22. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia. Tento návrh zákona má aj inkluzívny aspekt. Predstavte si, že snúbenci so zdravotným znevýhodnením chcú spečatiť svoj vzťah sobášom. Musia v súčasnosti cestovať do obce, ktorá má matriku. Po ceste narazia na vysoké obrubníky, bariérovú dopravu. To je realita slovenských miest a obcí. Nehovoriac o tom, že ten druhý matričný úrad do ktorého musia vycestovať, nemusí byť bezbariérový. Snúbenci si nemôžu vybrať, či uzavrú manželstvo pred starostom alebo starostkou v obci, v ktorej žijú, ak starosta alebo starostka nevedú matričný úrad. Stigma, že zdravotne znevýhodnení uzatvárajú manželstvo, je rarita, sa už našťastie odbúrava a návrh zákona, aby snúbenci mohli uzavrieť manželstvo v akejkoľvek obci nielen tam, kde je matričný úrad, má teda aj tento inkluzívny charakter. Obec v ktorej žijú snúbenci so zdravotným znevýhodnením, je pre nich najbližšia a najdostupnejšia. Pokiaľ sa musia ísť sobášiť niekde inde, kde je zriadený matričný úrad, môžu mať v dôsledku svojho zdravotného znevýhodnenia problém s prístupnosťou. V roku 2010 sa ratifikoval aj Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, kde je uvedený článok 9 prístupnosť. Tento článok je jeden z najviac porušovaných článkov tohto dokumentu ako konštatovala komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím v správe za rok 2023 aj v tých správach v predchádzajúcich rokov. V prípade, že tento návrh zákona by parlament schválil, boli by aj pre ľudí so zdravotným znevýhodnením sobáše prístupnejšie. Pokiaľ žije v obci zdravotne znevýhodnený, je väčšia pravdepodobnosť, že aj úrad bude bezbariérový, pretože ho tento občan navštevuje. Taktiež by sa rešpektoval článok 23, rešpektovanie domova a rodiny, ktorý hovorí o tom, že zmluvné strany zabezpečia rešpektovanie manželstva zdravotne znevýhodnených. Aj ľudia so zdravotne znevýhodnením si zaslúžia uzatvárať manželstvo a zakladať si rodiny. Nebráňme im v tom. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia. Z môjho, z mojej pozície by som chcel veľmi pekne poprosiť vládnu koalíciu, lebo neviem, aké sú dohody, že či môžete schvaľovať zákony opozície, či sa tu nerozpadne nejakým spôsobom, že by ste si tento zákon zobrali za svoj v takomto prípade. Je to z jedného základného dôvodu, že aj ja sa stretávam s obyvateľmi, ktorí by chceli, by veľmi chceli mať ten sobáš v danej obci, kde ten matričný úrad nie je a práve tento zákon by to umožnil a ja osobne súhlasím aj s kolegyňou Janou Hanuliakovou, ktorá povedala, že nepredpokladáme nejaký, nejaké veľké náklady čo sa týka verejnej správy, takže ak tam pôjdu nejaké náklady, budú sa fakt že rátať iba v pár desiatkach eur. Takže z tohto hľadiska by som vás chcel požiadať, aby ste si v prípade, ak nemáte nejaké koaličné dohody, zobrali tento zákon za svoj, aby ste pomohli týmto ľuďom a na druhej strane ešte taká poznámka, opravte ma, ak sa mýlim, ale sa mi zdá, že je aj v pláne zákon, aby poslanci Národnej rady mohli sobášiť tak, ako to predkladal pán Andrej Danko alebo mal v pláne. Takže možnože aj pre poslancov SNS, aby si mohli potom sobášiť, kde potrebujú, ak príde takýto zákon respektíve taký, aký mal v pláne. Takže, aby som veľmi nezdržiaval, budem veľmi rád, ak podporíte, je to aj skrz toho, že aj ja sa stretávam s komunálnymi poslancami aj z iných obcí ako je z mesta Prešov a takýto zákon by pomohol byť nielen, takýto zákon by bol flexibilnejší, aby nemuseli tí ľudia fakt že cestovať niekedy aj desiatky kilometrov a potom sa vracať naspäť niekde na miesto. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Je tu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky ja s poslankyňou Národnej rady s Danou Kleinert tento návrh zákona a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. tu na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, ja s poslankyňou Národnej rady s Danou Kleinert tento návrh zákona a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil ako spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Lackoviča a Dany Kleinert na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 o miestnom poplatku za rozvoj a zmene a doplnení niektorých zákonov a predpisov, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 o katastri nehnuteľností, o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, katastrálny zákon v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, už takto na konci sa pokúsim byť stručný a vecný. Čo sa týka tohto zákona, tak opäť je, podľa mňa, veľmi žiadúci a potrebný, nechcem tu absolútne nejakým spôsobom politikárčiť, práve naopak, že vecne priniesť tie pozitíva, alebo zlepšováky, ktoré môže priniesť každému jednému starostovi, každej jednej starostke, primátorovi, primátorke, ide tu o to, takmer 400 obcí a miest sme počas leta oslovili, v súvislosti s touto našou pripravovanou novelou miestneho poplatku z rozvoj, oslovili sme všetky obce a mestá, všetky samosprávy, ktoré ku 31. 12. tento poplatok na Slovensku vyrubovali.
Prišlo nám zhruba stovka podnetov, necelá stovka, 90 niečo, to znamená, že štvrtina tých poslancov, a teda starostov a primátorov zareagovala a dala nám spätnú väzbu v auguste a aj vďaka necelej stovke týchto podnetov od starostov, starostiek, primátorov, primátoriek sme naozaj sa snažili svedomito pripraviť a predložiť na túto októbrovú schôdzu túto novelu, ktorá môže pomôcť každej jednej samospráve a poviem hneď akým spôsobom.
Sám som bol päť rokov starostom jednej z najrýchlejšie rastúcich samospráv a dobre viem, že práve rýchlo rastúce samosprávy, kde sa stavia, alebo realizuje veľa nových investičných zámerov, je poplatok za rozvoj veľmi silným a dôležitým nástrojom v mnohých, hlavne satelitoch krajských miest, predovšetkým okolo Bratislavy, ale nielen, začína byť aj veľmi dôležitou súčasťou, alebo otázkou okolia Žiliny, Trnavy, Košíc, proste tam, kde sa počas krátkodobého horizontu stavia, stručne povedané, veľmi veľa nových rodinných domov, ale aj akýchkoľvek iných, lebo samozrejme ten poplatok platia aj priemyselné, logistické haly a rôzne iné stavebné objekty, tak je vnímaný najmä v tých satelitoch ako taký známy bič na developerov, ktorý do veľkej miery pomáha plniť rozpočty mnohých obcí a miest Slovenska. Taký ten najznámejší príklad asi za poslednú dobu bola obec Bernolákovo, ak sa nemýlim, tam majú na účte okolo 6 mil. eur, v podstate vďaka tomuto poplatku za rozvoj, lebo tie všetky zdroje, ktoré z neho plynú, musíte alokovať a sústreďovať na jeden bankový účet a máte potom problém tie peniaze minúť nejakým spôsobom, lebo tie ruky starostov sú pomerne zviazané tým, že je veľmi obmedzené použitie, že ako ho môžete použiť a poviem prečo. Čiže my chceme trošku viac rozviazať tie ruky, spružniť to používanie, aby jednoducho sa dali robiť tie veci pružnejšie a efektívnejšie.
Toto je teda tých päť konkrétnych zlepšovákov, ktoré sme do novej legislatívy zapracovali, alebo navrhujeme.
Po prvé, alebo prvá je, že explicitne rozširujeme možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na stavebné úpravy, opravy, rekonštrukciu a obnovu už existujúcich stavieb slúžiacich na účel definovaných v príslušnom ustanovení. Je totiž jasné, že niekedy nie je nevyhnutné ani rozumné stavať nové, ale stačí modernizovať to už postavené. Aj na to by mal poplatok z rozvoj slúžiť. Čiže v tomto prvom bode sa snažíme o to, aby sa z neho dalo aj rekonštruovať, nielen vždy stavať nové veci, a toto práve môže výrazným spôsobom pomôcť, lebo dnes jednak to nie je vôbec v zákone explicitne takto napísané a druhá, že tie obce ani o tomto tu nevedia, je to také celé pomerne dubiózne, a ten výklad je nejasný, takže sme to úplne explicitne dali, naformulovali, a tá dikcia je teraz veľmi jasná a môže byť veľmi, naopak, že aj motivujúca pre tie mnohé obce a mestá, ktoré dnes ten poplatok za rozvoj nevyrubujú, práve preto, že si hovoria a že však, nám sa to vôbec ani neoplatí aj tak z neho nemôžme, aj tak ho nemôžme, alebo by sme ho nemohli využívať na to, čo by sme potrebovali, že my nepotrebujeme stavať nové veci, ale potrebujeme, ja neviem, rekonštruovať kadečo, hasičskú zbrojnicu, ja neviem, obecné úrady, nejaké klientské centrum, alebo čokoľvek iné. Školy, škôlky, atď., atď. Čiže v tej jednotke, ešte raz, chceme, aby sa z neho dalo aj rekonštruovať, keď už ho má tá obec na tom svojom bankovom účte.
Po druhé, rozširujeme účel, na ktorý je možné použiť výnos z poplatku za rozvoj, a to o veci, ktoré tam dnes chýbajú, a tie sú cintoríny, krematória, infraštruktúra mestskej, či obecnej polície, ako aj na budovy obecných a mestských úradov, budovy stavebných úradov a klientské centrá, čiže toto tam dnes chýba, môžte z neho stavať, alebo teda výnos použiť na čokoľvek, ale práve tieto veci tam chýbajú. Dnes tam nie sú a mnohým obciam aj toto nám písali do tých podnetov, že by uvítali, že keby môžu sanovať a budovať a rozširovať, ja neviem, ten cintorín, alebo si urobiť nejaký nový úrad obecný, stavebný, klientské centrum, jedno to také pekné vzniklo napr. aj v Ivanke pri Dunaji, sa teraz mi javí, ale tiež ho nemohli práve zaplatiť z tohto poplatku za rozvoj, ale zo svojich bežných príjmov, resp. z iných príjmov, a táto druhá vec opäť technicky veľmi môže pomôcť tým starostom manipulovať s týmto, manipulovať nemožno, úplne to správne slovo, jednoducho použiť ho na to, čo naozaj potrebujú.
Tretia vec, rozširujeme možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na úhradu kapitálových výdavkov, na kúpu nehnuteľného majetku. To znamená, že ak niekde developer napr. postaví novú škôlku, obec ju bude môcť kúpiť práve z tohto poplatku. Je tam zároveň samozrejme platia nejaké, nejaké legislatívne záležitosti, nejaké znalecké posudzovanie, atď. To je všetko v poriadku, nejakým spôsobom sa toho nedotýkame ani to nerušíme, len hovoríme, že keď majú veľa peňazí na týchto účtoch z poplatku za rozvoj, tak ho môžu napr. použiť aj na to, aby kúpili rovno už novú hotovú, postavenú budovu nejakým developerom, dajme tomu, alebo možno aj fyzickou osobou, hoci to sa nedeje, ale teda tých developerov máme napr. živý príklad z nedávnej doby z Miloslavova, kde sa takýmto spôsobom kupovala budova novej materskej školy.
Čiže tri veci sme si už povedali. Štvrtá z tých piatich je, že upravujeme hornú hranicu sadzby poplatku za rozvoj, a to z 35 na 50 eur za meter štvorcový. Táto zmena zohľadňuje nárast indexu cien komodít, najmä stavebných materiálov, ako aj mieru inflácie, ktorá od legislatívneho prijatia poplatku za rozvoj ešte v roku 2015, alebo od roku 2015 zohľadnená nebola. Máme už rok 2024, čiže 9 rokov za nami, na konci dňa prinesie zmena viac peňazí do obecných, alebo mestských kás, niekde kde je to potrebné, naopak môže extenzívnu až agresívnu výstavbu upokojiť a utlmiť. A toto je tá dôležitá vec, že niekto si môže povedať, že ale však mne sa teraz akoby, že predraží nákup tohto rodinného domu, ja neviem, v Šamoríne, pretože je mi vyrubený poplatok za rozvoj, za tento rodinný dom a kupujem si ho v rámci nejakého developerského projektu, developer si to premietol do ceny. No v poriadku, len my musíme aj touto zmenou sme chceli reflektovať na požiadavky miest a obcí na ich dlhodobé aj výhľadové existovanie a ich existenciu a musíme pozerať aj predovšetkým na to, že či vlastne tá infraštruktúra v tej samospráve stíha na ten príliš často, naozaj, že veľmi intenzívny nárast počtu obyvateľov, atď. Čiže rozumným a racionálnym používaním tohto poplatku za rozvoj, vieme do veľkej miery utlmovať a upokojovať túto výstavbu a takých príkladov máme mnoho. Ja aj sám, alebo môj bývalý Hviezdoslavov spomeniem, kde som starostoval, to bol veľmi pružný nástroj na to ako jednoducho takýmto spôsobom reagovať na investičné zámery, ktoré už neviete úplne akoby, že odmietnuť, lebo v ich územnom pláne mnohí starostovia vždy aj podedia, ale viete aspoň takýmto spôsobom sanovať tú nepriaznivú situáciu, ktorá sa môže vyvíjať nepriaznivo v súvislosti s veľkým zásahov a extenzívnou výstavbou v katastri.
Štyri veci, piata vec posledná, stanovujeme, že povinnou prílohou zmluvy na základe, ktorej má dôjsť k zmene vlastníka stavby, na ktorú bol poplatok za rozvoj obcou vyrubený, musí byť potvrdenie obce o úhrade vyrubeného poplatku za rozvoj. Týmto zvyšujeme vymožiteľnosť pohľadávok na poplatok za rozvoj zo strany samospráv, aby sa nám šikovní developeri po predaji domu nevedeli "vypariť", tak ľahko a rýchlo ako sa, žiaľ, stáva dnes. Pretože čo sa stáva dnes, stáva sa častokrát to, že je ten poplatok developerovi, právnickej osobe, vyrubený a dom je, dajme tomu, ešte neskolaudovaný, alebo aj môže byť skolaudovaný a väčšinou ho nejaká fyzická osoba, nejaký občan, alebo občianka kúpi, zistí možno až potom neskôr na stavebnom úrade, že ten poplatok stále nebol vyrubený a niektoré stavebné úrady sa k tomu môžu postaviť aj tak a niekedy sa aj stavajú, máme aj takéto anonymné podnety, že povedia tomu dotyčnému, no ale my vám neskolaudujeme ten dom, dokým nezaplatíte ten poplatok za rozvoj. Takže ten nový človek, ten už nešťastník, ho nazveme, má nejaký nôž na krku, symbolicky, že musí zaplatiť tisíc, 2 tisíc, 3 tisíc euro, podľa veľkosti domu, no ale to mal urobiť na začiatok, na začiatku ten stavebník, ktorému bol vyrubený po správoplatnení stavebného povolania, tento poplatok, ale on ho, žiaľ, nezaplatil.
Čiže zvyšujeme, stručne, vymožiteľnosť aj tohto poplatku, aby sa nedialo to, čo teraz sa dialo aj v niektorých veľkých projektoch v Bratislave, že sa nám akosi záhadne vyparili tieto skupiny, ktoré developovali naozaj veľké investičné zámery. Účinnosť navrhujeme od 1. januára 2025, verím, že bude snaha, minimálne snaha posunúť tento návrh do druhého čítania a môžeme sa potom ešte baviť o prípadných, nejakých precizovaniach jednotlivých vecí. Hovorím, poslali sme to, tak ako všetky veci, ktoré sa týkajú samosprávy aj na ZMOS s prosbou o pripomienky, alebo podnety k tejto veci, takže nielenže oslovujeme za každým aj vždy samosprávy, ktorých sa to týka, v tomto konkrétnom prípade 381, všetky ktoré ho vyrubujú tento poplatok k 31. 12. 2023, ale aj samotný ZMOS, Združenie miest a obcí Slovenska. Takže asi toľko. Ďakujem veľmi pekne. ...k 31. 12. 2023, ale aj samotný ZMOS, Združenie miest a obcí Slovenska. Takže asi toľko. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nie je čas strácať čas, takže len v krátkosti a potom viac poviem v rozprave do ktorej sa hlásim ako prvý, že predkladáme spolu s kolegyňou Zuzanou Mesterovou návrh novely zákona 343/2015 o verejnom obstarávaní, ktorý reaguje na aj aplikačnú prax po zavedení novely, ktorú prijala táto koalícia a prinášame viaceré vylepšenia, ktoré sme predstavili aj počas rokovania o koaličnej novele a ukazuje sa, že boli opodstatnené. Takže prichádzame, prichádzame s nimi, ale viac poviem v rozprave do ktorej sa teda hlásim ako prvý. Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša a Zuzany Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže ja by som to rád uviedol tento zákon aj s troškou kontextu, pretože nedávno sme tu rokovali o konsolidačnom balíčku. Možno vás prekvapím ako začínam, ale rokovali sme tu o konsolidačnom balíčku na budúci rok, pretože verejné financie sú v zlom stave, to je pravda. Taktiež je pravda, že k tomu zlému stavu prispela už aj táto koalícia minulý rok. To je teraz povedzme, že dajme to nabok chvíľku. Chápem, že teda komunikačne vy ste sa koalícia zmohli len na to, že sa snažíte toto všetko onálepkovať tým, že to je vina Hegera, Matoviča, Ódora a opakujete to dokola ako verklík. Dajme to chvíľku nabok. Kohokoľvek to je vina, verejné financie sú v zlom stave a teda prišiel konsolidačný balíček. Všetci sa zhodneme na tom, že konsolidovať treba. Na čom sa už ale nezhodneme je, že ako ste si zvolili prístup ku konsolidácii. No a dostávam sa k tomu, že o čom je aj tento zákon. Ten prístup, ktorý ste si vy zvolili je, že 95 % konsolidačného balíčka zaplatia ľudia. Zaplatia ich na vyšších daniach, zaplatia ich na vyšších poplatkoch. Jednoducho vytiahnete ich z peňaženiek ľudí a len 5 % je táto vláda v rámci konsolidácie ochotná šetriť na sebe. Bolo to nejakých 130 miliónov na zníženie počtu zamestnancov, ktorý ste ochotní šetriť na sebe. No, už v rámci konsolidácie sme vám hovorili, že je tam priestor na šetrenie na sebe, že je tam priestor na šetrenie na strane štátu, nepočúvali ste nás. Dali sme vám konkrétne príklady. Ja som vám dal konkrétne príklady kde sa dá šetriť napríklad na prevádzke IT systému 100 miliónov eur ročne. Tak tento zákon je ďalší kúsok do mozaiky toho, kde sa dá šetriť na strane štátu, pretože šetriť sa dá na štátnych nákupoch. To čo budú musieť ľudia budúci rok robiť, pretože im zvyšujete dane a vyťahujete peniaze z peňaženiek, tak budú musieť rozumnejšie nakupovať. Budú musieť lepšie rozmýšľať nad tým kde si kúpia aký tovar, budú hľadať najlepšiu možnú ponuku, budú hľadať najlacnejšie možné tovary, možné služby. Jednoducho budú musieť šetriť. To urobia ľudia, ktorých ročný rozpočet je ja neviem niekoľko tisíc, niekoľko desiat tisíc ročne. Rozpočet štátu je niekoľko miliárd ročne a niekoľko miliárd ročne štát nakupuje. Takže keby ste robili to isté čo robia, čo budú musieť robiť ľudia budúci rok na ktorých ste uvalili celé bremeno konsolidácie, tak aj vy by ste mali rozmýšľať nad tým, že ako budeme nakupovať efektívnejšie, lepšie, za menej peňazí, aby nám viac tých peňazí ostalo v štátnom rozpočte. To znamená šetrenie na sebe. A tu prichádza práve ten dôvod prečo predkladáme tento zákon, pretože sú tam opatrenia, ktoré pomôžu štátu nakupovať lepšie, pomôžu férovej konkurencii. Vďaka férovej konkurencii by štát mal dostávať lepšie ceny, lepšiu hodnotu za tie peniaze, ktoré z našich daní budete míňať. Takže tie vylepšenia by mali poviesť k tomu, že budete môcť šetriť aj na sebe. Keď sme sa rozprávali o konsolidácii tak ste nám veľakrát vytýkali, že nemáme žiadne konkrétne návrhy ako by štát mohol šetriť na sebe. Je to hlúposť, konkrétne návrhy sme vám priniesli, aj náš koncept konsolidácie, ale teda pôjdeme kľudne aj po takýchto detailných veciach. Čiže už som vám povedal, že 100 miliónov eur ročne sa dá ušetriť na prevádzke štátnych IT systémov. Tu máte ďalší návrh zákona, ktorý by vám pomohol šetriť na sebe, pretože by sa dalo efektívnejšie nakupovať. A nehovorím to len preto, že si to nejak myslím, hej, že ráno som sa zobudil a povedal som si, že na nákupoch sa predsa dá šetriť. Ja vám hovorím, že na tých nákupoch sa naozaj šetriť dá a podložím to dátami. Za minulej vlády som pôsobil aj ako štátny tajomník pre informatizáciu a dávam teda príklad ako sme vďaka dobrým nákupom dokázali šetriť v oblasti informatizácie. Vďaka tomu, že sme nakupovali rozumnejšie, otvorili sme priestor pre viac firiem, aby sa mohlo zúčastniť. Tak za tie posledné roky sa súťaží na IT služby a IT tovary zúčastňovalo o 50 % viac firiem ako za predošlej vlády Smeru ako v rokoch 2016 až 19. Čiže v 2016 až 19 verzus 20 až 23 50 % nárast, viac firiem sa začalo zúčastňovať súťaží. To viedlo k tomu, že sa zvýšil aj počet rôznych víťazov. To znamená, že nevyhrávali stále tie isté firmy dokolečka, ale o 20 % nám narástol počet víťazov v týchto tendroch. Čiže nové firmy prišli a nové firmy dokázali dokonca vyhrávať tieto súťaže. No a ten výsledok, tá úspora? Za minulej vlády sa v porovnaní s predošlou vládou, tou vládou Smeru darilo na IT nakupovať s úsporou o 400 % vyššou ako za predošlej vlády, hej. Čiže rozdiel medzi predpokladanou hodnotou zákazky a výslednou vysúťaženou sumou za poslednej vlády Smeru v roku 2016 až 19 bol približne 4 %. Čiže štát povedal, že niečo bude sto tisíc a dokázal to vtedy vysúťažiť za 96 tisíc, keď to poviem ako príklad, hej, 4 % sa priemerne usporilo na IT obstarávaniach. Za minulej vlády to narástlo na 17 %. Čiže oveľa viac sa vďaka tej väčšej konkurencii darilo šetriť. Čiže, keď to poviem tým príkladom, tak za minulej vlády, keď niečo vypísali súťaž na 100 tisíc eur, tak to dokázali nakúpiť za, ak dobre rátam, za 83 tisíc eur, hej, 17 % úspora verzus 4-% za minulej vlády Smeru. Čo sa snažím povedať je, že väčšia konkurencia, viac kvalitných firiem, viac kvalitných ponúk logicky vedie k úsporám. A dávam vám tu konkrétne dáta ako sa to stalo napríklad v oblasti IT. Čiže keby ste chceli šetriť na sebe, tak máte tú možnosť. Môžte šetriť na sebe v tých miliardách eur, ktoré štát súťaží každý jeden rok vo verejných obstarávaniach. No a keď ste si teda pýtali konkrétne príklady, že ako by ste to mali robiť, tak máme tu tento návrh zákona, ktorý prináša viaceré vylepšenia v oblasti verejného obstarávania, ktoré môžu poviesť ku väčšej konkurencii a tým pádom k vyšším úsporám, tým pádom by ste mohli šetriť na sebe a nemuseli by celú konsolidáciu platiť ľudia. Keď to poviem konkrétne, že čo je predmetom tohto zákona a aké konkrétne zmeny prinášame. Prvá zmena je zrušiť definíciu takzvaného základného bezpečnostného záujmu. To je niečo čo sa tam dostalo za poslednej novely. Podľa nášho názoru je to umelé rozširovanie práva EÚ. Jednoducho bude sa to využívať na obchádzanie ...
===== bude to umele rozširovanie práva EÚ, jednoducho bude sa to využívať na obchádzanie zákona o VO. Myslíme si, že to je nesprávne preto navrhujeme tento takzvaný základný bezpečnostný záujem zo zákona vypustiť, aby sa čo najviac zákaziek dalo naozaj do verejnej súťaže a neobchádzali sa takýmto pokútnym spôsobom, že sa to prehlási za nejaký základný bezpečnostný záujem a pôjde sa na výnimku.
Tá druhá zmena, ktorú sme už aj predstavovali vtedy v lete, keď sa hlasovalo o tej novele, je takzvané jednokrokové zisťovanie predpokladanej hodnoty zákazky. To je niečo, čo by dokázalo urýchliť procesy verejného obstarávania, uľahčiť život obstarávateľom. Už to tu fungovalo na Slovensku pri zákazkách s nízkou hodnotou, ktoré ale boli zrušené touto vašou novelou. Takže navrhuje, aby sa to opäť vrátilo naspäť do zákona pri podlimitných zákazkách. Jedným slovom menej byrokracie pre obstarávateľov, ktorí by nemuseli v jednom kroku zisťovať predpokladanú hodnotu zákaziek, oslovovať firmy a potom v druhom kroku robiť súťaž naostro, tak povediac, ale dalo by sa to spraviť všetko v jednom kroku a obstarávania by boli rýchlejšie.
Ďalšia dôležitá vec, toto je jedna z takých najdôležitejších vecí v tomto zákone, je že navrhujeme aby ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy povinne zverejňovali plán verejného obstarávania na najbližší kalendárny rok. Dnes to nie je povinnosť, dnes to robia iba niektoré ministerstva, robia to dobrovoľne. Napríklad aj ministerstvo MIRRI, kde sme to zaviedli za tej minulej vlády a zaviedli sme to preto, pretože skúste sa dať do pozície tej firmy, ktorá sa uchádza o štátnej zákazky. Keď ste v tej firme, tak vy nejak potrebujeme vedieť čo ten klienta alebo čo tá štátna inštitúcia bude ten najbližší rok obstarávať aby ste si vedeli spraviť nejaký svoj vlastný plán o ktoré zákazky máte záujem, nejak si začať pripravovať tú vašu pozíciu, pripravovať kvalitné ponuky a tak ďalej. Je to neskoro, keď sa tie firmy dozvedia o týchto zákazkách až keď sú vypísané vo Vestníku, lebo vtedy tie lehoty sú pár týždňov. Čiže tým, že by sa zverejňovali plány verejného obstarávania, tak pomôžete firmám lepšie si plánovať svoje kapacity, lepšie si naplánovať o ktoré zákazky majú záujem sa uchádzať, prípadne aj pri zákazkách, ktoré pôjdu na výnimku, čiže nepôjdu podľa štandardnej verejnej súťaže, ale budú obstarávané na výnimku, tak umožnite kvalitným firmám aby sa vám ozvali s tým, že tak vieme, milé ministerstvo, vieme že to chcete obstarávať na výnimku ale boli by sme rady, ak by ste oslovili aj nás, pretože máme takého referencie, takúto kvalitu sme dodávali v minulosti a budeme rady ak oslovíte medzi tými firmami aj nás, keď už teda nejdete verejnou súťažou, do ktorej by sme sa mohli zapojiť, ale idete priamo oslovovať nejaké vybrané firma, tak boli by sme rady, aby sme boli jednou z tých firiem ktoré do súťaže oslovíte.
Dalo by sa tým predchádzať rôznym pokútnym nákupom, napríklad to bola kauza právnych služieb v minulosti kde sa proste ministerstvá rozhodnú koho oslovia a koho neoslovia. A žiaľ, zatiaľ to vyzerá tak, že oslovujú firmy ktoré vôbec nie sú popredné právne kancelárie. Oslovujú len firmy, ktoré podľa môjho názoru tam v skutočnosti robia iba taký komparz, aby to vyhral ten ktorý to vyhrať má. Čiže ak by sa takéto plány verejných obstarávaní povinne zverejňovali, tak by sa vám firmy mohli ozývať že majú záujem o súťaž aj v zákazkách, ktoré chcete robiť napríklad na výnimku a štát by tým mohol získavať lepšie úspory vďaka lepšie konkurencii.
Ďalšia zmena, ktorú navrhujeme zaviesť, je lepší výpočet alebo teda nejaké vodítko pre obstarávateľov, pokiaľ ide o takzvané negatívne referencie. Už dnes keď ste obstarávateľ, ste ministerstvo alebo nejaký úrad, tak máte možnosť firme s ktorou ste nespokojný vystaviť negatívnu referenciu a to je dosť veľká vec, pretože ak jej dáte negatívnu referenciu, tak tým pádom tá firma potenciálne môže byť vylúčená z ďalších obstarávaní pre štát. Inými slovami, keď ste šlendriáni a nedodali ste kvalitnú prácu, tak vám štát môže vystaviť negatívnu referenciu a tým pádom sa už nemôžte uchádzať o ďalšie štátne zákazky. Ale dnes a tento inštitút veľmi málo využíva. Úplne neverím tomu, že všetci sú takí spokojní so svojimi dodávateľmi. Skôr ide o to, že obstarávatelia možno nemajú také temné vodítko kedy môžu a nemôžu vystaviť negatívnu referenciu, takže týmto návrhom chcem do zákona zaviesť nejaký nie úplný ale príkladmo výpočet situácií v ktorých môžu obstarávatelia vystaviť takzvanú negatívnu referenciu. Čo tým sledujeme, aby sa oddelilo zrno od pliev. Aby jednoducho kvalitní dodávatelia mohli ponúkať svoje služby štátu a tí, ktorí sú nekvalitní, tak aby sa tie ministerstvá nebáli dať im negatívny referenciu keď nevedia kvalitne dodávať.
Taktiež sú tam opatrenia, ktorá sa týkajú predlžovania lehôt. To naozaj reakcia na aplikačnú prax ktorá nastala po vaše novele. Jednoducho obstarávatelia nemajú jasno v tom ako majú postupovať pri predlžovaní lehôt ak nejakým zásadným spôsobom zmenia súťažné podklady. Takže reagujeme aj na toto a navrhujeme na to nejaké riešenie.
Taktiež sú tam, je tam opatrenie, ktoré sa týka takzvaných prípravných trhových konzultácií, to je veľmi super vec. Prípravné trhové konzultácie sú niečo, čo sa bežne používa v komerčnom sektore, aj v iných krajinách v Európe a vo svete. V komerčnom sektore sa to volá ..., je to tá fáza ešte pred vypísaním verejného obstarávania keď môžte nejak transparentne komunikovať s potenciálnymi záujemcami, aby ste zistili aké sú možnosti na trhu, aby ste to vaše obstarávanie nastavili tak, aby sa ho čo najviac firiem mohlo zúčastniť. PTK sa začali posledné roky konečne, treba povedať že konečne, viac využívať a my navrhujem do zákona zaviesť kompetenciu pre Úrad pre verejné obstarávanie, aby v tejto oblasti mohol realizovať aj konkrétne školenia a pomáhať ministerstvám využívať tento dobrý a kvalitný inštitút.
A už sa dostávam ku koncu. Jedna z posledných úprav je, že navrhujeme zjednotiť limity na vyhlasovanie zákaziek financovaných zo zdrojov EÚ a zákaziek financovaných zo štátneho rozpočtu. Pretože dnes máme jeden veľký paradox, neviem či to vlastne viete kolegovia z koalície, čo ste dosiahli, ale dnes máme taký paradox, že tak ste tlačili na pílu pri tej poslednej novele zákona o verejnom obstarávaní, že Európska únie povedala, že no, no, no, až tak veľmi neveríme a tie vaše zvýšené limity nebudeme aplikovať na zákazky z eurofondov. To znamená, že dnes máme paradoxnú situáciu keď európske peniaze sú chránené lepšie ako tie peniaze zo štátneho rozpočtu, že európske peniaze si tu vážime viac ako peniaze našich vlastných daňových poplatníkov. Čiže peniaze holandského daňového poplatníka alebo nemeckého daňového poplatníka si tu vážime viac ako peniaze slovenského daňového poplatníka. Takto v praxi dnes žiaľ je. Preto navrhujeme, aby sa limity pre zákazky financované z eurofondov a zákazky zo štátneho rozpočtu slovenského zjednotili.
A posledná časť, ktorej sa venujeme, je posilnenie kontrolnej funkcie Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý vďaka vašej novele stratil niektoré kompetencie. My navrhujeme, aby sa mu tie kompetencie vrátili naspäť a taktiež navrhujeme, aby sa opäť rozšíril počet subjektov ktoré majú oprávnenie podať námietku vo verejnom obstarávaní, pretože to nie sú, to nie sú nejakí štrajkokazi, to sú naozaj legitímne dotknuté subjekty, ktoré doteraz mohli podávať námietky. Po vašej novele už nemôžu. Ja si nemyslím, že to je správne. Ja si myslím, že potrebujeme mať nejaký zmysluplnú úroveň kontroly nad tým ako štát míňa naše peniaze a míňa naše dane a stým teda súvisia aj tieto kompetencie pre ÚVO, respektíve pre dotknuté subjekty, aby mohli podávať námietky tam kde sa cítia dotknutí vo svojich právach. Čiže to je nejaký súbor opatrení v rámci našej novely. Keďže sme v prvom čítaní tak predpokladám. že tá kľúčová otázka, ktorá pred nami, je že či má zmysel takýmto niečím sa zaoberať. No a preto som začal konsolidáciou a tým, že táto vláda odmieta šetriť na sebe a chce šetriť iba na peňaženkách ľudí, že by som teda na záver asi povedal, že podľa mňa má zmysel sa tým zaoberať. Keď hovoríte, že vám chýbajú nápady ako môžte šetriť na sebe, alebo že sme nič nepriniesli. No tak vám budeme takto každý týždeň asi prinášať nejaké nové a nové návrhy, ako by ste mohli šetriť na sebe, čiže tento návrh zákona má zmysel podľa mňa v kontexte širšej konsolidácie. Je to nástroj, ako môžte ukázať, že chcete šetriť na sebe a sú to naozaj praktické vylepšenia s ktorými by nemal nikto mať nejaký zásadný problém v oblasti verejného obstarávania. Predpokladám, že všetci tu chceme viac konkurencie, všetci chceme kvalitnejšie ponuky od firiem, všetci chceme aby štát dokázal nakupovať za nižšie ceny vyššiu kvalitu. A presne k tomu tie opatrenia vedú. Teším sa na diskusiu, ak tomu máte nejaké návrhy, návrhy na doplnenia a rád by som vás poprosil aj touto cestou o podporu tohto zákona v prvom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel opýtať, keďže ste uvádzali, že ste zvýšili počet uchádzačov v tendroch o 50 %, keby ste vedel aspoň zhruba povedať či tie čísla že koľko uchádzačov bolo, lebo o 50 % je dvaja, keď boli dvaja a zvýšili sa na troch. Taktiež uvádzate, že ste vašou prácou dosiahli 17-percentnú úsporu oproti predpokladanej cene zákazky. Nepopieram to však, ale sú veľmi všeobecné údaje. Lebo tak ako ste aj vy uvádzali príklad, že keď predchádzajúca, čiže naša vláda vyčlenila na, alebo určila ohodnotenie zákazky nad 100 tisíc a vysúťažila ju za 96 tisíc, tak ušetrila 4 %. Vám sa tieto, toto vytendrovanie podarilo ušetriť 17 %. To sa však dá aj tak, že zákazku ohodnotíte nie na 100 tisíc, ale na 120 tisíc vysúťažíte ju za 100 tisíc a tiež ušetríte 17 %, avšak zákazka vyjde drahšie o 4 tisíc. Nemohlo to šetrenie takto vypadať. Na to, aby tieto tvrdenia boli naozaj objektívne by sme sa na to museli pozerať detailne o aké veci sa jedná. Ja nespochybňujem, ale musíte uznať, že aj takto sa to dá vysvetliť. Percentami sa dá veľmi pružne hýbať. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na úvod dovoľte mi tak vtipnejšie, že podľa mňa to je argument na úrovni, že mohla by to byť pravda, ale nie je. Mohla by byť, ale nie je. Takže ja vám rád dám tie zdrojové dáta z Vestníka verejného obstarávania na základe ktorých som tie čísla počítal spolu s kolegami. Kľudne sa v tom môžte hrabať ak chcete. A teda k tej vašej otázke, tak to zvýšenie priemerného počtu uchádzačov vo verejnom obstarávaní z tých dát verejného Vestníka, to sú oficiálne štátna dáta, tak to už naozaj neviem že čomu chceme veriť keď nie teda oficiálnym štátnym dátam, tak priemerný počet uchádzačov v roku 2016,19 bolo 2,8 firmy, to sú stovky obstarávaní ktoré sa robia, ale teda priemer bol 2,8. V roku 20 až 22 to bolo 4,3. Čiže o 50 % viac sa priemerne zvýšil počet firiem. Druhá vaša otázka bola, pozerám si tu tie dáta, druhá vaša otázka bola o tých priemerných úsporách. Samozrejme, len teda tak to to nefunguje. Pred každým obstarávaní väčším sa robí zisťovanie predpokladanej hodnoty zákazky. Čiže rovnakými postupmi postupovala minulá vláda pri vypisovaní súťaži. Paradoxne veľa tých súťaží už malo predpokladanú hodnotu zákazku určenú, pretože to bolo pokračovanie projektov tej vlády SMER-u. Čiže PHZ sa v tomto zmysle nejakým spôsobom nemenila. Čiže naozaj ide o čistú úsporu v tých obstarávania, ktorá sa dosiahla vďaka tomu, že sa zvýšili konkurencia. Nebolo to tým, že sa navyšovali PHZ-ky. PHZ-ky sa zisťovali presne rovnakým postupom ako za vlády SMER-u, dokonca pri viacerých projektoch to boli tie isté PHZ len sa teda podarilo na tom usporiadaní. Neviem, ešte ste mali jednu otázku, alebo nie. Čiže ja vám kľudne pán Hazucha dám tie zdrojové dáta v Exceli, kľudne sa v tom môžte hrabať a staviť si vlastný názor. Ak dospejete k iným číslam budem rád keď sa na to pozrieme, ale jednoducho takto to proste, takto to proste je a bol by som rád keby aj tento zákon prispel k tomu, že takéto úspory bude dosahovať aj táto vláda a bude ukazovať ľuďom že vie šetriť aj na sebe. Ďakujem.