33. schôdza

Pán poslanec Hargaš, dve veci. V jednej by som trochu polemizoval, v druhej budem súhlasiť.
Prvá vec je, že ten zákon nie je o adresnej energopomoci, ale je zákon o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, čo, samozrejme, môže byť vyložené tak i tak, ale v podstate v § 2 ods. 1 je zadefinované, že je to aj na účel prípravy systému poskytovania adresnej energopomoci, čiže je zjavné, že ide o prípravu systému, nie o jeho, nie o jeho prevádzku, tak ako tá otázka je, myslím, že zodpovedateľná z tohto ustanovenia.
Druhá vec, kde teda súhlasím, je tá pochybnosť, či zákon, ako je zadefinovaný, je v súlade so zásadou minimalizácie údajov, ktorá je obsiahnutá v čl. 5 ods. 1 nariadenia GDPR, ktorá umožňuje zberať údaje alebo osobné údaje, lebo to nie sú akékoľvek informácie, ktoré si vymieňajú štátne orgány, ale osobné údaje, ktoré by mali byť primerané, relevantné a obmedzené na rozsah, ktorý je nevyhnutný, zdôrazňujem slovo nevyhnutný, vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú. A tu aj z toho vystúpenia, aj z toho, ako som ja čítal ten návrh zákona, aj ako som čítal dôvodovú správu, tá nevyhnutnosť nie je zrejmá. V dôvodovej správe som nenašiel slovo nevyhnutnosť ani nijaké vysvetlenie toho, že takýto rozsah zberania osobných údajov je nevyhnutný pre dosiahnutie, dosiahnutie sledovaného účelu. Podrobne to bolo rozobraté vo vašom vystúpení a ja sa v tom, s tým stotožňujem, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Kolega pán Hargaš, ja to poviem úplne jednoducho, že z ministerstva hospodárstva sa ide stať veľký brat. Proste ten rozsah dát, ku ktorým chcú mať prístup, je absurdne široký. Toto nie je len proti GDPR, ale aj proti zdravému rozumu, proti slobode a integrite občana. A ja len by som to kľudne deklaroval napríklad na teda, na registri fyzických osôb, hej, čo teda aký rozsah z neho môžu chcieť. Dobre, meno, priezvisko, akademický titul, rodné priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, miesto narodenia, okres narodenia, štát narodenia, ale aj štátna príslušnosť, pohlavie, rodinný stav, národnosť, trvalý pobyt, okres a tak ďalej a tak ďalej. No mňa by tak zaujímalo skutočne napríklad, že či národnosť alebo rodinný stav, aký to má vôbec akože nejaký, nejakú väzbu na možné poskytnutie nejakej energodotácie. A takisto keď si zasa zoberieme finančnú správu, naprosto rozumiem, že finančná správa má mať o nás tie finančné údaje, to je jej úloha a pevne verím, že sú dostatočne chránené, ale teda, teraz teda ministerstvo hospodárstva chce napríklad z finančnej správy zasa teda, samozrejme, meno, rodné číslo, priezvisko, druh príjmu, výšku príjmu.
Jednoducho toto je absolútne akože mimo, mimo všetkého. Ja sa čudujem, že ešte keby toto bol nejaký návrh poslanecký, hej, ale toto spracované na ministerstve v takomto rozsahu, akože to je fakt, fakt neuveriteľné.
A jediné, čo teda pani ministerku môžem pochváliť, je, že teda v nejakej miere sa snaží ísť teda už konečne po nejakej cielenej, cielenej pomoci s energo, s energetikou, ale teda energodotáciami, ale hovorím, že toto má od nej strašne-strašne ďaleko. A prosím, akože asi z kratšej cesty preč, preč, preč. Takto to byť nemôže.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Hargaš, veľmi pekné vystúpenie. Veľkého brata mi už teda ukradol môj predrečník, ale naozaj to zaváňa tým veľkým, veľkým bratom. A je mi pre mňa prekvapujúce, že sme tu mali nedávno taký problém s prístupom k osobným údajom v podobe e-receptu, ktorý bol zablokovaný a ľudia nemohli a nemôžu do dnešného dňa využívať plnú funkcionalitu e-receptu, lebo GDPR, lebo prístup k dátam a nemôže to byť príliš veľkoryso napísané v zdravotníckych zákonoch, a zrazu v hospodárskom zákone môže byť napísané niečo ako diaľnica pre osobné, osobné údaje. Inak, mimochodom, ten elektronický recept sľúbila, sľúbilo ministerstvo zdravotníctva, že v I. kvartáli tohto roku vyrieši, začal sa II. kvartál a to riešenie nie je ani na obzore.
Ale chcel by som ešte na jednu vec, pán kolega, reagovať, a to je ten príspevok pri narodení dieťaťa. Tam som sa naštartoval a prihlásil do tejto diskusie, pretože si myslím, že tento projekt bol zbabraný, ale nie zo strany MIRRI, ale zo strany ministerstva sociálnych vecí. Bola to aktivita pána ministra Krajniaka, ktorý bez toho, aby si urobil biznis analýzu procesov, ktoré na pozadí vyplácania príspevku pri narodení dieťaťa prebiehajú, prisľúbil, že ten príspevok bude vyplatený v lehote, ktorá bola totálne nereálna. A výsledok, ako sa nakoniec ten proces urobil, bol, že sa administratívne zaťažili ambulantní pediatri, ktorí boli nútení nad rámec bežného vykazovania ešte mimoriadne vykazovať kvôli Krajniakovi potvrdenia o tom, že dieťa bolo narodené a dožilo sa príslušného veku, kde nepovažujem takýto typ elektronizácie týchto, automatizácie týchto vecí za správny. Najprv je potrebné sa so všetkými dotknutými účastníkmi rozprávať, a toto pán minister Krajniak vtedy neurobil.

Ďakujem, pán predseda.
Ja sa teším, že sa pripravuje pôda a nastavujú sa procesy, ktoré aj prostredníctvom tohto návrhu zákona budú viesť k poskytnutiu adresnej energopomoci. Naopak, čudujem sa, že teraz som si musel vypočuť kritiku k uvedenému návrhu zákona. Keď si spomeniem spätne, z úst opozície zaznievala kritika, že energopomoc je vlastne poskytovaná všetkým, aj tým, čo na to nemajú nárok, a teraz, naopak, keď sa pripravili kroky a všetko sa vlastne vedie k tomu, že tá pomoc bude adresná, tak aj tu ste si našli nejakú kritiku, ktorú ste vyslovili k tomuto návrhu zákona.
Ja si myslím, že zo strany ministerstva ide o správny krok a chce sa vyhnúť tomu, k čomu došlo napríklad aj v Českej republike, kde občania museli chodiť na jednotlivé úrady a všetko si vybavovať vlastne osobne. Týmto návrhom zákona alebo podmienkami, ktoré sú v návrhu, odbremeníme občanov a bude to všetko zautomatizované a nebudeme musieť občana posúvať od úradu k úradu. Takže z tohto pohľadu veľké plus za mňa.

Ďakujem za faktické poznámky. Budem reagovať na kolegu Svobodu.
Takto, aby to bolo jasné. Aj ja som rád, že ministerstvo hospodárstva konečne rieši adresnú energopomoc. Hej? To ale neznamená, že čokoľvek, s čím sem príde ministerstvo hospodárstva, tak všetci tomu budeme nadšene tlieskať. Ja hovorím, že to, s čím ministerstvo prišlo, je ďaleko za hranicou toho, čo je nevyhnutné na poskytovanie energopomoci. Ja si myslím, že to je nebezpečné, a myslím si, že sa to dá spraviť lepšie. A bol som naozaj veľmi konštruktívny podľa mňa v tej rozprave, že som aj konkrétne navrhoval, ako by sa to dalo spraviť lepšie, a v tomto duchu dáme aj pozmeňovacie, pozmeňovacie návrhy.
Čiže ja neviem, že či vy máte predstavu, že keď my vás kritizujeme (povedané s pobavením), že nerobíte nič pre energopomoc, tak potom keď niečo spravíte, tak máme tomu tlieskať, aj keď to nie je správne? No nebudeme tomu tlieskať, hej, že naša práca je hovoriť, ako by sa veci mali robiť lepšie a dali robiť lepšie. A to je to, čo budeme robiť.
Čiže ja si myslím, že tento zákon sa dá spraviť lepšie, dá sa spraviť citlivejšie vo vzťahu k ochrane osobných údajov, a dal som konkrétne návrhy a zajtra ich prednesiem ako pozmeňováky v pléne. Nevidím na tom nič, nič zlé. Viete, keby som tu vrieskal, hádzal sa o zem, tak pochopím túto vašu poznámku, ale neviem, mám pocit, že keď vám dáme konštruktívnu kritiku, tak ešte aj vtedy sa akoby naježíte, že prečo nás kritizujete, keď niečo robíme. No tak preto, že to nerobíte podľa nás dobre. Tak to je jednoduché.
Ešte máme toľko chochmesu, že vám aj povieme, že ako by sme to robili my, že čo by bolo podľa nás lepšie. Že dáme nejaký konkrétny konštruktívny návrh. Však o tom sa tu môžeme baviť, na to je rozprava, tak sa rozprávajme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem ešte raz všetkým. Budem asi pokračovať tam, kde sme skončili v rámci rozpravy k skrátenému legislatívnemu konaniu.
Ako tu už zaznelo aj od môjho predrečníka, aj v rámci faktických poznámok, naozaj vítam, že sa ideme konečne tu v Národnej rade baviť o cielenej, teda adresnej energopomoci, ale, bohužiaľ, naozaj vyzerá to tak, že táto debata a celý tento návrh vyvoláva iba nejaký zdanlivý dojem. A zopakujem to, čo už zaznelo opakovane. Toto nie je zákon o energopomoci, toto je zákon o zbere údajov. Navyše naozaj zatiaľ nie je vôbec jasné, na čo tieto všetky údaje a akým spôsobom budú použité.
To, že je to v skrátenom legislatívnom konaní a že je to naozaj nezmyselné, tak to sme si povedali už doobeda. Kolega Igor Šimko ešte predtým povedal v rámci záverečného slova, že teda trištvrte roka sa hovorí o energopomoci, respektíve je to jeden a pol roka, že treba adresnú a teraz že sme my proti. Zaznelo to aj pred chvíľkou v rámci faktickej, ale naozaj tých návrhov, ja si myslím, že za ten rok a pol tu už padlo dostatok, či už to bola limitovaná pomoc, či už to bola pomoc podľa taríf, alebo či už to bola pomoc podľa vzoru z Českej republiky, kde, áno, možnože to nebolo ideálne, ale prečo sa nepoučiť z chýb, ktoré oni urobili? Ale k tomu sa dostanem úplne na záver.
A veľmi dobre kolega Hargaš povedal aj poznámku o tom, že celý tento zákon vyzerá iba ako akési predstieranie aktivity v prípade energopomoci. Ja už som to už v rámci rozpravy k skrátenému legislatívnemu konaniu spomenul, pani ministerka vravela, že zákon, nie zákon o zbere dát, ale že zákon o energopomoci má hotový v šuflíku, hovorila to v októbri minulého roku a iba tá vláda mala rozhodnúť, či to bude plošná, alebo či to bude adresná pomoc. To bolo v októbri. Október, november, december, január, február, marec, apríl. Pred viac ako pol rokom vraj bol takýto zákon hotový a naozaj nič a máme tu iba zákon o zbere údajov. A naozaj, ešte raz zopakujem, my doteraz nevieme, čo s týmito údajmi bude ministerstvo hospodárstva robiť.
Pán Andrej Hanzel v jednom zo svojich komentárov nedávno uviedol, čo vlastne bude znamenať takýto zákon a či vôbec je vykonateľný, zamýšľal sa nad tým. Zistil, že dohromady počet údajov, ktoré majú byť pozbierané, je 20 miliónov. A ja si myslím, že naozaj bol v tomto údaji ešte veľmi konzervatívny. Navyše tu už zaznelo aj od môjho predrečníka, stále vyvstáva otázka, ako sa ministerstvo hospodárstva vysporiada s GDPR. V druhom bode upozorňuje na to, že tieto údaje budú prichádzať z rôznych informačných systémov, ktoré naozaj nie sú kompatibilné. No a v neposlednom rade spoločnosti, ktoré dodávajú elektrinu, plyn, teplo, nemajú dáta o dodávke týchto médií spojené s rodným číslom, a teda ako sa budú tieto dáta párovať? Podľa priezviska alebo podľa bydliska? No a budú sa zbierať napríklad aj z katastra nehnuteľností. A ja sa pýtam: z toho katastra nehnuteľností, ktorý do dnešného dňa plnohodnotne nefunguje?
Spomenul to už Marián Viskupič, sú tam nejaké perličky v samotnom návrhu zákona. Čo všetko sa bude zbierať, sú tam duplicity, ja teda vyberiem také tie čerešničky na torte. Takže bude to údaj o pohlaví. Bude to údaj národností, bude to rodné číslo, bude to dátum narodenia. Čiže aj rodné číslo, aj dátum narodenia a ešte k tomu aj miesto narodenia, bude to štátna príslušnosť, bude to v bode 12 rodinný stav a v bode 22 údaj o rodinnom vzťahu. Mne tam už chýba možno iba údaj o vierovyznaní a budeme mať perfektný údaj, prehľad o človeku a myslím, že je to akýsi štatistický údaj skorej ako nejaký údaj o použiteľných dátach, ktoré by sme mohli vyhodnotiť relevantne v rámci energopomoci.
Ja sa skrátka obávam, že na základe týchto pozbieraných dát sa dočkáme iba vytvorenia akéhosi ťarbavého molocha, nefunkčného systému, ktorý v konečnom dôsledku bude na konci roka slúžiť iba ako akási výhovorka, prečo v budúcom roku opäť nemôžme použiť adresnú pomoc. Skrátka zásterka na to, aby mohlo ministerstvo povedať, že tie dáta od tých jednotlivých inštitúcií neboli poskytnuté včas, že neboli v dostatočnom rozsahu alebo skrátka že ich nebolo možné spracovať.
A vrátim sa teda na začiatok. Prečo nevieme toto celé urobiť jednoduchšie, blbuvzdornejšie? Pani ministerka vravela o tom, že ak by sme postupovali iba na základe dát alebo na základe žiadostí, ktoré si podajú samotní spotrebitelia, tak tým zahltíme naše inštitúcie, naše úrady, že príde viac ako päť miliónov ľudí alebo dva milióny domácností, spotrebných miest si o niečo takéto žiadať. V Českej republiky majú na webovej stránke jednoduchý dotazník, kde si človek môže overiť, či je oprávnený si o niečo takéto žiadať, a prečo by sme ani my nemohli v druhom kroku takisto požiadať alebo urobiť to, že takáto žiadosť bude, že takúto žiadosť bude možné podať online. V tom prípade by určite takého rady na úradoch neboli a iba ľudia, ktorí naozaj nemajú prístup k tomu internetu, by si museli ísť požiadať osobne.
A v tom úplne poslednom rade ja sa obávam, ak teda pozbierame všetky tieto dáta, ktoré častokrát naozaj nič nemajú spoločné so samotnou energopomocou, tak sa vyskytne obrovské, obrovské množstvo chybných, chybných kombinácií a možnože neoprávnene pridelených dotácií alebo, naopak, dotácií, ktoré mali byť poskytnuté a poskytnuté nebudú. Čiže nasledovať budú reklamácie, mnohé kontroly zo strany ministerstva, a teda vznikne omnoho väčšia záťaž, ako by to bolo v prípade, pokiaľ by si naozaj o takúto pomoc žiadali iba tí, ktorí si myslia, že na to majú nárok.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Tak dobrý deň znova. Milé kolegyne, kolegovia, tak konečne sme sa dostali k obsahu tohto zákona, ktorý, ktorý je veľmi dôležitý a po ktorom sme volali. Dokonca mám takú tendenciu, pani ministerka, vás trošku obhájiť pred mojimi opozičnými kolegami, ktorí vám proste trošičku nakladali a tak ďalej, a ja som presvedčený o tom, že vlastne vy ste to chceli spraviť už skôr túto energopomoc cielenú na to, aby strana HLAS mala na rôzne drahé sociálne programy, ktoré súviseli aj s prezidentskou kampaňou alebo aj s inými, trinástymi dôchodkami, ale, žiaľ, žiaľ, vaši koaliční partneri proste majú radi ľahké riešenia a rozdávačky, ktoré sa ľahko vysvetľujú, takže proste nedali vám na to prioritu a proste ten zákon, ktorý teda spomenul aj môj kolega Hargaš, aj kolegovia zo SaS-ky, proste zostali v tom šuflíku a asi ste nemali času sa tomu venovať. A možno ste aj mali času sa tomu venovať, ale máte aj plno iných priorít, či už dovoz plynu, alebo proste riešenie rôznych iných kríz po boku premiéra Fica, takže proste tá energopomoc proste zostala taká, nazvime to, postranná záležitosť a nakoniec ste to poriešili asi tak, jak to povedal kolega Hargaš, že tak v zásade skúšate získať všetky informácie na to, aby ste to vedeli zrealizovať, čo vám z vášho pohľadu nevyčítam, z pohľadu angažovaného občana alebo proste z pohľadu človeka, ktorý tu zažil rôzne informačné leaky a tak ďalej, mám trošičku obavu, že ako sa s tými informáciami bude nakladať. Ale ako človek, ktorý proste v tejto krajine žije, vidí, ako funguje zdravotníctvo, školstvo a ako mladí ľudia z tejto krajiny odchádzajú, ja by som ešte stále chcel pripomenúť, a to je aj taká ako kebyže bodka za touto témou neskoro uskutočnenej energopomoci. Chcem pripomenúť, že doteraz táto štátna energopomoc stála štyri miliardy eur. Nielen za vašej vlády, ale aj za predošlú vládu. Štyri miliardy eur je fakt že niečo, niečo obrovské a je to niečo, čo sme mohli využiť úplne niekde inde.
Zároveň za vašej vlády to bolo približne 1,2 mld. eur a za tento rok to bude cirka 240 mil. eur zo štátneho rozpočtu. To je viac ako trojpercentné zvýšenie DPH, čo ste spravili v rámci tejto koalície. To sú kľudne aj tri nemocnice, ktoré ste mohli postaviť v chudobnejších regiónoch. To je viac, ako to, čo sme mohli dať učiteľom, ktorí naozaj, chudáci, žobrú o svoje platy. A v zásade síce ste im zvýšili teraz tie platy, ale znížili ste im podporu na všetko, na všetko ostatné. Je to viac ako 50 kilometrov diaľnic. To znamená, že keby tie diaľnice boli, tak by sme do Rožňavy nemuseli chodiť po rozbitých cestách, ale pravdepodobne by tam prišli malí a strední podnikatelia alebo možno aj investori, ktorí by tam ponúkli kvalitnú prácu.
Takže ja vlastne nebudem zdržovať ohľadom ako keby energopomoci ako takej, lebo vlastne tento zákon je skôr o digitálnych službách a o získavaní informácií, len chcem povedať, že jeden a pol roka premárnenej príležitosti na zlepšenie sociálnej, ekonomickej situácie rodín, ktorí v tejto krajine žijú, pacientov, ktorí sa nevedia domôcť svojich služieb, alebo rôznych klientov štátu, ktorí sa nevedia domôcť starostlivosti. Ja proste verím, že sa takéto veci do budúcnosti diať nebudú, že tá krajina bude dopredu rozmýšľať nad problémami, ktoré napríklad veľkou rozdávačkou spôsobia nedostatok peňazí niekde inde. A mám obavu, že už sa nejaké takéto projekty črtajú, nehovorím, že priamo na vašom ministerstve, ale aj niekde inde, aj keď už vieme, že sa na mnohých iných ministerstvách teraz chystá ďalší konsolidačný balíček. Tak na jednej strane nešetríme v tom čase, kedy by sme mali, a zároveň na ministerstve financií sa chystá ďalšia sekera na peňaženky občanov.
Takže to je, to je všetko. Ja verím, že, za PS-ko vám hovorím, že, a ja som to pozorne sledoval, tú, ten prejav pána Hargaša, verím, že si vypočujete naše, naše návrhy, ktoré prednesieme, a podľa mňa nič sa nestane, keď ich prijmete, lebo v zásade pôjde, pôjdu aj vo vašom duchu, aspoň to, čo hovoríte: ušetriť peniaze a dávať energopomoc tým, ktorí ju naozaj potrebujú, a nie proste plošne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predseda, bude krátka.
Pán kolega, tejto vláde vyčítate, že aký objem finančných prostriedkov bol použitý na tú energopomoc občanom.
Ja vám odpoviem, že iné možnosti ani neboli, keďže predchádzajúce tri vlády, či už Matovič, Heger, ale aj tá Odorova vláda, ktorá, ktorej ste súčasťou, alebo ten pán Odor je už súčasťou aj PS, takže je tam tá spojitosť s vami, na ministerstve nepripravila vôbec nič, na čom by vedela pani ministerka stavať, aby pripravila konkrétne kroky. Toto je návrh zákona, s ktorým prišla a treba ho podporiť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pán minister financií, tuším je nás tu viac ako oproti nám, ale však sledujú nás, predpokladám, ľudia aj cez priamy televízny prenos, takže vyjadrím sa aj ja k predkladanému návrhu zákona, ktorý súvisí o zhromažďovaní informácií, ktoré bude potrebovať ministerstvo hospodárstva na udeľovanie energetických dotácií.
V prvom rade musím povedať toľko, že v Kresťansko-demokratickom hnutí hovoríme o tom už roky, že Slovensko potrebuje zákon o energetickej chudobe, a keby sme ten zákon mali, tak jednoducho dnes možno neriešime tieto problémy, ktoré sú tu. Musím povedať, že aj predchádzajúca vláda k tomuto kroku, alebo k tomuto, k tejto politike pristupovala pomerne vlažne, aj keď treba povedať, že bolo to v situácii, keď skutočne tie ceny energií boli veľmi vysoko a boli rozkolísané a mali sme tu pandémiu, a toto všetko, keď sa pospájalo, tak vláda musela prijímať také opatrenia, aby vlastne hasila tú situáciu. Ale napriek tomu v januári 2023 sa do vlády dostal materiál, ktorý predložil Úrad na reguláciu sieťových odvetví, a v tomto materiáli sa práve hovorilo o energetickej chudobe, alebo pomoc s energiami, a ten materiál sa volal Koncepcia na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby a na základe tohto materiálu mala vzniknúť nadrezortná skupina; vláda ten materiál schválila a na základe tohto materiálu mala vzniknúť nadrezortná skupina poskladaná zo zástupcov niekoľkých ministerstiev vrátane ministerstva hospodárstva, aby vlastne prišla tá skupina s tým, že ako postupovať pri dotáciách na energie pre domácnosti. Je to teda už viac ako dva roky, ktorý, ako bol tento materiál vo vláde schválený, a pokiaľ ja viem, tak sa nedialo s ním nič ďalej a vlastne kde sme zase úplne niekde na začiatku.
A tento zákon, ktorý je predložený na rokovanie parlamentu, tento zákon má, by som povedal, veľmi komplikovane stanovený cieľ, čomu má vlastne slúžiť tento zákon. Ja to prečítam, lebo z toho to bude, z toho to bude úplne zrejmé.
Má vzniknúť komplexný informačný systém na vyhodnocovanie ohrozenia jednotlivých domácností energetickou chudobou a miery ich ohrozenia pri vytvorení registra odberných miest so všetkými relevantnými údajmi potrebnými na inštitucionalizovanie systému adresnej energopomoci. To znamená, takéto niečo má vzniknúť a na to, aby to vzniklo, tak je tu vymenovaných 15 registrov, alebo inštitúcií a ešte je tam otvorená posledná odrážka, že sa to môže týkať aj ďalšej inštitúcie, ktoré budú povinné ministerstvu hospodárstva poskytovať potrebné informácie, aby mohlo tento register vytvoriť.
Nuž v prvom rade poviem toľko, že problém adresnej, adresných energetických dotácií je problém staršieho dáta, ako som spomínal, a myslím si, že sa mohol vyriešiť minulý rok. Napokon ja sám som bol aspoň v závere minulého roka povzbudený, že aj ministerstvo hospodárstva konečne prišlo s nejakými návrhmi. Pani ministerka bola vtedy na hospodárskom výbore, pamätám si to veľmi dobre, bolo to pred piatimi mesiacmi, kde dokonca hovorila o tom, že existujú varianty, akým spôsobom by sa tieto energodotácie mali poskytovať. A tiež nám odpovedala na otázky, ako dlho pracujú vlastne na tom systéme adresnej pomoci, a pamätám si, že v apríli minulého roka, takže to je presne pred rokom, sa začali práce na ministerstve hospodárstva, aby takýto model bol vytvorený.
Boli sme, boli sme teda informovaní, že ide už len o to, že aký model sa vyberie, lebo malo to byť v alternatívach. Nuž ale potom prišiel december a stalo sa to, čo vlastne sa dalo aj čakať, že priamo vláda si opäť zobrala tú právomoc, postavila sa nad Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a stanovila stropné ceny plynu a tepla. Bolo to, bolo to, hovorím, zo strany, ako keď sme počuli, počuli predstaviteľov ministerstva hospodárstva, tak to bolo nečakané, lebo sme čakali, že bude tá pomoc adresná. Ale zase musím povedať, že zo strany predsedu vlády Roberta Fica, myslím si, že to očakávané bolo, pretože keď som bol osobne na rokovaní a bol tam aj pán minister financií, keď sme boli v septembri na rokovaní o konsolidačnom balíku a predstavovali sme svoje vlastné riešenia, tak ja som tak trošku poľutoval predsedu vlády a povedal som mu: Pán predseda vlády, keby ste boli vlani, tým pádom som myslel koniec roka 2023, keby ste boli trochu uvoľnili tie ceny energií, regulované ceny energií, tak by ste mali viac manévrovacieho priestoru do ďalšieho obdobia. A vtedy sa na mňa otočil predseda vlády a div mi nezahrozil päsťou, hovorí: Vy chcete dvíhať ceny energií? Vy chcete pre domácnosti dvíhať ceny energií? Nuž a to sa potom napokon aj naplnilo v decembri 2024, že ceny energií ostali zase zastropované a bude to stáť veľké peniaze.
Mňa osobne na tom mimoriadne, mimoriadne... neviem, ako to slušne povedať, nemám z toho dobrý pocit, že sa to takto udialo, a tým skôr, keď napr. Slovenský plynárenský priemysel oblepil celé Slovensko plagátmi, kde hovorí, "zaručili sme vám nízke ceny", ceny sú nízke a strana HLAS urobila to isté, materská strana pani ministerky, spravila to isté. Garantovali sme vám, že budete mať nízke ceny energií, tak ich máte. Čo to stojí, toľko to stojí, nech sa páči, máte tu nízke ceny energií. Tie odhady sú známe, koľko to bude stáť, sú odhady, aj teda ministerstvo hospodárstva robí odhady, ale sú odhady aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tie čísla sú vyššie, blížia sa k 300, možno 400 mil. eur tento rok a môže to byť ešte viac, pretože tie ceny plynu sú vysoké a jednoducho tie rozdiely bude treba nejakým spôsobom uhradiť.
Takže k tomuto sme sa dostali. A teraz sme v apríli 2025, problém sa mal riešiť dávno, a teraz ministerstvo hospodárstva predkladá zákon, ktorý má len vytvoriť nejaký register. Nejdem sa... predrečníci sa tu vyjadrovali k tomu, že čo všetko je tam nasypané do toho zákona, ktoré všetky inštitúcie budú musieť poskytnúť informácie. Ja poviem k tomu len toľko, že to, že ministerstvo hospodárstva a vláda prichádza teraz s týmto zákonom, mi pripadá ako keby boli pristihnutí, že jednoducho musia niečo konať, musia niečo robiť a ja poviem aj prečo. Tie dôvody sú dva. Jeden som už spomenul, a to sú tie dotácie, teda to vyrovnávanie tých cien, čo bude veľmi drahé tento rok a keď si pozrieme, že prichádzajú z Bruselu informácie, že Slovensko má najmenej udržateľné verejné financie z celej Európskej únie, tak je to skutočne veľký problém. Dnes naskočila konsolidačná daň, tiež nikto nevie, koľko tá daň vynesie a či nás nejakým spôsobom vytrhne, vytrhne z tej, z toho nepríjemného stavu, v ktorom sme, v deficitnom hospodárení a zadlžovaní.
Druhý dôvod, ktorý vidím, že zrazu sa vláda poponáhľala a prichádza s niečím, je úplne prozaický dôvod. Jednoducho ja si myslím, a to nielen ja, ale mám informácie od iných ľudí, Európska komisia by nám plošné dotácie už budúci rok ne-o-dob-ri-la, jednoducho ne-o-dob-ri-la. A spomenul som Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, spomeniem ju opäť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že ak by sme budúci rok pokračovali v plošnom dotovaní cien energií, tak by to stálo štátny rozpočet 600 mil. eur. Ak by sa pokračovalo aj v roku 2027, bolo by to ďalších 400 mil. eur. To sú prepočty Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. To znamená, ani sa nedá pokračovať, keby sme predsa tvrdohlavo pokračovali v plošnom dotovaní cien energií, tak to štát vyjde budúce dva roky 1 mld. eur. V čase, keď sa uvažuje o treťom konsolidačnom balíku, som rád, že tu je aj minister financií, tak vidíte, že aká ďalšia sekera by vznikla, ktorú by zase bolo treba niečím vykryť, alebo si požičať a zvyšovať, zvyšovať zadlženie Slovenska. Napriek tomu, že tu ten zákon je a vláda ako sa, hovorím, že bola pristihnutá, alebo sa možno prebrala, tak bude veľmi ťažké vôbec naplniť, pochopiteľne, nejaký sofistikovaný systém, ktorý by tú energetickú pomoc, tú energetickú pomoc vedel aj poskytovať.
Možnože pani ministerka má predsa z minulého roka nejaké podklady prichystané, ale ako vidíme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem sa snažiť byť stručná.
Pán poslanec Hargaš, na ministerstve vnútra sme voľakedy pripravili taký projekt, ktorý sa nazýval, že bezvýznamový identifikátor, a vaša bývalá šéfka pani Remišová ho zrušila. Bolo to úplne jednoduché riešenie, ako by sme, keď už hovoríme dnes celý čas o ochrane osobných údajov, tak nemuseli si zdieľať dáta naprieč štátnou správou, súkromnými spoločnosťami, s bankami a všade tam, kde využívajú dáta z referenčných registrov v súkromnom sektore, tak sme to nemuseli robiť na základe rodného čísla, ktorý obsahuje dátum narodenia, obsahuje pohlavie, mohli sme mať bezvýznamový identifikátor a zrušila to, vraj nebude podporovať také projekty, to len akože, keď už sa bavíme o tom GDPR, tak mi to prišlo na rozum. Preto sme sa, že sa to tu aj spomenulo, čo sa týka rodného čísla pri registri odberných miest.
Budem sa snažiť byť fakt stručná. Všetci sme za adresnú pomoc a jediné, čo tento zákon má napomôcť, aby sme v čo najväčšej miere ju poskytovali automatizovane. Keď raz štát má údaje a robili ste na MIRRI, tak ich má využiť. A tak ako keď s osobnou žiadosťou prídete na ÚPSVaR alebo na klientske pracovisko, tak sa vždy hneváte, že prečo si tam máme nosiť papiere o informáciách, ktoré má štát, a nevedia si to tí ľudia vylustrovať. Nič iné nerobíme teraz, len aby sme adresnú pomoc v čo najväčšej miere zautomatizovali. Ja nehovorím o tom, že nebude existovať fyzický kontakt na ÚPSVaR-och, pretože, samozrejme, rátame aj s alternatívami, že 80 % ľudí, ktorí dostanú automaticky energetickú pomoc, tak 20 % ľudí sa môže stať, že budú mať špeciálne postavenia, alebo špeciálne okolnosti, za ktorých im túto adresnú pomoc dáme. Ale to je už potom na ďalšiu debatu a ja veľmi rada prídem aj na hospodársky výbor, keď budem predkladať druhý zákon a vysvetlím vám celé, ako sa to spracovávalo.
Čo sa týka, zhruba začnem ešte raz. Adresná pomoc, chceme ju najviac automatizovať. Nechcem, aby ľudia chodili na úrady a dávali si žiadosti. Môžme sa baviť o tom, keď vy hovoríte, že nechcete a viete dobre, že ju nechcete prijímať, energetickú pomoc, a máme vás z toho zoznamu vyškrtnúť, vieme sa o tom baviť, určite. Chápem niektoré pohnútky niektorých ľudí. Nemáme proti nim nič.
Vplyv na financie. Nehovorím, že to nič nestojí, ale keďže vieme, v akom stave sú naše financie, tak sme si dovolili spraviť to, že všetky financie, ktoré mám z ešifovských peňazí a sú dedikované do oblasti energetiky a sme ich neminuli, tak spoločne po konzultácii ich dávame na monitorovací výbor a budú venované na národný projekt adresnej pomoci a všetky inštitúcie, ktoré sa budú nejakými nákladmi na tomto podieľať, tak budú môcť z týchto prostriedkov čerpať. V prvej fáze približne máme 17 mil. eur a má to ísť, samozrejme, aj na nákup hardvéru aj na nejaké softskiels a tak ďalej.
Čo sa týka ministerstva hospodárstva, chcem všetkých ubezpečiť, že ministerstvo hospodárstva nejde nikoho lustrovať, ani si nejde stavať nové dátové centrum, ani si nejde stavať informačné systémy. Všetko ideme robiť v cloude ministerstva vnútra, za pomoci ministerstva vnútra, za pomoci IVeS-u. Jediným vlastníkom nového registra bude ministerstvo hospodárstva a to bude register odberných miest, pretože dnes taký register neexistuje. A pre elektrinu máme aspoň OKTE, ale pre plyn takéhoto, nazvem takýto subjekt, ktorý by všetko takto zlučoval a integroval, nemáme. Nejdeme nikoho lustrovať, to už som oznámila a vy ste to tu jasne povedali, dvanásť informačných systémov, veľa procesov beží na pozadí. My len chceme na tú automatickú podporu dať viaceré procesy, viaceré výpočty, analýzy a implementovať to tak do informačných systémov, aby tie vyhodnocovacie procesy, analytické procesy bežali na pozadí. My sa nejdeme v tých dátach hrabať ani nejdeme v nich lustrovať. A naopak, ak niekto bude mať pocit, že musí niečo reklamovať, tak, samozrejme, túto službu chceme dať hlavne na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sa v týchto dátach alebo v takýchto dátach orientujú, majú k nim prístup, alebo na klientske pracoviská. Ale dá sa spraviť aj anonymizovaný prístup k informáciám, to znamená, že systém vám odpovie áno – nie a nemusíme si zdieľať nejaké informácie o... ako vy hovoríte, že každý sa bude pozerať na citlivé dáta.
Dotýkame sa príjmov hlavne preto, že chceme energetickú chudobu odviesť od hlavného parametra, a to je príjem domácnosti. Preto potrebujeme vedieť aj príjem, a preto potrebujeme vidieť aj možno nejaké iné dáta z finančnej správy, ako sú napríklad výplata dividend pri podnikateľoch, ktorí si dajú najmenšie mzdy a takto by padli do energopomoci a žijú z dividend, z výplaty dividend. A presne preto sa pýtame finančnej správy, v akej periodicite aké dáta nám idete posielať alebo, respektíve poskytovať do tých systémov, kde na pozadí bude bežať analytický proces.
No a možno ešte ďalšiu vec. Zákon na nevyhnutný čas. Ten projekt je definovaný na niekoľko rokov, nie je to len na jeden rok, pretože ja som na tom ministerstve hospodárstva nenašla akože vôbec nič. Ja som tam nenašla ale že nič. Jediný nápad, deliť niečo podľa spotreby a odrezať spotrebu, niektorú kompenzovať a zbytok si každý zaplatí sám.
Ideme do takej situácie, že by sme chceli, dokonca nie v prvom roku, ale v ďalších rokoch pracovať aj na tom, že vytvoríme nejaké teplotné mapy na Slovensku a tieto teplotné mapy na Slovensku a okresy podľa teplotných máp budú mať rozličné tarify, pretože, dáte mi za pravdu, že dom na Orave, ktorý kúri desať mesiacov, asi spotrebuje viacej plynu ako dom v Komárne, ktorý kúri šesť mesiacov. Chceme sa s takýmito vecami pohrať s rozumom a triezvou praktickosťou.
A ešte raz opakujem. My nejdeme lustrovať, my ideme spraviť adresnú pomoc čo najviac automatizovane. A súhlasíme za to, že minulý rok sme dávali plošnú pomoc, tento rok plošná pomoc. Keď pán Galek povedal, že helikoptérové peniaze, no tento rok nás plošná pomoc stojí zhruba 235 miliónov. Myslím si, že je to oveľa väčší rozdiel ako miliarda dvesto alebo tri a pol miliardy, ktorú platili oni za ich vlád.
Myslím, že to asi tak v skratke všetko. Ja, keď ste spomínali možno ešte jednu vec. Mamička pri narodení dieťaťa, áno, to sú životné situácie, ktoré sme preberali a riešili ešte od 2008, ale tiež sa nepýtali ste mamičky, či môžete sa bežať alebo hrabať v nejakých údajoch na pozadí, ale automaticky jej tie dávky vyplácate pri narodení dieťaťa. Takže my nič iné nerobíme, nikam sa nejdeme hrabať, ale keď raz máme na základe príjmu domácností zhodnotiť, či daná domácnosť má nárok na energopomoc, alebo nemá, tak ten príjem asi potrebujeme vedieť, potrebujeme vidieť aj výšku nejakých iných príjmov, nielen príjem fyzickej osoby, aby sme boli spravodlivejší, a všetko bude bežať v cloude ministerstva vnútra. Nejdeme robiť žiadne dodatočné náklady, že by sme ministerstvo hospodárstva teraz išli dať alebo, respektíve stavať z neho nejakého nového IT providera. To je celé.
Ďakujem pekne.