nie dobrý krok. Lebo politickí nominanti ministerky kultúry, na ktorých prejde rozhodovanie o projektoch Fondu na podporu umenia, budú reálne mať moc o tom rozhodovať.
Vylepšiť nejaké procesy je v poriadku, ale nie komplet zmeniť rozhodovanie na politické. A tu vidím v niečom podobnosť aj so zákonom o mimovládnych organizáciách, ktorý bol taktiež predložený ako poslanecký návrh. Taktiež koalícia hovorí o vylepšovaní v druhom čítaní, čo myslím si, že v tomto prípade sa ani nedá. Prečo nejdeme normálne, normál... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán kolega Dostál, za vystúpenie.
Spoločným menovateľom tohto návrhu a mnohých iných, ktoré sme tu už v parlamente mali, je, je únos štátu a búranie verejných inštitúcií, ktoré sú tak už typické pre túto vládnu koalíciu. A tí, čo sme, ste tuto v sále a, našťastie, aj tuto v pléne sú mnohí ľudia, ktorí už niečo v živote, v práci vybudovali, tak dobre vedia, koľko, koľko práce obnáša to, niečo, niečo postaviť. Ale zbúrať to a zneužiť na politický účel, je oveľa, oveľa ľahšie, ale, ale práca ktorá, ktorá sa robí roky a niekedy aj, aj desaťročia, sa dá takýmto spôsobom takto rýchlo zbúrať.
Ešte pred polrokom sa mi ani nesnívalo, že také niečo poviem, ale mne menej vadí to, že ste si schválili napríklad 100 miliónov ako trafiku pre svojho predsedu Danka na takzvané ministerstvo športu a cestovného ruchu. Tie peniaze do veľkej miery nepôjdu športovcom, idú napríklad na luxusný nájom pre ministerstvo cestovného ruchu, o ktorom sme sa, mimochodom, nedozvedeli dodnes jeho cenu ani alternatívne ponuky. Samozrejme, veľká časť z týchto peňazí pôjde na reklamnú kampaň, predpokladám o tom, ako máme zdravo žiť, cestovať a športovať, pretože najlepšie sa ulievajú peniaze cez služby, či už IT-čkové, alebo marketingové, alebo podobne.
A takýmto spôsobom vy tuná vládnete. A tých príkladov o únose inštitúcií a búraní by bolo veľa, ale tie teda nie sú len na jednu faktickú poznámku.

Ďakujem za slovo.
Kolega, veľmi dobre si poukázal na to, akým spôsobom a ako záludne predkladá pán Michelko tento návrh, ktorý poškodí kultúre a Slovensku. Avšak po tých piatkových vystúpeniach zástupcov a zástupkýň za SNS, a aj teda pána Blahu, sa nečudujem, že to robia takto bez hanby a násilne.
Žiaľ, ľudia zo SNS majú úplne pomýlený pohľad na svet podľa mňa, žijú podľa mňa vo svete konšpirácií a stratili akýkoľvek kompas o tom, čo je správne, čo je demokratické a čo je kultúrne. Poslanci a poslankyne za SNS nám sem vnášajú jeden desivý obraz politiky a skrývajú sa bez hanby za národné hodnoty.
Mrzí ma, že tie tisícky šikovných ľudí na Slovensku, ktorí sa realizujú v rôznych oblastiach kultúry, dostanú od poslancov SNS a aj od vládnej koalície takúto facku, ak tento návrh zákona prejde. Mrzí ma, že koaliční poslanci aj poslankyne ignorujú vôľu ľudí, ktorí aj dnes stoja pred parlamentom, a ktorí chodia na námestia.
A nie, nie sú nikým platení, chodia tam, pretože sa im protivia praktiky, aké do politiky a do kultúry na Slovensku od volieb vnášate.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec veľmi správne povedal to, pomenoval to, čo naozaj Fondu na podporu umenia hrozí, a to je, už po RTVS-ke tú máme jedno zoštátnenie, teraz si ideme zoštátniť kultúru. Myslím si, že pre spoločnosť je veľmi zlý krok, keď politici sa snažia ovládnuť už aj kultúru a naozaj to nenechajú na ľuďoch, ktorí sa kultúre venujú celý život a obetavo v nej pracujú, a dobre vieme, za akých podmienok pracujú. Žiaľ, musím povedať, že SNS určite nejde o nejaké vytvorenie transparentných podmienok pre rozdeľovanie prostriedkov z fondov, ale o to, aby vlastne sami mohli rozhodovať, kam tie prostriedky pôjdu, pretože za normálnych okolností my by sme tlieskali tomu, že ideme podporiť kultúru sumou viac ako 10 miliónov navyše, ale obávame sa toho, kde tie prostriedky skončia. Mohli sme to naozaj vidieť, keď pán Michelko sám teda tu citoval knihu, ktorá bola z tohto fondu podporená. Dobre vieme, že teda vzišla z jeho vydavateľstva a teraz nám tu tento človek bude predkladať nejaký návrh, ako to má inak fungovať. No možno sa poučil z tej vlastnej skúsenosti, no bodaj by to tak bolo, ale obávam sa, že nie je.
Môžme aj o tom hovoriť, že Fond na podporu umenia určite má nejaké chyby, ale poďme sa o tom baviť. A už tu aj niekoľkokrát zaznelo, že prebehli seriózne diskusie o tom, ako tento návrh dobre upraviť, ale, žiaľ, zo strany koalície nebola ochota k takémuto niečomu pristúpiť, a preto ja už len môžem apelovať možno na poslancov HLAS-u a SMER-u, aby toto nepodporili a naozaj kultúru nechali slobodnou.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, vo svojom vystúpení ste hovorili o politizácii fondu. Mňa naozaj desí tá predstava, snaha koalície ovládnuť takmer všetci spoločenské oblasti. Pretože toto zachádza ďaleko nad rámec ovládnutia nejakých mocenských inštitúcií. V súčasnej politickej klíme sa stretávame s mnohými pokusmi o ovládnutie, kontrolu a obmedzenie umenia. Nedávno sa pani ministerka vyjadrila, že si chce predvolať herca, ktorý ju kritizoval. Kedysi sme tu mali vedúcu úlohu komunistickej strany a dovolím si povedať, že týmto návrhom zákona sa tu zavedie vedúca úloha strany SNS v kultúre a umení.
A presne o tomto to je. Síce sa snažia zakrývať za rôzne nálepky ako slovenská kultúra, ale v skutočnosti ide o snahu ovládnuť umenie a kultúru. Takéto pokusy nás odvádzajú od základných princípov slobody, prejavu a pluralizmu, ktoré tvoria základ demokracie. Pretože v demokratickej spoločnosti nemôže o kultúre rozhodovať politická moc. Vonkoncom nesmie spoločnosti politická moc vtláčať, aké umenie je správne a aké nesprávne.
A ako to povedal v rozprave pán poslanec Dostál, Fond na podporu umenia sa týmto návrhom mení z verejnoprávnej inštitúcie na politickú.
Žiaľ, celé to zapadá do koncepcie presadzovania moci, ktorej sme tu svedkami už od začiatku volebného obdobia.
A úprimne, obávam sa, s čím koalícia príde po Fonde na podporu umenia a RTVS-ke.
Ďakujem.