15. schôdza

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dostál.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, rád by som vrátil debatu od plaviek a tričiek k tomu, o čom rokujeme, teda k návrhu na skrátené legislatívne konanie o zákone o mediálnych službách.
Chcem len teda pár poznámok k tomu, že či existovali, alebo neexistovali prekážky skoršieho predloženia tohto návrhu zákona, a teda že či tie deklarované dôvody na skrátené legislatívne konanie sú reálne, alebo si ich ministerstvo kultúry spôsobilo samo tým, že nekonalo rýchlejšie.
Tak po prvé, zákon o rokovacom poriadku síce hovorí, že ak návrh zákona nebol schválený, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od neschválenia návrhu zákona. Toto však neplatí naprieč volebnými obdobiami. Čiže keď, keď sme v rámci volebného obdobia, ak by sme povedzme dnes schválili skrátené legislatívne konanie a následne by, následne by potom budúci týždeň v prvom čítaní nebol z nejakého dôvodu schválený návrh zákona, tak, tak, áno, platí šesť mesiacov.
Keď sa to stalo 15. júna, tak tým, že občania nanovo zvolili Národnú radu Slovenskej republiky, tak Národná rada tým nie je viazaná. Je to ustálená prax, nie je to takto explicitne napísané, ale teda môžete sa spýtať na odbore legislatívy, organizačnom odbore, takto sa to uplatňuje. A zákony, ktoré boli predložené v minulom volebnom období a neboli schválené, nie je nimi nová Národná rada viazaná tou šesťmesačnou lehotou. Ten istý § 96 ods. 6, v odseku 6 hovorí, že návrhy zákona predložené v predchádzajúcom volebnom období možno prerokovať v novom volebnom období, až keď sú nanovo, nanovo predložené. Čiže tento argument neplatí. Mohol byť ten návrh zákona predložený aj skôr, ako, ako po uplynutí šiestich mesiacov.
Národná rada neschválila návrh zákona v tej iste veci, ktorý sa pokúšal riešiť to isté 15. júna, takže tá lehota uplynula 15-teho, 15-teho, 6 a 6 = 12, čiže 15. decembra. Čiže 15. decembra alebo v polovici decembra mohol byť návrh zákona predložený do Národnej rady. Keby sa aj nič neurýchľovalo, tak odvtedy už boli prinajmenšom tri riadne schôdze, ak nepočítam tú, tú decembrovú, lebo tam je zase lehota od predloženia návrhu zákona do začiatku schôdze, keď sa rokuje o tom návrhu zákona. Ale v tomto roku bola už februárová schôdza, aprílová schôdza, teraz tu máme júnovú schôdzu. Čiže už na tej aprílovej schôdzi mohol byť návrh zákona schválený v druhom a treťom čítaní.
Alebo ak by to nestačilo, ak by to bolo treba rýchlejšie, no tak sa mohol uplatniť presne ten istý model, ktorý uplatňujete pri RTVS, že sa zvolá nejaká mimoriadna schôdza, ktorá, ktorá niekedy začiatkom, začiatkom januára prerokuje tento návrh zákona a potom na riadnej januárovej, respektíve januárovo-februárovej schôdzi by v druhom a treťom čítaní pri dodržaní 30-dňovej lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch sa mohlo o tom zákone rokovať a mohol byť schválený už na februárovej schôdzi. A tam by, tam by to bolo asi aj opodstatnené, lebo tam ide o plnenie záväzkov Slovenskej republiky voči, voči transpozícii európskeho práva, na rozdiel od likvidácie RTVS, o ktorej budeme rokovať už o malú chvíľu.
Takisto tam nie je, nebol žiadny problém vyplývajúci zo zákona alebo z legislatívnych pravidiel vlády s medzirezortným pripomienkovým konaním. Pretože tá šesťmesačná lehota, aj keby teda platila, opakujem neplatila, ale aj keby platila, tak sa týka predkladania návrhu zákona do Národnej rady, nie začatia medzirezortného pripomienkového konania. A tak isto medzirezortné pripomienkové konanie je možné schváliť a jedným z dôvodov je práve meškajúca transpozícia. Čiže nemusí to byť 15 pracovných dní, ale môže to byť osem, osem pracovných dní. Rozporové konania sa dajú, dajú vybaviť tiež veľmi rýchlo, keď sa chce, keď má vláda na niečom záujem, naozaj má na niečom záujem tak, tak dokáže tie procesy zvládnuť veľmi rýchlo aj bez toho, aby sa skracovali, skracovali stanovené lehoty.
Potom je tu otázka, že či naozaj má vládna koalícia reálny záujem riešiť transpozičný deficit. Škoda, že tu nie je už pán poslanec Jarjabek, ale zo strany súčasnej koalície nám veľmi často vyčítate, že nám ide iba o to, škodiť, škodiť súčasnej vláde, aj keď tým škodíme Slovensku. No ale vy ste mali možnosť zahlasovať za návrh zákona, ktorý možno nie je dokonale, nie ideálnou cestou, lebo to bol poslanecký návrh zákona, aj keď bol pripravený na ministerstve podľa, podľa všetkého, nie kultúry, ale hospodárstva zrejme, podľa toho, čo sa mi o tom podarilo zistiť, tak mal záujem riešiť transpozičný deficit. A my sme hlasovali za to, aby bol návrh zákona postúpený do druhého čítania. Ak by sa tak stalo, tak ešte stále bol priestor na to, aby, aby do septembra ten zákon bol aj dopracovaný, však ako zásadné veci sa tu dejú, však, pán poslanec, cez poslanecké, poslanecké návrhy zákona.
Ale vtedy, žiaľ, SMER nehlasoval za. Čiže keby som ja teraz použil rovnakú rétoriku, ako vy používate voči nám, tak by som povedal, že tak ste chceli škodiť vtedajšej vláde, že ste hlasovali za zákon, proti zákonu, ktorý bol, bol potrebný. Teraz niečo podobné predkladáte, ale vtedy, vtedy ste boli tak zaslepení.
Ja nebudem to hovoriť, lebo si nemyslím, že toto je optika, ktorou by sme sa mali navzájom hodnotiť a hovoriť, že keď niekto má odmietavý názor na nejaký návrh, alebo keď, keď nehlasuje za nejaký návrh zákona, lebo má k nemu výhrady, tak to znamená, že chce škodiť Slovensku. Nie, jednoducho má len iný názor, má inú predstavu o tom, čo by malo byť v zákone.
K tomu 12. septembru, ktorý tu spomínal pán poslanec Michelko, keď 10. septembra začína, začína septembrová schôdza, bez akýchkoľvek problémov sa dá zvládnuť, aby 12. septembra ten zákon bol už aj účinný. Lebo myslím si, že nebude, nebude dvojdňová debata k tomu. Zatiaľ som nezachytil, že by niekto mal výhradu k tomu, že treba takýto zákon schváliť, a teda nepredpokladám ani dramatické výhrady k obsahu toho zákona, čiže 10. septembra, keby to bol prvý návrh zákona, o ktorom sa rokuje, tak môže byť 10. septembra schválený, podpísaný predsedom Národnej rady, predsedom vlády a aj pánom prezidentom, ktorý tiež nepredpokladám, že by uplatnil v tomto prípade právo veta. A môže vyjsť 11-teho, 12-teho v Zbierke zákonov.
Čiže aj tá lehota, o ktorej vy hovoríte, sa dá stihnúť, ale na hrane v situácii, keď je to nekontroverzný zákon, alebo návrh zákona, nie návrh na skrátené legislatívne konanie, to je kontroverzné. Ale, ale ten návrh zákona ako taký nie je kontroverzný. Tipol by som si, že rozprava k návrhu zákona bude stručnejšia, ako je k návrhu na skrátené legislatívne konanie. Určite sa to dá stihnúť. A keby sa to aj nestihlo, tak to neznamená, že 12. septembra príde z Európskej komisie faktúra a budeme musieť 12-teho, 13-teho septembra platiť. Ak by to bolo aj 16-teho, 16-teho septembra účinné.
Čiže tie dôvody na skrátené legislatívne konanie podľa môjho názoru neexistujú, hoci nespochybňujem potrebu prijatia takého zákona, ani potrebu jeho čo najskoršieho, najskoršie prijatia. A teda ak, ak chce pani ministerka nejako, aby tá jej argumentácia vyznela dôveryhodnejšie, tak bolo by asi korektné potom povedať, že v čom je taký, taký dramatický rozdiel a prečo sa aj napriek tomu, čo som, čo som povedal, že sa to dalo stihnúť, dalo sa to stihnúť skôr, sa to stihnúť nedalo. Lebo z toho, čo doteraz zaznelo, si myslím, že, že tie dôvody nie sú naplnené a budem hlasovať proti, a rovnako aj poslanecký klub, skráteniu.

Ďakujem pekne.
Faktická poznámka, pani poslankyňa Kramplová, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec upozornil na to, že ak zákon, ktorý nebol prijatý, môže byť znovu prerokovaný aj skôr, ako uplynie šesťmesačná lehota, ak sa to týka iného volebného obdobia. No pozrela som si rokovací poriadok, ktorý je teda zákonom a v § 96 sa úplne jasne píše, že ak Národná rada, v odseku 3, návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. Nehovorí sa tu vôbec nič o volebných obdobiach, ani to nevyvoláva žiadne pochybnosti.
Takže síce, on sa potom tak ako poopravil, pán poslanec, že je to ustálená prax, ale myslím si, že by sme sa mali držať presne toho, čo je napísané v zákone.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Dostál s reakciou na faktickú, nech sa páči.

Ďakujem pani poslankyni Kramplovej za vecnú reakciu. Ja len teda upresním, že ja som sa neopravil, ja som to mal v úmysle povedať, lebo, lebo tak to je. Nie je to explicitne napísané v zákone o rokovacom poriadku. Dokonca o tom, na rozdiel od iných vecí, ani v ďalších dokumentoch nenájdete explicitnú zmienku, teda že by napríklad ústavnoprávny výbor to vykladal, alebo že by to bolo v podrobnejších pravidlách rokovania.
Ja len hovorím, že takýmto spôsobom sa ustanovenie § 96 ods. 3 vykladá, že sa to týka Národnej rady v rámci jedného volebného obdobia a že rozhodnutia Národnej rady napríklad o tom, že neprerokuje návrh zákona v druhom čítaní, alebo teda neschváli ten návrh zákona v treťom čítaní, nezaväzujú Národnú radu, ktorá vzíde z ďalších parlamentných volieb. Proste je to tak, tak sa to vykladá. Môžete sa, ešte raz môžete sa spýtať ľudí z parlamentnej legislatívy alebo ľudí z organizačného odboru, že či je to tak, ako, ako hovorím. Lebo nie všetko je explicitne napísané v zákonoch a pravidlách. Nejakým spôsobom sa tie zákony a pravidlá vykladajú a toto pravidlo sa vykladá tak, že to neplatí naprieč volebnými obdobiami, že ak o niečom takomto rozhodne Národná rada v jednom volebnom období, tak tým nie je Národná rada, ktorá vzíde z ďalších volieb, viazaná.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k nej ešte zaujať stanovisko navrhovateľka, pani ministerka? Pán spravodajca?
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime teraz k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je tlač 278, spoločná správa výborov má tlač 278a.
Poprosím v tejto chvíli ministerku kultúru Slovenskej republiky, pani Martinu Šimkovičovú, aby vládny návrh odôvodnila, nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, tlač 278.)

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, už som viackrát vo svojich vystúpeniach pred Národnou radou, ale tiež vo verejnom priestore deklarovala, že návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase predkladá Národnej rade Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky. A že táto úloha vyplýva z jej základného dokumentu, ktorým je Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky v súlade s prísľubmi koaličných strán pred voľbami tým zásadne mení neúspešný model RTVS, vyplývajúci z bývalého zákona o RTVS 532/2010, ktorý bol prijatý takmer pred 14 rokmi.
Ak sa na procesy a stav v tejto verejnoprávnej inštitúcii pozriete skutočne objektívne bez politickej alebo ideologickej optiky, tak musíte vidieť, že tento dlhý čas sa nepodarilo naplniť ani len základné ciele tohto zákona, ako ich vtedy uvádzala dôvodová správa. Pokračovalo zadlžovanie verejnoprávneho vysielateľa a problematická je tiež zákonom o RTVS deklarovaná finančná konsolidácia a efektivita využívania zverených verejných financií.
Evidentne sa tiež znížila miera spoločenskej dôveryhodnosti Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.
A čo ja osobne pokladám za najdôležitejšie, vysielanie postupne strácalo atribúty verejnoprávnosti rezignovaním na vyváženosť a objektívnosť najmä spravodajských a publicistických relácií. Unifikovala sa tvorba a názory tvorcov, ktoré sa v súčasnom období minimálne líšia od iných komerčných médií hlavného prúdu, a tým sa v podstate vytratil nejaký zmysel a zámery duálneho systému v slovenskom mediálnom priestore.
Rada sa vyjadrím aj k mediálne a politicky frekventovanej výhrade k návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, že zákon nerešpektuje požiadavky Európskej únie. Toto nie je pravda. Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase rešpektuje požiadavky Európskeho aktu o slobode médií, keď napr. ustanovuje, že členovia Rady, menovaní ministrom kultúry, sa vymenúvajú na základe výsledkov výberového konania a voľba generálneho riaditeľa sa uskutočňuje na základe verejného vypočutia kandidátov, ktorého súčasťou je prezentácia projektu riadenia a rozvoja Slovenskej televízie a rozhlasu. Výkon funkcie člena rady a generálneho riaditeľa je možný iba za predpokladu splnenia vopred určených a transparentných podmienok. Odvolanie člena rady a generálneho riaditeľa je možné iba s taxatívne uvedených dôvodov a odvolanému členovi rady a generálnemu riaditeľovi sa musí doručiť písomné oznámenie o odvolaní z funkcie, ktoré obsahuje dôvody odvolania. A toto odvolanie je preskúmateľné súdom.
Takže cieľom návrhu je v období meniaceho sa a rozvíjajúceho sa mediálneho priestoru posilniť verejnoprávny charakter STV a SRo, zabezpečiť dodržiavanie plurality a princípov demokracie a slobodnej tvorby. Už skôr som zvýraznila, že Slovenský rozhlas a Slovenská televízia po zrušení výberu koncesionárskych poplatkov za služby verejnosti budú hospodáriť relatívne samostatne s príspevkom zo štátneho rozpočtu. Zákon predpokladá možnosť lepšieho hospodárenia v rámci špecifických tvorivých podmienok oboch inštitúcií, ich relatívnou samostatnosťou a manažovaním.
Ambíciou vlády je zabezpečiť obsahovú a informačnú pluralitu v masovokomunikačných prostriedkoch a rovnováhu medzi súkromnými médiami a verejnoprávnym Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou. Chcem ubezpečiť občanov, že koncesie táto vláda nevráti. Aj tak boli len akousi mimoriadnou daňou, ktorá s verejnoprávnosťou a objektivitou tvorby a vysielania v podstate nemala nič spoločné.
Vláda Slovenskej republiky a Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky novým zákonom o činnosti verejnoprávnej inštitúcie čiastočne teda narovnáva pokrivenú situáciu v slovenskom mediálnom priestore. Ja chcem všetkým bezbrehým kritikom pripomenúť, že postupujeme v súlade so všetkými parametrami a záväzkami, ktoré vyplývajú z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.
Len si pripomeňme, 19. decembra 2023 nový poľský parlament prijal uznesenie, uznesenie, to nebol zákon, o tzv. obnovení právneho poriadku nestrannosti a integrity verejnoprávnych médií. Ešte v ten deň minister kultúry vymenil všetkých členov dozorných rád týchto médií a tieto rady okamžite vymenovali nových riaditeľov Štátnej tlačovej agentúry, rozhlasu a televízie. Poľská vláda dokonca vypla vysielanie dvoch kanálov televízie, zablokovala internetovú stránku, aj kanál Youtube. Polícia odviedla násilím niekoľko zamestnancov. A vtedy nikto z Európskej únie, ale ani slovenskí politici neposielali demarše a nespochybňovali úroveň demokracie u našich severných susedov. Ja chcem zdôrazniť a podčiarknuť, že touto cestou my nechceme ísť.
A teda hystéria, ktorá prijímanie nášho zákona o STVR sprevádza, je z môjho pohľadu len prilievaním oleja do ohňa polarizácie spoločnosti.
A dovoľte mi vyjadriť sa ešte k tzv. štrajkovým pohybom súčasnej RTVS. Vedenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky ako predkladateľ nového zákona o Slovenskej televízii a rozhlase považuje zverejnené úvahy a výzvy o štrajku, prezentované niektorými zamestnancami, za koordinovaný politický protest organizátorov s vedením súčasnej RTVS a niektorými politickými stranami. Ako inak si možno vysvetliť verejné vyjadrenie generálneho riaditeľa RTVS pána Machaja, že citujem: "Sme v takom verejnoprávnom súznení so štrajkovým výborom."
A chcem, aby to zaznelo na pôde slovenského parlamentu, požiadavky uverejnené v tzv. štrajkovom manuáli sú zavádzajúce a svedčia o tom, že ich organizátorom nejde o spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky zamestnancov verejnoprávnej inštitúcie, ako to uvádzajú citátom čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky. Ide len a len o zachovanie súčasného vedenia, ktoré s protestujúcimi skupinami spolupracuje a činnosť koordinuje. Podporujú tým súčasný stav so všetkými za roky nahromadenými negatívami. Vedenie RTVS a organizátori protestov zavádzajú verejnosť, keď hovoria o ohrození nezávislosti a slobody práce zamestnancov a spolupracovníkov, až deštrukcie demokracie.
Zákon o STVR totiž jednoznačne deklaruje, že programové služby Slovenskej televízie a rozhlasu produkujú nestranné, vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike. Rozvíjajú národné povedomie a kultúrnu identitu slovenského národa a všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vek, vieru, náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie, aby tieto programy odrážali rozmanitosť názorov, politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov, a aby podporovali rozvoj národného spoločenstva občianskej a vedomostnej spoločnosti. A toto sa s istotou organizátorom vedeniu súčasnej RTVS a ich politickým podporovateľom nepáči.
Zákon o STVR sa však opiera práve o pluralitu ako jednu z nevyhnutností slobodnej a nezávislej tvorby demokratickej spoločnosti. Jednoznačne zlepšuje podmienky pre výkon novinárskej profesie a všetkých tvorcov vo verejnej službe. A nežiada od nich nič iné, len a len objektivitu. Objektivita je kľúčovou požiadavkou verejnoprávnosti, na ktorú, bohužiaľ, mnohí tvorcovia a vedenie súčasnej RTVS rezignovali. Odklon od objektivity znamená rezignáciu na verejnoprávnosť, a to platí aj o slobode tvorby a tvorcov.
Ako iste viete, sloboda jednotlivca v demokracii končí tam, kde začína sloboda druhého človeka. Toto konštatovanie vyjadruje zásadný princíp demokratických spoločností, kde sa sloboda jednotlivca musí vyvažovať so slobodou ostatných. Tento princíp zabezpečuje, že osobná sloboda nie je neobmedzená, a že práva a slobody jednotlivcov sa navzájom rešpektujú.
A tak by to malo byť aj v inštitúcii s názvom Slovenská televízia a rozhlas, ktorú vláda Slovenskej republiky v navrhovanom zákone zakladá.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem.
A dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Michelkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, tlač 278a v druhom čítaní.
Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 300 z 22. mája 2024 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 25 s odporúčaním schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 30 z 11. júna roku 2024. Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.