6. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pán Sulík uviedol, že tento spôsob debaty má význam aj vo vzťahu ku voľbe prezidenta. A mal pravdu v tom, že Peter Pellegrini ako utajený kandidát sa iniciatívne k ničomu z toho, čo sa deje tu v tomto priestore, nevyjadruje. A preto som bola prekvapená, ako neskrývane dal Peter Pellegrini najavo, že demokraciu vníma ako tyraniu väčšiny. V sobotných dialógoch 16.12. sa totiž prihováral ľuďom, ktorí sa zúčastňujú protestov. Tým že im vysvetľoval, aká zbytočná je ich účasť, aká zbytočná je naša snaha, teda snaha opozície, lebo na konci dňa rozhodne koaličná väčšina a schváli to, čo chce. Obzvlášť ma podráždilo a bolo to odpudivé, ako brnkal na temné stránky duší ľudí, keď vyzýval na neúčasť na protestoch, lebo vraj účastníkom nebude môcť byť včas doručená pomoc vo forme dotácií rôzneho druhu. Zdá sa, že Peter Pellegrini si vôbec nevie predstaviť, že na niektoré skupiny ľudí takéto prízemné argumenty vôbec nefungujú. Budúci prezident by mal byť človekom úplne iných hodnôt a vlastností, než sú sklony k pohŕdaniu hodnotami demokracie a sklony k vydieraniu hrozbami, že ľudia nedostanú svoj krajec. To je všetko.

Vážený pán kolega Sulík, už to, že vám môžem povedať pán kolega a nielen vám, ale hocikomu napravo a naľavo je veľká česť pre mňa. Tak vďaka za to.
Vy ste spomínal, že veľmi rýchlo sa to snaží vládna koalícia preplašiť cez zrýchlené konania a pred Vianocami, aby si to nikto nevšimol, no všimli sme si. A potom ste sa pustili do licencií na produkty obranného priemyslu. A produkty dvojakého použitia, teda na licencie na tieto produkty. Viete, pán Sulík, nech by som ako chcel, tomu čo ste dneska tu predniesol, som málo čo rozumel. Ja som učiteľ, riaditeľ, športovec a tejto špeciálnej téme teda nerozumiem, ale prečo by som mal? Prečo by som ja mal rozumieť nejakým špeciálnym produktom a obrannému priemyslu? Dnes sa venujeme kompetenčnému zákonu, kde sa na začiatku zdalo, že sa ideme rozprávať o športe a školstve, že ideme otvárať kompetencie niektorých ministerstiev, nastavenie v školstve. Tomu rozumiem a toto som ja chcel trošku preosiať cez to, čo vo svete funguje. Trošku analyzovať, porovnať procesy a možno prispieť svojou troškou k tomu, aby sme aj šport a školstvo nastavili čo najlepšie. Ale, ale, keď k tomu zrazu prilepili nájomné byty a špeciálnu techniku a potom sme sa tu začali baviť o Úrade nad dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ja som sa vtedy trochu stratil. Teda nie trochu, ja som sa stratil úplne. Jako keby som ani nebol v Bratislave, ale niekde v Mongolsku v stepi, lebo tu sa pri jednom zákone, ktorému sme dali názov, že ministerstvo cestovného ruchu a športu riešia licencie na zbrojársky priemysel. Tak takto, pán Sulík, tomu ja nerozumiem a nemôžeme za toto my zahlasovať.

Mne sa veľmi páčil ten príklad s tou motorovou pílou obrazný ako ten, myslím, že z Argentíny, jak si dobre pamätám, kandidát kandidoval a povedal, že urobí krátky proces s prebujnelým aparátom. Tak niečo obdobné paralelne sedí aj na koalíciu, ktorí tiež v podstate mohli kandidovať, tak obrazne s motorovou pílou, lebo v podstate tak režú a rúbu ten legislatívny proces. Už teraz by sa dala celkom plná nástenka hanby toho, že koľko legislatívnych skrátených legislatívnych konaní sme tu mali a mali vlastne falošné odôvodnenia. Že sa jedná o napríklad nejaké závažné hospodárske škody, ktoré nám hrozia. No proste masaker motorovou pílou v Národnej rade, ktorý sa našťastie nedarí, lebo máme možnosti to rozobrať do šróbiku a pozrieť sa pod kapotu tomu, čo pripravili, aby rýchlo prešlo a zisťujeme, že sú to nekvalitné návrhy a napríklad aj tento a osobne dúfam napríklad, že taký ďalší, ďalší návrh na ďalší masaker motorovou pílou pre monopolný úrad sa nepodarí. Dúfam, že pán Michelko si to rozmyslel a nevystúpi so svojím pozmeňovacím návrhom a že sa nepokúsi tento nezávislý úrad v podstate vrhnúť do područia vlády. Takže uvidíme, že čo nás čaká ďalej. Máme avizované legislatívne smŕšte od ministra životného prostredia, tak dúfam, že ho vianočné, vianočná nálada, vianočný čas, aj keď šak to je také zbožné prianie, že by ho to odradilo a vrátili by sme sa k štandardnému legislatívnemu procesu.

Pozdravujem všetkých kolegov. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Sulík tu spomínal jednu vážnu vec a to, že ministerstvo obrany sa, si začne schvaľovať, čo sa týka vývozu zbraní. Začať si schvaľovať veci samo sebe, teda ak som to správne pochopil, som to nejak presne neštudoval, ale vnímam to ako dosť nebezpečnú vec. Pretože spomeňme si na prípad spred niekoľkých rokov, keď sa slovenské zbrane alebo zbrane, ktoré boli repasované na Slovensku, išlo o húfnice Dana, zrazu objavili v konflikte medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Bolo to na azerbajdžanskej strane. Aby sme si to osvetlili, tak v tej, v tom čase bolo embargo, bolo embargo všeobecné na vývoz zbraní do Azerbajdžanu. A ony sa tam napriek tomu tie zbrane dostali. A dostali sa aj vďaka tomu, že ministerstvo hospodárstva vydalo povolenie. Leteli dokonca tie zbrane z Bratislavy a tá finta bola v tom, že nesmerovali priamo do Baku, ale smerovali do Tel Avivu do Izraela, tam, samozrejme, embargo neplatilo a tam po pár hodinách sa preložili na iné lietadlo. Teraz to už presne neviem, ale na to isté, tie zbrane leteli veselo do, do Azerbajdžanu. A keď sa dnes pozrieme, aká je situácia v tejto oblasti, tak vidíme, že bola tam, bol tam ďalší, ďalšia etapa vojny a Azerbajdžan obsadil celý Náhorný Karabach, 100-tisíc Arménov muselo ujsť z tejto oblasti. A ostala z toho taká pachuť, že sa tam objavili aj zbrane, ktoré, ktoré mali pôvod alebo ktoré sa repasovali na Slovensku. Takže z tohto pohľadu vnímam ako dosť nebezpečnú vec, ak by sme ponechali tie kompetencie tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Richard, hovoril si o farizejstve Petra Pellegriniho a absolútne s tebou súhlasím. To je neskutočný človek. Naozaj to je, to je taký farizej, že, že svet takého možno ani nenosil. Ale mne príde potom také zvláštne, že s tým farizejom sa po chodbách ty aj s Cigánikovou vytešujete, vybavujete. A ja som veľmi rád, že teraz aj kolegovia z Progresívneho Slovenska vidia, kto je a čo je Peter Pellegrini, s ktorým chceli spolupracovať. Ja si neviem predstaviť, že by, že by Peter Pellegrini bol vo vláde a spravil to isté. Čo by ste boli spravili, kolegovia, keby tam dal toho Šutaja Eštóka a boli by takto, chceli tiež znásilniť vyšetrovanie? Ja si to neviem predstaviť. Vôbec.
A súhlasím s tebou, že ako vedú tú schôdzu, no to je čistá katastrofa. Vôbec nedávajú pozor. Vybavujú sa. A moje emócie sú také. Budem o tom ešte aj rozprávať. Ale ja naozaj reagujem, reagujem veľmi emotívne niekedy. Ale nie preto, že by som chcel ublížiť, ale preto, lebo nemám rád nespravodlivosť. Aj včera. Danko vôbec nepočúval. Danko vôbec nepočúval, čo sa tu deje. A kolegyni z Progresívneho Slovenska začal rozprávať, veď aby rozprávala k téme. No ona rozprávala k téme. Tak som ho upozornil, rozpráva k téme. Začal mi nadávať do gádžov. Tak som mu povedal, že vy tam sedíte ako gádžo. Riško, ty si mňa dodžubal, mňa, že vykrikujem. A jemu si nepovedal, že prečo, pán Danko, nadávate ľuďom do gádžov. Pamätáš si, Richard, ako som ťa ja tu pred tromi rokmi, ja tu obhajoval jediný. Nikto z tvojich kolegov ťa neobhajoval, keď ti nadávali za Kočnera? A chcem veriť, že to, čo som rozprával, že si sním bol iba raz a že si sa obhájil, je pravda, Richard. Tomu chcem veriť. Čiže ja ťa budem, Richard, obhajovať, keď si, keď si budem myslieť, že si spravodlivý, ale toto, čo ty predvádzaš aj s Cigánikovou na chodbách s tým Pellegrinim a tu povieš, že je farizej, Richard, povedz mu aj do oči, že je farizej. Povedz mu, čo si o ňom myslíš. Lebo vieš, túto politiku, čo robia niektorí kolegovia, ja nebudem robiť. Ja keď je niekto zlodej, tak mu poviem: Ty si zlodej!

Richard, ďakujem pekne za tvoju rozpravu. Celým tvojím vystúpením sa niesol zdravý sedliacky rozum a presne ten zdravý sedliacky rozum je to, čo chýba vládou predloženému návrhu kompetenčného zákona. Pekne si to ilustroval na vy... na vytváraní nového ministerstva športu a cestovného ruchu alebo cestovného ruchu a športu, ja neviem, jak sa dohodli na tom názve, každopádne vytvorili ďalšie ministerstvo, tu platí presne, čo si povedal, čím zaostalejšia krajina, tým viac miništer... ministerstiev, čím rozvinutejšia, tým menej, no ono to vlastne dosť ukazuje aktuálne smerova... aktuálne smerovanie Slovenska. Po druhé, spojili do seba absolútne nesúvisiace veci, jediným viditeľným pojítkom je to, že pán predseda SNS Danko má aj v športe, aj v cesto... v cestovnom ruchu silné kontakty, takto by som to slušne politicky korektne pomenoval, a ja považujem šport za extrémne dôležité, špeciálne masový šport, ale myslím si, že aj vrcholový šport je vo vyspelom svete dôležité dokonca odvetvie ekonomiky, bohužiaľ, obávam sa, že práve zavádzané alebo vytvárané ministerstvo z DNA SNS-ky, bohužiaľ, šport ani, ani krajinu dopredu neposunie, svedčí o tom aj to, že ani pán Danko a nepočul som ani nikoho iného z SNS, aby k tomuto vystúpili, koalícia zároveň hovorí o naťahovaní rozpravy, padajú tu otázky, padá ich veľa, ale neprichádzajú žiadne odpovede. No možno keby prichádzali odpovede na otázky, možno aj tá rozprava by bola následne kratšia. Ďakujem.

Áno, ja už som na rade, ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Sulík, začali ste s tým, že táto debata má zmysel a že nie je o vyťahovaní hriechov, ale že tento zákon sme podrobili skutočnej analýze. Áno, toto je pravda a je to potrebné v čase, keď vláda posiela do parlamentu zákony v skrátenom legislatívnom konaní, lebo my sme sa snažíme vyniesť na svetlo to, čo by tieto návrhy znamenali, ale to sa malo stať v normálnom legislatívnom procese. Chcem sa zastaviť ešte pri tom, čo ste hovorili o exportných licenciách a o narušení toho systému, ktorý bol doteraz. Povedali ste, že ministerstvo obrany samotné je obchodník so zbraňami, má licenciu na obchodovanie so zbraňami a po novom budú posudzovať samých seba. Toto považujem tiež za choré a neprijateľné. Právo veta tu by malo ostať na ministerstve zahraničných vecí, ktorí majú odborníkov, ktorí to robia dlhodobo. A ja nevidím ani v dôvodovej správe dôvod, aby sa táto kompetencia ministerstvu zahraničných vecí odňala. V dôvodovej správe sa píše, že: Domáci bezpečnostný a odborný, obranný priemysel je významnou súčasťou bezpečnostnej architektúry štátu, pričom svoju nezastupiteľnú úlohu plní predovšetkým v oblasti zabezpečenia výrobných schopností v čase krízových situácií a ohrozenia bezpečnosti Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje v zákone o obchodovaní s určenými výrobkami precizovať pôsobnosť kontrolných orgánov ustanovených týmto zákonom týkajúcich sa ochrany obranných záujmov Slovenskej republiky. Precizovať pôsobnosť kontrolných orgánov neznamená dať absolútnu kompetenciu o obchodovaní so zbraňami ministerstvu a ministrovi obrany.

Pán poslanec Sulík, mňa, neviem, či je vhodné to teraz hovoriť, ale mňa naozaj zaujímal, zaujalo, že existuje krajina, ktorá má 45 ministerstiev. (Reakcia poslanca Sulíka: „Štyridsať, štyridsať, ak by náhodou...") Šty... pardon, naozaj neviem, či je to tu vhodné hovoriť, že 40 ministerstiev, aj takáto krajina existuje. No ale je jasné, že najvyspelejšie krajiny v Európe a vo svete sú krajiny, ktoré efektívne spravujú alebo efektívne funguje aj tá veľkosť inštitúcií a počet inštitúcií je naozaj urobený optimálne a nezáleží na tom, aké, aké veľké sú tie byrokratické štruktúry, tak bude aj tá krajina fungovať. Práve naopak, čím je to efektívnejšie, čím je menšia tá štruktúra, tým lepšie tá krajina, krajina funguje. Najlepšie to je, je možné ukázať na, na Švajčiarsku, ja som bol na jednom pobyte, kde, kde v Švajčiarsku v jednej samospráve bola taká schôdza a každý účastník schôdze, a tá záujem verejnosti bola obrovská, dostal celý rozpočet vytlačený v takej knihe a celá tá schôdza bola o tom, že, že koľko, na akú položku tých peňazí sa minula. A mňa veľmi prekvapilo, že tam polhodinu rozoberali nákup toaletného papiera pre tú samosprávu a tí ľudia sa rozčuľovali, že koľko veľa toho toaletného papiera sa minie na tú samosprávu. A ten, ten primátor tam naozaj musel vysvetľovať, že, že to neni len ako na inštitúciu, ale že to je aj do verejných záchodov a, a do všetkých centier cestovného ruchu, ktoré spravujú, a vlastne toto nám hovorí o tom, že, že aké, aké je skvelé, keď má účasť verejnosť na rozhodovacích procesoch, aj na kontrolných procesoch a presne takýmto spôsobom. A to je, to je ten opak, že my tu také dôležité veci vytiahneme ráno z rukáva a v skrátenom volebnom konaní to chceme urobiť za 24 hodín.

Ďakujem pekne za slovo. A ďakujem pekne za, za všetky pripomienky.
Pán Čaučík, jednu vec by som chcel poopraviť, vy ste povedali, že po novom budú posudzovať sami seba, oni už aj dnes sú jedni z piatich posudzovateľov a teda posudzujú čiastočne sami seba, toto sa príliš nezmení, ale po novom oni budú vedieť blokovať všetkých ostatných, resp. vetovať všetkých ostatných, čo doteraz nevedia. A po druhé, oni na medzinárodnej úrovni nenesú žiadnu zodpovednosť za to, že či niečo vetovali alebo nevetovali, lebo vysvetľovať to bude naďalej chodiť ministerstvo zahraničných vecí. No a špeciálne, ja teda sa snažím odlíšiť od systém, od, od osôb, ktoré sú tam obsadené, viem si predstaviť, že keď, povedzme, by koalícia došla s nejakým dobrým systémom, ale na začiatku by tam boli nejaké osoby, ktoré, povedzme, my by sme tam nedali, tak v poriadku, hlavne, že ten systém je. Ale občas treba aj na to prizerať. No a my sme zažili ako Robert Kaliňák osobne zneužil štátnu moc napríklad na únos, únos Vietnamca a ešte tam bola aj výbušnina (povedané so smiechom), niekto, nejaký slovenský turista mal výbušninu niekde na lete, keď letel do Kanady a takéto veci. Čiže jednak ten systém je zlý, lebo obchodník so zbraňami bude mať zrazu právo veta a špeciálne je to ešte horšie, keď si pozreme, že kto je minister obrany.
Mám ešte chvíľku času, tak, Jozef Pročko, tebe by som chcel povedať, že ja s Petrom Pellegrinim nič neriešim, ani len na grémia nechodím, chodí tam šéf nášho poslaneckého klubu, tak určite ja sa teda tu s ním nejak nevybavujem a čo chcem, ak niečo chcem mu povedať, tak mu to aj určite poviem.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja teraz prenesiem túto rozpravu zase do inej témy, ono je to celkom magické ako, o čom všetkom dokážeme úplne autenticky hovoriť, aj pri takomto zákone. Vláda týmto zákonom plánuje nechať, v prvom rade vzniknúť nové ministerstvo cestovného ruchu a športu. Samozrejme, ako vieme, ide tak urobiť v skrátenom legislatívnom konaní aj napriek tomu, že na to neexistuje objektívny dôvod. Nie sú splnené základné podmienky. Nie sme v mimoriadnej situácii, nehrozia zásadné hospodárske škody, nie sú ohrozené bezpečnosť ani základné ľudské práva a slobody. Tento návrh sa teda vyhne medzirezortnému pripomienkovému konaniu alebo hodnoteniu napríklad Útvaru hodnoty za peniaze, ktorý by mohol spochybniť finančnú efektívnosť zriadenia takéhoto nového ministerstva. Vláda vo svojej dôvodovej správe uvádza: „Cieľom zriadenia Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky je posilniť a zefektívniť využívanie verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu a významne podporiť rozpoznateľnosť značky Slovensko ako bezpečnej turistickej destinácie a vytvoriť na zahraničných trhoch priestor pre plynulý rast príjmov tohto významného sektora domáceho hospodárstva. Podpora cestovného ruchu je úzko previazaná s rozvojom regiónov Slovenskej republiky, čím dôjde k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov v rámci Slovenska, udržaním existujúcich, ako aj tvorbou nových pracovných miest, čím sa zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a jeho jednotlivých regiónov."
Pre mňa osobne je zvláštne, že potrebujeme vymýšľať nové ministerstvá pre podporu cestovného ruchu na Slovensku a ešte s tým všetkým sa aj takto ponáhľať, ak zároveň nevieme využívať potenciál práve pre rozvoj cestovného ruchu, ktorý Slovensko má, a tým je slovenská príroda. A je ešte zarážajúce, zarážajúcejšie, že sú to práve nominanti strany, ktorá presadzuje vznik nového ministerstva, ktorí slovenskej prírode ško... škodia momentálne najviac. Naša príroda je niečo, na čo je drvivá väčšina z nás naozaj hrdá a láska k nej je jedna z mála vecí, ktoré nás spájajú, nech máme akokoľvek rozdielne názory v iných témach. Pohrávanie sa napríklad s myšlienkou zrušiť jeden z našich národných parkov, konkrétne Národný park Malá Fatra, pričom práve národné parky chránia tu najcennejšiu prírodu, ide proti akémukoľvek vlastenectvu, deklaráciám o obhajobe slovenských záujmov a v konečnom dôsledku aj proti cestovnému ruchu. Je jedno, či sa nateraz predstavitelia ministerstva životného prostredia nechali zastrašiť odozvou proti takýmto snahám, jedno je jasné. Nerozumejú, aká zásadná je príroda a prírodný turizmus pre rozvoj cestovného ruchu na Slovensku. (Ruch v sále. Zaznenie gongu.) Nevyrušujem vás? Vďaka. Ďakujem.
Preto si dovolím pomôcť si najdôležitejšou pasážou z príručky koncept prírodného turizmu v slovenských podmienkach dokumentu, ktorý vznikol ešte v roku 2019 aj s podporou Úradu vlády Slovenskej republiky a vtedajšieho úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Cestovný ruch v sebe integruje široké spektrum činnosti a odvetví, všetky formy cestovného ruchu predstavujú dôležitý ekonomický prínos pre lokálnu zamestnanosť a príjmy štátneho rozpočtu. Avšak práve prírodný turizmus je dôležitý nástroj pre udržateľný rozvoj, pretože umožňuje zapojenie súkromného sektora do miestneho ekonomického rozvoja a zároveň stimuluje a ekonomicky odôvodňuje ochranu príslušných miestnych prírodných zdrojov a zachovanie biodiverzity v území. Táto jeho úloha je obzvlášť významná práve v menej rozvinutých krajinách a odľahlých regiónoch, kde sú iné alternatívy ekonomického rozvoja spravidla limitované. Cestovný ruch sa stal celosvetovým fenoménom a jeho ekonomické účinky sa stali jedným z hlavným motívov jeho rozvoja. S rastúcim rozvojom najmä v tvrdých formách, čo je prudká investičná výstavba spojená s masovým cestovným ruchom, sa začali čoraz viac prejavovať negatívne vplyvy na životné prostredie a mieste komunity. Hľadanie súladu medzi prírodným prostredím a jeho ochranou a rozvojom cestovného ruchu sa preto stalo celosvetovo predmetom záujmu viacerých skupín expertov. V posledných desaťročiach sa prírodný turizmus stal najrýchlejšie sa rozvíjajúcou formou cestovného ruchu s priemerným tempom rastu 10 – 30 %. Jeho podiel na trhu cestovného ruchu predstavuje v súčasnosti okolo 20 %. Medzinárodné štúdie tiež uvádzajú, že 40 % globálneho hospodárstva je založené na biologických produktoch a procesoch, čím upozorňujú na to, že na zachovaní biodiverzity naozaj záleží. Rozvoj prírodného turizmu je v súčasnosti dôležitým nástrojom na zachovanie prírodného prostredia, v čom aj väčšina krajín zaznamenáva pozitívne trendy. Rastúci záujem o cestovanie do prírodného prostredia a menej narušených lokalít je aj výsledkom zvýšeného celosvetového záujmu o ochranu životného prostredia. Štúdia skúma.. skúmajúca vplyv biodiverzity na prírodný turizmus z 929 chránených oblastiach preukázala, že každé zvýšenie biodiverzity o 1 % súvisí s rastom cestovného ruchu o 0,87 %. Oblasti chránené pred biodiverzitu majú viac návštevníkov než tie, ktoré majú zmiešané využitie a symbióza biodiverzity a cestovného ruchu je možná pri vhodných stratégiách ochrany územia a ich manažmente. Z dlhodobého hľadiska je oblasť cestovného ruchu považovaná za silné a stabilné odvetvie globálnej ekonomiky za predpokladu investícii a rozvoja v otvorenom a udržateľnom systéme. Do roku 2027 bude toto odvetvie podporovať 380 mil. pracovných miest. Zvyšujúci sa podiel cestovného ruchu na globálnej ekonomike je tak dôležitým predpokladom, ale aj zdôvodnením na posilnenie ochrany prírody, biotopov a biodiverzity, ktoré sú zároveň nevyhnutným predpokladom jeho ďalšieho rastu. Cestovný ruch zohráva aj v Európskej únii dôležitú úlohu z dôvodu jeho ekonomického potenciálu a potenciálu pre lokálnu zamestnanosť, ako aj pre jeho pozitívny sociálny a environmentálny dosah. V roku 2014 pôsobil v európskom nefinančnom podnikovom sektore v odvetví cestovného ruchu každý desiaty podnik. Týchto 2,3 miliónov podnikov zamestnalo približne 12,3 miliónov osôb. Na podniky v odvetviach zaoberajúcich sa činnosťami súvisiacimi s cestovným ruchom pripadalo približne 9,1 zamestnaných osôb v nefinančnom podnikovom sektore a 21,5 % zamestnaných osôb v sektore služieb.
Prírodný turizmus je založený na prírodných destináciách s hlavným zameraním na chránené územia, najmä národné parky, a tradičné využívanie krajiny. Aj keď medzi prírodným turizmom a ochranou prírody existuje veľký prienik, tento nie je striktne obmedzený na chránené územia v správe štátu. Tradične využívané regióny so špecifickým prírodným koloritom, kultúrnymi a regionálnymi zaujímavosťami sú takisto z pohľadu potenciálu prírodného turizmu veľmi atraktívne a vyhľadávané. Pozitívny vplyv chránených území na ekonomiku a rozvoj regiónu bol už pomerne dobre zdokumentovaný.
Na druhej strane je potrebné uvedomiť si, že chránené územia sú z ekonomických dôvodov vyhlasované len výnimočne. Primárnym dôvodom ich vyhlásenia je ochrana biodiverzity pre ďalšie generácie. Medzi hlavné dôvody na ich vyhlasovanie sa radí zachovanie ekologickej integrity, ochrana biotopov a voľne žijúcich druhov alebo duchovné a kultúrne hodnoty. Ukazuje sa, že na to, aby mohla byť ochrana prírody efektívna a udržateľná, mala by byť aj ekonomicky silná, obzvlášť ak má ostať v konkurencii s inými, najmä s exploatačnými odvetviami, ako napríklad lesné hospodárstvo, ťažba nerastných surovín či poľnohospodárstvo. V tejto perspektíve má napriek slovenskej realite ochrana prírody veľmi dobré šance.
Existujúca sústava chránených území vie byť pre regionálne ekonomiky prínosná z viacerých dôvodov. Chránené územia ponúkajú príležitosť pre regionálny ekonomický rozvoj, pričom mnohé z prínosov zostávajú v lokálnej komunite a v regióne. Príklad národného parku Bavorský les v Nemecku dokazuje, že príjmy z turizmu môžu výrazne prevyšovať príjmy z tradičného obhospodarovania v podobe lesného hospodárstva a spracovania dreva a priama zamestnanosť môže byť až dvojnásobná. Miestny rozvoj na báze ochrany prírody umožňuje diverzifikáciu ekonomiky. Ekonomika založená na dôslednej ochrane prírodne hodnotných území a citlivo regulovanom cestovnom ruchu môže byť životaschopná a rentabilná dlhodobo, pretože jej realizovaním nedochádza k vyčerpávaniu zdrojov.
Celosvetovo sa manažment chránených území stále viac zameriava na začlenenie prírodného turizmu do konceptu fungovania chránených území. Manažment, ich manažment pritom musí rešpektovať konkrétne prírodné podmienky a limity územia na využitie v prírodnom turizme. V každom prípade vplyv prírodného turizmu na ekonomiku regiónu je výrazne pozitívny. Okrem pozitívneho vplyvu na krajinný obraz a povedomie o území má prírodný turizmus významný ekonomický dosah na región, a to z priamych aj sprostredkovaných príjmov z jeho návštevnosti. Ak sa aj po vypočutí týchto riadkov pýtate, čo je to teda ten prírodný turizmus, jedna z jeho definícií znie: Prírodný turizmus ako cestovný ruch pozostáva z cestovania do relatívne nedotknutých a neporušených prírodných oblastí so špecifickým cieľom v štúdiách, obdivovania a užívania si výhľadov, scenérií a divokej prírody. Stredobodom záujmu je teda príroda. Cieľom musí byť jej ochrana a časť z jeho príjmov musí prispievať k ochrane územia a k záchrane vzácnych druhov.
Všade vo svete je zárukou zážitkov s najvyššou hodnotou v rámci prírodného turizmu práve divoká príroda a na jej ochranu neprekvapujúco slúžia najmä národné parky. Afrika má svoje Serengeti, Severná Amerika Yellowstone, Latinská Amerika Amazonské pralesy, Ázia Sibírske lesy. V Európe sa posledné fragmenty divokej prírody zachovali práve v Karpatoch. Že je to aj, že je to tak aj na Slovensku, to je fakt, na ktorý by sme mali byť extrémne hrdí a vážiť si to. Pre návštevníkov je pritom najväčšou atrakciou najmä autentická príroda a voľne žijúce zvieratá. Prírodný turizmus má preto ako koncept prispievať k tomu, aby sa územia divokej prírody v Európe rozširovali a aby sa umožnil jej návrat do území, kde bola človekom zničená. Prísne chránené územia sú kľúčové aj z pohľadu zabezpečenia pokojnej atmosféry a možnosti nerušeného pozorovania zvierat. Na územiach, v ktorých sa realizuje ťažba dreva, poľovníctvo či výstavba, prichádzajú nielen o návštevníkov, ale zároveň aj o možné ekonomické benefity prírodného turizmu. Dobrým príkladom priorizácie prírodného turizmu je Kostarika. Tam už v 70. rokoch boli natoľko predvídaví, že sa rozhodli ochrániť celý komplex dažďového pralesu. Urobili tak pre ochranu prírody samotnú, ale aj preto, že ak by ho zničili, prišli by vďaka erózii o pôdu a hrozili by aj problémy so zachytávaním vody a teda aj s jej zásobami. Ale dôvodom bol aj ekonomický potenciál tejto ich dnešnej prírody a čas im dáva za pravdu. Za prírodou tam chodí obrovské množstvo ľudí, pričom turizmus neničí to, z čoho žije. Jedným z mnohých lákadiel je napríklad pozorovanie kolibríkov, akokoľvek smiešne by to určite súčasnému ministrovi životného prostredia prišlo, ktorý tak rád dehonestuje projekty ochrany prírody.
Aj na Slovensku máme pestré zastúpenie napríklad vtáctva, rovnako má schopnosť podporovať turizmus, ak sa to správne uchopí. Ale ak zničíme lesy, zmiznú aj zvieratá a vtáctvo a prídeme o to všetko na stáročia. A hoci v strane SNS majú radi slovenské a žiadne iné, tak pre mňa osob... a tak mňa osobne zaujal rozhovor s britským scenáristom Nigelom Marvenom, tvorcom filmov o divokej prírode, aj tej slovenskej, ktorý dvanásť rokov pracoval po boku známeho Davida Attenborougha. Nigel Marven sa vyjadril, že cennejšie sú živé vlky a medvede ako tie mŕtve. A hovorí z vlastnej skúsenosti, citujem: "Úspešné príbehy o ochrane prírody sú pre mňa úžasné aj preto, že v Spojenom kráľovstve sme o väčšinu biodiverzity prišli. Británia míňa milióny libier na obnovu lesov a prinavrátenie druhov, ako je napríklad orliak morský, ktorý u nás v minulosti vyhynul. Podarilo sa nám vrátiť aj bobry, z čoho sú všetci nadšení. Bobry sú totiž fantastickými ekologickými inžiniermi, ktoré prehradzujú rieky a vytvárajú mokrade. V nich sa zase môžu trieť ryby, žijú tam žaby a mnoho ďalších druhov. Na Slovensku máte bobry aj úžasné mokrade, takže by bolo skvelé ochrániť ich, kým tu sú." Nedá sa nesúhlasiť.
Ak nám ide o rozvoj cestovného ruchu na Slovensku, a to s dlhodobou udržateľnosťou, ja vidím úplne iné prínosné kroky, ktoré treba naliehavo podniknúť. Vznik nového ministerstva medzi ne ale skutočne nepatrí. Vláda v osobe ministra životného prostredia a nominanta SNS by mala napríklad trvať na dokončení zonácií národných parkov a nie vyhrážať sa ich následnou zmenou. Mala by využívať potenciál našich deviatich národných parkov, nie hroziť ich prehodnocovaním. Nemala by odvolávať expertných predstaviteľov a predstaviteľky inštitúcií ochrany prírody, ale udržiavať odbornosť v rezorte a snažiť sa priťahovať talenty. Nemala by strašiť a šíriť hoaxy o našich vzácnych šelmách, ale investovať do prevencie. Rovnako by nemala šíriť klamstvá o mimovládnych organizáciách, ktoré tu roky v ochrane prírody suplovali štát a robili naozaj záslužnú prácu. Nemala by navrhovať zníženie trestov za trestné činy proti životnému prostrediu na úroveň, keď usmrtenie ohrozeného druhu, ktorého na Slovensku môže žiť len niekoľko desiatok, by už viac nebolo trestným činom, pričom smrť každého jedinca ohrozuje zachovanie populácie druhu ako takého.
Toto by bola skutočná podpora prírodného turizmu ako perspektívnej oblasti cestovného ruchu a zároveň najvlasteneckejší možný krok v tomto ohľade smerujúci k ochrane toho najcennejšieho prírodného bohatstva, ktoré na Slovensku máme.
Ďakujem. (Potlesk.)