6. schôdza

Vďaka za slovo a dovoľte mi poďakovať aj kolegyni Mesterovej, Zuzke za to výborné vystúpenie.
Zuzka, pripomenula si tu reputačnú škodu a použijem aj slovo hanbu, ktorú sme už utrpeli nad, nielen touto novelou zákona, ale aj rôznymi inými vyjadreniami slovutného pána predsedu vlády a ministrov. Dodávam, že to zaradenie Slovenska a konkrétne pána predsedu vlády medzi tých dvanástich, použijem slovo vyvrheľov, na nedávnom ekonomickom samite v Davose pre všetkých Slovákov a Slovenky a vlastencov a vlastenky malo byť normálne že hanbou a mňa rozhodne to hnevá a irituje.
Dodávam však a už to predrečníci vrátane Zuzky spomenuli, že tu ide trošku viac ako o hanbu. Ten list Európskej prokuratúry, ktorý sme dostali 5. 12. 2023, ak sa nemýlim, aspoň vtedy bol zverejnený, hovorí veľmi jasným jazykom. Niektoré z navrhovaných zmien a doplnení slovenského Trestného zákona by už neboli schopné zabezpečiť, aby trestné činy proti rozpočtu EÚ boli na Slovensku trestané účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami. Účinnými, primeranými a odrádzajúcimi. A tie slová sú dôležité, pretože, samozrejme, nežijeme vo vákuu, žijeme v nejakom právnom prostredí, sme viazaní okrem iného aj smernicou Európskeho parlamentu z 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, a tie hovoria úplne jasne, že korupcia predstavuje obzvlášť závažné ohrozenie finančných záujmov Únie, ukladá členským štátom povinnosť stanoviť vo svojom vnútroštátnom práve trestné sankcie za podvody a s nimi súvisiace trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, a popisuje, ako majú tieto tresty vyzerať. Majú byť účinné, primerané a odrádzajúce. Ak vám to znie povedome, tak to preto, lebo presne tieto slová použila, použila Európska prokuratúra, keď nás varovala.
Dámy a páni, poslanci a poslankyne koalície, Európska prokuratúra nám hovorí úplne jasne: ten, táto novela, ako ju máme pred sebou, ide porušiť európsku smernicu, prídu finančné tresty vrátane možného zastavenia eurofondov. Veď tu nie je nič dvojzmyselného.

Ďakujem za slovo aj vám, pani Mesterová, za váš prejav.
Hovorili ste aj o znižovaní trestov. Nuž áno, tento návrh zákona bude mať dopad alebo vplyv aj na kauzy, ako je napr. kauza Gorila alebo kauza Mýtnik. To sú už všetko staré kauzy alebo kauzy s obrovským rozsahom, ktoré by bolo treba došetriť dopodrobna a vyvodiť z toho zodpovednosť, ale táto koalícia to nemá úplne v náture, vyvodzovať zodpovednosť, či už politickú, alebo aj tú trestnoprávnu. Ona sa zaštiťuje tým, že tie tresty sú napr. príliš vysoké alebo neľudské, tak ich treba napraviť, dať ich do tých správnych línií. Tých správnych línií napr. aj pre pána Bašternáka, ktorý teda bol prenajímateľom bytu pre pána premiéra a bude sa napr. tento zákon týkať aj jeho, táto generálna amnestia pre mnohých, pretože on má rozbehnuté konkurzné konanie, jeho majetok ešte neni speňažený a znovu sa bude môcť tento jeho prípad v tejto rovine otvoriť. Čiže aj jemu to bude vyhovovať, on tiež bude z toho profitovať. A to sú všetko ľudia, ktorí pochádzajú z obdobia, teraz vám prečítam citát, ktorý vznikol na súde od sudcu Bargela: "Keď už tu pán obhajca hovoril o právnom štáte, títo dvaja obvinení rozkryli taký monštruózny prípad korupcie, aký v našich dejinách na Slovensku nemá obdoby. Toto je megastroj korupcie a prania špinavých peňazí. Niečo neskutočné, ako to fungovalo a bolo kryté od roku 2006, neskutočné!" Takže po období pána Kaliňáka, kedy nebola korupcia na najvyššom poschodí, mali sme obdobie rozviazaných rúk polície, kde sa toto všetko rozkrylo, a teraz ideme do ďalšieho obdobia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj tebe, Zuzka, za tvoj veľmi podnetný príspevok.
Ty si sa pýtala poslancov a poslankýň koalície, že či chcú, aby sme boli čiernou dierou vo svete, ale ja mám obavy, že my už tou čiernou dierou dávno sme. A ja bežne stretávam na ulici ľudí, ktorí sa hanbia za to, že žijú na Slovensku, a majú strach z toho, čo bude s touto krajinou. A takisto stretávam mladých ľudí, ktorí mi hovoria, že nechcú zostať na Slovensku, pretože neveria, že v tejto krajine môžu dôstojne žiť. Nechcú žiť v krajine, kde je dôležitejšie ochraňovať skorumpovaných ľudí, ako skvalitňovať školstvo alebo zdravotníctvo. Majú pocit, že táto vláda venuje pozornosť iba tomu, aby ochránila zlodejov aby prilákala ďalších oligarchov.
Ako sa dá žiť dôstojne v krajine, kde zabraňujeme participácii, kde si nevážime hlas mladých, hlas odbornej verejnosti a nepočúvame ľudí na ulici? Ja som presvedčená o tom, že drvivá väčšina z vás poslancov a poslankýň koalície veľmi dobre rozumiete argumentom, ktoré tu odznievajú. A som presvedčená o tom, že keby sme my opozícia robili takéto významné zmeny, tak určite bijete na poplach. O tom nemám žiadnu pochybnosť. Vy totiž viete, že celá táto právna úprava je postavená tak, aby zlodeji končili s podmienečnými alebo s peňažnými trestami, alebo aby skončili v domácom väzení, a to bez ohľadu na to, o aký závažný trestný čin ide. To je bezprecedentné. A som presvedčená o tom, že vy to viete.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, vy ste prešli do takého apelujúceho tónu, aby ste sa prihovorili poslancom koalície alebo zástupcom koalície. A hovorili ste o tom, používali ste argumenty, ktorým ja, ty a mnohí ďalší rozumejú, ale ja sa trocha obávam, že to sú naozaj dva svety a nielen v, tu v parlamente, ale bohužiaľ, aj na Slovensku a že je to naozaj taký aj mentálny zápas medzi tým, že v čo vlastne veríme, na čom staviame svoju spoločnosť, a že je tu niekto, kto verí, alebo skupina ľudí, dúfam, že väčšia, ktorá verí, že má význam pracovať na spoločnom dobre, rešpektovať spravodlivosť, rešpektovať zákony, aj keď ma v nejakej situácii a príležitosti obmedzia alebo vyhradia mi iba nejaký priestor, a potom je tu skupina ľudí, ktorí, ktorí veria, že treba okamžite využiť príležitosť o osobné obohatenie, o privátne dobro, nie o spoločné dobro. A ak teda ja takto uvažujem, tak je ideálne, aby ak ma náhodou chytia, tak aby som mal čím menší trest. A, bohužiaľ, dosť veľká časť ľudí aj v našej spoločnosti tomu rozumie, a preto pokojne podporuje toto, čo nám sa zdá neprijateľné.
Takže ja vám ďakujem za to, že ste vniesli do toho tento, tento rozmer, a myslím, že to nie je len o rozprave tu v pléne, ale je to o takom filozofickom, mentálnom nastavení našej spoločnosti, kde je potrebné vzdelanie, kde je potrebná diskusia, kde je potrebné apelovanie na to, že naozaj pracovať na spoločnom dobre je v konečnom dôsledku na entú výhodné pre všetkých a oplatí sa to a spravodlivá spoločnosť, kde sa netoleruje korupcia a podobné skrivodlivosti, je výhodná pre všetkých.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyňa, pýtali ste sa, že komu ako prospeje alebo pomôže táto novela, tak si povedzme, lebo musíme to stále pripomínať, pretože tam vonku sú ľudia, ktorí to možno nezachytili, a každý spôsob, ako im to pripomenúť alebo dať do pozornosti, je dobrý spôsob.
Tak pokiaľ ide o tie praktické dopady navrhovaných zmien výšky škody, je ich hneď niekoľko. Napríklad v prípade trestného činu krádeže, ak niekto odcudzí veci v hodnote do 350-tisíc eur, povedzme teda za 349 999, za takúto krádež bola alebo ešte stále je trestná sadzba 10 až 15 rokov. Po prijatí tejto novely, o ktorej tu rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, to bude šesť mesiacov až tri roky. Ak teda doposiaľ za takýto trestný čin nebolo možné uložiť podmienečný trest odňatia slobody, teraz to už nebude platiť a páchateľ takéhoto trestného činu môže vyviaznuť z toho celého napr. s podmienkou. Zároveň sa vytvára priestor pre zvýšenie kriminality, pretože trestné činy nebudú mať odstrašujúci efekt, ak totiž dnes potenciálny páchateľ zvažuje, či sa dopustí krádeže, kde mu hrozí trest do 15 rokov a vie, že dostane nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože už bol napr. za krádež v minulosti odsúdený, odstrašuje ho to od spáchania takéhoto skutku. Ak však krádež nepresahuje hranicu 350-tisíc eur, dostáva sa potenciálny páchateľ do kategórie prečinu. A ak teda trest, ktorý mu hrozí, nemá odstrašujúci efekt, lebo môže vyviaznuť len s nízkym trestom alebo len s podmienkou, jednoducho to celé nemá zmysel. A my na to opakovane upozorňujeme a budeme upozorňovať, pretože využijeme každú jednu príležitosť na to, aby sme aj tým voličom koalície, ale aj voličkám koalície pripomínali, čo tu na nich táto koalícia chystá, pretože cez sociálne siete a tlačové konferencie premiéra Roberta Fica sa to jednoducho nedozvedia. Dozvedia sa iné veci.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam, ktoré sa faktickou zapojili do tejto rozpravy.
Zo všetkých vašich príspevkov cítiť ten taký apel a obavu z toho, čo tu bude, tak ja zareagujem tak všeobecne pre vás všetkých. Zápas o demokraciu skončí, až keď ho vzdáme. A ja chcem ubezpečiť kolegov a kolegyne z vládnej koalície, že my ho nikdy nevzdáme. Nevzdáme ho, ani keď tento návrh zákona prijmete, pretože táto krajina je náš domov, tu budú žiť naše deti a každý chce chrániť svoj domov. To je proste základná ľudská nejaká vlastnosť, chrániť to, kde žijete.
A pokiaľ tento zákon sa dostane do praxe, ľudia v tejto krajine pocítia jeho dôsledky, ani oni tento zápas nevzdajú. Pretože naša história možno nie je veľkolepá a rozhodne nás nepredurčila byť samostatným štátom, ale túžba tohto národa po slobode nás definuje celou našou históriou a niekoľkokrát už ukázala, že je možno väčšia ako štatistika toho, či by sme mali samo... ako samostatná krajina existovať. A keď naozaj tí ľudia pocítia to, že sa budú musieť báť chodiť po uliciach, oni to tu nevzdajú, oni odtiaľ nakoniec neodídu a vy nemôžte tento boj vyhrať, pretože tak ako už sme mnohokrát v histórii mali možnosť vidieť, napríklad SNP bolo toho veľkým, veľmi dobrým príkladom, my sa vieme postaviť aj konštantnému zlu. A keď sa to stalo v histórii, stane sa to znova. Takže ja vás ubezpečujem, nikam neodchádzame a ani neodídeme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak v tejto rozprave počas týchto dní nebolo povedané všetko a jasne, tak potom to 18. 1. určite napravila pani prezidentka. Už len ten fakt, že prezidentka sa dostaví do snemovne a varuje poslancov pred prijatím rozsiahlej novely Trestného zákona a Trestného poriadku, je niečo nezvyčajné. Ja si to vo svojom živote nepamätám. Pamätám sa na to, keď prezidenti v správe o stave republiky kritizovali vládu, kritizovali konanie vládnej koalície a malo to aj veľké spoločenské a politické dôsledky. Ale aby prezident pociťoval potrebu dostaviť sa do parlamentu v súvislosti s novelou nejakého zákona, tak na to sa naozaj nepamätám.
Podľa slov prezidentky aj zo samotnej podstaty zákona vyplýva, že trestná politika patrí k tým politikám, ktoré najviac ovplyvňujú život občanov. Závisí od toho bezpečnosť občanov, ale aj vedomie toho, či občania žijú, alebo nežijú v spravodlivej krajine. Dane, ktoré občania odvádzajú do štátneho rozpočtu, majú slúžiť na zabezpečovanie tých služieb, ktoré si jednotlivec nevie zabezpečiť sám. A spravodlivosť na úrovni krajiny si človek naozaj nevie zabezpečiť sám.
Som presvedčená, že koalícia sa márne snaží presvedčiť verejnosť, že išlo o politický prejav. Ja som tam nič čisto politické nenašla, možno jednu politologickú poznámku niekde v strede toho prejavu, keď pani prezidentka povedala, že uplatňovanie politickej moci musí byť v demokratickej spoločnosti rámcované zákonom. Touto poznámkou – možno politickej, možno politologickej povahy – nikoho neurazila, nikomu nestránila, iba upozornila na všeobecne platnú zásadu, podľa ktorej by mala vláda konať. A ako vláda koná a o čom vláda hovorí, budem ilustrovať troma výrokmi. Sú veľmi zaujímavé.
Ide o výroky osôb, ktoré patria k vládnej koalícii a vynechám teda tie chronicky známe nezmysly o tom, že dĺžka rozpravy v parlamente nahrádza riadny legislatívny proces. Ja si myslím, že definitívnu bodku za týmto dá rozhodnutie Ústavného súdu. K tomu sa nebudem vracať.
Prvý výrok, o ktorom chcem hovoriť, zaznel 21. 1. 2024 v jednej z nedeľných diskusií. Čiže je to výrok z tejto nedele. Na tému rokovania o prijatí zákona v skrátenom legislatívnom konaní sa bizarným spôsobom vyjadrila pani poslankyňa, pani europoslankyňa Roth Neveďalová. Podľa jej názoru je nepochopiteľné, prečo sa naťahuje rozprava o skrátenom legislatívnom konaní, keď vôbec nie je jasné, aký bude napokon obsah samotného zákona. Nechce sa mi veriť, že to pani poslankyňa myslí vážne, nechce sa mi veriť, že pani poslankyňa nevie, že obsah zákona je aj odpoveďou na to, či existujú dôvody pre skrátené legislatívne konanie. Nechce sa mi veriť, že pani poslankyňa s hrdosťou prizná, že konečný výsledok noviel zákonov bude od predloženého návrhu natoľko iný, že o súčasnom návrhu je úplne zbytočné debatovať. V tom výroku je obsiahnuté aj čaro nechceného, kedy okrem iného pani poslankyňa potvrdila, že predložený zákon je vo svojej podstate a tejto podobe úplný nepodarok.
Druhý a tretí výrok na tému moc a mocenské rozhodnutia patria, samozrejme, Robertovi Ficovi. Známy výrok o tom, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nie je ničím iným ako mocenským rozhodnutím, hovorí o viacerých veciach. Jednak hovorí o tom, že nejde o nevyhnutnosť vyvolanú objektívnymi príčinami, okolnosťami, ale o subjektívne rozhodnutie mocných. Po druhé, ten výrok je aj veľmi dobrou správou pre Slovensko a pre demokratické Slovensko. A skúsim to ilustrovať výrokom mojej obľúbenej političky Margaret Thatcherovej. Tá povedala: Byť mocným je ako byť dámou, keď musíte povedať, že ňou ste, tak potom nie ste. Teda ak Robert Fico hlasno musí presviedčať svoje okolie, že je mocným mužom tejto krajiny, a preto môže urobiť čokoľvek, potom to znamená, že je oveľa slabší, ako chce, aby sme si všetci mysleli. A to je naozaj dobrá správa.
To, že otázka držby moci je ústrednou témou politického myslenia Roberta Fica, potvrdil aj v Sobotných dialógoch, kde odznela na tému výjazdových zasadnutí vlády a ekonomickej podpory obcí a miest v danom regióne z jeho úst veta, kto tomu neverí, môže si to nájsť v 27. a 28. minúte Sobotných dialógov. A teraz ten citát: "Niečo sme dávali teraz a väčšina peňazí ide starostom a primátorom, ktorí sú napojení na vládnu moc." Teda Robert Fico už nič neskrýva a vysiela jasné posolstvo občanom obcí a miest, teda minimálne tým 719, kde nie sú starostovia a primátori, ktorí kandidovali za vládnu koalíciu, vysiela im teda správu, aby nabudúce, ak budú chcieť mať lepšie mestá, lepšie obce, aby teda volili najlepšie SMER a v tom horšom prípade HLAS, o iných nebudem hovoriť. Zdanlivo tento výrok nemá nič spoločné so skráteným legislatívnym konaním, ale naozaj iba zdanlivo. Totiž mocenské rozhodovanie o existencii nejakých organizačných zložiek, a teraz mám na mysli Úrad špeciálnej prokuratúry, ktoré sa teda zaoberajú vymáhaním spravodlivosti, a mocenské rozhodovanie o prideľovaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu podľa politického kľúča je model, ktorý uplatnil aj Viktor Orbán a ktorý je bez akýchkoľvek pochýb príčinou porušovania zásad právneho štátu so všetkými negatívnymi dôsledkami. Demokratická časť spoločnosti by mala tomuto smerovaniu Slovenska všetkými legitímnymi prostriedkami zabrániť. O tom je aj táto snaha opozície v tomto parlamente a predpokladám, že sme pripravení v tomto zápase vyrovnať sa aj s avizovaným nefyzickým násilím, ktoré by malo pokračovanie rozpravy sprevádzať.
A jednu poznámku by som chcela ešte na záver. Vrátim sa k atmosfére, ktorá tu vládla počas prejavu pani prezidentky. Nemôžem to prejsť mlčaním. Slávny anglický básnik a esejista 18. storočia Samuel Johnson napísal, že vlastenectvo je posledné útočisko každého darebáka. Jeho priateľ to vysvetlil tak, že Johnson nemal na mysli skutočnú a ozajstnú lásku k vlasti, ale to predstierané vlastenectvo, ktorým mnohí vo všetkých časoch a vo všetkých krajinách zastierajú svoj vlastný záujem. Tie demonštratívne umiestnené vlajočky našej krajiny na laviciach niektorých vládnych poslancov potvrdzujú slová oboch mysliteľov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ďakujem za taký dobre sa počúvajúci, solídny prejav, poprekladaný vhodnými odvolávkami na viacerých mysliteľov, filozofov a politikov. Na úvode, v úvode svojho prejavu ste hovorili o tom, že ľudia platia dane a dalo by sa povedať, že sa skladajú, skladáme sa na fungovanie štátu, na to, čo je nevyhnutne potrebné, aby zabezpečila spoločenská autorita, čo si nedokážu buď, buď nikto si to nedokáže zabezpečiť, alebo drvivá väčšina občanov si to nedokáže zabezpečiť. A jedna z tých vecí, ktoré si jednotlivec len ťažko vie zabezpečiť, je spravodlivosť, spravodlivosť na úrovni štátu. Ak by, ak by to tak nebolo, tak potom by sme sa ocitli niekde na úrovni divokého západu, aspoň toho literárneho alebo westernového, kde by si každý musel zjednávať spravodlivosť sám s nejakým koltom za opaskom. Ale myslím si, že Slovensko 21. storočia nie je takouto krajinou, nechce byť takouto krajinou, kde by bol nútený každý si nejakým spôsobom, či už nejakým agresívnejším, alebo submisívnejším, napríklad formou úplatkov, zjednával spravodlivosť. Preto je to jedna z absolútne kľúčových úloh štátnej moci, zabezpečiť spravodlivosť pre všetkých, takú, ktorá naozaj sa nekriví, ktorá, ktorá neustupuje, aby ľudia mali takú istotu, že sa nemusia báť, že im niekto ublíži alebo bude im ubližovať trvalo a oni sa nikdy nedovolajú spravodlivosti. Takže toto je podstatou zákonov a tento zákon, ktorý tu prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, určite takýmto zákonom nie je.
Ďakujem.

Ja ti ďakujem, Vierka, za pekný prejav a ty si sa venovala aj tomu, že aké sú teda vyjadrenia predstaviteľov vládnej koalície v médiách. A už to tu niektorí kolegovia spomínali, že to je vlastne jediná forma komunikácie, ktorú my máme s vládnou koalíciou, keďže sa rozhodla nediskutovať tuto s nami v pléne, tak nám teda iba zostáva sledovať ich mediálne vyjadrenia, keď vyjdú tuto pred, pred sálu a urobia si tlačovú konferenciu, alebo, alebo keď niečo povedia do nejakého rozhovoru, tak teda odhadujeme, že asi ako teda by tá diskusia mohla a my ju tak trošku fingujeme teda. A ja ale som si donedávna myslel, keď sme, keď tá debata prebiehala pred dvomi týždňami, tak som si myslel, že toto je celkom taký zodpovedný indikátor toho, čo si vlastne predstavitelia vládnej koalície myslia. Ale potom vlastne, ja už som z toho sám zmätený, že ja keď si urobím ten historický exkurz, pozrem sa do decembra, tak tam, tu, Erik Tomáš tu rozprával o tom, že skrátené legislatívne konania, to môžeme obchádzať hocijako a treba tie výsledky samotné. Potom teda registroval som nejaké kolégium pána ministra Suska, kde to teda bolo prerokované a čo sa teda sťažujeme. Potom už som tu aj videl vyjadrenia pána Pellegriniho, ktorý teda hovoril o tom, že však načo sa teda my sťažujeme, že tu teda prebieha diskusia a načo teda nejaké že, to už je kvalitou asi aj na úrovni MPK tu chcel naznačiť, teda riadneho medzirezortného pripomienkového konania.
No a potom už zrazu sledujem to otáčanie a už teda aj protichodné názory a už tu počúvam o tom, ako pán Danko navrhuje zmenu rokovacieho poriadku. Tak teda ja sa pýtam, že ako to tu bude v budúcnosti prebiehať, keď tu skrátime naše vystúpenia, ktoré teda slúžili vám koalícii ako náhrada riadneho medzirezortného pripomienkového konania, to znamená, že tu to fiktívne medzirezortné pripomienkové konanie a tú diskusiu viete ďalej skresať, tak potom bude tu vôbec prebiehať nejaká diskusia, keď tu ďalej budete valcovať na ďalšej schôdzi niečo? (Potlesk.)

Pani poslankyňa Kalmárová, zaujalo ma to pripomenutie výroku Margaret Thatcherovej: Byť mocným je ako byť dámou, ak musíte ľuďom povedať, že mocní ste, potom nie ste.
A teda chcem sa vám aj osobne poďakovať, lebo tento výrok som nepoznal a vlastne som až na základe vášho vystúpenia zistil, že môj obľúbený výrok Tyriona Lannistera z Hry o tróny je vlastne inšpirovaný mojou obľúbenou političkou Margaret Thatcher. Tyrion Lannister povedal: "Každý, kto musí povedať, ja som kráľ, nie je skutočným kráľom," čo je v podstate to isté, čo povedala Margaret Thatcher. A to, čo sa nám tu koalícia snaží, snaží predviesť, je, že nám chce povedať, že oni sú tí králi, oni môžu robiť aj takéto veci, lebo však majú na to mandát. Dosť, vyhrali voľby, tak môžu teraz všetko.
A, áno, vyhrali voľby. Áno, môžu meniť, meniť aj Trestný zákon, môžu robiť aj zásadné opatrenia, aj také opatrenia, ktoré sa nám nepáčia, ale nemôžu robiť všetko. A veľmi dobre a výstižne im to pripomenula minulý týždeň aj pani prezidentka a presne ako ste povedali, je to niečo absolútne výnimočné, že hlava štátu príde do parlamentu nie so správou o stave republiky, nie s tým, že sa chce vyjadriť všeobecne k nejakému problému, ale že príde a hovorí o konkrétnom návrhu zákona a upozorní poslancov vládnej väčšiny, že ten návrh nie je v poriadku, že by sa mali zamyslieť nad tým, že či naozaj chcú robiť takého zmeny, pretože tie zmeny nie sú v poriadku.