43. schôdza

Teraz opäť citujem z vášho materiálu, ,,dezinformačnou kampaňou médií a podnecovaniu zo strany niektorých politických predstaviteľov". Toto vnímame nielenže je to nepravda, ale aj urážka inteligencie každého občana tejto krajiny. To nám chcete povedať, že organizované gangy zlodejov, ktoré dnes terorizujú obchody na Záhorí, v Brezne, či v Prešove, kradnú preto, že si pozreli jednu alebo viacero tlačových besied opozície? Chcete nám tvrdiť, že recidivista, ktorý v potravinách "nakúpi" za 600 eur bez platenia, tak robí preto, že si prečítal článok v denníku SME alebo v denníku N? Nie, pán minister. Títo ľudia kradnú preto, lebo vedia počítať. Kradnú preto, lebo ste im vašou predchádzajúcou masívnou a zle pripravenou novelou Trestného zákona dali do rúk pomyselnú kalkulačku a povedali: Do 700 eur je to len priestupok. Do 700 eur vám nehrozí väzenie len pokuta, ktorú aj tak od vás nikto nevymôže. Vy ste tým vytvorili systém, ktorý zločincom vyhovuje. Vy ste posunuli hranicu malej škody z 266 eur na 700 eur bez toho, aby ste mali pripravené poistky proti recidíve. A teraz, keď sa vám tento experiment zrútil priamo pred očami, hľadáte vinníka v médiách a v opozícii. A to nie je fér.
Aká je dnes realita v slovenských obchodoch? Pozrime sa na fakty, ktoré vytrvalo ignorujete alebo bagatelizujete. Zväz obchodu Slovenskej republiky a Slovenská aliancia moderného obchodu už mesiace bijú na poplach. Nejde o žiadne dojmy, či dezinformácie. Sú to tvrdé dáta z terénu. Obchodníci hlásia dramatický nárast krádeží. Predajcovia, ako napr. INTERSPORT v Bratislave, pre médiá uviedli, že kým v minulosti riešili jedného zlodeja za mesiac, dnes sú to štyria za týždeň. Reťazce, ako Billa, či EXISPORT, potvrdzujú, že po účinnosti vašej novely sa situácia radikálne zhoršila. Čo je však ešte horšie, mení sa charakter týchto krádeží. Nejde o hladujúcich ľudí, ktorí ukradnú rožok, aby prežili. Ide o organizované nájazdy na drahší tovar - alkohol, drogériu, či značkové oblečenie. Zlodeji chodia akoby s kalkulačkami v ruke. Vedia presne, keď sa blíži k hranici 700 eur a dajú si pozor na to, aby ju neprekročili.
Sami vo svojej dôvodovej správe priznávate, že páchatelia páchajú krádeže obvykle v hodnote 50 až 70 eur. Áno, to sú tie tzv. drobné krádeže, ktoré sa ale opakujú s takou železnou pravidelnosťou, že pre obchodníkov predstavujú likvidačné straty. Ešte alarmujúcejšie je nárast agresivity, o tom ste hovorili aj vo vašom príhovore na začiatku, toho sne svedkami, naozaj. Prezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky Filip Kasana, že zlodeji sú čoraz bezočivejší. Zamestnanci obchodov, predavačky za pokladňami, pracovníci SBS, títo ľudia čelia nielen nadávkam a vyhrážkam, ale čoraz častejšie aj fyzickým útokom a zbraniam. Zlodeji vedia, že sú v podstate beztrestní a toto vedomie im dáva nebezpečné sebavedomie . Pán minister, vy ste dlhodobo odmietali priznať súvislosť medzi vašou novelou a týmto stavom. Ešte v auguste ste na tlačovej konferencii tvrdili, že je nekorektné hovoriť o náraste deliktov v dôsledku zmeny trestných kódexov. Dnes nám predkladáte zákon v skrátenom konaní práve preto, aby ste tento nárast riešili. Nie je to priznanie chyby?
Prečo súhlasíme s vecným riešením. Napriek tejto ostrej kritike voči vašej komunikácii a dôvodovej správe, Kresťanskodemokratické hnutie je konštruktívna opozícia. Vidíme problém a chceme ho pomôcť vyriešiť. Návrh, ktorý predkladáte, obsahuje dva kľúčové prvky, ktoré považujeme za správne a potrebné.
1. Zavádza do § 212 Trestného zákona nové písmeno g), ktoré hovorí, že krádežou v zmysle Trestného zákona bude aj čin, ak bol páchateľ za dva obdobné činy v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý. V praxi to znamená návrat k princípu, ktorý poznáme ako "trikrát a dosť" pri priestupkovej recidíve. Je to nástroj, ktorý KDH dlhodobo presadzovalo a obhajovalo. Nie je možné, aby štát toleroval nekonečné opakovanie tej istej protiprávnej činnosti len preto, že hodnota lupu je zakaždým len 50 eur. Ak niekto kradne opakovane, ukazuje tým, že nemá rešpekt pred zákonom, ani pred cudzím majetkom. Spoločnosť mu musí dať jasný signál "dosť". Trestnoprávny postih pre recidivistov je nevyhnutným krokom k obnoveniu poriadku.
2. Oceňujeme zmenu v exekučnom poriadku. Rozšírenie možnosti zadržať vodičský preukaz nie len za neplatenie výživného, ale aj pri vymáhaní náhrady škody spôsobenej trestným činom alebo priestupkom, je podľa nás veľmi dobrý krok. Páchateľ musí cítiť, že jeho činy majú následky. Dnes máme obrovskú skupinu páchateľov, ktorí sú tzv. neexekuovateľní. Nemajú oficiálny príjem, nemajú majetok na svoje meno a preto sa smejú exekútorom do očí. Ale mnohí z nich jazdia na autách, využívajú komfort, ktorý im vodičský preukaz poskytuje. Hrozba straty tohto oprávnenia môže byť tým jediným efektívnym bičom, ktorý ich donúti začať splácať škodu, ktorú spôsobili poctivým občanom, či obchodníkom. Je to spravodlivé a zvyšuje to vymožiteľnosť práva.
Vážené dámy, vážení páni z koalície, ak by ste pred nás predstúpili s týmto zákonom a povedali: "urobili sme chybu, podcenili sme dopady našej novely, situácia sa vymkla z pod kontroly a musíme to opraviť", KDH by za tento zákon s čistým svedomím zahlasovalo. Ale vy to, žiaľ, nerobíte. Vy nám predkladáte zákon, ktorý v dôvodovej správe klame. Vy tvrdíte, že hasíte požiar, ktorý zapálili médiá a opozícia, hoci zápalky držíte v rukách vy. Dôvodová správa je súčasťou legislatívneho materiálu. Zostáva v archívoch Národnej rady. Je to dokument, z ktorého budú v budúcnosti vychádzať právnici pri výklade úmyslu zákonodarcu. Nemôžeme svojim hlasom legitimovať dokument, ktorý obsahuje politické bludy a konšpirácie o dezinformačných kampaniach ako o príčine kriminality. Preto sa poslanci klubu KDH pri hlasovaní v prvom čítaní zdržia.
Týmto postojom vysielame jasný signál.
1. Nechceme blokovať opravu zákona, pretože situácia v obchodoch je kritická, preto sme nehlasovali proti skrátenému konaniu a preto nehlasujeme proti ani v prvom čítaní.
2. Odmietame však pristúpiť na tú hru, že za vaše chyby môže niekto iný. Odmietame hlasovať za text, ktorý je v rozpore s realitou.
Vážený pán minister, máte v rukách moc, máte väčšinu v parlamente. Tento zákon si schválite, ale prosím vás, do druhého čítania, alebo aspoň do budúcna, prestaňte používať legislatívny proces na politický boj. Prestaňte vkladať do zákonov svoje PR naratívy. Ak by ste boli počúvali odbornú verejnosť, prokurátorov, sudcov aj v nás v opozícii pred dvoma rokmi, keď ste silou mocou pretláčali tú nešťastnú veľkú novelu Trestného zákona, nemuseli sme tu dnes byť. Upozorňovali sme vás, že radikálne zvýšenie hranice škody bez prípravy, spôsobí nárast kriminality. Vysmiali ste nás vtedy. Dnes nám život dáva za pravdu. Dnes opravujete jednu dieru, ale loď, ktorú ste poškodili, má tých dier viac. Dúfam, že táto lekcia s nárastom krádeží, bude pre vládnu koalíciu ponaučením, že s Trestným zákonom sa neexperimentuje a bezpečnosť občanov musí mať prednosť pred beztrestnosťou "našich ľudí".
Na záver teda zhrniem postoj KDH. Sme za vecné riešenie, sme za prísnejšie tresty pre recidivistov, ale sme proti klamstvám v dôvodovej správe. Preto sa v prvom čítaní zdržíme. A možno ešte malý dodatok, pán minister, k tým vašim slovám v úvodnom vystúpení. Keby ste svoj zákon odôvodnili tak, ako ste povedali teraz v úvodnom slove navrhovateľa, kde ste o zmene horalkových paragrafov povedali, že bola to chyba nás všetkých, bolo by to férovejšie ako to, čo ste napísali do dôvodovej správy. A budem rád, ak poviete konkrétne, čo podľa vás bola chyba opozície, ale zároveň vám chcem pripomenúť aj to, že vy vládnete, vy máte tento proces v rukách. Opozícia to nevedela a nevie ovplyvniť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. No, presne ste to pomenovali, pán Čaučík, že pán minister v úvode spomínal naše chyby pri tom, že vlastne my sme všetci chceli horolkový zákon zmeniť. Áno, chceli sme zmeniť horalkový zákon, aby nešli ľudia za horalku do väzenia, aby nešli do basy za to, že niekto ukradne horalku. Ale oni spravili jednu vec a to je presne aj to ste pomenovali, že oni dali možnosť ľuďom kradnúť, kradnúť do 600, do 700 euro. A všetci si spočítajú a niekedy aj päťkrát išli kradnúť, päťkrát. A oni si nepovedia, že to je naša chyba. To je spoločná chyba.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobre. Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený predsedajúci, vážené poslanecké kolegovia, kolegyne, mrzí ma, že začnem niečím a budem hovoriť prvých 20 minúť o niečom, čo asi nikomu nebude dávať zmysel bez toho, aby som sa k tomu dopracovala až teda na záver, kde sa ten príbeh možno verím, dúfam, vyskladám. Vráťme sa teda ... (Hlasy z pléna.) Prepáč. (Reakcia z pléna. Rečník sa zasmial.) Okej. Vráťme sa úplne, úplne na začiatok a ja sa vrátim ešte úplne, úplne na začiatok do svojho školského obdobia, aby som vám vysvetlila, že prečo je trestné právo taká alchýmia a že prečo má zmysel baviť sa o ňom v tom kontexte, ako teda budem o ňom hovoriť zrejme teda až, až ráno. Sa vám úprimne priznám, že ja, keď som bola na škole ...
=====

Ďakujem, pán podpredseda.
Maroš, v podstate horalkový zákon tu dnes ani nemal byť. Tá situácia, ktorá nastala po schválení novely Trestného zákona, je len následok toho, že ak sa schvaľovala novela Trestného zákona, tak spolu s ním mal ísť aj priestupkový zákon. Pán minister, je to tak. Nie je to vaša chyba, mal ho pripraviť minister vnútra, ktorý sa napripravil a nebude ani momentálne sa ani o tom ani nebaví, že by sa takéto niečo malo pripraviť. Dnes aj ten horalkový zákon, o ktorom sa tu hovorí, schválime, nevyrieši to situáciu, ktorá sa deje v regiónoch. Lebo nemá to kto vyšetrovať. Pán minister, nemá kto vyšetrovať. Policajný zbor, hlavne na východnom Slovensku, je v obrovských problémoch. Nebude to mať kto vyšetrovať tie prípady, nebude mať to kto riešiť, policajti sú preťažení. Ja sa bežne rozprávam s kolegami z Policajného zboru, aj teraz sme mali taký charitatívny turnaj, kde sme sa rozprávali. Vravia, že sú preťažení. Že nevládzu. Že nikto nechce ísť pracovať na skrátené vyšetrovanie, nikto nechce riešiť tieto veci. Mladí ľudia nemajú záujem o prácu v Policajnom zbore. Čiže aj keď to teraz schválime, nič tým nevyriešime. Situácia nie je dobrá. A viacerí sa ma pýtali, že kvôli čomu sme vlastne schválili žandárov, našli zdroje v štátnom rozpočte a nepodporili sme radšej to, aby policajti mali vyššie platy. Tí ľudia, ktorí sú v Policajnom zbore, nasadzujú každý deň svoj život pri tom, ako tá situácia vyzerá, tak im sme nezvýšili platy, nenašli sme ani pri konsolidácii ani o navýšenie, ale vytvorili sme novú zložku, ktorá to bude teraz kompenzovať. Chaos sme spôsobili. Chaos ste spôsobili vy tým, ako to celé vyzerá. Čiže nevyrieši to nič, lebo to nebude mať kto vyšetrovať.

...ok, že vráťme sa úplne, úplne na začiatok a ja sa vrátim ešte úplne, úplne na začiatok zo svojho školského obdobia, aby som vám vysvetlila, že prečo je trestné právo taká alchýmia a že prečo má zmysel baviť sa o ňom v tom kontexte, ako teda budem o ňom hovoriť zrejme teda až, až ráno, sa úprimne priznám, že ja keď som bola na škole a veď pán minister bol môj učiteľ, tak ja som nikdy, nikdy nezamýšľala, že budem robiť advokáciu, ani nič podobné. Všetky predmety ma bavili, so žiadnym som nemala problém, ale ja som si predstavovala, že skončím školu a pôjdem do Ústavu štátu a práva a za nejakých 500 eur tuším vtedy to bolo, ale ja som proste chcela robiť presne to, čo je podľa mňa, že najťažšou úlohou práva, hej? To súvisí s takým tým, s tým ešte rímskym, hej, že ius est ars boni et aequi, že umenie dobrého, dobrého a spravodlivého, že aby sa našla tá správna hranica, to som chcela skúmať, medzi tým, kde je sloboda jednotlivca, kde na druhej strane môže štát do nej zasahovať, lebo plní nejakú všeobecnú regulatívnu a ochrannú funkciu a kde teda je taká tá výsostná, hej, doména štátu, v ktorej sa realizuje výlučne štát. Toto bolo presne pre mňa a dodnes je, sa priznám, že absolútne vzrušujúcou témou a vedela som, že pri občianskom práve, pri autorskom práve, áno, možno v nejakých ilustratívnych výsekoch by som sa, hej, musela vysporiadať s touto dilemou, ale nikde ju tak nemáte šancu rozvíjať v plnej kráse, ako práve pri trestnom práve. Trestné právo je nádherné v tom, že stoja voči sebe tri základné záujmy, ktoré sú navzájom kontrapozičné, ale pritom oprávnené a teraz tou úlohou zvlášť zákonodarcu je, že aby to na lekárenských váhach vybalansoval tak, že teda bude mať trestné právo aj tú funkciu regulatívnu aj represívnu, čiže potrestať páchateľa, ale aj teda nejakú odstrašujúcu a preventívnu a zároveň, ako som povedala, musí vyhovieť tým trom navzájom si kolidujúcim za tým oprávneným záujmom, hej? Ja ich skúsim teda aj popísať. Na jednej strane máme, máme záujem štátu, ktorý chce, aby sa chránili hodnoty, ktoré sú preňho natoľko dôležité, natoľko významné, že je ochotný na ich ochranu nasadiť najtvrdšie nástroje, ktoré má a tie sú práve v trestnom, v trestnom práve. Je zároveň v záujme štátu, aby sa poskytla teda aj ochrana obeti, preto prokurátor preberá to zastúpenie, hej? Keď je už konaní pred súdom, aby teda bolo zabezpečené jej právo na účinné vyšetrovanie. To je koniec koncov možno aj ten druhý záujem, že obeť má právo, poškodený má právo na to, aby bola jej vec spravodlivo prejednaná a dostala možno nejakú mieru zadosťučinenia, tým, že bude páchateľ potrestaný. No a v neposlednom rade je tu záujem páchateľa, ktorý musí proste, pri ktorom musíme myslieť na to, že áno, chceme ho potrestať, áno, chceme tým vyslať nejaký odstrašujúci efekt spoločnosti, áno, aj tá obeť má právo na satisfakciu, ale tá sankcia nesmie zájsť nad mieru nevyhnutnú do jeho základných ľudských práv a slobôd a v tomto je tá alchýmia, preto keď sa akákoľvek trestná reforma robí, je proste pre mňa neuveriteľné, nemožné, hej, že aby neprebiehala s tým, že vo vitrínke, niekde vo svätyni máme tieto tri základné teda, hej, hodnoty, o ktoré sa teda musíme usilovať dostať do nejakej rovnováhy a nemôže sa stať, že, že my spustíme trestnú reformu a trestný proces, ktorý ide ako buldozér, hej? A na konci dňa a ja, okay, budem úprimná, si myslím, že to bol zámer, sa to vychýli nevídaným spôsobom v prospech páchateľa. Hej, že, že lebo to má toľko potom ďalších, ako my vravíme, hovoríme side effects, vedľajších účinkov, že sa takto budeme stretávať podľa mňa raz pri kvôli týmto krádežiam, potom pri, hej, daňovej delikvencii, lebo už to tu teda bolo spomínané, sú tam tiež nejaké našľapné míny a tak ďalej a tak ďalej. Postupne ich budeme v procese objavovať, pretože vtedy, keď sme toto mali riešiť, vtedy, keď sme mali naozaj myslieť na tieto tri základné kľúčové hodnoty v tej vitrínke, tak sme mali na mysli nejaké úplne iné ciele, úplne iné hodnoty, ktoré sme povýšili a ten môj teda, hej, nasledujúci, nasledujúci prejav mal byť takou praktickou ilustráciou toho, o čom hovorím, aj teda, v kontexte, v kontexte toho horálkovho zákona, tak uvidím koľko z toho, koľko z toho skúsim. Dobre, mali sme jednu nevýhodu, to treba priznať, pri tej tvorbe trestnej reformy a máme ju dlhodobo, tá tu je za, za všetkých vlád, že nedisponujeme, hej, nejakými kriminologickými alebo kriminalistickými analýzami, čo je to, čo som hovorila, myslím, že už v minulej rozprave, že my by sme mali poznať, tak kriminalita toho, ktorého trestného činu a skupiny páchateľov pramení. Malo by tomu teda predchádzať nejaký rešerš odborných dát a zistení, ktoré si dáme teda na stôl. Mali by sme mať dostatočne premyslené, že ak tuto trošku, lebo viete, to je ako butterfly efekt, hej, že ten efekt motýlích krídiel, že ak tuto to trošku posunieme, že aký domino efekt to spraví na, na ostatné časti, vrátane teda personálneho substrátu, ktorý to potom bude musieť v tej praxi vykonať, hej, že mali sme mať jednoznačne zrátané, že my ak, hej, v konečnom dôsledku upravíme tú sankčnosť tak, že sa nám obrovská časť toho, čo bolo vtedy trestné, zosype na priestupkové orgány, že či my na to máme kapacity? Či my máme kapacity na to v policajnom zbore, aby sa tá časť kriminality, ktorú dovtedy riešili špecializované orgány, naozaj mohla rozliať na tie, na tie miestne príslušné, bez toho, aby to narušilo schopnosť odhaľovať trestné činy a naozaj ich aj, aj teda správne kvalifikovať a toto bola tiež ďalšia vec, teda ktorú sme, okrem toho, že sme nemali vo vitrínke tie základné, hej, hodnoty, ktoré nás celým tým procesom mali viesť, sme nemali ani také tieto praktické veci, hej, nastavené a zodpovedné, zodpovedané. Ja si veľmi dobre pamätám ešte na výbor branno-bezpečnostný, kde sme si prizvali pána ministra vnútra, kde som sa konkrétne aj ja na to pýtala pri zrušení NAKA, hej, že čo teda má byť tým želaným následkom, ak budem veľmi neutrálna, budem so všetkými ušami a očami zatvárať oči nad tým, že je tam nejaký iný postranný úmysel, že povedzte mi, normálny, racionálny, akože dôvod, čo teda sa tým zlepší v policajnom zbore. Dostala som odpoveď, že policajtom chýbajú ponožky, hej a že teda sa tým pádom rozšíri počet vyšetrovateľov. O rok, o rok neskôr sme, neskôr teda toho z tejto diskusie sme v situácii, kedy teda neviem, či máme viacej ponožiek, ale vyšetrovateľov asi nie a kedy sa tie problémy v policajnom zbore a ich kapacít ešte teda viacej vyostrili. Aj keď áno, kvitujem, že sa o niečo začína zlepšovať tá náborová, náborová politika, čiže v tejto situácii, v akej sme boli, že sme na to nemali vytvorené ani personálne, ani odborné predpoklady, sme prišli s reformou, ktorá to celé zobrala ako orný hák, hej a keď hovorím o ornom háku, mám práve na mysli ten súbeh, tú synergiu tých viacerých úplne takých, takých, že čo išli skrz na skrz prerezávajúcich ten trestný systém opatrení ako bolo znižovanie trestných sadzieb, zvyšovanie hraníc škody, zrušenie priestupkovej recidívy krádeže, preferencia alternatívnych trestov, avšak teda bez toho znovu, aby sme mali adekvátne vyhodnotenie kapacít a dopadov, skrátenie premlčacích lehôt a tak ďalej a tak ďalej, čiže ten problém, ktorý dnes riešime, ako som povedala, nie je nejakým osamelým incidentom, ktorý sa tu teda zrazu vynoril a my ho opravíme a už teda budeme, budeme, hej, všetci mať hej ten pocit, že veď sa to trestné právo dobre nastavilo. Tuto akurát jeden bug sa akože objavil, ale naozaj toto nie je nejaký bug the feature. Je to proste základný element toho nastavenia trestného práva tak ako ho máme, tak ako ho máme teraz, čiže tie účinky toho, ako som spomenula, toho orného háku sa vzájomne naakumulovali. Je to niečo teda ako tá povestná košeľa, keď si zapínate zle gombíky, hej? A teraz tuto tá horálkova kriminalita je ten prvý gombík, ktorým zisťujeme, že nám nesedí, hej? A budeme teda postupne, podľa mňa, podľa mňa zisťovať, zisťovať ďalšie, to je teda taký ten úplný úvod o tom, čo som vám chcela povedať, že prečo je tak veľmi dôležité, aby sme k trestnému právu pristupovali s takým úctou citom. Keby si to zaslúži občianske právo, že ho rekodifikujeme od toho, ani, ani ja už ani neviem, odkedy ho rekodifikujeme a keď si zaslúžilo a chvalabohu, že si zaslúžilo rekodifikačnú komisiu, že tam naozaj v prvom rade to riešili odborníci, odborníci, nie pán samostatný pán Burda, hej? A to hovorím ako niekto, komu je, koho ho mám za školiteľa, hej? Bez žiadnej akože negatívnej konotácie. Proste jeden pán, hej, dekan, hej, ešte k tomu s názorom, ktorý je komplet odlišný od ostatnej odbornej obce, nie sú odborníci. Hej? Toto mimikry, prosím vás, ako neurážame svoj intelekt, čiže, keď už sme teda obišli, tie ako som povedala, základné predpoklady, ktoré dnes môžeme našťastie badať, že sú prítomné pri príprave rekodifikovaného občianskeho zákonníka, tak ma mrzí teda, že o to viac sme ich mali mať prítomné pri rekodifikácii alebo pri teda reforme trestného práva a nemali sme a to čo sa vlastne, hej, jedna z tých prvých vecí, ktorá sa stala, je, že trestné právo a to je pre mňa najväčšia boliestka, že stratilo odstrašujúci efekt. My sme zobrali proste trestnému právu jeho jednu proste z najesenciálnejších funkcií, lebo on, to nie je iba o tom, že, že veď ty urobíš toto a ten štát rovnakou mierou ťa potrestá. To sa rieši v občianskom konaní, hej, že keď zoberiete tri jablká, tak musíte vrátiť tri. Nemôžete sa bezdôvodne obohatiť, hej? Tuná proste platí, že keď vytnete dve, štát musí zabezpečiť, aby ste dostali tretiu. To je ten tam nemôže byť tá, hovorím to symbolicky, hej, že tam musí byť ten odstrašujúci efekt, že áno, ten štát nedovolí, aby už niekto druhý toto pokúšal a my sme sa teda dostali do situácie, znovu teda budem to ilustrovať aj na viacerých konkrétnych paragrafov, ale asi teda až zajtra, do situácie, kedy, kedy naozaj nie je ten páchateľ, hej, nejako strašne vyplašený možno tým, čo niekedy tak zdravo, hej, čím zdravo plašilo trestné právo a nie je to tým, že by mu niekto povedal, že počúvaj, že teraz sa ti naozaj oplatí vylúpiť toto zlatníctvo. To je taká, prepáčte za výraz, akože hlúposť, ako keď niekto tvrdí, že viete, tí Rómovia si robia deti za dávky. Oni nemajú dunstu, ako sa zmenila legislatíva, hej, že to je absolútne iný vzorec, hej, že oni potrebujú tu a teraz prežiť a keďže tam nie je žiadna iná perspektíva na sebarozvoj a jediné, čo tam tí ľudia proste, hej, aj mladí ľudia môžu a čo je ten gamechanger v ich živote, teda je, že si splodia dieťa bez nejakej veškerkej kontroly a plánovania a fakt to nie je o tom, že by to mali vyrátané, na konci dňa, keď to prerátate, tak to ani nevychádza, vychádza to potom na osobu ešte menej získali tou dávkou, tak rovnako aj túto, hej, platí, že tu, tu neexistuje naratív, ktorým my, hej, niekoho, kto normálne usporiadane žije, verbálne dokopeme do toho, aby sa rozhodol, že on ide radšej teda vylúpiť zlatníctvo, hej? Že tam tá, tam tá argumentácia o tom, že ako chudáci tí ľudia vlastne nechceli, dobré životy viedli, ale táto opozícia ich teda presvedčila. Koľko tu hovoríme v tomto plene rôznych témach smerom ku vám a teda nič sa nám nepodarilo vás presvedčiť a máme zrazu takú moc, že dokážeme presvedčiť ľudí, ktorí v skutočnosti vôbec nechceli byť páchateľmi trestnej činnosti teda, že len pod tlakom našich rečí sa jej, sa jej dopustili, ja som teda povedala, že právo stratilo odstrašujúci efekt a teda, keď vylučujem, že by to bolo pod vplyvom povzbudzovania opozíciou, tak je to v prvom rade tým, čo som spomenula už vo faktickej, že, že my sme naozaj veľmi pozvoľnili, ako to tak veľmi, hej, decentne poviem, tie zásady ukladania trestov. Viete sami, že sme to tam šibrinkovali ešte aj s tým, že od akej hranice hornej sadzby má byť teda uložený trest odňatia slobody, sa to tam menilo. Myslím, že pán predsedajúci vtedy doniesol pozmeňovák, na konci ako sme to, v tom ešte aj v tejto, v tejto časti upratovali a upravovali, čiže tuto, hej, je ten prvý pes zakopaný, že, ak je dnes ten systém nastavený tak, že môžete urobiť relatívne dosť veľa zloby, ak to tak ľudovo poviem, kým bude ten policajný zbor pri tých všetkých podcenených kapacitách, ktoré má, sa s týmto vaším prípadom zaoberať. Nevraviac teda, že ak pôjde, ak pôjde o nejaký, hej, prečin alebo teda niečo menej menej vážne, tak to budú riešiť na obvode v Dúbravke, hej, že koho to vlastne veľmi odplaší? Mám tu aj takých pár príkladov, kde teda nejde o také úplne banálne, banálne príklady, kde sa naozaj ukazuje, že, že sa, keď poviem znovu to slovo háklivé, že oplatilo, ale zrejme tomu človeku, čo to spáchal, tak to nad tým rozmýšľal, ísť aj do väčších, väčších čísel a väčších deliktov, je to trestný čin daňového podvodu podľa § 227a trestného zákona, kde sa teda spodná hranica zvýšila z 2 660 eur na na 20 000 eur. Pri podvodnom vylákaní vratky do 20 000 teda nepôjde, pôjde o správny delikt, hej? A v rozmedzí od 20 001 eur až po 250 000 eur sa začne uplatňovať trestná sadzba 6 až 3 roky. No a teda k tomu konkrétnemu prípadu, sekundu, len si to zoscrollujem, lebo ich tu mám viacero. Áno...

sekundu, len si to zoscrolujem, lebo ich tu mám viacero. Áno.

Pani poslankyňa takto, myslím si, že za pár sekúnd máme 20.00 a ten konkrétny prípad... asi teda to bude lepšie, lebo začnete, ja vás preruším. Práve skočilo 20.00. Prerušujem rokovanie o tom to bode programu. Prerušujem rokovanie schôdze do zajtra do 9 hodiny. Prajem vám pekný večer ešte.
=====

Dobré ráno, ďakujem za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení kolegovia, neviem či úplne dokončím čo som začala, pretože prechádzam z Windowsu na Mac a tam kým nájdem to, čo som mala včera začaté, tak myslím, že môžem začať odznova. V každom prípade, pokúsim sa len naozaj to, čo som včera hovorila možno 15 zhrnúť do nejakých štyroch minút, aby bolo jasné, na čo nadväzujem a aby malo nejakú logickú niť to, čo budem hovoriť nasledovne. Ja som sa snažila vyhnúť tomu, aby som rozpravu začala takou tou zjednodušenou až banalizujúcou kritikou, že teda možno aj odpovedajúcou na tú najväčšiu otázku, s ktorou sme častokrát my ako poslanci, poslankyne ale možnože aj zástupcovia vlády konfrontovaní, že či ten horalkový paragraf pomôže alebo nepomôže a ja som teda nechcela začať takým tým pouhým vyšteknutím, že nie úplne pomôže, ale chcela som vám dať taký širší kontext, že čo všetko sa pokazilo a v čom je ten horalkový paragraf, resp. jeho vypustenie eventuálne znovuzavedenie len takým jedným zle zapätým gombíkom na košeli. Včera som sa tu pokúšala vysvetliť takú tú komplexnosť trestného práva. Hovorila som o tzv. vitrínkových hodnotách, možno to tu ešte aj dnes spomeniem, preto len na objasnenie, čo to znamená. V trestnom práve a to je tá jeho zložitosť a to je tá jeho krása, musí dbať zákonodarca na to, aby bol zohľadnený záujem štátu na jednak potrestaní páchateľa, pretože porušil nielen teda nejaké práva a oprávnené záujmy poškodenej osoby, ale aj hodnoty, ktoré si štát ctí natoľko, že ich chráni najprísnejšími normami a sankcionuje najprísnejšími trestami aké sú prípustné len v rámci trestného práva. Po druhé musí dbať na to teda, aby boli obhájené a zastúpené, alebo nejakým spôsobom satisfikované aj oprávnené požiadavky poškodenej osoby, koniec-koncov v zmysle európskeho práva má právo na domáhať sa účinného vyšetrenia v danej veci. Má právo na nejaký typ satisfakcie minimálne aj keby nešlo o náhradu škody, tak už len v tom zmysle, aby bol páchateľ spravodlivo potrestaný. No a tú tretiu vec, ktorú musí vziať zákonodarca na zreteľ, mimoriadne ťažkú v tom celom je, že ak aj teda príde k tomu okamihu trestania, spravodlivého trestania, tak napriek tomu, že on nemôže, že dva zuby za dva zuby, takýmto spôsobom uvažovať, lebo to by bola rovnováha, to sa robí v občianskom konaní, že teda ak ste niečo ukradli, toľko musíte vrátiť. Tuná musí dať nejakou mierou prísnejší trest než to, čo tá osoba, osoba páchateľa spáchala, než tá ujma, ktorú spôsobila, ale musí sa pritom zastaviť na striktnej hranici limitovanej základnými ľudskými právami páchateľa. Čiže toto je tá obrovská alchýmia, ktorú každý pokus o trestnú reformu musí sprevádzať. Toto sú hodnoty, od ktorých sa nedá upustiť, s týmto neustále lavírujeme na lekárenských váhach. Plus som teda ešte včera spomenula, že okrem toho, okrem týchto vitrínkových axióm, ktoré každý zákonodarca ak sa púšťa do trestnej reformy musí mať na pamäti, je viac než žiadúce, aby trestnej reforme predchádzala aj nejaká, nejaký rešerš alebo danie si na stôl všetkých možných dostupných dát, ktoré nám hovoria o určitom type kriminality, o jej pôvodcoch, možno aj nejakých good practices zo zahraničia, akým spôsobom sa, keď sme sa tu teda bavili tak dlho o restoratívnej justícii, ako sa s takýmto typom páchateľa dá následne pracovať, čo sa ukazuje ako neúčelné atď., atď. No a toto sú dve dimenzie, jednak teda tá axiomatická a jednak taká tá praktická, odborná, ktorá bola bez debaty a bezpochybne opomenutá pri prijímaní trestnej reformy tak, ako sme ju zažili v roku, teda počínajúc rokom 2023 v tých zimných mesiacoch, až teda po rok 2024, myslím že to bol 8. júl, kedy Ústavný súd teda priznal trestným kódexom účinnosť. No a v dôsledku toho, práve kvôli takto pripravovanej trestnej reforme, práve kvôli takto zvolenému prístupu, ja som to včera nazvala, že je to orný hák, sa vlastne na viacerých miestach začne prejavovať presne ten efekt, ktorý dnes môžeme vidieť na vypustenom horalkovom paragrafe, že sa to v zásade v niektorom momente začne ukazovať ako chyba a je úplne jedno, možno politicky to nie je jedno, na koho sa to zvalí, lebo momentálne sa to zvaľuje na opozíciu, ale vecne je jedno a teraz poprosím na chvíľku, ja si asi budem musieť odbehnúť po myš, pretože môj touch pad nefunguje, tak ak dovolíte... Ospravedlňujem sa. No a ja som teda včerajšiu rozpravu zakončila tým, že pripomeniem pár takých konkrétnych príkladov, aj ich dopadov, ako sa takýto prístup pri tvorbe legislatívy prejavil. A teraz budem musieť väčšinu z nich teda vypustiť, lebo si ich z hlavy nepamätám a ako som povedala môj Mac ešte nie je úplne so mnou celkom synchronizovaný, ale môžem to ilustrovať teda na niekoľkých prípadoch, aspoň tie, čo si pamätám, ktoré ukazujú, že sa nie teda kampaňou opozície, ale napríklad oslabením účinkov alebo základných funkcií trestného práva vytvorilo právne prostredie, ktoré je doslova motivujúce pre páchateľov. A teraz nemyslím len páchateľov, ktorí kradnú v obchodoch. My sme to tak nazvali eufemicky, že horalkové krádeže, ako keby tu naozaj išlo o lentilky. Napokon veď tí zlodeji kradnú aj drahú elektroniku, kradnú mobily, aj teda drahšie veci do hodnoty 699 eur, čo je pre niekoho celkom možno aj mesačný príjem. No ale teda vrátim sa k tej motivácii, že to samotné prostredie tak ako je nadstavené, my si môžeme tu politicky prevaľovať vinu, že kto ako motivoval páchateľov. Faktom proste je, že tá sankčná politika tak, ako ju máme nadstavená je momentálne motivujúca sama o sebe per se, či sa nám to páči alebo nie. Skúsim teda jeden príklad, ktorý si tak trochu pamätám z hlavy. To bol prípad, veď ja ho tu možnože aj mám, to bol prípad, ktorý sa týkal teda nie horalkovej kriminality, ale týkal sa, tam šlo o myslím že, áno, išlo o daňový podvod. Tam teda len pripomínam, že sa zvýšila hranica trestnosti z 2660 eur na 20 000 eur. Do sumy 20 000 eur to je iba správny delikt. A mali sme teda prípad, kedy páchatelia fingovali podmienky na získanie, áno toto bol subvenčný podvod, tam sa snažili páchatelia fingovať podmienky na získanie dotácie na baliacu linku vo výške 120 000 eur, pričom teda vyšli s trestom 5000 eur preto, že sa použila touto vládou zavedená poľahčujúca okolnosť, že ak sa vyšetrovanie vedie príliš dlho, tak súd na to prihliadne. Teraz mi povedzte, že byť teda v tej mentalite páchateľa, alebo v tom jeho mentálnom nastavení, tak prečo by si nemohol povedať, že to neskúsi. Je jedno, čo mu povie opozícia, proste je to nadstavené tak, že jemu tam ten nízky peňažný trest navyše, ktorý aj keby mu hrozil, aj ktorý mu bol udelený sa ani nezapisuje do registra trestov. Čiže prečo by si to on nelajstol. Čiže toto je tá motivačná časť, ktorá páchateľov zvádza k tomu, že poďme to aspoň skúsiť. Takisto aj tie a to som teda načala už na konci svojej rozpravy, tie zásady ukladania trestov. Ono nie je pravda, že veď my sme pri napríklad tomto type trestných činov, o ktorých sa teda bavíme a ktoré tento predkladaný novelizačný návrh rieši, nejak nemenili sadzby a neviem čo, no ale menili sme zásady ukladania trestov tak, že viete niekedy bolo v tej praxi tak zaužívané, že obhajca musel vlastne kvázi presvedčiť prečo by nemal teda ten sudca dať trest odňatia slobody. Dneska je to naopak. Dneska sudca musí vlastne povysvetľovať do aleluja prečo napriek tomu, že teda lex ratio ho k tomu doslova núti, aby použil všetky možné iné tresty a teda sudca sa napriek tomu dopracoval k rozhodnutiu, že uloží trest odňatia slobody. Takže tá paradigma je úplne opačná, že niekedy sa ten trest odňatia slobody nechcem povedať, že dával automaticky, aj vtedy sme tu mali alternatívne tresty, ale pri určitom type takýchto škôd a takýchto typov deliktov bolo v praxi proste ani myslím že odsúdeniahodné, že dávali trest odňatia slobody. No a teraz je to tak, že vlastne ten sudca je s tým ako sú naformulované a ja vám to tu aj odcitujem, zásady ukladania trestov, doslova tak akože pošťuchnutý zákonodarcom k tomu, len aby preboha neuložil trest odňatia slobody. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená a teraz počúvajte, páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia, spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode. To znamená, že my sme tu dali vlastne sudcovi odkaz, že pokiaľ je to ako len možné, vyhnite sa trestu odňatia slobody. Čiže aj keby mohol byť a budeme sa tváriť teda, že sme teraz na akademickej pôde a abstrahujem od všetkých politických dôvodov, ktoré zákonodarcu viedli k takejto, takto nastavenému pravidlu, tak ani v takej tej čisto akademickej rovine by sme nemali pristúpiť na to, že všetky možné tresty poďme len teda aby sme sa vyhli trestu odňatia slobody, pretože tým pádom zaniká ako keby ten damoklov meč, že ten páchateľ si jednoducho
=====

...čisto akademickej rovine by sme nemali pristúpiť na to, že všetky možné tresty poďme len teda, aby sme sa vyhli trestu odňatia slobody pretože tým zaniká ako keby ten Damoklov meč, hej, že ten páchateľ si jednoducho povie, že však kým by vlastne prišlo k tomu, že ja by som naozaj išiel na tvrdo sedieť, tak mi dajú, hej, šesť možných iných ľahších a znesiteľnejších trestov. Už aj to, a znovu to súvisí so zásadami trestu, so zásadami ukladania sankcií, súvisí to, že ako sme my vyšponovali tú kategóriu trestných činov, kedy už teda sudca obligatórne, hej, musí dať trest odňatia slobody. Včera som to tu, dnes tiež znovu spomínala, to tu aj myslím, že to je na tejto schôdzi zaradené, predkladám návrh, aby sa teda minimálne v tejto časti táto vec odstránila, aby bolo možné, že sudca uloží, teda uloží trest domáceho väzenia aj páchateľovi takého trestného činu, za ktorý by inak teda hrozil desaťročný trest odňatia slobody. Lebo to už sú potom naozaj, to už sa tu nebavíme o majetkovej delikvencii, horalkových zákonoch, tu sa bavíme o závažnej, brutálnej, násilnej, častokrát s následnom smrti, kriminalite. A my ak teda v duchu filozofie, teda nastavenej sankčnej politiky pristupujeme na to, že môžeš toto všetko robiť, aj tak ešte je stále v hre, že skončíš len s náramkom, tak potom mi príde o to väčšmi nepoctivé a nekorektné, že ak sa páchatelia, byť si vedomí teda toho, že reálne im ani v takto vážnej trestnej činnosti nemusí hroziť trest odňatia slobody. Mi príde maximálne nezodpovedné hovoriť, že tak ak sa toho aj dopustia, je to preto lebo Bihariová im v pléne povedala, že môžete vyjsť len s náramkom. No nie. Problém nie je v tom, že Bihariová im to tu povedala. Ten problém je v tom, že zákonodarca to tak umožnil. Hej, čiže a obdobne to v obdobnej logike to platí aj pri tých horalkových zákonoch. Nie je chyba tých, čo na to upozornili. Aj keby teda ozaj povedali slovo, že kradnúť sa oplatí, problém je v tom, že je to nastavené tak, že sa to oplatí. Chápete, že tuto je ten problém.
Áno, vlastne to sa týka trestov, hej, ale máme tu teda aj mnohé tie iné inštitúty, ktoré absolútne preklopili sankčnú politiku, trestnú politiku štátu v prospech páchateľa. A to ešte teraz rozmýšľam, že keby že sa presunieme do ešte procesného, hej, práva, že tam je toho ešte viacej. Ja som si vypichla len tie niektoré, ktoré sa týkajú teda toho, čo je v trestnom zákone, ale áno, patria sem aj tie inštitúty, ktoré sa výraznou, teda tým, že sa novelizovali, tak sa výraznou mierou ich aplikácia preklopila tak, že viac pomáhajú osobe páchateľa. Čiže jednak sú to trestné sadzby, jednak sú to hranice škody, jednak je to teda charakter zločin-prečin, kedy viaceré skutky sú po novom sú len teda prečinom, čo znamená nielenže sú rýchlejšie premlčateľné, ale tam potom sú veľmi dôležité aj tie aspekty procesu, hej, že ktorý OČTK, ktorý poverený príslušník ich bude riešiť. Lebo ich bude riešiť ako som včera povedala, bude ich riešiť poverený príslušník na obvode. A tu sa dostávame k ďalšiemu bodu, ktorý teda hovorí v prospech nekoncepčnosti tej pripravovanej reformy, že my sme jednoducho nepomysleli alebo pomysleli a bolo to zákonodarcovi jedno, že my tu nemáme na to kapacity, personálne kapacity na to, aby ak prevalíme určitý typ dovtedy trestného konania do priestupkového, teda do priestupkovej roviny, tak tie priestupkové orgány nebudú mať kapacitu, aby sa s tým vysporiadali. Zároveň to bude platiť aj na osoby poškodené, byť si vedomé, že toto bude len priestupok, tak to ani nebudú ohlasovať. Presne jak to tu, neviem či to tu niekto spomenul, myslím, že to bol profesor Čentéš toto hovoril, nie, tu v tomto pléne, že aký zmysel má pre obchodníka, aby nahlasoval po x-krát krádež, ja neviem, hej nejakej elektroniky pod sumu 700 euro, keď jemu ten zamestnanec musí z prevádzky odísť na teda policajnú stanicu, tam to spísať, vedieť, že sa aj tak nikto nevypátra. Vediac aj tak, že tá satisfakcia, ktorá by prišla nevykompenzuje tú spôsobenú ujmu a ten zamestnávateľ, tá firma, vlastne nemá pol dňa alebo koľko to bude trvať, toho zamestnanca. Hej, čiže ešte viacej prerobí, ešte viacej stratí. A spolu s týmto je tu teda ešte ďalší rozmer, že ako sa s takýmto typom drobnej kriminality, ak aj teda odídem od roviny priestupkovej, ale prejdem do tej roviny prečinovej, budú vysporiadavať poverení príslušníci. Oni tým takisto budú zahltení a si povedia, že no týmto sa tu ja mám zapodievať, hej, že z pohľadu toho možno čo robili dovtedy, že sú zamorení proste v úvodzovkách bagateľnou kriminalitou, nemajú na to kapacitu. Ten trestný čin je ťažko objasniteľný. Sú personálne poddimenzovaní a on si povie, že tuto ja teraz akože mám ísť, hej, riešiť za 701 euro, hej, každú hodinu niečo. Tak sa vám na to proste vykašle. A v súhrne, to čo sa stane, hej, je že neohlasujú potom ani poškodené osoby pri priestupkoch, neohlasujú poškodené osoby pri prečinoch. Je veľmi teda, hej, naivné domnievať sa, že akou veľkou intenzitou a nasadením to riešia OČTK a dostávame sa k jednému najhoršiemu fenoménu v trestnou práve, to je latencia. Že nám sa brutálne zvýši latencia. To znamená, že my zrazu stratíme prehľad, čo sa reálne v tom ktorom typy kriminality deje pretože štatistiky, medzi štatistikou a realitou sa brutálne roztvoria nožnice. Hej, čiže štatistiky budú vykazovať niečo úplne iné, v zásade priaznivejšie, než to čo sa reálne deje v sociálnej realite. To trestné právo už nielen teda že stratilo odstrašujúci efekt, ale už nemá ani takú tú regulatívnu funkciu lebo každé právo vždy teda reaguje na to, čo sa stane v objektívnej realite. Tak právo proste nasadí určitý typ nástrojov na to, aby to uregulovalo. No v tomto prípade, keď sa bude zákonodarca riadiť štatistikami, no tak si povie, však nemáme čo veľmi regulovať. Hej, však všetko v podstate je tak ako v znesiteľných normách. Tak nepotrebujeme my prijímať nejaké iné úpravy v trestnom práve. Toto presne isté som zažila analogicky pri trestných činoch extrémizmu, kde prosím pekne my sme mali v roku 2000, možno nech neklamem, 2009, 2010, sme mali že nápad trestného činu spáchaného online, že v počte nula, hej. A to už bol rok, kedy sme my mali úplný bum s facebookovými skupinami, kde to bolo úplné eldorádo a tým pádom samozrejme, že keď sme mali na to príslušnú, hej, pracovnú skupinu na ministerstve vnútra, tak tí policajti ináč hovorili, že čo vy vlastne po nás chcete, hej, vy mimovládky. Čo máme vlastne robiť? Však tu máme nula, hej. Až potom teda, keď sa to presunulo na špecializované OČTK, sa zrazu zistilo, že no tak my tu máme sakra veľký problém s extrémistickou kriminalitou páchanou online pretože na to teda, hej, začali byť špecializované kapacity, zdvihol sa nápad a aj tá latencia sa vlastne znížila. A tuná vlastne cez viaceré tie typy kriminality my ideme presne tým pôvodným, tou pôvodnou cestou, kedy sa znovu budeme tváriť, že nič sa také strašné nedeje. Ak sa náhodou deje, tak to je nejaký mediálny ošiaľ, prípadne tu niekto urobil kampaň. Budeme tu presne jak sme to mali nedávno. Tuto tlačovky pani Maškarovej je súboj o štatistiky, že teda či nám to klesá, či nám to stúpa a či niekto hysterizuje. A ostaneme úplne, úplne odtrhnutí od toho, čo tých ľudí naozaj trápi, s akými naozaj deliktami sa potýkajú a kde by mal teda zákonodarca rýchlo zatiahnuť ručnú brzdu.
Ešte posledná vec, čo tam je také, ale rozmýšľam, že či to možno nenechám pre druhé čítanie lebo sú tam aj také viaceré praktické veci, že však sme sa o tom chvíľku včera s pánom ministrom bavili, že viete, toto je úprava, ktorá by mala byť v súbehu s pripravovaným priestupkovým zákonom lebo oni spolu na seba nadväzujú. A my sa tu teda dostávame do situácie kedy tento , trestná novela začne platiť hneď po schválení, pričom teda rieši priestupkovú recidívu. Ale priestupkový zákon v tej verzii, ktorý už má byť kompatibilný s touto verziou, začne platiť v máji, hej. A tam sa práve upravujú aj tie drobné obecné služby, kde tiež to teda vytvára kopec otázok, že kto ich bude kontrolovať, kto ich bude manažovať, na koho finančné plecia to padne, ale teda v dobrej viere predpokladám, že to sa snáď ešte nejak vycibrí. Tu len teda dávam do pozornosti, že proste pripravenosť na úpravu trestného práva nie je zrovna silnou stránkou tejto vlády a iba ilustračne teda uvádzam aj to, že sú nesynchronizované dva právne predpisy, ktoré majú spolu súvisieť, ale bude medzi nimi, ak dobre rátam, neviem päťmesačná lehota, kedy jeden už bude, teda trestný zákon už účinný a priestupkový zákon bude teda ešte len v procese. Zatiaľ teda ďakujem. Ospravedlňujem sa, že som nepriniesla všetky tie sľúbené prípady, tak ako som vám už včera sľúbila, ale myslím, že aj z toho čo som stihla a povedala je zrejmé, že problém toho celého nie sú momentálne len horalky. Problém je nekoncepčnosť, tak ako bol celý trestný zákon, trestný poriadok pripravovaný. Bez akých základných predpokladov bol pripravovaný a najmä teda, že on naozaj vytvoril to právne prostredie, v ktorom sa byť kriminálnik oplatí. A to nie preto, lebo to niekto povedal, ale preto, lebo tak sú proste nastavené pravidlá trestania. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Bihariová, celé tvoje vystúpenie bolo vlastne o nekoncepčnosti tohto návrhu, ale ja si myslím, že to nie je o nekoncepčnosti tohto návrhu lebo my celú túto schôdzu, ktorú vedieme, každý jeden materiál bol o nekoncepčnosti. A potom z toho vyplývajú takéto problémy, že sa to predlžuje alebo sa to vôbec neschvaľuje. Uvediem konkrétny príklad. Po mojej výzve ministrovi sociálnych vecí, aby zastavil zneužívanie v sociálnych podnikoch, tak mi odkázal, že klamem a keď jeho kolega, minister Taraba, povedal to iné, tak obra...pardon, keď jeho kolega Taraba povedal to isté, tak obrátil rétoriku a predložil návrh, ktorý po masívnom odpore sám oklieštil a poslal do parlamentu. Napokon sa o ňom ani v pléne nerokovalo, o tom návrhu, pretože z celého jeho návrhu zostalo len jediné opatrenie, a to je zníženie vyrovnávajúceho príspevku. Aj to nakoniec stroskotalo, keď jeho vlastní poslanci stiahli tento návrh z rokovania a spolu so zvýšením DPH pre sociálne podniky, ktoré tiež neschválili. Domček sa rozsypal. A ja sa pýtam, a toto nie je babráctvo? A napriek tomu všetkému ma minister obviňuje, že pri tomto jeho zbabranom procese mením názory. To je neuveriteľné. Ale bodka na záver bola, čo na to minister financií. No povedal, že on nebude horúce gaštany za neho ťahať z ohňa alebo inými slovami, tak sa to nerobí do psej matere.