43. schôdza

Pán kolega Lackovič, vy ste hovorili, že vlastne vadí koalícii, keď na čele úradu je žena, ktorej manžel je v strane PS a vlastne vadí im, že to je vraj spolitizovaný úrad. No, ja som veľmi rád, že tu sedia dvaja ľudia a to je pán Huliak, ktorý si do každej funkcie dosadzuje straníckych funkcionárov zo svojej strany, straníckych funkcionárov. Čiže to už nie je spolitizovaná funkcia. A tých straníckych funkcionárov dobre platí. Musím pochváliť Demokratov, ktorí uverejnili platy, aké dáva pán Huliak svojim straníckym kolegom a sú veľmi dobré. No a sedí tu pán Gašpar, ktorému to tiež vadí, ktorý vystupoval v rozprave a hovoril, že tiež že to nie je dobré, že to je spolitizovaný úrad, keďže na čele toho úradu je politikova manželka a pán Gašpar je ukážkový príklad politika, ktorý vo funkcii, vysokej, má svojho syna. To už nie je spolitizovaná funkcia. Tá funkcia je čestná a spravodlivá. Čiže pán Lackovič, presne ste pomenovali ich farizejstvo. To, čo oni rozprávajú, tak vlastne oni robia. A ešte na úplný záver chcem povedať, že mne je až ľúto, že pani predsedníčka toho úradu nemohla vystúpiť pretože je spolitizovaná a oni si ju zvolili, títo politici. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za faktické poznámky, kolegyniam i kolegom. Také dva postrehy, ktorými zhrniem to moje pozorovanie lebo časť faktických sa odohrala ešte aj pred obednou pauzou. Ondro, áno, pokiaľ sa zajtra priamo na samotný deň, medzinárodný deň boja proti korupcii udeje to, že buď seknú rozpravu v rámci druhého čítania, ktorá bude prebiehať. Zrejme už bude ústna časť rozpravy. Tak to bude nádherné a naozaj, teda v úvodzovkách, veľmi príznačné, symptomatické konanie tejto vládnej koalície, ak sa tá rozprava teda utne a bude snaha prejsť obratom do čítania tretieho. Takže, ak sa toto udeje na medzinárodný deň boja proti korupcii, tak naozaj už nemôže byť nič krajšie, v úvodzovkách, čo na Vianoce, ktoré budú mimochodom pre tých bežných ľudí najťažšie Vianoce v histórii, pre tých bežných Slovákov a Slovenky. Tak to bude naozaj nádhera. A druhá vec ešte, čo ma napadla, my sme sa tu bavili aj o pánovi dekanovi Burdovi, ktorý teda nie je len funkcionárom Univerzity Komenského, ale je aj nominantom HLAS-u, ktorý vedie Štátnu volebnú komisiu a tam bolo veľmi zaujímavé to, že nevie vysvetliť ako sa objavil v tých piár článkoch, v ktorých kritizoval úrad chrániaci ohlasovateľov korupcie a to máme len tri možnosti. Teda buď bol zneužitý pán dekan niekým na túto prácu alebo má nejaké zatmenie mysle, alebo nás klame. A ja neviem, ktorá z týchto možností je úplne že najprijateľnejšia, asi ani jedna z nich, ale ak sme sa dostali už do takýchto, už do takejto roviny a už takéto veci tu musíme naozaj riešiť, tak tú situáciu ste absolútne stratili, kontrolu nad tou situáciou. No a budeme veľmi zvedaví, kam sa to ešte posunie zajtra a aký pozmeňovák prednesie pán Gašpar.

(Smiech.) Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol aj pozmeňujúci návrh, ktorý teda najskôr odôvodním a vyjadrím sa ešte niekoľkými poznámkami k tomu, čo som si vypočul za tých 10 dní ohľadne diskusie pri novele zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ak dovolíte, najprv sa vyjadrím kratučko len k niektorým spôsobom a formám, akým ste diskutovali a konkrétne tuná pán poslanec Hlina, už sedí. Musím takto na mikrofón, na zápis, skutočne verejne odsúdiť spôsob, akým vystupoval v piatok v rozprave. Nie je pre mňa problém, že kritizuje zákon, odsudzujem tú formu, ktorú použil pretože, keby som tento príklad teraz ja použil voči nemu, tak sa ho musím opýtať, že či sa už doma nažral so svojimi zvieratami, aby sem prišiel kľudný a mohol počúvať moje vystúpenie. S prepáčením, dobre? Toto je váš spôsob a považujem ho za nemiestny a hlavne v rozpore s dobrými mravmi a slušným správaním. Aj preto som ako predsedajúci postupoval, ako som postupoval. A k pánovi Burdovi sa síce prvý vyjadroval už pán poslanec Vančo vo faktickej, čo tiež bolo niekde za hranicou pretože hovoriť niekomu, že má vrátiť diplom alebo že nepatrí do spoločnosti právnikov, neviem, či toto je úplne vhodné na takúto diskusiu k zákonu, ale je to úplne typické pre vás a teraz hovorím výrazne k Progresívnemu Slovensku pretože to je človek, ktorý mal iný názor. Vy sa tu v tejto diskusii často obhajujete stanoviskami od Európskej komisie a kdejakých odborných organizácií, vrátane pani predsedníčky Dlugošovej, ale akonáhle má zaznieť nejaký iný názor z odbornej verejnosti, tak už dostane ten človek tzv. po chrbte pretože čo si to dovolil povedať niečo, čo je v rozpore s vašim názorom. A vy sa tým ani netajíte. Vy v tých diskusiách normálne skáčete do reči z jedného zásadného dôvodu lebo vraj nesmie zanieť názor vášho oponenta pretože to nie je dovolené, aby taký názor zaznel. No, toto sú vaše slová. To si ja nevymýšľam. Takže to je len taký malý postreh k tomu, o čom ste, teda v akej forme ste tu diskutovali. A teraz k tomu o čom. Pán Lackovič, tuším vy ste tu ráno povedal, že mi to tak uniklo trošku, keď som povedal verejne, že je to aj kvôli pani predsedníčke, že som to ani vlastne nechcel povedať. No, ja som to chcel povedať, že je to aj o pani predsedníčke Dlugošovej, ale toto je nejaký druhoradý, treťoradý dôvod a zaobišiel by som sa aj bez tohoto dôvodu. Pre mňa je skôr dôležité, aby sme zmenili kompetencie účastníkov, ktorí v tej ochrane figurujú. Doba totižto ukázala, od kedy ten zákon máme, že sa dá zneužiť. Ja som tu uviedol konkrétny príklad, ja sa k nemu nebudem opakovať, ale chcem odmietnuť to, čo tu rozprávate, že je to v rozpore s európskym právom. Už pán Dostál, ešte ani nepočul, aj keď si už mohol prečítať na webe, čo prídem, s čím, v tom pozmeňujúcom návrhu, že je to protiústavné a... že sa dá zneužiť. Ja som tu uviedol konkrétny príklad. Ja sa k nemu nebudem opakovať, ale chcem odmietnuť to čo tu rozprávate, že je to v rozpore s európskym právom. Už pán Dostál ešte ani nepočul aj keď si už mohol prečítať na webe čo prídem. Čim v tom pozmeňujúcom návrhu, že je to protiústavné a neviem akým spôsobom. No však neberiem vám váš názor. V zásade sa ho pokúsim vysvetliť prečo si myslím, že nie je to protiústavné. Čo sa týka postavenia samotného úradu. Komparáciou postavenia tohto úradu v členských krajinách EÚ máme prípady kedy táto agenda vôbec nie je v pôsobnosti samostatného úradu, tak ako na Slovensku. Je v pôsobnosti štátneho orgánu ako je napríklad ministerstvo spravodlivosti a na čele ministerstva spravodlivosti je politicky nominant. Takže je to postavenie či doteraz ešte existujúceho úradu prípadne toho, ktorý má vzniknúť bude naďalej postačujúce pre potreby EÚ ale aj pre potreby plánu obnovy a neviem čo všetko tu kritizujete, pretože to, že nebudeme mať teda čerpanie z eurofondov alebo z plánu obnovy. To tu počúvam vlastne od začiatku vládnutia tejto vlády alebo tohto parlamentu. V zásade ale nedošlo k obmedzeniu ešte ani jedného eura. To je taká už vaša odrhovačka pre verejnosť, že toto sa zastaví, hento sa zastaví. V zásade ani jedno euro komisia nepozastavila a menili sme tu už niekoľko zákonov. Takže úrad ostane naďalej ako samostatný mimo pôsobnosti štátnych orgánov a taktiež tá skratka, ktorú občas počúvam zrušujete, zrušujete, rozpadne sa systém ochrany. Pán Vančo sa na to dosť ohradil v rámci výboru, keď som mu to povedal, že to je nepravda. Štátne inštitúcie robia občas svoje reorganizácie a reformy a vznikne to byť tak, že k polnocu jedného dňa zaniká nejaká stará inštitúcia. Nahrádza ju od rána alebo od polnoci samozrejme nová inštitúcia a plynule prechádza agenda z jedného úradu do prípadne transformovaného úradu. Nikto sa nemusí obávať, že by sa nejakým spôsobom narušil systém ochrany, či už tých, ktoré sú funkčné a o ktorých rozhodnuté v tejto chvíli, že sú teda nejakí ľudia v tej ochrane alebo systém toho, že by prišiel na druhý deň niekto nový, ktorý sa chce oznámením dostať pod ochranu a že by ho nemal kto vypočuť alebo zariadiť celý ten, ten chod toho, tej ochrany. Takže nie je pravda ako hovoríte do verejnosti, že my tu rušíme úrad a tým sa rozpadá boj proti korupcii a proti, protispoločenskej činnosti, ktorú títo ľudia oznamujú. Druhý moment, ktorý tu chcem zdôrazniť je ten, že my novelou vôbec nemeníme podmienky vzatia do ochrany. Vy to tu tak trochu predkladáte, pán Prostredník použil slová, že teraz to rozriedite. Ak by som bol čo tým myslíte možno vecne by ma to zaujímalo, čo to je rozriediť zákon? Pretože tie podmienky tak jak to pozná pôvodný zákon pred touto novelou ostávajú úplne rovnaké. Nikto nemení systém kedy príde niekto, chce oznámiť protispoločenskú činnosť a ten systém určuje presne čo by mal naplniť aké podmienky. V zásade sú dôležité dve základné podmienky, keďže budem o nich hovoriť aj v pozmeňujúcom návrhu, tak ich trošku rozvediem. A to je, že jeho podanie by malo byť kvalifikované a malo by byť podané v dobrej viere. Kto pozrie súčasný paragraf a znenie § 2 tam máte napísané čo je to kvalifikované podanie a čo je to podanie v dobrej viere. Alebo čo sa má pod tým rozumieť. To znamená, nič iné nechceme, len aby boli napĺňané tie podmienky, ktoré tu už boli a ktoré nemeníme. Oznamovateľ teda prichádza, vypočuje ho pre potreby rozhodnutia a vydá to rozhodnutie, je to opatrenie. Ak oznamuje trestný čin robí to prokurátor, ak oznamuje nejaký správny delikt, priestupok robí to správny orgán. To tak isto zostáva v zákone zachované a taktiež zostáva zachované to, že ak náhodou prokurátor alebo správny orgán ten prvostupňový povie, že nespĺňate to vaše oznámenie, tú kvalifikovanosť alebo nepodávate to v dobrej viere, tak na to existuje opravný prostriedok. Oznamovateľ sa môže samozrejme sťažovať a vtedy rozhoduje nadriadená prokuratúra o tom, či ten odmietavý prístup toho prvostupňového prokurátora je na mieste a je dôvodný alebo nie je. Čiže z hľadiska oznamovateľa sa teda nič nemení. Vôbec nič nemení a nie je pravda čo tu rozprávate dookola, že by sem tým oslavovali to, že teraz nebudú chodiť ľudia to oznamovať, lebo meníme a riedime dôvody prípadne spôsob ich ochrany. To je, to je veľmi dôležité, aby som to teraz zopakoval. Boli tu skutočnosti, ktoré ja teda vnímam nasledovne a chcem sa k ním vyjadriť. Zákon bol z pohľadu toho, že kto do tej ochrany má ísť a má naplniť podmienky zneužívaní. A tá vlna zneužívania začala na konci roku 23, keď končilo volebné obdobie predchádzajúcej vlády a zneužitá bola v skupine policajtov na ministerstve vnútra, ktorej, ktorú označujeme často krát ako Čurilovci a práve preto bolo potrebné urobiť aktualizáciu tohto zákona a dať tam také kompetencie, ktoré umožnia, umožnia toto tvrdenie buď vyvrátiť alebo potvrdiť. Nemá to posudzovať zdôrazňujem ani terajšia predsedníčka úradu v prípade, že dôjde k jej výmene ani budúci predseda úradu alebo osoby z úradu. Túto kompetenciu má pri oznamovaní trestnej činnosti prokurátor. Pri oznamovaní protispoločenskej činnosti v zmysle správneho deliktu, v správny orgán. A my naďalej chceme, aby to tam ostalo a aby rozhodla táto inštitúcia o tom, či teda to naďalej to podanie, ktoré bolo podané v čase pred dvoma rokmi bolo podané v dobrej viere, prípadne bolo podané ako kvalifikované oznámenie. Pretože, keď som tu hovoril o tom konkrétnom prípade, tak som možno vtedy nespomenul ale poviem to. Mám tu pred sebou odpoveď generálnej prokuratúry, keď sa domáhalo ministerstvo vnútra a musím vám povedať sú tu uvedený dokopy 15-ti policajti, ktorí spadli do ochrany ako predmet toho posudzovania alebo teda tá ich ochrana kde píše generálna prokuratúra na požiadavku ministerstva vnútra, ministra vnútra, že má domnieva sa teda, že tá ochrana je účelová a žiada o preskúmanie tej ochrany. V odpovedi a teraz si dovolím zacitovať nejaké časti prokuratúra píše, že je samozrejme výslovne pôsobnosť taká, že je povinná používať iba prostriedky a postupy upravené v príslušných zákonoch. To všetci chápeme. Prokurátor ako orgán, ktorý poskytol ochranu oznamovateľovi nemá podľa zákona č. 54/2019 Z. z. oprávnenie vydať rozhodnutie, ktorým by zrušil ním poskytnutú ochranu oznamovateľa. Tak vážený ak sa preukáže, že tu bolo v minulosti podanie, ktoré je, nie je podané v dobrej viere, nie je kvalifikované prokurátor odpisuje, že oni nemajú v zmysle zákona to oprávnenie ako to zrušiť. Tu máte hneď prvý dôvod, pre ktorý bolo potrebné novelizovať ako som na úvod povedal kompetencie účastníkov z tohto zákona vrátane teda prokuratúry a správneho orgánu. Čítam ďalej. Pojem konaní v dobrej viere je upravený priamo v zákone. Spomenul som už ten § 2 písm. k). Zákon vyžaduje konanie v dobrej viere. Definícia dobrej viery sa vzťahuje vyslovene len na pravdivosť oznámenia. Ja som tu čítal, že v tom oznámení, ktoré som tu spomenul z 29. septembra roku 2023 sú vyfabulované a vymyslené veci. Konštatovalo sa to preto, lebo sú k tomu, k tým záznamom vyfabulovaným ITP nahrávky vážené páni a dámy. Oni sa tam rozprávajú o tom ako ten záznam vytvárajú na fiktívnych podkladoch a tento záznam poskytli prokurátorovi, ktorý mal brať do ochrany čo asi ľahko pochopiteľné, že to nespĺňa absolútne požiadavku pravdivosti oznámenia. Práve kvalifikovanosť oznámenia je tou relevantnou skutočnosťou, od ktorej je možné odvíjať to či bude alebo nebude poskytnutá ochrana oznamovateľovi. Takže máme tu prvý problém. Oprávnenie nemá prokuratúra podľa starého zákona a keby teda aj boli podklady, z ktorých nepochybne hovorím o dôkazoch. Nehovorím o subjektívnom pocite bolo možné z konštatovať, že to podanie nebolo pravdivé, tak sa nedá rozhodnúť, lebo nie je oprávnenie. Na preverenie pravdivosti informácií obsiahnutých v oznámení je často potrebné vykonať dokazovanie na základe výsledkov, ktoré ho bude s odstupom času možné potvrdiť alebo vyvrátiť tu pravdivosť. Opakujem dátum 29. septembra 2023 ochrana začala 5. októbra 2023. Ja mám pocit, že prešlo viac ako dva roky. Nejaké vyšetrovanie niekde prebieha a očakával by som, že prokurátor, ktorý rozhodol o ochrane sa bude zaujímať ako teda dopadlo to oznámenie. Aké je relevantné, či je pravdivé, či sa zakladalo na nejakých skutočných podozreniach alebo len bolo účelové a vymyslené. A keďže v zákone nie je ani toto uvedené aj keď niektorí prokurátori tvrdia, že to vyplýva zo zákona povinnosť toho prokurátora, ktorý udelil ochranu sa o to priebežne zaujímať, tak sme v pozmeňujúcom návrhu, návrhu uviedli aj jedno ústavné navrhli jedno ustanovenie, ktoré teraz to ukladá prokuratúre ako povinnosť. Niečo podobné ako pri väzbe kedy je orgány činné v trestnom konaní aj sudca pre prípravné konanie je v podstate povinný skúmať tie dôvody väzby priebežne. Inými slovami každý deň. Takže toto bolo toľko z citácie listu generálnej prokuratúry, ktorý odoslala ministrovi vnútra. Prečo to hovorím. No minister vnútra sa snažil dva roky komunikovať s príslušnými inštitúciami ako je teda prokuratúra, aby nemusel zaťažovať túto snemovňu tým, že budeme tu meniť zákon ale v zásade inú možnosť dnes nemá a toto je ten najhlavnejší dôvod, aby sa aktualizovali a ešte raz to zopakujem oprávnenia účastníkov, ktorí sú pri ochrane zaangažovaní zo zákona tak, aby sme sa vedeli cez toto účelové zneužitie ochrany nejakým spôsobom dostať. A zdôrazňujem, že to nebude nikdy túto ochranu posudzovať predseda úradu alebo nejaký úradník z úradu. Úrad len prevezme rozhodnutie prokuratúry a musí akceptovať v pracovnoprávnych vzťahoch tento stav. My chceme povedať, že ochrana sa, tak ako som to čítal zo stanoviska generálnej prokuratúry vyvíja v čase a dá sa aktualizovať a povedať, či to podanie bolo alebo nebolo v dobrej viere a či bolo kvalifikované alebo bolo teda od základu vymyslené. Mimochodom to napĺňa aj následne možno trestnú činnosť krivého obvinenia, lebo to pozná zase § 8 nášho zákona kde sú uvedené dôvody kedy zaniká ochrana. Takže chcel by som tým povedať, že v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prinášam ja a pán poslanec Bartek sa rieši to akým spôsobom by mohlo byť to rozhodnutie preskúmavané v čase. Rieši sa tam jednak to, aby jednoznačne prokuratúra mala nástroj, že je povinná dokonca nie, že môže ale je povinná preskúmavať to či to podanie bolo podané v dobrej viere a či bolo kvalifikované a bonusom, ktorý tam dávame je zamestnávateľovi sa obrátiť na prokurátora tiež s požiadavkou o preskúmanie. A teraz to trošku upresním. Boli tu úvahy, že či priamo pri začatí ochrany, tak ako má oznamovateľ možnosť podať opravný prostriedok ak ho nevezmú do ochrany, že či by zamestnávateľ mal rovnakú možnosť tiež si dať opravný prostriedok ak niekoho vezmú do ochrany. Považujem to trošku za zjednodušenie poviem blbosť, pretože zamestnávateľ nemôže tušiť čo je predmetom oznámenia. To majú vedieť orgány činné v trestnom konaní, ktoré to idú vyšetrovať. Takže neviem na základe čoho by ten oznamovateľ mohol napadnúť takéto vzatie do ochrany. Preto sa domnievam, že to je nie dobrý postup a bolo by to asi také násilné zasahovanie zamestnávateľa. Skončilo by to tak, že každý zamestnávateľ by formálne podal opravný prostriedok a čakal by, že čo mu odpovie ten prokurátor hoci sám nevie vyargumentovať prečo by tá ochrana teda nemala byť udelená. A to si myslím aj o tom, o tej úvahe, keď bolo povedané, že raz za 6 mesiacov. Ak vychádzame z logiky toho postupu zamestnávateľ po formálnej stránke pokiaľ sa vykonáva nejaké utajované vyšetrovanie nemá možnosť vedieť posúdiť či je podané v dobrej viere a či je kvalifikované. Iná situácia nastáva ak sa vykonáva o oznámení poviem to obrazne povedané verejné vyšetrovanie. Čo také neexistuje. Po pri ako prípravné konanie je tiež neverejné ale už sme si zvykli, že od roku 2020 sa zverejňuje z prípravného konania všetko čo môže poslúžiť na politický súboj, tak môže sa však zamestnávateľ napríklad dostať do situácie, že jeho zamestnancov budú predvolávať už na vypočutie, lebo sú podozriví a dozvedia sa vtedy prvý krát, že bolo na vás podané nejaké podanie pred rokom, že ste spáchali to a to, tak sa nám k tomu vyjadrite. To je moment kedy môže nastať aká situácia. Podozrivý sa prihlási a povie: počkajte, počkajte veď vy mi tu hovoríte, že mám sa vyjadriť k niečo čo sa malo stať 3. mája onoho roku. Ale ja som bol dva mesiace v zahraničí. Už tu máme prvý fakt kedy, kedy je jasné, že to čo bolo oznámené sa nezakladá na pravde. Viem to preukázať. Tam som bol, pobyt v hoteli, videli ma tam na kamerách. Takže chcem tým povedať, že u zamestnávateľa môže nastať situácia kedy sa zamestnávateľ dozvie, že toto podanie asi nie je v dobrej viere ... kedy je jasné, že to, čo bolo oznámené sa nezakladá na pravde. Viem to preukázať, tam som bol pobyt v hoteli, videli ma tam na kamerách. Takže chcem tým povedať, že u zamestnávateľa môže nastať situácia, keby sa zamestnávateľ dozvie, že toto podanie asi nie je v dobrej viere podané a nie je ani kvalifikované. Preto tým pozmeňujúcim návrhom dávame možnosť, aby sa obrátil na prokurátora, predložil tie relevantné fakty, ako zamestnávateľ a čakal čo s tým urobí prokurátor a ako to posúdi a ako to rozhodne. Príklad k čurillovcom konkrétny. Čítal som tu na koho všetkého bolo podané oznámenie skupinou čurillovcov. Tie osoby podľa mojej vedomosti dodnes neboli k tomu za dva roky teda ani vypočuté, už nie že ako podozriví, ale ani ako svedkovia. Ukazuje sa zjavne, že to, čo bolo voči nim oznamované sa nemôže zakladať na pravde. Boli tam vyfabulované úradné záznamy a teda tým chcem povedať, že dali sme tu ešte do pozmeňujúceho návrhu aj možnosť zamestnávateľovi v takomto prípade sa obrátiť na prokurátora, aby to mohol teda posúdiť, a pretože mám málo času a chcem prečítať pozmeňujúci návrh. Tak vás poprosím, aby ste mi zastavili čas.
Začínam prednes pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prepáčte, ale vodu si...Takže ešte raz: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Gašpara a Michala Barteka
k vládnemu návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1123)
1. V čl. 1 § 3 ods. 4 druhej vete sa slová „odpisom registra trestov" nahrádzajú slovami „špecializovaným výpisom z registra trestov".
2. V čl. 1 § 3 ods. 4 tretej a štvrtej vete a § 6 ods. 3 prvej a druhej vete sa slová „odpisu registra trestov" nahrádzajú slovami „špecializovaného výpisu z registra trestov".
3. V čl. 1 poznámke pod čiarou k odkazu 3 sa slová „§ 20 ods. 5" nahrádzajú slovami „§ 16 ods. 3".
4. V čl. II v bode 6 sa v nadpise pod § 35b slová „dňom vyhlásenia" nahrádzajú slovami „od 1. januára 2026".
5. V čl. III sa vypúšťajú body 2 až 4, 7 a 16. Doterajšie body 5, 6 a 8 až 15 sa primerane prečíslujú.
6. V čl. III doterajšie body 5 a 6 znejú: „5. Za § 7 sa vkladajú § 7a a 7b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„§ 7a Preskúmanie ochrany v rámci trestného konania
(1) Počas poskytovania ochrany chránenému oznamovateľovi podľa § 4 je prokurátor povinný priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého rozhodol o poskytnutí ochrany, spÍňa podmienku kvalifikovanosti podľa § 2 písm. c) a či bolo urobené v dobrej viere.
(2) Skutočnosti podľa odseku 1 je prokurátor povinný preskúmať aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa, ak tento podnet obsahuje informácie majúce priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere.
(3) Ak prokurátor postupom podľa odseku 1 alebo odseku 2 zistí, že oznámenie nespÍňa podmienku kvalifikovanosti podľa § 2 písm. c) alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zruší rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana.

§ 7b
Preskúmanie ochrany v rámci správneho konania
( 1) Počas poskytovania ochrany chránenému oznamovateľovi podľa § 6 je správny orgán povinný priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého rozhodol o poskytnutí ochrany, spÍňa podmienku kvalifikovanosti podľa § 2 písm. c) a či bolo urobené v dobrej viere.
(2) Skutočnosti podľa odseku 1 je správny orgán povinný preskúmať aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa, ak tento podnet obsahuje informácie majúce priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere.
(3) Ak správny orgán postupom podľa odseku 1 alebo odseku 2 zistí, že oznámenie nespÍňa podmienku kvalifikovanosti podľa § 2 písm. c) alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zruší rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana.
6. V § 8 ods. 1 písmeno e) znie: „e) zrušením rozhodnutia, ktorým sa poskytla ochrana podľa tohto zákona.".".
7. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
„Čl. IV
Zákon č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 161/2024 Z. z., zákona č. 179/2024 Z. z., zákona č. 299/2024 Z. z. a zákona č. 294/2025 Z. z. sa mení a dopÍňa takto:
1. V § 21 sa odsek 5 dopÍňa písmenom l), ktoré znie:
„l) Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky na účely ustanovenia do funkcie zástupcu štatutárneho orgánu Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý vykonáva funkciu do zvolenia prvého predsedu tohto úradu, predsedom Národnej rady Slovenskej republiky.".
2. V § 30 ods. 2 písm. b) sa za slová „ustanovenia do funkcie" vkladajú slová „predsedom Národnej rady Slovenskej republiky alebo".
Doterajší čl. IV sa primerane prečísluje.
V novom čl. IV bod 1 nadobúda účinnosť 1. januára 2026 a bod 2 nadobúda účinnosť 30. decembra 2025, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
8. V čl. IV sa slová „dňom vyhlásenia" nahrádzajú slovami „1. januára 2026".
9. V prílohe k zákonu sa dátum „20. 1O. 2022" nahrádza dátumom „20. 1O. 2020" a vypúšťa sa čiarka a slová „nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/573 zo 7. februára 2024 (Ú. v. EÚ L, 2024/573, 20.2.2024)" za slovami „(Ú. v. EÚ L, 2024/1760, 5.7.2024)".
Skončil som pán predsedajúci.

Na vaše vystúpenie 21 faktických poznámok, ako prvá pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem za slovo pán podpredseda, pán podpredseda Gašpar, kľudne si môžete dať na billboardy aj neustále opakovať to heslo: "Rešpektujem iný názor.", ale všetky vaše slová, aj skutky jasne dokazujú, že jediný názor, ktorý vy chcete aby bol rešpektovaný je ten váš. A viete ako sa hovorí, vraj stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Vy ste už podľa mňa tú stovku prekročili a stále nič. Tak na tom asi niečo bude. Ale nechcem byť osobná, práve naopak. Pozorne som si vás vypočula a preto sa chcem opýtať jednu veľmi jednoduchú otázku, ak vám v skutočnosti záleží na lepšom fungovaní Úradu na ochranu oznamovateľov a nie na pomste, ako to teda hovoria zlé médiá, opozícia a všetci neprajníci, všetky anti-vládne živly, tak prečo predkladáte tieto konkrétne zmeny tak, že zároveň rušíte celý úrad, aby potom mohol nanovo vzniknúť? Prečo ste to nespravili len jednoduchou zmenou paragrafov? Prečo ste to nespravili riadne, riadnym legislatívnym procesom? Prečo ste to nemali vopred prediskutované, a to teraz nehovorím, len o tej Európskej komisii, ale napríklad aj s odbornou verejnosťou? Prečo ste si to neprediskutovali medzi sebou v rámci koalície? Príde nám sem jeden pozmeňujúci návrh, potom druhý a nehnevajte sa, ale ja vám jednoducho ten úprimný záujem o to, aby tento úrad a ďakujem pekne, že tam máte priateľský rozhovor s pánom poslancom Mažgútom a s pánom poslancom Richterom, lebo očividne oni hovoria zaujímavejšie veci ako ja, o čom vôbec teda nepochybujem. Ale ja by som skutočne očakávala potom vašu odpoveď na to, že prečo takto, ak je váš záujem čisto sfunkčnenie úradu, alebo zefektívnenie jeho práce. Tak prečo ste sa neuspokojili, tak povediac s obyčajným legislatívnym procesom a so zmenami v paragrafovom znení. Prečo potrebujete hlavu vedenia tohto úradu? Ďakujem.

Pán poslanec Dubovický.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Čo k tomu viac dodať, viete pán podpredseda Gašpar, ja vám neverím pol slova, čo ste tu povedali. Že to myslíte úprimne, ako vám na tom záleží. Lebo nedá sa tomu veriť. Prišli ste s ďalšou novelou tohto zákona, teraz odchádzate preč a ja by som veľmi rád s vami o tom aj bližšie rozprával, ale samozrejme prídete, odídete, ale aspoň päť poslancov za Smer sa prihlásilo do týchto faktických poznámok. Tak sme zvedaví s čím prídu, ale čo k tomu povedať? Kritizuje vás Generálna prokuratúra, kritizuje vás odborná obec, opozícia, prezident, ľudia vonku vás kritizujú, až dve tretiny ľudí si želá, aby táto vláda skončila čo najskôr. Všetci vás kritizujú za vaše kroky. Idete rušiť úrad v skrátenom legislatívnom konaní, prakticky poviem, že s nulovou diskusiou. Lebo jediná diskusia je tu v parlamente a dva týždne tu rozprávame o tom, o pomste jedného maximálne dvoch ľudí, o ničom inom. Vy rušíte tento úrad, lebo sa chcete len a len pomstiť. Mňa mrzí, že sa nerozprávame o tom, akým spôsobom vieme lepšie a viac pomôcť občanom, o tom sa absolútne v tomto pléne nerozpráva. Začalo to trestnými zákonmi a povedzme zrušením fondov, resp. premaľovaním fondov, aby boli pod obraz súčasnej vlády a momentálne sa snažíte urobiť to isté s touto nezávislou inštitúciou. Takže to čo ste všetko tu povedali pán poslanec, pán podpredseda Gašpar, ja vám absolútne neverím. Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Pán momentálne už odídivší poslanec Národnej rady Gašpar, povedali ste, že reformy sa zvyknú robiť tak, že o pol noci jedna inštitúcia zanikne a zároveň vznikne iná inštitúcia. No, reformy možno, ale reformy sa nerobia kvôli tomu, aby ste sa zbavili aktuálneho šéfa nejakého úradu, nota bene úradu, ktorý by mal byť nezávislý. Po druhé, hovoríte, že podstatné je tam zavedenie toho mechanizmu preskúmania poskytnutej ochrany v rámci trestného konania a správneho konania. Už dnes je v zákone § 8, ktorý upravuje zánik ochrany oznamovateľov a jedna z foriem toho zániku je v ods. 1 písm. e) Ochrana oznamovateľa poskytnutá podľa § 7 zaniká po e) doručením písomného oznámenia orgánu, ktorý poskytol ochranu zamestnávateľovi, ak sa preukáže, že kvalifikované oznámenie nie je konaním v dobrej viere. Vy to tu iba podrobnejšie rozpisujete a buď teda už dnes je taký postup možný, a v tom prípade ten váš návrh je zbytočný, lebo už dnes môže dať zamestnávateľ podnet a prokurátor alebo správny orgán môže zrušiť poskytnutú ochranu, ak nebola urobená alebo nebolo to vedené konaniu v dobrej viere. Teda buď je to zbytočné, alebo sa tým zmení postavenie oznamovateľa a tým pádom sa zníži úroveň ochrany oznamovateľov. Povedali ste, že hlavný dôvod je, aby sa aktualizovali oprávnenia účastníkov, ale prečo je potom potrebné zmeniť predsedníčku úradu? Zrušiť úrad a nanovo vytvoriť iný úrad s veľmi podobnou agendou. Účelom tej zmeny nie je nič iné ako zbaviť sa súčasnej predsedníčky úradu Zuzany Dlugošovej, ktorá nerozhodla o poskytnutí ochrany čurillovcov a ani ju nemôže zrušiť, ani podľa súčasného, ani podľa vami navrhovaného stavu.

ani podľa súčasného, ani podľa vami navrhovaného stavu