43. schôdza

.

Ďakujem za slovo.
Prihlásil som sa do faktickej po jednom momente a medzitým tu odznelo toľko všelijakých faktov a argumentov, že už ani neviem, že ku ktorému sa mám vlastne vyjadriť. Tak poviem asi toľko. Veľa sa tu hovorí, že ide o akt pomsty. Pomsta, pomsta, pomsta. Podľa mňa až takto nejde o pomstu, skôr ide o zúfalý, veľmi zúfalý, premyslený ťah, ako zachrániť svoju vlastnú tvár pred svojimi voličmi. Lebo ich obalamutili tým, že sú všetci nevinní. Hrôzovlády a predstavitelia tých hrôzovlád ich tu nevinných protiprávne stíhali, perzekvovali a že keď prídu k vláde, tak všetkých, všetkých vyhodia, so všeckými sa vysporiadajú, vyženú ich odtiaľto, lenže sa im to nedarí. Nedarí sa im to zákonne robiť, nedarí. Na vine sú médiá, na vine je opozícia, na vine je každý, nakoniec už zaútočil aj na generálneho prokurátora cez krajského prokurátora Žiliny a teraz ten, kvôli čomu sa im to nedarí, je tu akože zaujatá predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tak aj tú treba zlikvidovať a ukázať voličom, my by sme to aj robili, len vidíte, títo nám v tom bránia, lebo všetci sú zaujatí, všetci nám chcú ubližovať.
Lebo tá zaujatosť tej predsedníčky tu bola argumentovaná nejakým manželským vzťahom. Absurdné je, že hovorí to práve ten, ktorého syn je šéf SIS-ky, ktorá má byť absolútne nezávislá, absolútne, oveľa nezávislejšia, nekontrolovateľný úrad pomaly je absolútne závislejší a dôležitejšie, aby bol závislý, či vlastne nezávislý ako Úrad na ochranu oznamovateľov. No, takže všetci im v tom bránime, tak nás treba zrušiť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem ti, Bea, za tvoje vystúpenie, v ktorom si veľmi dobre poukázala na tú analógiu s novelou Trestného zákona, resp. s tým procesom, kde sa novelizovala novela novely a aké to bolo absurdné. Výborne si vlastne demaskovala to, že účelom tohto, o čom tu rokujeme, je jednoducho zbaviť sa súčasného vedenia úradu, ten predĺžený návrh je jednoducho paškvil, s ktorým má problémy aj Európska komisia. A oni vlastne počítajú s tým, že ho budú musieť opravovať, budú musieť meniť možno až do stavu, že sa vlastne nič nezmení okrem toho súčasného vedenia úradu, predsedníčky, podpredsedu, jednoducho ľudí, s ktorými má táto vládna koalícia problém. No a prečo? Pretože im nevyhovujú ich nezávislé rozhodnutia voči ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi, a to je podľa mňa dokonalá, ba presná definícia pomsty.
Mňa veľmi na celej tejto situácii mrzí ale jedno, že je to vlastne pokračujúca snaha rozkladať dôveru v inštitúcie, ktoré tu na Slovensku naozaj systematicky vidíme posledné dva roky, lebo táto dôvera v inštitúcie sa naozaj, naozaj ťažko buduje naspäť. Naozaj sa to ťažko napráva. Vidíme to všade. A podľa mňa tým hroziacim dôsledkom jednoducho bude to, že tu už nikto nebude veriť v nič, ani ľudia sebe navzájom. Toto je podľa mňa jednoznačná cesta do pekla a toto je to, čo rozkladá našu spoločnosť vďaka vládnej koalícii.

Ďakujem pekne za slovo.
Bea, ty si spomínala, teda že máme tu na stole, okrem toho, že sa menia iné ustanovenia ochrany oznamovateľov, aj samotné zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. My sme tu v tomto pléne veľa počuli o tom, že však to nejde o nejaké zrušenie, dokonca pán poslanec Blcháč mi tu hovoril, že som nejaká dezinformátorka, keď toto hovorím, tak len odporúčam si prečítať § 7 návrhu zákona, o ktorom diskutujete a za ktorý chcete hlasovať, lebo tam v ods. 1 sa dočítate, že: „Úrad na ochranu oznamovateľov zriadený podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje." Takže neviem, kto tu šíri nejaké dezinformácie a kto tu klame v tomto pléne. Tak len skúsme sa držať faktov a toho, čo tu prerokovávame.
Zároveň som rada, že si pomenovala ďalšie odborné výhrady, tentoraz týkajúce sa práve Európskej únie, s ktorou sa dostávame aj týmto návrhom zákona do konfliktu. A myslím, že symptomatické je, že ani za 20 minút si nestihla vlastne pomenovať všetky, takže je ich naozaj dosť. A už včera sme tu kládli množstvo otázok odborného charakteru, ktoré sa týkajú tohto návrhu zákona, a zatiaľ sme nedostali absolútne žiadnu odpoveď, iba rozprávky zo spisov obžalovaného podpredsedu parlamentu, potom tu bol nejaký trollý výlev pána ministra vnútra a koaliční poslanci sa pokúšali párkrát reagovať, ale teda tiež to nebolo odborne a vecne. Tak mňa by naozaj zaujímali tie argumenty a tie odpovede. Aj samotný pán minister sa tu zavzdušňoval, že teda nie je tu vecná diskusia a pritom napríklad toto bol totálne vecný príspevok týkajúci sa práva EÚ a výhrad, ktoré sa spájajú s týmto návrhom zákona. Tak vám, koaliční poslanci, poslankyne, vám na tom nezáleží, alebo vy nechcete tie odpovede, že či to je problém, nie je to problém? Čo teda presne je v tom liste z Európskej komisie? Stále sme ho nevideli, tak opätovne ho pripomínam. Čiže zaujímate sa vôbec o to? Či len tak stlačíte gombík a hotovo?

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyňa Bea Jurík veľmi podrobne nasvietila, do akého konfliktu tento zákon dostáva Slovenskú republiku s právom Európskej únie. A to je, myslím, že veľmi dôležitý moment, ktorý musíme stále zdôrazňovať. Sme súčasťou Európskej únie, Európska únia má svoj súbor hodnôt. Tieto hodnoty, medzi tieto hodnoty patrí aj boj proti korupcii, protispoločenskej činnosti, pretože každému, kto chráni demokraciu, je jasné, že korupcia rozkladá demokraciu, rozkladá dôveru v inštitúcie. Mňa preto naozaj bude veľmi zaujímať, ako budú predkladatelia tohto zákona vysvetľovať to, že sa týmto nedostávame do konfliktu s európskym právom a s hodnotami Európskej únie. Už si možno kladiem aj otázku, či nevytiahne niekto koncept národnej identity a či nezačne argumentovať tým, že no veď však to je naša národná identita, my s tou korupciou až taký problém nechceme mať, a preto sa nám do toho nemontujte, nestarajte sa, my sme si do ústavy napísali, že sme v týchto veciach zvrchovaní, a preto nám nesiahajte na to, ako my chceme riešiť korupciu v Slovenskej republike.
Ďakujem.

Bea, ja som veľmi rada, že si stihla svoj príspevok a že si kvôli nemu aj skôr odišla z prijatia tej zahraničnej delegácie, pretože je 10.23 h, o jedenástej máme hlasovať, ak teda túto debatu násilne neutnú o pár minút, tak nebude o čom hlasovať. Čiže som naozaj veľmi zvedavá, že koľko ľudí po tebe, ešte vlastne máme tu približne 22 prihlásených diskutujúcich, vôbec stihne v tomto prvom čítaní povedať svoj príspevok a že či vôbec ti minister vnútra, či už teraz alebo neskôr na výboroch, odpovie na tie otázky, ktoré sa týkajú európskeho práva. Lebo my sme sa ich pýtali včera, ty si sa ich pýtala dnes. Je tu okrem teda európskeho práva, toho, že tento návrh zákona je v rozpore so smernicou o whistlebloweroch aj celý rad otázok, ktorý sa týka ochrany obetí trestných činov. Včera si ich pán Čellár, predseda ústavnoprávneho výboru, zapisoval, verím, že má zapísané aj tieto tvoje z tvojho príspevku. A teda očakávame, že minimálne počas rokovaní ľudskoprávneho a ústavnoprávneho výboru, ktorí majú teda v tom druhom čítaní prerokovať tento návrh zákona, budú tieto naše legitímne a vecné obavy, ktoré vznášame celý čas, pretože všetky tieto príspevky sú vecné, čiže ja nevidím dôvod na to, aby sa tu nejaká debata mala ukončovať. Tak očakávam, že budú tieto naše výhrady a otázky zodpovedané. Ak nie, tak je to ďalší dôkaz toho, že jediné, o čo tu ide, je účelovo vyhovieť ministrovi vnútra, či už je to pre jeho osobnú pomstu, pre snahu urovnať znova takýmto spôsobom vzťahy vo vládnej koalícii, alebo preto, že našou národnou identitou má byť teraz asi kradnutie, neviem.

Pozrite, čo sa deje. Niečo sa deje. Došiel Raši. (Povedané šepotom.) Ja mám faktickú, kľud... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Ja len, či vám neprivolám lekára, alebo niečo.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Nie, nie, nie, netreba, len vás nechcem vyrušovať, lebo vy nepočúvate. Lekára treba asi vám trom, chlapci, lebo je schôdza a nevyrušujte. Veď toto si vybavte inokedy. Došiel už Andrej Danko, teraz došiel Raši. Pán Žiga, vy máte počúvať, vy nás máte počúvať, aby ste nás mohli prerušiť, keď nepôjdeme k téme. Čo vám teraz Raši rozpráva, kšefty, aké pôjdete? Alebo čo vám rozpráva? O tom, že to zrušíte? No, kľud. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Reagujte na predrečníka.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Však reagujem na vás, čo ste doteraz trepali o lekárovi.
Takže pozrite sa naozaj, pani Jurík, fantasticky ste to vystihli. Pozrite, došiel Raši a teraz hovorí, počúvajte, chlapci, o jedenástej to zarežeme, nebojte sa.

No ja budem reagovať v prvom rade teda na pána Pročka, lebo si myslím, že nestihol dopovedať to, čo chcel. Ale skutočne sa tu niečo očividne deje a nebude to ani veľkým prekvapením asi, lebo to očakávame, a potom sa pán predsedajúci čuduje, že aj s takým úsmevom odchádzam od toho pultu, pretože toto je skutočne tragikomické, že tu človek vystupuje s nejakým vecným, odborným príspevkom a pár minút nato bude pravdepodobne useknutá rozprava s tým, že sa tu opakujeme a že stále sme sa nedozvedeli nejaké argumenty a podobne. Pritom ja som napríklad ani nestihla celý ten svoj príspevok, ale však nevadí.
A ono je to také tragikomické, a to ma na tom aj tak pobavilo, lebo čo nám už iné ostáva ako smiech nad tým, čo tu robíte, že keď som sa tak pozerala okolo seba, na vaše tváre, tak som sa aj pýtala, že či vlastne tomu rozumiete alebo nie. Potom tam boli takí ľudia, od ktorých som očakávala, že možno rozumejú, a to bol napr. predseda ústavnoprávneho výboru a ten pritakával. A ja si vravím, on pritakáva, on si píše a potom zahlasuje za. No neviem, či sa mám smiať, či plakať. Že to je, to je to, čo je na tom proste tragikomické. Nehovoriac o tom, že teda ja som ten príspevok nestihla, ale aj tam sa pýtam sama seba, že ja som ho nestihla v prvom čítaní, tak snáď budem mať príležitosť v druhom čítaní, že neuseknete ešte aj to druhé čítanie, lebo napríklad v skrátenom legislatívnom konaní som nemohla vystúpiť, lebo ste z ničoho nič, tak ako som chcela, lebo ste z ničoho nič uťali tú rozpravu. No tak ja sa pýtam, že kde už vlastne máme tie argumenty aj predstavovať. No a pýtam sa aj, že či vám to celé stojí za to. Že ak vás niekto presviedča, že toto celé vlastne nič nespôsobí, lebo to sú len také zmeny maličké, ktoré potrebujeme, a vlastne sa nič nestane, tak si, prosím, v koalícii položte jednu jedinú otázku. Tak prečo to ten človek robí? A prečo nám sem ten zákon priniesol v skrátenom legislatívnom konaní, keď to vlastne nič dôležité neznamená? Pýtajte sa.

Môj procedurálny návrh je, aby Národná rada v hlasovaní prijala uznesenie, v ktorom zaviaže predsedov, aby sa nevyjadrovali k zdravotným stavom.
Odôvodnenie: Pán Andrej Danko tu niekoľkokrát počas svojho predsedovania povedal, že má zlý zdravotný stav a keby ste všetci vy vedeli. Tak ja chcem poprosiť pána Žigu, aby nerozprával o lekároch nikomu, zvlášť včera, keď tu pán Bartek predviedol ten svoj kúsok. Ja som vás ale nechcel vyrušovať, pán Žiga, pretože prišiel počas predsedovania vášho, prišiel pán Raši, no a vy ste mali počúvať nás, tak ja som vás nechcel len vyrušovať. Vy ste opäť reagovali, že či mi treba zavolať lekára. No netreba. Pán Žiga, netreba, ja si to od vás vyprosujem.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, opäť tu máme návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Koalícia nám v utorok v noci ukázala, ako veľmi im na schválení tohto zákona pomsty záleží. Usekli rozpravu pred vystúpením lídra opozície Michala Šimečku. Na tomto zákone im naozaj záleží tak veľmi, pretože poníženie ministra vnútra je naozaj veľké. Máme tu návrh zákona, ktorému nepredchádzala žiadna odborná diskusia, ani nevychádza z požiadaviek aplikačnej praxe v pravom zmysle slova. Minister vnútra ho sem prináša pod pazuchou z podivného víkendového zasadnutia vlády. Vláda nám predkladá návrh na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradenie akýmsi poslušným úradníckym hybridom, na čele ktorého si určite dosadia svojho človeka.
Dovoľte mi hneď na úvod povedať to, čo tu všetci vidíme, ale čo vládna moc zakrýva nánosom fráz o efektivite a zjednocovaní agend alebo pomoci obetiam trestných činov. Lenže všetko toto sú len floskuly prekrývajúce skutočný zmysel tohto návrhu zákona. Tento zákon nie je reformou, tento zákon je čistou pomstou. Sám premiér Fico cez víkend priznal, že tento úrad im zavadzia, citujem: „lebo sú tu komplikované procedúry, ktoré neuveriteľne predlžujú postupy pri riešení prešľapov z rokov 2020 až 2023.“ Počujete dobre, dôvodom na zrušenie úradu nie je šetrenie, ani efektivita, ani pomoc obetiam trestných činov, dôvodom je, že im nezávislý úrad bráni dostatočne rýchlo zatočiť s nepohodlnými ľuďmi, ktorými sú statoční vyšetrovatelia a policajti. Premiér v priamom prenose priznal, že zákony menia narýchlo len preto, aby urýchlili politické čistky, politické čistky a normalizáciu v polícii. Toto nie je legislatívny proces, toto je odstraňovanie prekážok pri pomste ľuďom, ktorí si poctivo a zákonne robili svoju prácu. Je to legislatívna poprava nezávislej inštitúcie, ktorá si dovolila tú drzosť, že konala zákonne a nie na objednávku premiéra alebo ministra vnútra.
Aby sme pochopili, prečo tu dnes sme, vráťme sa o pár mesiacov naspäť. Minister vnútra Šutaj Eštok nastúpil do funkcie a rozhodol sa postaviť mimo službu vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu. Narazil však na prekážku. Tou prekážkou bol platný zákon č. 54/2019 o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý jasne hovorí, že ak má policajt status chráneného oznamovateľa, na zásah do jeho pracovnoprávneho pomeru je potrebný súhlas tohto úradu. Minister Šutaj Eštok tento súhlas, o tento súhlas nepožiadal a tento úrad odignoroval. A čo sa stalo následne? Úrad na ochranu oznamovateľov si robil svoju prácu a udelil ministerstvu pokutu. Správnosť tohto rozhodnutia úradu a protizákonné konanie ministerstva potvrdil už aj správny súd. Dnes už poznáme aj presnú cenovku tejto arogancie pre štát aj pre samotného ministra. Pokutu 90-tisíc eur pre ministerstvo zaplatia daňoví poplatníci, sankciu vo výške 120-tisíc za urážlivé výroky a klamstvá ministra na adresu vyšetrovateľov si stiahne zo súkromného účtu ministra exekútor.
Tento prípad nám ukazuje, aký rešpekt má minister vnútra k zákonom našej krajiny. Ignoroval zákon na ochranu oznamovateľov, ignoroval súd. Ponížený minister vnútra sa teraz tvári ako obeť. Žiada súd o zrušenie rozsudku, lebo vraj nestihol reagovať. Minister vnútra, ktorý má pod sebou aparát tisícok úradníkov a právnikov, zmeškal lehotu na súde. Podľa mňa je to naozaj smiešne. Tento minister, ktorý podľa jeho vyjadrení nemá čas si skontrolovať vlastnú elektronickú schránku a ktorému exekútor musí zablokovať súkromný účet, chce teraz budovať nový, lepší a efektívnejší super úrad. Pýtam sa, to vážne? Minister, ktorý nedokáže obhájiť v tom, ktorý sa vôbec nedokáže obhájiť v tomto trapase, chce riadiť bezpečnosť nášho štátu. Je to naozaj smutný obraz našej krajiny. V demokratickej krajine by minister priznal chybu, zaplatil pokutu, rešpektoval zákon, či dokonca by prijal politickú zodpovednosť a zo svojho postu by odstúpil. V autokracii minister zmení zákon, najlepšie aj retroaktívne, a zruší úrad, ktorý si dovolil tú drzosť ho pokutovať.
Dámy a páni, toto je dokonalá ukážka zneužitia moci a osobnej pomsty. Vláda dnes neruší Úrad na ochranu oznamovateľov preto, že je neefektívny. Ruší ho preto, lebo efektívne kontroloval výkon moci tejto vlády. Vláda tvrdí, že cieľom návrhu je odstrániť rozdrobenosť a spojiť agendu oznamovateľov s agendou ochrany obetí trestných činov. Pýtam sa, kto vymyslel tento nezmysel? Ochrana oznamovateľov je agenda pracovnoprávna, ktorej hlavným cieľom je chrániť zamestnanca, ktorý sa rozhodol oznámiť protispoločenskú činnosť na svojom úrade, vo svojej firme, u svojho zamestnávateľa. Agenda obetí je naopak sociálna a kompenzačná. Vláda vytvára inštitucionálneho mačkopsa a čo je na tom najcynickejšie? Vláda používa obete trestných činov ako živý štít pre svoje politické čistky. Presun agendy z ministerstva spravodlivosti na nový úrad môže spôsobiť, že obete trestných činov domáceho násilia, rodovo podmieneného násilia budú v prechodnom období dlhšie čakať na pomoc a odškodné od štátu, ale vláde je to jedno, pretože urobí čokoľvek, aby ovládla ďalší nepohodlný úrad.
Pozrime sa na to, ako chce vláda tento nový úrad riadiť a ovplyvňovať. Doterajší model bol ukážkou toho, ako má vyzerať nezávislosť a odbornosť, ktorú vyžaduje aj Európska smernica. Predsedu alebo predsedníčku úradu vyberala odborná komisia zložená zo zástupcov prezidenta, ombudsmana, mimovládneho sektora. Latka bola nastavená tak vysoko, že cez toto sito by neprešiel hocijaký stranícky nominant alebo trafikant. Vláda toto všetko ruší. Predsedu alebo predsedníčku nového úradu bude voliť parlament priamo na návrh vlády. Vláda si na čelo tohto úradu vyberie svojho človeka. Vládna väčšina v parlamente jej ho schváli. Čo si myslíte, ako bude tento človek chrániť oznamovateľov prešľapov tej vlády, ktorej vďačí za svoju pozíciu a postavenie? Nijako. Bude konať na objednávku tejto vlády. Toto je podobné, ako menovať pytliaka za riaditeľa národného parku, ako menovať konšpirátorku za ministerku kultúry alebo ako menovať poľovníka za ministra športu.
Vláda vytvára úrad, ktorý bude mať v názve ochranu, ale v skutočnosti bude slúžiť na ochranu vládnej moci pred oznamovateľmi. Ešte nebezpečnejšie sú procesné zmeny, ktoré tento návrh zavádza.
Doteraz fungovala ochrana ako štít. Prokurátor udelil oznamovateľovi status a zamestnávateľ nemohol meniť pracovnoprávne vzťahy s oznamovateľom bez súhlasu tohto úradu. Bola to preventívna ochrana. Vláda v návrhu zavádza právo zamestnávateľa okamžite po doručení ochrany žiadať jej preskúmanie. Týka sa to mimochodom aj ministerstiev, štátnych podnikov či podnikov oligarchov. Zavádza aj nové lehoty, revízie aj spochybňovanie oznamovateľov. V praxi to znamená, že ide o zastrašovanie. Predstavte si účtovníčku na ministerstve, ktorá zistí, že sa falšujú faktúry. Nahlási to, získa ochranu, podľa vládneho návrhu zákona ministerstvo okamžite spustí právnu kanonádu. Napadne jej ochranu, spochybní priamu súvislosť a účtovníčka namiesto toho, aby bola chránená, sa ocitne v kolotoči dokazovania, či mala právo sa vôbec ozvať, pardon. Zatiaľ čo ona bude bojovať o prežitie s jedným právnikom alebo sama, ministerstvo proti nej nasadí celý právny odbor platený z našich daní. Tento návrh zavádza podmienku priameho súvisu oznámenia so zamestnávateľom. Lenže korupcia je dnes sofistikovaná chobotnica. Siaha cez spriaznené firmy, cez dcérske spoločnosti, cez externých dodávateľov a teda ak bude návrh trvať na priamom súvise, vylúči z ochrany 90 % prípadov veľkej korupcie. Robí to minister Šutaj Eštok zámerne, alebo len nechápe, ako funguje moderná ekonomická kriminalita? Ja som presvedčená o tom, že minister ju chápe až priveľmi dobre, pretože sám politicky vyrástol v objatí smeráckej korupčnej chobotnice.
Chcem upozorniť aj na ďalší mimoriadne nebezpečný rozmer tohto návrhu, ktorým je skrytá retroaktivita. Mimovládne organizácie varujú, že nové pravidlá umožnia preskúmať a odňať ochranu aj ľuďom, ktorí ju získali už v minulosti. V právnom štáte platí princíp legitímnych očakávaní. Ak občan konal v dôvere v platný zákon a riskoval výpoveď z práce pre verejný záujem, štát nemôže spätne meniť pravidlá a povedať, pomýlili sme sa, už ťa chrániť nebudeme, teraz ťa môžeme z práce vyhodiť. To je pošliapanie princípov právneho štátu. Je to signál každému, kto by chcel v budúcnosti prehovoriť, že ho štát nakoniec aj tak hodí cez palubu.
Neviem, či si vláda uvedomuje ďalšiu vážnu vec v súvislosti s týmto návrhom, a to je, že vláda hrá ruskú ruletu s európskymi peniazmi. Smernica Európskej únie o whistleblowingu z roku 2019 jasne hovorí dve veci. Po prvé, orgán na ochranu oznamovateľov musí byť nezávislý a, po druhé, existuje takzvaná non-regression clause, čiže doložka o neznižovaní úrovne ochrany. Váš návrh, kde vláda vyberá šéfa úradu, túto nezávislosť neguje. Členský štát nesmie prijať zákon, ktorý zhorší postavenie oznamovateľov oproti súčasnému stavu. Váš návrh postavenie oznamovateľov zhoršuje v oboch bodoch. Vláda ruší nezávislý úrad a posilňuje postavenie zamestnávateľov a toto presadzuje takzvaná slovenská sociálna demokracia.
Koalícia si zjavne neuvedomuje, čo robí, hoci Európska komisia už teraz dvíha varovný prst. Tento zákon je priamou pozvánkou na infringement. Ďalší, aby sa nezabudlo, lebo už jeden prebieha, vláda riskuje miliónové pokuty, riskuje zastavenie čerpania plánu obnovy. Stojí vláde pomsta ministra vnútra voči pár policajtom a vyšetrovateľom za to, že pripraví Slovensko o milióny eur? Stojí vláde ego ministra vnútra za medzinárodnú hanbu a finančné straty pre túto krajinu?
Vážené kolegyne a kolegovia, tento zákon je o strachu. Koalícia sa bojí ľudí, ktorí majú odvahu ozvať sa, bojí sa ľudí, ktorí majú odvahu vyšetrovať korupciu. Spoločenský dopad tohto zákona bude devastujúci. Odborníci tomu hovoria chilling efekt, mrazivý účinok. Ak tento zákon prejde, odkaz pre každú poctivú úradníčku, policajtku, vyšetrovateľa, lekára či zamestnanca bude jasný: buďte ticho, ak prehovoríte, zničíme vás a nikto vám nepomôže. Vraciame sa do čias, kedy sa korupcia tolerovala a statočnosť sa trestala likvidáciou kariéry. Preto vás žiadam v mene právneho štátu a v mene všetkých slušných ľudí v tejto krajine, stiahnite tento návrh. Prestaňte demontovať, demontovať demokratické kontrolné inštitúcie, ktoré chránia verejný záujem. Máte moc zrušiť tento úrad, máte moc prepisovať nepohodlné zákony, máte moc dosadzovať svojich ľudí do nezávislých inštitúcií, ale nemáte moc udržať, pardon, nemáte moc umlčať odvahu a pravdu.
Ďakujem.