43. schôdza

Ďakujem za slovo.
Ďakujem za všetky faktické poznámky, ktoré, z ktorých som navnímal, že áno, pochopili ste alebo je to tak, čo som chcel povedať.
Tu by som poznamenal len jedno ešte, že sa tu hovorí väčšinou ani nieže oznamovatelia protispoločenskej činnosti, ale korupcii, korupcii, boj proti korucpii, korupcia, korupcia. Podľa mňa nie korupcia je to najhoršie, korupcia je len jeden z nástrojov organizovanej kriminality, keď to chceme nazvať tak k tej mafie. Len jeden z nástrojov. Tá organizovaná kriminalita je to temno, to je to zlo. Keď je schopná vyplatiť milión korupčne, tak koľko asi chce mať zisk? A to je ten problém, tie nelegálne zisky, krátenie štátneho rozpočtu a nivočenie celého hospodárstva. Organizovanú kriminalitu musíme zlikvidovať a tým pádom zlikvidujeme aj korupciu. Tá malá korupcia, že niekto si uplatí svojho lekára, to, to je bežná vec. Ale tu o tej korupcii, o ktorej hovoríme, toto je, to je organizovaná kriminalita, je tá nebezpečná. Túto musíme zlikvidovať. A keď zlikvidujeme tento úrad alebo vezmeme si ho, alebo vezmú si ho pod kontrolu, tak nezlikvidujeme tu nič, akurát otvoríme mantinely, ktoré už sú dosť pootvárané, ešte viac. A tá organizovaná kriminalita ide, pokiaľ nenarazí na mantinel. A teraz otvárame dvierka na mantinely. (Rečník sa pozrel smerom k časovej elektronickej tabuli.) Ešte furt môžem hovoriť, ale stačí. (Smiech v sále.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no ja pri takom zbežnom pohľade do pléna som troška na rozpakoch, lebo, zdravím, kolegovia (rečníčka zakývala smerom ku koaličným poslancom), lebo som si myslela, že tých 78 poslancov koalície, ktorí dnes hlasovali za rokovanie do polnoci, že tu aj do polnoci budú sedieť. Ja stále som takáto naivná. Ale ja som len pár sekúnd dozadu tu narátala dokopy piatich členov výboru pre kultúru a médiá, tak, kolegovia, som na vás hrdá, výbor pre kultúru a médiá je očividne chrbtica slovenského parlamentarizmu a teda ďakujem aj ostatným kolegom z koalície, je ich tu málo, ale aspoň niektorí.
No čo už teraz vlastne k tomuto všetkému povedať, keď tu už takmer všetko bolo povedané, keď už tento nezmyselný, účelový a protiústavný návrh bol rozobratý na drobné, padlo tu množstvo argumentov, padlo tu veľa pádnych otázok a vlastne veľmi málo alebo takmer žiadne odpovede od tých predkladateľov. A dnes sme tu mali aj také dramatické zvraty, ja to mám veľmi rada aj z profesionálnych dôvodov, ten pozmeňovací návrh kolegov z HLAS-u, ale teda, bohužiaľ, tá podstata problému, o ktorom sa tu rozprávame, sa tým ešte viacej obnažila. A ja som tú debatu počúvala celých tých šesť dní a, bohužiaľ, teda ako už mnohokrát predtým som nemala úplne pocit, že by sme sa akokoľvek dokázali pochopiť navzájom a že by navrhovatelia a obhajcovia tejto legislatívnej katastrofy dokázali vôbec reálne pochopiť, čo idú urobiť a aké dôsledky to môže mať. Usudzujúc z toho pozmeňujúceho návrhu tak trocha sa zľakli výhrad Európskej komisie, ale zdá sa mi, že nie úplne dostatočne, lebo inak by ten pozmeňovací návrh asi vyzeral inak, alebo respektíve namiesto neho by ten zákon stiahli.
No a tak som si teda povedala, že keď nezaberajú tie argumenty a očividne sa nerozumieme, tak možno zaberú, zaberú názorné príklady, lebo viete, príklady, to je najlepšia forma pedagogiky a nejde mi o nejaké vzdialené analógie, ale reálne príklady z tohto pléna, príklady, ktoré by boli veľmi podobné tomu, o čom tu dnes rokujeme, pretože tie môžu ukázať, aký by mohol byť výsledok takejto účelovej a revanšistickej legislatívy. Ja teda chcem hovoriť najmä o tom, čo sa už stalo a čo sa deje pri inej legislatíve, aby sme si mohli v živých farbách predstaviť sled udalostí, ktorý bude nasledovať potom, ak by Národná rada tento zákon schválila.
Ako si iste pamätáte, jednou z prvých vecí, ktoré táto vládna koalícia po prevzatí moci urobila, bolo zrušenie RTVS a založenie STVR. A už v tejto vete je vlastne obsiahnutá analógia úplne jasná s tou situáciou, o ktorej tu hovoríme teraz. Zákon, ktorý máme pred sebou, totižto opäť ruší Úrad na ochranu oznamovateľov, v skratke ÚOO, a zriaďuje Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, v skratke ÚOOTČOPČ, a toto asi bude dosť komplikovaná skratka na používanie, keď to teda zriadite, takže navrhujem takú stručnejšiu skratku, mohlo by sa to volať ÚOK, úrad na ochranu korupcie, alebo mám ešte taký poetickejší názov, mohlo by sa to volať, že zachráňme korupciu.
No ale teda vrátim sa k tomu STVR. Ten príbeh zrušenia RTVS a založenia STVR je veľmi podobný tomu, o čom tu rokujeme, a tie analógie sú v každom jednom kroku toho celého procesu. Pretože aj v tom prípade išlo o úplne evidentnú snahu, ktorou sa vlastne vláda ani netajila odstrániť nepohodlné vedenie verejnej inštitúcie a ovládnuť jej fungovanie, ktoré má byť z definície toho, čo tie inštitúcie robia, nezávislé, aj v prípade verejno-právnych médií, aj v prípade tohto úradu.
Pozrime sa teda na tie analógie medzi oboma prípadmi, ktoré nám napovedia, ako by mohlo dopadnúť to, o čom tu dnes rokujeme. Tá podobnosť totiž je veľmi výrazná a nie je čisto náhodná. Po prvé, v obidvoch prípadoch vláda nezvládla legislatívny proces. V prípade STVR to bola najprv tá verzia známa pod názvom STaR, ktorá bola neakceptovateľná zrejme aj pre koalíciu, neskôr prišli s tým STVR, boli tam chybné časti, pozmeňováky, problematické prechodné obdobie. To isté, toho istého sme svedkami aj pri tomto návrhu, kde prvú verziu novely z decembra 2023 vláda stiahla, potom vláda napísala poslanecký návrh poslancovi Bartekovi, nakoniec prišla s SLK vládneho návrhu bez akéhokoľvek zdôvodnenia a to, samozrejme, spochybňujú vlastne všetci, ktorí tomu rozumejú, a dokonca aj podpredseda Národnej rady pán Gašpar. To znamená, že v obidvoch prípadoch vlastne vládna koalícia ako keby skúšala, kam až ďaleko môže ísť, ale, bohužiaľ, sa jej nepodarilo napísať legislatívu s elementárnymi štandardami, a to má, samozrejme, nejaké dôsledky, napríklad, že tie dôvodové správy nesedia s tou...
=====

To znamená, že v obidvoch prípadoch vlastne vládna koalícia ako keby skúšala, kam až ďaleko môže ísť, ale bohužiaľ sa jej nepodarilo napísať legislatívu s elementárnymi štandardami, a to má, samozrejme, nejaké dôsledky. Napríklad, že tie dôvodové správy nesedia s tou legislatívou, no a to tu nesedeli od začiatku. Ale po tom pozmeňovacom návrhu, aj keď teda ten sme ešte neschválili, tak možno nám kolegovia zo SMER-u prezradia, či za to budú hlasovať, lebo ešte sa ten pozmeňovák nemusí schváliť, ale, ale vlastne teraz, ak by sme ho schválili, tak tá dôvodová správa už nesedí vôbec. Druhá skupina veľmi podobných krokov alebo motívov je tá, že teda hlavným zmyslom tej novej inštitúcie, ktorá sa zakladá, je odstránenie vedenia tej starej. V prípade STVR to bol pán Machaj, v prípade Úradu na ochranu oznamovateľov je to predsedníčka, podpredseda úradu, ale ani v jednom z tých dvoch prípadov to z hľadiska legislatívnych pravidiel, samozrejme, nie je vôbec dostatočný dôvod na takúto legislatívnu zmenu, pretože všetko ostatné, čo je v tých zákonoch bolo možné urobiť v obidvoch prípadoch novelou zákona, o čom svedčí tretí bod, ďalšia podobnosť, že zákon o novej inštitúcii je viac ako na 90 % rovnaký ako ten o tej starej. V STVR išlo len o to, aby sa oslabila nezávislosť verejnoprávnej inštitúcie, podriadením jej orgánov politickej moci. Pri Úrade na ochranu oznamovateľov, ten pôvodný zámer bol oslabiť ochranu oznamovateľov a ovládnuť riadenie úradu.
Štvrtou oblasťou je, že obidve zmeny sú očividne motivované osobnými dôvodmi a pomstou. V prípade STVR sa pán Machala a iní politici, ktorí sa v médiách vyhrážali konkrétnym redaktorom a vedeniu RTVS, tým vlastne ani netajili. V prípade Úradu na ochranu oznamovateľov, pán minister vnútra, ktorý proste prehráva súdy, neotvára si schránky a tak celkovo je všetkým na smiech, tak ho za to kritizuje už aj generálny prokurátor. Ale bohužiaľ, ani toto nie je dôvod na rušenie inštitúcie. A ten piaty bod, kde vidíme evidentnú podobnosť, je rozpor tej novej legislatívy s právom EÚ, ktorý sa ukazuje už počas prijímania legislatívy. Európska komisia varovala aj v prípade STVR, dokonca komisárka Jourová napísala list, v ktorom hovorí o rozpore s európskymi nariadeniami. Dnes sme teda zažili to, že predkladatelia museli polovicu tohto, tejto novely vypustiť po konzultáciách s Európskou komisiou, ale napriek tomu ako tu už bolo povedané, ďalej, naďalej ten zákon je v rozpore s európskym právom. A takto by sme mohli pokračovať aj viacerými analógiami. Napríklad, že tá legislatíva nebola prediskutovaná s tými dotknutými inštitúciami. O dôvodových správach som už hovorila ako vyzerajú. Neobsahujú žiadne argumenty, žiadne dáta, žiadne reálne podklady. A samozrejme, v oboch prípadoch to bolo sprevádzané protestami odbornej obce a občianskej spoločnosti. A áno, zmysel a činnosť týchto dvoch inštitúcií sú odlišné, ale to čo ich spája je to, že ide o nezávislé verejné inštitúcie, ktoré môžu naozaj dobre fungovať iba vtedy, ak je čo najviac vylúčené politické zasahovanie do ich činnosti. A to, čo sa tu dnes deje, je rovnako ako v prípade verejnoprávnych médií učebnicovým zasahovaním do nezávislosti tento inštitúcie. V zásade, nie sú to jediné dva príklady, z ktorých je jasné, že práve takéto inštitúcie tejto vláde veľmi kolú oči a komplikujú život. Ale teraz sa dostávame k tomu podstatnému. K tomu, čo sa stalo po

...vlád Roberta Fica sme tu mali také množstvo korupčných káuz, že keby ich máme dneska všetky vymenovať, tak podľa mňa by sme na to potrebovali jednu celú schôdzu a čo iné môžeme teda od tejto vlády čakať ako to, že budú ničiť inštitúcie, ktoré majú bojovať s korupciou a ja keď som dnes na hodine otázok počúvala ministra vnútra Kaliňáka, pravú ruku premiéra Fica, ktorý teda v minulosti tvrdil, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje, tak som si uvedomila, že táto vláda nás dotiahla na také dno, že ja sa naozaj veľmi za to hanbím, že aké klamstvá dokážu používať a ako dokážu prekrúcať realitu, urážať a klamať, že úplne bez hanby a mrzí ma to, pretože si myslím, že Slovensko má naozaj na viac a ja dúfam, že že raz tu budeme mať vládu, ktorá dokáže aj do tohto parlamentu znova vrátiť tú kultúru, ktorú si táto inštitúcia zaslúži.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené poslanecké plénum. Ja som dnes veľmi pozorne počúvala, keď tu bol ráno pán minister. Povedal takú vec, že už počúva teda niekoľký deň toto plénum, túto diskusiu a že je už unavený z toho, ako sa to tu do nemlátom opakuje, tie argumenty vlastne sú stále recyklované a už sa tu v tejto debate nič nové nedozvedá a má recht, tak to je. Málokedy sa dá a a podľa mňa sa to ani nedá, hej, že keď debatujete v treťom kolečku piaty deň, 50 alebo 60 ľudí, tá debata proste, hej, nemôže prebiehať tak, že by ani náhodou nezaznelo to, čo už niekto z tých 50-tich počas tých piatich dní nepovedal predtým. Toto sa mi zdá pochopiteľné a normálne a čo sa mi zdá menej pochopiteľné, že keď o tejto téme začne hovoriť pán minister, tak on sa opakuje každých päť minút, hej? Že to nie je 50 ľudí za päť dní a teda stane sa tam štatisticky logicky, že sa tam vyskytnú opakujúce sa argumenty, ale keď jeden človek hovorí 30 minút, ale on každých päť minút hovorí to isté, hej? Aj včera, teda aj dneska ráno, sme to tu mali úplne komplet všetko, všetko bolo, hej? Bola Santusová, správa SIS, Juhás, vypínanie webov, Čurillovci, kovboji, koniec vašim hrdinom, ktorí zneužívali systém, Lipšic, politické čistky, úmrtia vo väzbe, zneužívanie bezpečnostných zložiek, zabudla som na niečo? Ak by som aj zabudla, tak našťastie pán minister to zhrnul do svojho statusu. Ako som povedala, je to teda konečne tá naozaj dôvodová správa, ktorá nám odhaľuje, čo je naozaj dôvodom. Niečo z toho som už odcitovala v vo faktickej to naj podľa mňa taká tá najvydestilovanejšia pointa, ktorej teda sa ku ktorej sa hlási aj pán minister v statuse je, teda, že menia zákon, pretože chcú urobiť poriadok s tými, ktorí boli falošní hrdinovia, ktorí ho zneužívali systém, zavádzajú rovnováhu, bunker beztrestnosti už viac nebude možný, končí sa obdobie, keď mohli svojich ľudí schovávať za štatút oznamovateľa a vyhnúť sa zodpovednosti a tak ďalej a tak ďalej. Napokon aj ten vykosťujúci pozmeňovák je dôkazom toho, že na ničom pri tomto návrhu nezáležalo tak, ako na zmene vedenia, pretože ten proces, teda táto časť, ktorá pojednáva o procese alebo v dôsledku ktorej príde k zmene vedenia tam ostane. Dám teraz pre túto chvíľu nabok to, že že či je táto účelovosť, tá účelová zmena pushovaná, teda viac SMER-om a je tu minister vnútra v roli toho, hej, kto to teda na seba vzal a alebo to je naozaj viac pushované ministrom, pretože má na to samozrejme kopec teda svojich vlastných dôvodov a vlastných problémov, prečo by mu záležalo na výmene vedenia a vôbec takejto transformácii úradu. Nehovorím, že by sa to vylučovalo, hej, to môžu byť obidva obidva teda katalyzátori tejto zmeny v hre, ale ani jeden z tých dôvodov, ktoré sa tu opakujú, proste nemôže byť, nemôže byť v žiadnom vesmíre, ktorý sa chce hlásiť k právnemu štátu, nemôže byť dôvodom na legislatívnu zmenu a nemôže byť dôvodom k tomu, aby sa na základe tohto menila legislatíva a ja mám potrebu to tu naozaj čo, už najtriviálnejšie vysvetliť, pretože toto sa tu opakuje pri v podstate vždy tých najzávažnejších zákonoch, návrhoch, s ktorými prichádzate a ktoré likvidujú buď inštitúcie alebo dokonca celé právne odvetvie, ak pripomeniem trestné právo. Vždy tá debata skončí pri tom, čo som spomenula, pri tom, čo sa vám stalo v roku 2023, ešte keď sa teda zapojí do debaty pán podpredseda Gašpar, ešte všetky veci z jeho spisu. Toto pre Krista Pána, naozaj, naozaj, vnášate na nesprávny hrob. Ja vám teda si dovoľujem so všetkou úctou pripomenúť, že my sme zákonodarný zbor, nie súdny dvor, hej? To znamená, že my my nemáme, hej, kapacitu, možnosť, právomoc, ani morálnu, ani ani zákonnú na to, aby sme my tu pojednávali o dôvodoch, ktoré vnášate, hej? Že teda, poďme sa baviť, že no tak, ale počkať, toho 8. augusta ten pán Juhás urobil toto takto. Z toho dôkazového materiálu pán minister toto vyplýva inak, hej? Teda nie je celkom daná dôvodnosť na zrušenie toho úradu a potom si pozrieme ďalšieho spis. Chápete, že toto nemá robiť Národná rada? Čo nás tu s tým otravujete? Veď to si riešte v individuálnych konaniach. Akokoľvek sa to stalo, Národná rada sa im nemá zaoberať individuálnymi tobôž živými spormi, vašimi právnymi pletkami a už vonkoncom nemôže ústiť, teda, k legislatívnym zmenám, pretože to sa automaticky zrazí s dvomi základnými piliermi právneho štátu. Jedným z nich je, že zákonodarný zbor musí tvoriť alebo musí fungovať alebo rešpektovať zásadu univerzality, to znamená, že vydáva právne akty, ktoré sú všeobecne záväzné pre neurčitý počet adresátov a neurčitý počet v situácií rovnakého druhu, hej? To je, to je vlastne pointa zákonodarného procesu. Tým, že vy sem vnášate tieto individuálne čalamády, spôsobujete, že vy nás staviate do role, kedy my by sme mali vlastne tou normotvorbou suplovať akoby výkonnú moc, ktorá má na starosti vydávať nie normatívne právne akty, ale normatívne správne akty, individuálne správne akty, čiže rozhoduje v tých konkrétnych prípadoch. Toto nie je naša úloha, hej? Čiže to čomu sme tu my vystavení, hej, takýmto zákonodarným procesom je, že prelamujeme jednu z kľúčových ústavných zásad o univerzalite práva a sme teda, hej, vmiešavaní alebo takýmto spôsobom sa vmiešava zákonodarná moc do moci výkonnej a druhá vec, hej, je, je vlastne to, čo z toho plynie a to je, to je narušenie trojdeľby moci. Ja už neviem, že čo by museli urobiť všetci Čurillovci umocneno desiatimi, aby dokázali prelomiť taký silný fundamentálny prvok právneho štátu, ako je trojdeľba moci, ako to teraz sa deje tu, ako sa to dialo pri teda odobrovaní trestnej reformy a mnohých iných rozpravách, kedy sa na konci dňa tá dôvodová správa zredukovala na individuálne spory, problémy, krivdy z minulého volebného obdobia. Dovoľte mi teda takisto, hej, vám pripomenúť, že keď dám bokom teraz aj tie, hej, právne princípy, že vy tu nie ste v tejto krajine jediný, hej, kto je obeťou nejakých možno krívd. Aj keby sa naozaj všetko to, čo často spomínate, stalo presne tak, ako hovoríte a dokonca ešte trojnásobne horšie a teraz naozaj nechcem, aby som bola pochopená tak, že tu pomeriavam niekoho bolesť a krivdu, lebo samozrejme, že vždy to je nepríjemné, ak sa človek stáva obeťou zlovôle a svojmoci štátnej moci, ale tu v tejto krajine je 30 rokov na každom dennom poriadku X občanov, ktorým sa toto deje, hej? Ja som teda robila právničku v Ľudia proti rasizmu, nechcite vedieť s akými prípadmi sa tam obracali na mňa vždy tie zraniteľné, slabé skupiny, s ktorými si policajti vytierali podlahu, hej? Že keď bol oznámený nejaký, nejaký skutok, kde bol, kde mal byť podozrivý Róm, tak ho naložili, prosím vás pekne, že priviazali ho o o príves auta a ťahali ho za sebou policajti, takže ho vlastne zošúchali z kože po prašnej ceste a čo mal on robiť teraz? Išiel mal ísť koho zrušiť? Oni títo ľudia nemajú proste hej nikoho, kto im sem príde rozprávať o svojich krivdách v systéme. Nemajú nikoho, kto im tu predloží zákon a zruší nejaký úrad a deje sa to na dennom poriadku. Akurát, že vy ste urobili to, že vaše krivdy, hovorím, ak by sa aj takto stali, ste sebestredne povýšili nad krivdy iných občanov, ktorí nemajú tú spôsobilosť, nemajú nikoho za sebou, hoci vy ste tu na to, aby ste zastupovali ich, nie svoje vlastné, hej, právne pletky. Tak nemajú nikoho za sebou, aby ich ochránil pred, pred krivdami alebo zlovôľou štátu. Naopak, táto inštitúcia, ktorá istým spôsobom poskytovala pomoc takýmto osobám, tak tu práve kvôli tej svojej sebestrednej, sebastrednému vnímaniu seba ako obete rušíte a tie skutočné ohrozené, hej, skupiny, ktoré sa obracali na tento úrad a osoby ste odsunuli na druhý koľaj, lebo však ich strach a ich problémy sú malicherné. Pritom veľmi dobre viete, že na Slovensku je najdrahšou komoditou spravodlivosť. To je absolútne najdrahšia komodita, že prístup k spravodlivosti, hej? Že pán minister o tom teraz možno niečo vie už, hej? Že však, ale každý nemá 120-tisíc na účte, hej? Že skúste sa súdiť v tejto krajine so zamestnávateľom, keď vás vyhodí. On vás vyhodí, vy nemáte príjem a vy sa idete súdiť? Ja som sa súdila s Kotlebom štyri alebo päť rokov, hej? Samozrejme, že som ten spor vyhrala, ale na ten spor sa mi skladala verejnosť, lebo to stálo 12-tisíc. Ktorý človek normálny bežný si môže dovoliť tuná zabezpečiť a domáhať sa spravodlivosti? Naozaj a hovorím, nemajú inštitúcie, cez ktoré by to mohli proste riešiť a vy ako teda nositelia výkonnej moci, máte tú možnosť v týchto individuálnych prípadov zvoliť ten proste normálny inštitucionálny rámec, ako si tie prípady dotiahnuť do konca tak, aby tá krivda, ktorú pomenúvate, bola normálnym spôsobom inštitucionálne a procesne korektne dotiahnutá do konca, ale nie na pôde Národnej rady. Pôda Národnej rady nie je, proste nesmie byť zneužívaná na to, aby sa tu a to je tá pre mňa absolútne, že anomália najhrubšieho zrna, že tu sa normotvorca, ktorý je zainteresovaný sám v tej právnej veci, ide meniť legislatívu, aby vyhovovala účinku pre jeho vlastnú vec, hej? Že to, toto podľa mňa, že čokoľvek sa dialo za minulej vlády a ak mi je Boh svedkom, ja som teda bola veľká kritička toho, toho šlendriánstva právneho, často som hovorila, že netrafia do dverí právneho štátu, ale toto, to o tomto som nikde v tomto regióne nepočula, že by si toto niekto dovolil, hej? Že v Národnej rade si bude vytvárať zákony tak, aby mali účinok na jeho vlastnú vec, hej? Že sudca vo vlastnej veci, čiže jednak teda, no, tým, že nás vťahujete do osobných pletiek a sporov a krívd, ste teda, hej, na úplne šikmej ploche, pokiaľ ide o ten kontext právneho štátu. Jednak je to absolútne aj voči občanom nekorektné a čo tam je ešte také, také zvláštne, že ste si, že ste si akoby uzurpovali právomoc a to je tiež v citáte toho, tom statuse pána ministra, hovoriť o tom, že kto si čo zaslúži, kto si akú ochranu zaslúži. Dnes urobíme poriadok v systéme, ktorý oni zneužívali. Zavádzame rovnováhu, férovosť, funkčnú ochranu pre tých, ktorí si ju naozaj zaslúžia. Cez who? Minister alebo ako to má toto celé fungovať? Komisie pravdy alebo ja neviem, hej? Že ak má byť nejaká nezávislá inštitúcia, tak to nemôže byť pán minister, ktorý bude hodnotiť, či bola alebo nebola nezávislá a povie, že on ju spraví nezávislou, že a toto je vlastne už tým pádom zadefinované, že nezávislá nebude, lebo on nemôže hovoriť o tom, že on vie, kto si tú ochranu zaslúžil a nezaslúžil. No a potom v tom celom vlastne, keď opomeniem tieto skutočné dôvody, sem-tam teda zazneli aj dôvody, o ktorých sa aspoň ako tak dá viesť nejaká vecná debata. V tom úvodnom slove pána ministra ráno zaznelo napríklad, že, že veď sa vlastne týmto pokúša o zrovnoprávnenie postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. Ja teda neviem, hej? Že ja som to, viete, ľavicové krídlo PS-ka a teda pán minister sa tiež hlási k sociálnej demokracii a ja sa tu snáď nejdeme vyučovať o tom, že zamestnanec je slabšia strana v tom celom a preto ten úrad, samozrejme, že vychýlene viac chráni jeho. Viete, to je také isté, ako keď máte obeť trestného činu, povedzme znásilnenia a páchateľa a jej záujmy alebo teda, hej, tej, tej poškodenej osoby a záujmy štátu, lebo tým skutkom prišlo aj k poškodeniu záujmu štátu, má zastupovať prokurátor, ale my sa spýtame o páchateľa, že či je okay, hej? Môže prokurátor zastupovať, bude to okay, aby sme mali teda rovnováhu. Ja viem, že vy toto zvyknete vnášať do normálnych diskusií, že vypočuť si aj blázna aj odborníka a dáme to na jednu úroveň, ale toto proste nemôže byť takto, hej, že pri tvorbe orgánov a v celom tom, hej, riadení štátu, tak to, takto nemôžeme fungovať. Ja by som teda a ešte možno, možno jeden z takých tých dôvodov, ktoré pán minister často opakoval, teda, že nejde nijakým spôsobom o zužovanie ochrany oznamovateľov ani toho okruhu, čo vlastne už teda s odstupom času, koľkých desiatich hodín v duchu toho pozmeňováku, teda, hej...

... takže toľko len na úvod, ja určite sa ešte rád prihlásim potom aj v ďalšom čítaní, lebo sú ďalšie veci, ktorým sa treba venovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja som počúval to tvoje vystúpenie a naozaj si toľko vecí spomenul, že neviem na čo skôr reagovať. No tak začal si tým, že v sobotu bola zvolaná vláda a tí ministri, a tí ministri ani nevedeli, načo tam idú, hej, už to je, už to je podozrivé (povedané s pobavením), no a niečo prijali na vláde, potom to prišlo do parlamentu a my to tuná v tom parlamente budeme rokovať, vysvetľovať, Európska únia bude namietať a premiér povie, že on sa teší na spor s Európskou úniou. On sa teší, on sa teší na spor, to je, keď máš nejakého partnera, ktorý ti navyše dáva peniaze, tak normálny partner nemôže povedať, že sa teší na spor s Európskou úniou. No a potom keď ten spor s tou Európskou úniou prehrá, tak povie, že za to môže opozícia, nie oni. Ty im to tu hodiny rozprávaš, že bude problém, keď toto schvália, a oni potom demagogicky, demagogicky začnú hovoriť, že to nie oni sú na vine, že to je tá opozícia, ktorá chodí žalovať do Bruselu, hoci im to tu tisíckrát povieš. Neplatia, potom všetko poprú, zmenia a tak to urobia.
A pýtaš sa, kto za to ponesie zodpovednosť. No oni sa necítia zodpovední za nič, oni prijmú zákon, na základe toho zákona sa začne kradnúť, hej, a teraz oni po roku vyndú s tým, že pozrite, ako sa kradne, v tom zákone ideme to zmeniť. Ale ten zákon neprijala Ódorova, Matovičova abo Hegerova vláda, ale ten zákon prijala táto vláda. Tak to je.

Pán poslanec Krúpa, veľmi dobre si zopakoval, že ako priniesli návrh tohto zákona, ktorý trápi iba jedného človeka, aj tú ochranu iba pre jedného človeka, ktorý sa nevie vysporiadať s inými vecami. A to, že sa stretli v sobotu, v sobotu si to odsúhlasili a utorok hneď utekali do Národnej rady v skrátenom konaní poďme to rýchlo pretlačiť, tuto trochu narazili a tá trocha bude trvať ešte nasledujúce ďalšie dni. Ale tu vidíme, že o čo im ide. Tu im ide iba o vlastnú ochranu, o ochranu ministrov a o tom, aby nikto nepozeral na žiadne kšefty alebo na nič, čo tam robia s financiami, pretože to je výsledok ich vládnutia a toho, čo ich trápi. Môžu si sem dávať akékoľvek pozmeňujúce návrhy. Tie pozmeňujúce návrhy nič nezmenia na filozofii toho zákona, ten zákon stále bude v rozpore s ústavou, bude stále v rozpore s právom Európskej únie, judikatúre Európskeho súdneho dvora, s našimi záväzkami v rámci plánu obnovy. Že to podstatné, ktoré tam zostáva, je, že rušenie nezávislého úradu a jeho nahradenie je politicko ovládaná inštitúcia, ktorá následne potom vznikne. A to môžu argumentovať akýmkoľvek spôsobom, pretože ten jeden paragraf, ktorý jasne hovorí, že síce dočasne a nevieme, na aké dlhé obdobie môže šéfa tejto inštitúcie menovať priamo tu predseda Národnej rady. Takže minister za HLAS je v konflikte záujmov, ale ďalší predstaviteľ, podpredseda HLAS-u bude menovať človeka v rámci tejto inštitúcie. No tak toto keď si niekto prečítal nielen v Európskej komisii, nielen v Európskom parlamente, ale aj tu na Slovensku, keď si to prečíta akýkoľvek občan, tak si musí ťukať na hlavu a hovoriť si, že či oni sa zbláznili, že toto má niekto veriť, že do budúcna to nebude politiky ovládaná inštitúcia.