Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, vážení kolegovia dovoľte, aby som uviedol návrh ústavného zákona, ktorým sa mení ústava. Tento návrh predkladajú poslanci a poslankyne z poslaneckého klubu SaS Ondrej Dostál, Mária Kolíková, Vladimíra Marcinková, Branislav Grohling, Martina Bajo Holečková, Marián Viskupič a Juraj Krúpa. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zakotviť do ústavy členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a severoatlantickej aliancii a vykonať aj ďalšie súvisiace zmeny, o ktorých by som rád niečo povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem kolegyni, aj kolegovi za faktické poznámky. Pán poslanec Radačovský, to je naozaj výnimočné, že po tieto dni sa niekto z koaličných poslancov zapája do rozpravy. Tak to chcem oceniť, lebo v podstate toto je také, že koalícia má dovolenku a opozícia sa medzi sebou rozpráva o vlastných návrhov zákonov. Tak je teda fajn, ak občas zaznie niečo aj od koaličného poslanca. Samozrejme, že terminologicky, alebo vecne je to tak ako ste povedali, že podmienečný trest, čo sa bežne hovorí je iba podmienečný odklad trestu odňatia slobody. Len treba sa pozerať, aj a teda ešte súhlasím aj s tým, že jasné primárne nie je zatvárať za všetko, primárne predchádza trestnej činnosti. Tá myšlienka restoratívnej justície je dobrá, len bohužiaľ vy ste tu ešte vtedy neboli, ale vašimi kolegami bola na začiatku volebného obdobia hrubo zneužitá, ako zámienka na hanebnú mafiánsku novelu trestného zákona. Ktorá nebola restoratívnej justícii, lebo podmienky na restoratívnej justície nie sú vytvorené doteraz. Doteraz nemáme dostatok probačných a mediačných úradníkov, bez ktorej, bez ktorých môžeme o restoratívnej justícii iba snívať. Nikde vo svete sa restoratívna justícia a nezavádzala v skrátenom legislatívnom konaní, bez predchádzajúceho medzirezortného pripomienkového konania, bez toho, aby na to boli vytvorené podmienky, teda nielen zmena zákona, ale aj systém opatrení. A ale bohužiaľ trestná politika a trestné právo nie je len o restoratívnej justícii. Je aj o trestaní vytváraní nejakého odstrašujúceho efektu.

A tá novela, s ktorou prišiel pán minister Susko, aby opravil čo ste pokazili pod jeho vedením v roku 2024, hovorí že nie že bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý. Alebo za dva obdobné činy v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý. Je to niečo čo sa doteraz neuplatňovalo v priestupkovej recidíve vo vzťahu ku krádežiam, je to niečo čo sa uplatňovalo a uplatňuje k teda zásada trikrát a dosť k závažným násilným trestným činom. A nie je teda celkom jasné, na základe čoho prišli navrhovatelia s takouto úpravou, že raz ukradneš niečo do 700 eur, je to priestupok. Druhýkrát ukradneš niečo do 700 eur, je to priestupok. Až tretí krát keď ukradneš niečo do 700 eur a od toho prvého postihnutia neuplynulo 12 mesiacov. tak až vtedy je to trestný čin. A ten trestný čin v takomto prípade zrejme bude kvalifikovaný ako podmienka, tak tak potom vlastne až to štvrté ukradnutie povedie k tomu, že niekto prípadne bude odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Môže sa to zdať také, že benevolentnejšie voči páchateľom drobných krádeží. Otázne, ja som veľmi zvedavý, ako sa to prejaví, na tých číslach, či to bude stačiť. Lebo odstrašujúci účinok tejto právnej úpravy je podľa môjho názoru slabší. Alebo teda mám pochybnosť, či bude odstrašujúci účinok tejto právnej úpravy dostatočný. Uvidíme. Určite je to lepšie ako to, čo tu bolo medzi rokmi 2024 a minulým rokom, keď bola táto novela schválená. To čo sme navrhli my, v tom našom návrhu, v tom skromnejšom kratšom bolo, že to písmeno g by znelo: bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch odsúdený, alebo postihnutý. Čiže nie dvakrát, vraciame sa k tomu jednému, že stačí raz. A nielen postihnutí, ale aj odsúdený. To znamená, že aj potrestaný. My sme to v podstate prebrali z tej novely, o ktorej hovorila aj pani poslankyňa Kolíková, že bola pripravovaná na ministerstve, bola podrobená pripomienkovému konaniu. A keď bola pozmenená, tak znova išla do pripomienkového konania. A tu by som zacitoval dôvodovú správu k tomuto navrhovanému uzneseniu. Je to teda ministerská dôvodová správa a ktorá ale vysvetľuje ten rozdiel. (Citácia.) "Úpravu paragrafu 212 odsek 1 písmeno g sa zavádza možnosť odsúdiť takzvaného recidívneho zlodeja, ktorý spácha v lehote 12 mesiacov od predchádzajúceho odsúdenia priestupkovú krádež. Podľa platnej právnej úpravy nemožno rovnaké konanie recidívneho zlodeja a prvopáchateľa postihnúť rovnako. Ak prvopáchateľ spáchal v lehote 12 mesiacov od predchádzajúceho postihu na majetkový priestupok, za majetkový priestupok ďalšiu priestupkovú krádež, jeho konanie už nebolo kvalifikované ako priestupok, ale ako prečin podľa paragrafu 212 odsek 1 písmeno g trestného zákona. Avšak agresívny zlodej spáchal v lehote 12 mesiacov od predchádzajúceho odsúdenia priestupkovú krádež, jeho konanie bolo paradoxne kvalifikované len ako priestupok, nie ako prečin, keďže skutková podstata podľa paragrafu 212 odsek 1 písmeno g ani podľa paragrafu 212 písmeno b nebola naplnená". Čiže, paradoxne, keď niekto spáchal priestupok, tak potom po 12 mesiacoch znova priestupok, tak to bol trestný čin a kto spáchal trestný čin bol právoplatne odsúdený, tak po 12 mesiacoch spáchal priestupok, tak už nebol odsúdený podľa tohto ustanovenia. Čiže to je ten rozdiel. To je niečo, čo bolo navrhované v predchádzajúcom volebnom období, na základe riadneho pripomienkového konania a je to obdobné riešenie aké majú v trestnom zákonníku v Českej republike takže sa domnievame, že aj v tomto prípade by to bolo vylepšenie toho pôvodného stavu a bolo by to zlepšenie oproti tomu, čo je dnes v zákone. Aj keď opakujem aj to, čo je dnes v zákone vo vzťahu k priestupkovej recidíve je lepšie, ako to čo sme tam mali, po tej mafiánskej novele. A je až neuveriteľné a to hovorím na záver, že aké veci tu my musíme riešiť. Toto je vec, ktorú sme vôbec nemuseli riešiť, keby ste neboli vedení snahou pomôcť svojim ľuďom a zabezpečiť im bezpečnosť voči trestnému stíhaniu. Lebo takáto vec by sa v normálnom legislatívnom procese pravdepodobne nestala. Nebolo takéto riešenie navrhované, teda také riešenie, aké ste dostali do zákona v mafiánskej novele trestného zákona. Iba v tejto jednej špecifickej veci drobných krádeží a ich recidívy, nebola na obsiahnutá ani v jednom z tých návrhov, s ktorými prišla pani ministerka Kolíková vtedajšia. Aby som spomenul aj pána ministra Karasa, tak ani v tom návrhu to nebolo v takejto v takejto forme a nikomu nenapadlo v čo som pozeral pripomienkové konanie, prísť takýmto návrhom bez toho, aby to bolo ošetrené nejakým iným spôsobom. A to je dôkaz toho, že vám ide o záujmy vás a vašich ľudí, kde si potrebujete ošetriť, potrebujete robiť v skrátenom legislatívnom konaní, nie normálnym legislatívnym postupom. A potom vám uchádzajú takéto veci. Vy, aby ste zlodejov, korupčníkov a podvodníkov s radou ľudí vám blízkych ochránili, znížili im tresty, skrátili premlčacie doby, aby bola menšia šanca, že budú vyšetrovaní a keď už budú náhodou predsa len vyšetrení a odsúdený, tak aby dostali nižšie tresty. Toto je pre vás priorita. To ste robili na začiatku volebného obdobia. Lámali ste cez koleno pravidlá, odmietali ste kritiku, ktorá prichádzala na to. Nevytvorili ste priestor pre normálnu vecnú diskusiu a potom vám ušli takéto veci, ktoré znamenali stovky tisíce a v úhrne možno aj milióny eur o ktoré boli pripravení ľudia žijúci na Slovensku o ktorí boli pripravení obchodníci, lebo vy ste hŕŕŕ niečo napísali bez akejkoľvek verejnej diskusie a bez toho, aby ste si zvážení veci, ktoré robíte. Lebo to pre vás nebolo dôležité. Pre vás bola dôležitá beztrestnosť vašich ľudí, tomu ste všetko podriadili a takto to dopadlo. Museli ste to naprávať až potom čo sme my prišli s týmito našimi návrhmi, lebo tieto naše dva návrhy boli predložené do podateľne národnej rady týždeň alebo dva predtým, ako vláda na návrh ministra Suska prišla s tým svojím riešením. A až vtedy ste s tým prišli. Ešte aj to ste urobili zle, ešte aj to ste pomrvili a ako som už spomenul, zaprasili ďalšími vecami, ktoré tam nepatria. Ako sú, ako je znefunkčnenie inštitútu spolupracujúcich obvinených a dva nové absurdné trestné činy. A to sú hodiny a hodiny, ktoré sa zaoberáme vecami v parlamente. Ktoré sú nie že hlavným, iba takým bočným dôsledkom spôsobu vášho vládnutia. Ktorý myslí na seba, ktorý nemyslí na problémy krajiny a problémy ľudí, ktorí v nej žijú. Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem stručnejší a chcel by som sa len teda vrátiť k tomu druhému z našich návrhov, ktorý som uviedol ja a ktorý sa tiež týka trestného činu krádeže a v podstate obnovuje ten pôvodný text a jemne ho dopĺňa a myslím si, že aj keď to nie je taká komplexná úprava ako ten návrh, ktorý predstavila pani poslankyňa Kolíková, tak v porovnaní aj s tým pôvodným znením príslušného ustanovenia Trestného zákona, aj v porovnaní s tým, čo bolo schválené v decembri je to stále lepšie riešenie. A trestný čin krádeže je upravený v § 212 Trestného zákona a jeho prvá odsek hovorí o tom, vymedzuje ho, že ho spácha ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a potom sú tam viaceré možnosti. Prvá je, že spôsobí malú škodu. To bolo až do tej veľkej novely 266 eur, teraz je to 700 eur. Čiže, je to nazývané malou škodou, ale na pomery bežného chápania, keď vám ukradnú 650 eur, tak nemáte pocit, že je to zrovna malá škoda, ale takáto je právna terminológia. Písmeno b) hovorí, že čin spácha vlámaním, c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia, čiže nie lúpež, ale po čine sa pokúsi uchovať si tú vec. Po d), čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, vreckoví zlodeji. Po e), takou vecou je vec úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom. F), čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatnením na základe osobitného predpisu, čiže špecifické situácie, ktoré si zákonodarca povedal, že bude chrániť bez ohľadu nato, že ide o, že nebola spôsobená ani malá škoda. A nakoniec je to, je tu to písmeno g), ktoré v pôvodnej právnej úprave až do toho roku 2024, keď to bolo zmenené znelo, že bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý. To znamená, že ak spáchal priestupok a do 12 mesiacov, teda a bol zaňho postihnutý, tak od toho postihnutia, ak v priebehu 12 mesiacov znova spáchal priestupok, teda nedosahovalo to ani hranicu malej škody, tak bol za taký trestný čin, už to bolo považované za trestný čin. Tá novela, s ktorou prišiel pán minister Susko, aby opravil, čo ste pokazili po jeho vedením v roku 2024 hovorí, že nie že bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý, ale bol za dva obdobné činy v predchádzajúcich 12 mesiacoch

...aj v daňovej oblasti, ale to sú veci, ktoré tak nie je vidno, lebo lebo to, že sa niekde stane korupcia a potom sa nevyšetruje, to sa obvykle nedeje pred televíznymi kamerami. Rovnako to, že dochádza k zvýšeniu daňovej kriminality, tak to vidno na príjmoch štátneho rozpočtu a na nejakých štatistikách, ale to ľudia tiež nevidia na vlastné oči, ale tie drobné krádeže a najmä krádeže v obchodoch, tak to ľudia zažívali. Zažívali to obchodníci a zažívali to aj zákazníci a veľmi rýchlo začali na to upozorňovať verejnosť a aj politikov a na základe tých upozornení sme my ako opoziční politici adresovali výhrady koalícii a koalícia sa tvárila, že sa nič nedeje, že nie je tu žiadny problém, že my si vymýšľame, že to čísla nepotvrdzujú. No a samozrejme, že sa nezvyšovali čísla krádeží, keď veci, ktoré by boli predtým posudzované ako trestný čin krádeže zrazu boli len priestupkami a tie priestupky sa neobjasňovali v dostatočnej miere, lebo polícia nemá dostatočné kapacity. No tak, tak pokiaľ to bol trestný čin, tak tomu venovali nejakú pozornosť, pokiaľ to bol priestupok, tak tomu nevenovali už takú pozornosť a rovnako aj tí obchodníci časom aj rezignovali, častokrát na to, aby vôbec nahlasovali také trestné činy, keď vedeli, že sa s tým nebude nič robiť a čo je zlé, čo je nebezpečné, že narastala agresivita páchateľov, arogancia tých páchateľov, čo si, čo si dovoľovali a ľudia to videli, ako sa správajú a prestalo to byť naozaj o dvoch horálkach, o tom, že niekto je hladný, tak ukradne horálku pre svoje deti a začalo to nadobúdať pomaly charakter organizovanej trestnej činnosti, ktorá bola presne premyslená preto, aby, aby to nebolo postihnuteľné prostriedkami trestného práva. No a po obchodníkoch a po verejnosti a po opozícii začali na to intenzívne upozorňovať aj samosprávy, predstavitelia miest a obcí a začala na to upozorňovať aj prokurátora, vrátane generálneho prokurátora a koncom minulého roku sme s pani poslankyňou Kolíkovou prišli s návrhom obnoviť v nejakej forme priestupkovú recidívu a ten návrh, ktorý uviedla pani poslankyňa Kolíková je komplexnejší, obsahuje aj nový trest, ktorý by mal byť aplikovaný práve na túto trestnú činnosť. Ten návrh, ktorý uvádzam ja je jednoduchší a znamená viac-menej návrat k tej pôvodnej právnej úprave, čiže postihovať priestupkovú recidívu ako trestný čin. Je tam iba drobný rozdiel, že aj v prípade, že v uplynulých mesiacoch sa dopustil nie len priestupku, majetkového, ale aj trestného činu majetkového. Je to úprava, ktorá je inšpirovaná Českou republikou a ktorá bola teda aj pôvodne v návrhu pripomienkovom konaní ešte keď bola pani poslankyňa Kolíková ministerkou, čiže to pokrýva väčší rozsah situácie, ale v podstate je to viac-menej návrat. To, čo sa schválilo v decembri hlasmi koaličných poslancov je nejaká mäkšia verzia tej horálkovej novely. Nijako nerieši tresty a dôsledky, dôsledky takéhoto konania, že nemá žiaden charakter restoratívnej justície, ktorej má vládna koalícia plné ústa, ale iba keď ide o jej ľudí a keď si hľadá zámienku, ale nie keď tam, kde by to reálne bolo treba a ten môj návrh bol viac-menej mechanický, rovnako mechanicky bol aj ten návrh, s ktorým prišiel pán minister Susko ako vládnym návrhom koncom minulého roku do parlamentu, samozrejme v skrátenom legislatívnom konaní. Veď na to aj nakoniec boli, boli dôvody a my sme ako poslanecký klub SaS za to aj zahlasovali, vrátane skráteného legislatívneho konania, vrátane prvého čítania. Je to mäkšie, je to tam zásada trikrát a dosť, ktorá sa doteraz uplatňovala na závažné násilné trestné činy a teraz si nejako na ministerstve zmysleli, že uplatníme to aj na drobné krádeže. V poriadku a hovorím, podporili sme skrátené legislatívne konanie, podporili sme návrh v prvom čítaní. No ale vy ani tie dobré veci nedokážete urobiť takým spôsobom, aby opozícia za to dokázala hlasovať. V druhom čítaní ste tam samozrejme pridali prílepok, ktorý sa týkal trestného poriadku a znefunkčnenia inštitútu spolupracujúcich obvinených, aby ste si ešte viac poistili ochranu svojich ľudí, hlavné pojednávanie v Očistci sa blíži a dodali ste do trestného zákona dva úplne nezmyselné trestné činy. Jeden sa týka volebnej kampane a druhý sa týka názoru na našu minulosť po druhej svetovej vojne, čiže zaprasili ste aj ten pôvodne viac-menej dobrý návrh, ktorému sa dali nejaké drobnosti vyčítať, ale v takej forme, o čo ste to doplnili, to samozrejme nebolo možné podporiť. Predkladáme teda tieto dva návrhy, ktoré podľa nášho názoru sú lepšie ako to, čo bolo schválené vládnou koalíciou a preto to je aj jeden z dôvodov, pre ktoré sme to nestiahli, hoci samotná, samotný ten základný problém drobných krádeží už má nejaké riešenie, ktoré je, ktoré je účinné, ale podľa nášho názoru je dôvod na to, aby to riešenie bolo kvalitnejšie a nie len také, s akým prišla vládna koalícia. Toľko na úvod a ja sa ako taký druhý hlas do rozpravy. Ďakujem.

Pán spravodajca ešte musí chvíľu vydržať, lebo tak to povedal predsedajúci, to si vyriešte v rámci PS toto.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol druhý z dvojice návrhov novely Trestného zákona, ktoré majú riešiť ten istý problém alebo ktoré reagujú na ten istý problém, ktorý spôsobila vládna koalícia unáhlenou a nepremyslenou zmenou, ktorú schválila v Trestnom zákone na úvod svojho vládnutia, v hanebnej mafiánskej novele Trestného zákona, ktorej účelom bolo pomôcť veľkým korupčníkom, podvodníkom a zlodejom z radov ľudí blízkych vládnej koalícii. Ale tak v priebehu legislatívneho procesu, nebolo to v pôvodnom návrhu, dostalo sa to tam pozmeňujúcim návrhom, bol zrušený tzv. horalkový paragraf, teda trestanie recidívy pri drobných krádežiach, kde sa neposudzuje spôsobená škoda. Lebo veľmi bilo do očí, že veľký podvodníci a korupčníci vyviaznu s podmienkou a nejakí drobní zlodejičkovia za dve ukradnuté horalky nebodaj pôjdu hneď do väzenia, tak aby toto tak nebilo do očí, tak koaliční poslanci prišli na ústavnoprávnom výbore so zmenou, že nech sa vypustí priestupková recidíva, teda keď krádežou nie je spôsobená aspoň malá škoda a ani to nenapĺňa žiadne tie iné kvalifikačné znaky krádeže, že má vec pri sebe, alebo že tam ide o vlámanie, ale teda bežná krádež a nenapĺňa hodnotu malej škody, tak už to nebude trestný čin, bude to len priestupok.
Mohlo sa to zdať a toto nebolo ani predmetom nejakej veľmi ostrej kritiky, ale bolo to nedomyslené. Takýto krok sa možno mohol urobiť, ale mal sa urobiť tak, že by bol na to nastavený systém, napr. že by bolo dôslednejšie zabezpečené vyšetrovanie priestupkov, že by sa to postupne zavádzalo, že by boli na to naviazané nejaké iné tresty. Ale nie. Keďže v skrátenom legislatívnom konaní bolo treba pomôcť veľkým korupčníkom, podvodníkom a zlodejom, tak toto sa tam len tak pichlo bez nejakej dôkladnejšej diskusie a toto ako jedno z prvých začalo vyskakovať. Začali vyskakovať aj iné veci. Začala vyskakovať daňová kriminalita, na ktorú nás upozorňuje generálna prokuratúra európska pani, alebo európska prokuratúra pani Laura Kövesi. A vyskakuje korupcia, na čo upozorňuje prokuratúra Slovenska a vyskakujú nakoniec aj daňové trestné činy, na ktoré upozorňuje generálny prokurátor, ktorý aj adresoval predsedovi Národnej rady list s odporúčaním, že treba zmeniť legislatívu aj v daňovej oblasti. Ale to sú veci, ktoré tak nie je vidno, lebo to, že sa niekde stane korupcia a potom sa nevyšetruje, to sa obvykle nedeje pred televíznymi kamerami. Rovnako to, že dochádza k zvýšeniu daňovej kriminality, tak to vidno na príjmoch štátneho rozpočtu a na nejakých štatistikách ...
=====

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v 1. čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno - právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol rovnako Ústavnoprávny výbor s tým, aby ho tento výbor prerokoval do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu zákone je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Kolaboranti počúvali, tak si asi uvedomujú o čom ten návrh zákona je. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v 2. čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť Ústavnoprávnemu výboru, vrátene jeho určenie za gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle spomenutého rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajú otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

môžu byť načapaní na hruškách a možno im prečítať text Ústavy, ale oni si povedia, že oni si Ústavu vykladajú takto a v zásade nemajú problém, nemusia žiadať o dôveru, hoci musia. Ja teda dúfam, že Ústavný súd im to povie tiež.

Pán poslanec Grendel, ďakujem za reakciu a áno, myslím, že sa zhodujeme v tom, že pán minister obrany Kaliňák určite nie je hlúpy a určite vie, že ak parlament nevysloví nedôveru vláde, teda neschváli opozičný návrh na vyslovenie nedôvery vláde, nie je to to isté ako keď vláda požiada o vyslovenie dôvery a ten návrh je parlamentom schválený. Môže sa to zdať človeku, ktorý nikdy nečítal ústavu, že je to to isté a z politického hľadiska nakoniec je to veľmi podobné, lebo jedno aj druhé hlasovanie preukazuje, že vláda má stále v parlamente dostatočnú podporu, aby mohla pokračovať a jedno aj druhé hlasovanie, ak by dopadli v neprospech vlády, tak vedú k tomu, že tá vláda skončí, ale nie je to to isté z ústavno-právneho hľadiska a teda prinajmenšom právnici, absolventi právnickej fakulty, fakulty a teda, povedzme tí, čo nie sú hlúpi a teda pán Kaliňák určite nie je hlúpy, to vedia a keď tvrdia niečo iné, tak klamú a vedome zavádzajú a ten dôvod si pomenoval, pomenoval presne a teda vlastne aj ja som hovoril o ňom vo svojom vystúpení. No, je to arogancia. Je to prejav pocitu, že si to môžu dovoliť, že síce hovoria očividné nezmysly, že dá sa to, dá sa, môžu byť načapaní na hruškách a možno im prečítať tak z ústavy, ale oni si povedia, že oni si ústavu vykladajú takto a v zásade nemajú problém. Nemusia žiadať o dôveru, hoci musia. Ja teda dúfam, že Ústavný súd im to povie...

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, sme tu preto, lebo ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ukladá vláde povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery a keďže Slovenska sa nachádza v takom sankčnom pásme, ktorý predpokladá, že vláda tento krok urobí a uplynula už pred niekoľkými mesiacmi tá ochranná lehota 24 mesiacov od predchádzajúceho vyslovenia dôvery vláde a schvaľovania programového vyhlásenia, vláda napriek tomu nekoná. Napriek tomu, že ju k tomu vyzýva opozícia, napriek tomu, že ju na to upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a najmä napriek tomu, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti úplne jasne vláde túto povinnosť stanovuje a keď jej tú povinnosť stanovuje, tak to znamená, že to má vláda urobiť bezodkladne, nie po troch mesiacoch, po pol roku alebo po dvoch rokoch alebo, alebo vôbec. Je možné teraz, že vláda, keď ju k tomu neprinúti Ústavný súd a podanie, ktoré urobili kolegovia z Progresívneho Slovenska, tak si to bude interpretovať tak, že, však možno stačí, keď po roku a pol od uplynutia tej lehoty, odkedy mala požiadať, požiada a kolegovia Kišš a Viskupič sa tu venovali najmä ekonomickým aspektom tohto problému. Ja by som sa na ten problém chcel pozrieť z ústavnoprávneho hľadiska, lebo nie je to len problém ekonomický. Samozrejme, že je to problém ekonomický, ale ekonomický problém je nezodpovedné hospodárenie súčasnej vlády a zvyšovanie zadlžovania a to, že ideme gréckou cestou a konsolidácia vedie nie k tomu, aby sa zadlženie znižovalo, ale to zadlženie vzhľadom na rozhadzovačnú politiku a neschopnosť reálnej konsolidácie narastá. O tom hovorili moji predrečníci, ja by som rád povedal o ústavných aspektoch tohto problému. Stretol som sa totiž s tým, že viacerí predstavitelia koalície, napríklad pán minister obrany Robert Kaliňák, argumentovali tým, že veď vláde predsa bola vyslovená dôvera tým, že sa hlasovalo o opozičnom návrhu na vyslovenie nedôvery vláde a parlament odmietol vysloviť nedôveru vláde, čím jej vlastne vyslovil dôveru a proti vysloveniu nedôvery vláde bolo, ja neviem, koľko, 78 alebo 79 poslancov, no tak to je vlastne vyslovenie dôvery, lebo keď sa odmietne vysloviť nedôvera, tak je to podľa pána ministra Kaliňáka, ktorý je právnikom, vyslovenie dôvery. No nie, nie je, nie je to to isté a rovnako som sa stretol aj s úvahami, neviem, či boli prezentované aj verejne alebo len v kuloároch, že, no možno by sa to dalo urobiť tak, aby sa učinilo zadosť tej požiadavke ústavného zákona, že nebude vláda žiadať o vyslovenie dôvery, ale iba spojí hlasovanie o nejakom bezproblémovom zákone, ktorý určite prejde s hlasovaním o dôvere vlády, že teda zabije dve muchy jednou ranou a ani toto by nezodpovedalo tomu, čo je napísané v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, pretože sú to tri rôzne inštitúty, tri rôzne postupy, tri rôzne ustanovenia ústavy, ktoré sú rôzne, nielen tým, ako sú napísané, ale aj čo je ich zmyslom, akým spôsobom sa o nich rokuje a aj to, že akou väčšinou to ktoré uznesenie Národná rada schvaľuje, lebo tie väčšiny sú rôzne vo všetkých týchto troch prípadoch, čiže ešte raz, článok 114 Ústavy Slovenskej republiky hovorí o tom, že vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru. Nedôveru jej vyslovuje na návrh skupiny, najmenej 30 poslancov a obvykle to bývajú opoziční poslanci a obvykle sa taká schôdza má konať do siedmich dní od kedy o ňu požiadali. V prípade súčasnej vlády a súčasnej vládnej koalície sa taká schôdza konala až po mnohých mesiacoch, čo tiež bolo nerešpektovanie ústavy, ale teda postupuje sa týmto spôsobom. 30 poslancov a viac poslancov navrhne rokovať o nedôvere vlády a potom o tom rokuje parlament, čl. 114 ods. 2 hovorí o tom, že vláda môže kedykoľvek požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery. To je iný inštitút a odsek 3 toho istého článku ústavy hovorí, že vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde, čo je opäť iný inštitút a kým ten odsek jedna hovorí o návrhu opozície vysloviť nedôveru vláde, v tom druhom prípade vláda, aby si potvrdila, že má dostatočnú podporu v parlamente, môže požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery a v tom treťom prípade, keď chce si poistiť schválenie nejakej veci, tak ho môže spojiť s hlasovaním o dôvere, dôvere vláde. Nemožno tieto tri odseky, tieto tri rôzne inštitúty navzájom zamieňať a odlišuje sa ako som už avizoval aj väčšina, parlamentná väčšina, ktorou sa jednotlivé uznesenia schvaľujú. Na vyslovenie nedôvery vláde treba 76 poslancov, nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov Národnej rady. Na dôveru, na vyslovenie dôvery stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, čiže v situácií, keby bolo v parlamente prítomných a hlasovalo 76 poslancov, tak vám na dôveru stačí 39 hlasujúcich za, čiže z ústavného hľadiska na vyslovenie dôvery vám stačí menej poslancov ako na to, aby ste sa ubránili vysloveniu nedôvery na návrh opozície a keď sa spojí hlasovanie o nejakej veci s hlasovaním o dôvere, tak to zase závisí od toho aká väčšina je potrebná na schválenie tej veci. Ak ide o bežný zákon, tak stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, čiže teoreticky aj tých 39 poslancov. Ak ide o medzinárodnú zmluvu, tak na to, aby bola vyslovená dôvera vláde spôsobom, že sa schváli tá vec s ktorou je spojená, je potrebných 76 hlasov, nadpolovičná väčšina všetkých, ale vláda teoreticky môže spojiť napríklad hlasovanie o ústavnom zákone, o návrhu ústavného zákona s hlasovaním o dôvere a v takom prípade by na vyslovenie dôvery bolo potrebných 90 hlasov poslancov, lebo na schválenie ústavného zákona je potrebných 90 hlasov, takže teoreticky by sa mohlo stať, že 89 poslancov by hlasovalo za ústavný zákon a aj za dôveru vláde a tým že by neprešiel ten ústavný zákon, tak by nebola schválená dôvera vláde, čiže sú tam rôzne väčšiny, ale z hľadiska obrany vlády pred tým, že nebude mať dôveru parlamentu, tak v prípade, že sa hlasuje o návrhu na vyslovenie nedôvery, tak vláde stačí 75 poslancov, lebo opozícia musí získať 76 hlasov na, na to, aby bol schválený návrh na vyslovenie, vyslovenie nedôvery, ale v prípade dôvery, ak tu bude opozícia do nohy a bude tu 150 poslancov, tak vláda na dôveru potrebuje 76 hlasov, čiže o jeden viac ako ako v prípade návrhu na vyslovenie nedôvery a vláda má v tejto chvíli 79 alebo možno po včerajšku už iba 78 poslancov, neviem, ako sa bude správať pán poslanec Ferenčák. Vláda má tú potrebnú väčšinu, ktorou by si vedela zabezpečiť, aby jej Národná rada schválila dôveru, vyslovila dôveru. Napriek tomu, to vláda nerobí. Nemyslím si, že by sa bála, že, že jej nebude vyslovená dôvera. Vláda si jednoducho myslí, že si to môže dovoliť, že si môže dovoliť kašľať na ústavu, kašľať na pravidlá, tak ako na ústavu, pravidlá, zákonnosť, práva opozície, kašle dlhodobo v tejto snemovni. Postupuje sa cez skrátené legislatívne konanie, na ktoré nie sú dôvody, schvaľujú sa prílepky, odkladajú sa návrhy na nedôveru vláde, vláda kašle na ústavu.