Dobre, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, vážený predsedajúci, vážené poslanecké kolegovia, kolegyne, mrzí ma, že začnem niečím a budem hovoriť prvých 20 minút o niečom, čo asi nikomu nebude dávať zmysel, bez toho, aby som sa k tomu dopracovala, až teda na záver, kde sa ten príbeh možno, verím, dúfam, vyskladá. Vráťme sa teda... (reakcia z pléna), prepáč (rečníčka sa zasmiala), okej.
Vráťme sa úplne, úplne na začiatok a ja sa vrátim ešte úplne, úplne na začiatok, do svojho školského obdobia, aby som vám vysvetlila, že prečo je trestné právo taká alchýmia a že prečo má zmysel baviť sa o ňom v tom kontexte, ako teda budem o ňom hovoriť zrejme teda až ráno. Sa vám úprimne priznám, že ja keď som bola na škole, a veď pán minister bol môj učiteľ, tak ja som nikdy, nikdy nezamýšľala, že budem robiť advokáciu, ani nič podobné, všetky predmety ma bavili, so žiadnym som nemala problém, ale ja som si predstavovala, že skončím školu a pôjdem do ústavu štátu a práva za nejakých 500 eur, tuším, vtedy to bolo, ale ja som proste chcela robiť presne to, čo je podľa mňa že najťažšou úlohou práva, hej? To súvisí s takým tým, s tým ešte rímskym, hej, že ius est ars boni et aequi, že umenie dobrého, dobrého a spravodlivého, že aby sa našla tá správna hranica, to som chcela skúmať, medzi tým, kde je sloboda jednotlivca, kde na druhej strane môže štát do nej zasahovať, lebo plní nejakú všeobecnú regulatívnu a ochrannú funkciu a kde teda je taká tá výsostná, hej, doména štátu, v ktorej sa realizuje výlučne štát. Toto bolo presne pre mňa a dodnes je, sa priznám, že absolútne vzrušujúcou témou. A vedela som, že pri občianskom práve, pri autorskom práve, áno, možno v nejakých ilustratívnych výsekoch by som sa, hej, musela vysporiadať s touto dilemou, ale nikde ju tak nemáte šancu rozvíjať v plnej kráse ako práve pri trestnom práve. Trestné právo je nádherné v tom, že stoja voči sebe tri základné záujmy, ktoré sú navzájom kontrapozičné, ale pritom oprávnené, a teraz tou úlohou zvlášť zákonodarcu je, že aby to na lekárenských váhach vybalansoval tak, že teda bude mať trestné právo aj tú funkciu regulatívnu, aj represívnu, čiže potrestať páchateľa, ale aj teda nejakú odstrašujúcu a preventívnu a zároveň, ako som povedala, musí vyhovieť tým trom navzájom si kolidujúcim za tým oprávneným záujmom, hej? Ja ich skúsim teda aj popísať.
Na jednej strane máme, máme záujem štátu, ktorý chce, aby sa chránili hodnoty, ktoré sú preňho natoľko dôležité, natoľko významné, že je ochotný na ich ochranu nasadiť najtvrdšie nástroje, ktoré má, a tie sú práve v trestnom, v trestnom práve. Je zároveň v záujme štátu, aby sa poskytla teda aj ochrana obetí, preto prokurátor preberá to zastúpenie, hej? Keď je už konaní pred súdom, aby teda bolo zabezpečené jej právo na účinné vyšetrovanie. To je koniec koncov možno aj ten druhý záujem, že obeť má právo, poškodený má právo na to, aby bola jej vec spravodlivo prejednaná a dostala možno nejakú mieru zadosťučinenia tým, že bude páchateľ potrestaný.
No a v neposlednom rade je tu záujem páchateľa, ktorý musí proste, pri ktorom musíme myslieť na to, že áno, chceme ho potrestať, áno, chceme tým vyslať nejaký odstrašujúci efekt spoločnosti, áno, aj tá obeť má právo na satisfakciu, ale tá sankcia nesmie zájsť nad mieru nevyhnutnú do jeho základných ľudských práv a slobôd, a v tomto je tá alchýmia.
Preto keď sa akákoľvek trestná reforma robí, je proste pre mňa neuveriteľné, nemožné, hej, že aby neprebiehala s tým, že vo vitrínke, niekde vo svätyni máme tieto tri základné teda, hej, hodnoty, o ktoré sa teda musíme usilovať dostať do nejakej rovnováhy, a nemôže sa stať, že my spustíme trestnú reformu a trestný proces, ktorý ide ako buldozér, hej? A na konci dňa, a ja, okej, budem úprimná, si myslím, že to bol zámer, sa to vychýli nevídaným spôsobom v prospech páchateľa. Hej, že lebo to má toľko potom ďalších, ako my hovoríme, side effects, vedľajších účinkov, že sa takto budeme stretať podľa mňa raz pri kvôli týmto krádežiam, potom pri, hej, daňovej delikvencii, lebo už to tu teda bolo spomínané, sú tam tiež nejaké nášľapné míny a tak ďalej a tak ďalej, postupne ich budeme v procese objavovať, pretože vtedy keď sme toto mali riešiť, vtedy keď sme mali naozaj myslieť na tieto tri základné kľúčové hodnoty v tej vitrínke, tak sme mali na mysli nejaké úplne iné ciele, úplne iné hodnoty, ktoré sme povýšili.
A ten môj teda, hej, nasledujúci, nasledujúci prejav mal byť takou praktickou ilustráciou toho, o čom hovorím aj teda v kontexte, v kontexte toho horalkovho zákona, tak uvidím, koľko z toho, koľko z toho skúsim.
Dobre, mali sme jednu nevýhodu, to treba priznať, pri tej tvorbe trestnej reformy a máme ju dlhodobo, tá tu je za, za všetkých vlád, že nedisponujeme, hej, nejakými kriminologickými alebo kriminalistickými analýzami, čo je to, čo som hovorila, myslím, že už v minulej rozprave, že my by sme mali poznať, odkiaľ tá kriminalita toho-ktorého trestného činu a skupiny páchateľov pramení. Malo by tomu teda predchádzať nejaký rešerš odborných dát a zistení, ktoré si dáme teda na stôl. Mali by sme mať dostatočne premyslené, že ak tuto trošku, lebo viete, to je ako butterfly efekt, hej, že ten efekt motýlích krídiel, že ak tuto to trošku posunieme, že aký domino efekt to spraví na ostatné časti, vrátane teda personálneho substrátu, ktorý to potom bude musieť v tej praxi vykonať, hej, že mali sme mať jednoznačne zrátané, že my ak, hej, v konečnom dôsledku upravíme tú sankčnosť tak, že sa nám obrovská časť toho, čo bolo vtedy trestné, zosype na priestupkové orgány, že či my na to máme kapacity? Či my máme kapacity na to v Policajnom zbore, aby sa tá časť kriminality, ktorú dovtedy riešili špecializované orgány, naozaj mohla rozliať na tie, na tie miestne príslušné bez toho, aby to narušilo schopnosť odhaľovať trestné činy, naozaj ich aj, aj teda správne kvalifikovať.
A toto bola tiež ďalšia vec, teda ktorú sme, okrem toho, že sme nemali vo vitrínke tie základné, hej, hodnoty, ktoré nás celým tým procesom mali viesť, sme nemali ani také tieto praktické veci, hej, nastavené a zodpovedné, zodpovedané. Ja si veľmi dobre pamätám ešte na výbor brannobezpečnostný, kde sme si prizvali pána ministra vnútra, kde som sa konkrétne aj ja na to pýtala pri zrušení NAKA, hej, že čo teda má byť tým želaným následkom, ak budem veľmi neutrálna a budem so všetkými ušami a očami zatvárať oči nad tým, že je tam nejaký iný postranný úmysel, že povedzte mi normálny, racionálny akože dôvod, čo teda sa tým zlepší v Policajnom zbore. Dostala som odpoveď, že policajtom chýbajú ponožky, hej, a že teda sa tým pádom rozšíri počet vyšetrovateľov. O rok, o rok neskôr sme, neskôr teda toho, tejto diskusie sme v situácii, kedy teda neviem, či máme viacej ponožiek, ale vyšetrovateľov asi nie, a kedy sa tie problémy v Policajnom zbore a ich kapacít ešte teda viacej vyostrili. Aj keď, áno, kvitujem, že sa o niečo začína zlepšovať tá náborová, náborová politika.
Čiže v tejto situácii, v akej sme boli, že sme na to nemali vytvorené ani personálne, ani odborné predpoklady, sme prišli s reformou, ktorá to celé zobrala ako orný hák, hej, a keď hovorím o ornom háku, mám práve na mysli ten súbeh, tú synergiu tých viacerých úplne takých, takých, že čo išli skrz na skrz prerezávajúcich ten trestný systém opatrení, ako bolo znižovanie trestných sadzieb, zvyšovanie hraníc škody, zrušenie priestupkovej recidívy krádeže, preferencia alternatívnych trestov, avšak teda bez toho znovu, aby sme mali adekvátne vyhodnotenie kapacít a dopadov, skrátenie premlčacích lehôt a tak ďalej a tak ďalej. Čiže ten problém, ktorý dnes riešime, ako som povedala, nie je nejakým osamelým incidentom, ktorý sa tu teda zrazu vynoril a my ho opravíme a už teda budeme, budeme, hej, všetci mať, hej, ten pocit, že veď sa to trestné právo dobre nastavilo. Tuto akurát jeden bug sa akože objavil, ale naozaj toto nie je nejaký bug the feature. Je to proste základný element toho nastavenia trestného práva tak, ako ho máme, tak, ako ho máme teraz.
Čiže tie účinky toho, ako som spomenula, toho orného háku sa vzájomne naakumulovali. Je to niečo teda ako tá povestná košeľa, keď si zapínate zle gombíky, hej? A teraz tuto tá horalková kriminalita je ten prvý gombík, ktorým zisťujeme, že nám nesedí, hej? A budeme teda postupne podľa mňa, podľa mňa zisťovať, zisťovať ďalšie.
To je teda taký ten úplný úvod o tom, čo som vám chcela povedať, že prečo je tak veľmi dôležité, aby sme k trestnému právu pristupovali s takým útlocitom. Keby si to zaslúži občianske právo, že ho rekodifikujeme od, kokos, akože ani ja už ani neviem, odkedy ho rekodifikujeme, a keď si zaslúžilo, a chvalabohu, že si zaslúžilo rekodifikačnú komisiu, že tam naozaj v prvom rade to riešili odborníci, odborníci, nie pán samostatný, pán Burda, hej? A to hovorím ako niekto, komu je, koho, ho mám za školiteľa, hej, bez žiadnej akože negatívnej konotácie. Proste jeden pán, hej, dekan, hej, ešte k tomu s názorom, ktorý je komplet odlišný od ostatnej odbornej obce, nie sú odborníci. Hej? Toto mimikry, prosím vás, ako neurážame svoj intelekt.
Čiže keď už sme teda obišli tie, ako som povedala, základné predpoklady, ktoré dnes môžeme našťastie badať, že sú prítomné pri príprave rekodifikovaného Občianskeho zákonníka, tak ma mrzí teda, že o to viac sme ich mali mať prítomné pri rekodifikácii alebo pri teda reforme trestného práva a nemali sme. A to, čo sa vlastne, hej, jedna z tých prvých vecí, ktorá sa stala, je, že trestné právo, a to je pre mňa najväčšia boliestka, že stratilo odstrašujúci efekt. My sme zobrali proste trestnému právu jeho jednu proste z najesenciálnejších funkcií, lebo on, to nie je iba o tom, že veď ty urobíš toto a ten štát rovnakou mierou ťa potrestá. To sa rieši v občianskom konaní, hej, že keď zoberiete tri jablká, tak musíte vrátiť tri. Nemôžete sa bezdôvodne obohatiť, hej? Tuná proste platí, že keď vytnete dve, štát musí zabezpečiť, aby ste dostali tretiu. To je ten, tam nemôže byť tá, hovorím to symbolicky, hej, že tam musí byť ten odstrašujúci efekt, že áno, ten štát nedovolí, aby už niekto druhý toto pokúšal. A my sme sa teda dostali do situácie, znovu teda budem to ilustrovať aj na viacerých konkrétnych paragrafoch, ale asi teda až zajtra, do situácie, kedy, kedy naozaj nie je ten páchateľ, hej, nejak strašne vyplašený možno tým, čo niekedy tak zdravo, hej, čím zdravo plašilo trestné právo. A nie je to tým, že by mu niekto povedal, že počúvaj, že teraz sa ti naozaj oplatí vylúpiť toto zlatníctvo, to je taká, prepáčte za výraz, akože hlúposť ako keď niekto tvrdí, že, viete, tí Rómovia si robia deti za dávky, oni nemajú dunstu, ako sa zmenila legislatíva, hej, že to je absolútne iný vzorec, hej, že oni potrebujú tu a teraz prežiť a keďže tam nie je žiadna iná perspektíva na sebarozvoj a jediné, čo tam tí ľudia proste, hej, aj mladí ľudia môžu a čo je ten gamechanger v ich živote, teda je, že si splodia dieťa bez nejakej veškerej kontroly a plánovania a fakt to nie je o tom, že by to mali vyrátané. Na konci dňa, keď to prerátate, tak to ani nevychádza, vychádza to potom na osobu, ešte menej získali tou dávkou, tak rovnako aj tuto, hej, platí, že tu, tu neexistuje naratív, ktorým my, hej, niekoho, kto normálne, usporiadane žije, verbálne dokopeme do toho, aby sa rozhodol, že on ide radšej teda vylúpiť zlatníctvo, hej? Že tam tá, tam tá argumentácia o tom, že ako chudáci tí ľudia vlastne nechceli, dobré životy viedli, ale táto opozícia ich teda presvedčila. Koľko tu hovoríme v tomto pléne o rôznych témach smerom ku vám a teda nič sa nám nepodarilo vás presvedčiť a máme zrazu takú moc, že dokážeme presvedčiť ľudí, ktorí v skutočnosti vôbec nechceli byť páchateľmi trestnej činnosti, teda že len pod tlakom našich rečí sa jej, sa jej dopustili.
Ja som teda povedala, že právo stratilo odstrašujúci efekt a teda keď vylučujem, že by to bolo pod vplyvom povzbudzovania opozíciou, tak je to v prvom rade tým, čo som spomenula už vo faktickej, že my sme naozaj veľmi pozvoľnili, ak to tak veľmi, hej, decentne poviem, tie zásady ukladania trestov. Viete sami, že sme to tam šibrinkovali ešte aj s tým, že od akej hranice hornej sadzby má byť teda uložený trest odňatia slobody, sa to tam menilo. Myslím, že pán predsedajúci vtedy doniesol pozmeňovák na konci, ako sme to, v tom ešte aj v tejto, v tejto časti upratovali a upravovali. Čiže tuto, hej, je ten prvý pes zakopaný, že ak je dnes ten systém nastavený tak, že môžete urobiť relatívne dosť veľa zloby, ak to tak ľudovo poviem, kým bude ten Policajný zbor pri tých všetkých podcenených kapacitách, ktoré má, sa s týmto vaším prípadom zaoberať, nevraviac teda, že ak pôjde, ak pôjde o nejaký, hej, prečin alebo teda niečo menej, menej vážne, tak to budú riešiť na obvode v Dúbravke, hej, že koho to vlastne veľmi odplaší?
Mám tu aj takých pár príkladov, kde teda nejde o také úplne banálne, banálne príklady, kde sa naozaj ukazuje, že sa, keď poviem znovu to slovo háklivé, že oplatilo, ale zrejme tomu človeku, čo to spáchal, takto nad tým rozmýšľal, ísť aj do väčších, väčších čísel a väčších deliktov, je to trestný čin daňového podvodu podľa § 227a Trestného zákona, kde sa teda spodná hranica zvýšila z 2 660 eur na 20-tisíc eur. Pri podvodnom vylákaní vratky do 20-tisíc teda nepôjde, pôjde o správny delikt, hej? A v rozmedzí od 20 001 eur až po 250-tisíc eur sa začne uplatňovať trestná sadzba šesť až tri roky. No a teda k tomu konkrétnemu prípadu, sekundu, len si to zoscrollujem, lebo ich tu mám viacero. Áno... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
