Videokanál poslanca

Ďakujem pán predsedajúci, tak isto ma to veľmi mrzí, o to viac, keď vás počúvam pán minister sa mi zdá, že to skrátené legislatívne konanie bola naozaj priechodná, priechodná cesta. Lebo podľa toho, podľa tých ďalších informácií, ktoré ste tu zdieľali vo vašom vystúpení, tak jednoducho prispieva, alebo teda začína to vytvárať nejaké reálne dôvody, aj to že teda naozaj je to nečakaná situácia. A Ústavný súd hovorí, že, že je to mimoriadne, že je to nečakané. Tá situácia, ktorá nastáva ktorú chceme riešiť. Navyše tu, áno aj, čo sa týka škôd, tak aj morálne škody sú škody a vedeli by sme tu podľa mňa za to hlasovať keby to išlo cez skrátené legislatívne konanie. Lebo teda mrzí ma to, že nebudeme môcť za to hlasovať, pretože ste si vybrali túto cestu, ale naozaj keď chceme, aby tento parlament išiel príkladom všetkým občanom a občiankam Slovenskej republiky, aby keď už na nás nebudú hrdí, tak aspoň aby si povedali, že naozaj robíme to tu korektne, robíme tu to správne a v končenom dôsledku, že ani nepotrebujeme možno ten rokovací poriadok a všelijaké nástroje na šikanu. Lebo naozaj sa tí ľudia snažia správnym spôsobom riešiť správne veci. A bohužiaľ toto nie je ten prípad, aj keď samotná vec je správna, samotný návrh je správny, ale túto cestu a tento spôsob nemôžeme akceptovať, zvlášť keď tu naozaj sa zdá veľmi silno už teraz, že bola aj iná cesta. Ďakujem.

Ďakujem pán predsedajúci. Dávid, veľmi správne. Treba povedať, že zákonný proces, legislatívny proces (...nezrozumiteľne vyslovené...) so zákonom, ono to má svoj zmysel. To nie je len o tom, že sú tu nejaké pravidlá, ktoré musíme otrocky dodržiavať a ktoré vlastne nemajú žiadny zmysel. Má to zmysel. Jednoducho predvídateľnosť práva, ktorá generuje potom právnu istotu, to sú piliere právneho štátu. A právny štát je pilierom demokracie. Preto treba dodržiavať ten zákonný legislatívny proces. Nie preto, že to chce opozícia, alebo že vám chceme to nejakým spôsobom komplikovať. Navyše máme tu ten špeciálny inštitút skráteného legislatívneho konania. Ak sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, tak môžeme schváliť zákon aj oveľa skôr. No ak nie sú, ak ich nie sme schopní dať na papier, tie dôvody, tak potom nevidím dôvod, aby sme to robili rýchlo. Jednoducho, prečo to musí byť od 1. marca, aj keď nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Ja si myslím, že to je skôr o nejakej možno lenivosti a uľahčení si, lebo naozaj ten prílepok je najľahšia možná cesta k tomu, aby ten zákon, aby ten zákon bol čo najskôr schválený. A preto sa mi to nepáči. Ja by som ešte predsa len vás vyzval na zváženie, aby sa to urobilo poriadne. Lebo naozaj možno tie dôvody tam aj sú. Naozaj sme v bezprecedentnej možno globálnej bezpečnostnej situácii, takže ešte raz. Je to dôležité, predvídateľnosť, právna istota, právny štát, sú dôležité. Nielen nejaká povrchná slušnosť.
Ďakujem.

No mňa to, mňa to mrzí, že, lebo toto nie je lepšia možnosť, že teda dopredu sa ospravedlníte za to, že idete porušiť zákon aj keď to môže niekomu sa zdať sympatické, tak jednoducho toto nie je spôsob a akým to môže fungovať. Jednoducho pri tom skrátenom legislatívnom konaní, keby ste sa rozhodli ísť touto cestou teda, keď naozaj je to také urgentné tak zvlášť v tejto globálnej situácii bezpečnostnej ak by ste si dali prácu a zdôvodnili to, tak možno by vám to celkom ľahko prešlo. Minimálne tu by tu bola aspoň šanca, že neporušíte zákon. Teraz ho porušujete. Jednoznačne aj sa k tomu priznávate. Zase kde je tá slušnosť? Veď toto je aj toto je slušnosť. Viete, stále to závisí od toho ako sa väčšina správa takto tu v tomto parlamente vyzerá. Je to zákon akcie a reakcie. Keď budete porušovať zákony, tak jednoducho my budeme kričať. My budeme proti tomu protestovať. Budeme sa vás snažiť zastaviť. Keď sa budete snažiť dodržiavať zákony a prinášať normálne zákony, ktoré majú dobrý úmysel a zároveň aj procesne správnym spôsobom zákonným, no tak tá Národná rada bude inak vyzerať ako keď koalícia prináša šialené návrhy alebo v rozpore s rokovacím poriadkom.

No zdá sa, že tie pravidlá povrchnej slušnosti nebudú stačiť, lebo je očividné, že tento, tento pozmeňujúci návrh je prílepkom. Nijakým spôsobom nesúvisí s predkladaným zákonom, o ktorom tu máme rokovať a zase sa to robí na drzovku, zase sa to robí spôsobom, ktorý porušuje zákon a porušuje rokovací poriadok, o ktorom sme tu rokovali posledné tri dni a je vidno, je to ďalší dôkaz toho, že ľuďom v koalícii záleží na tej povrchnej slušnosti na tom, aby sme sa tu pekne usmievali, pekne obliekali, tak ako si predstavujú páni z koalície niektorí, ale absolútne im nevadí, keď sa hrubo porušuje rokovací poriadok, nevadí to očividne ani ministrovi spravodlivosti, ktorý zvlášť v minulom volebnom období veľmi tvrdo a veľmi často vystupoval proti porušeniam rokovacieho poriadku, ktoré sa tu diali zo strany vtedajšej koalície a dnes tu ticho sedí a súhlasí s tým, že poslanec koaličný predkladá, predkladá prílepok, ktorý vôbec nesúvisí s jeho návrhom zákona. No, pán minister, môžete, môžete vystúpiť a môžete to obhájiť, v konečnom dôsledku možno by ste boli ten najpovolanejší aj vzhľadom na vašu funkciu, aj na vašu históriu, ale jednoducho ten môj názor myslím si, že je jednoznačný a správny, že jedná sa o prílepok. Pán poslanec Karas tu predložil prílepok a Národná rada by o ňom nemala ani rokovať a ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Pán Pročko, áno, máte pravdu, ten prístup je zjavný, že robia to pre seba, robia to nasilu, ako keby tu mali vládnuť navždy, ako keby si mysleli, že budú stále pri moci a mať stále väčšinu a budú môcť, budú môcť si robiť, čo chcú, ale to sú aj také zmeny, že návrh môže dať, procedurálny, môžu dať dva kluby a nie tri, lebo už raz sa im to skoro vypomstilo, že teda to musia byť tri kluby, že naozaj takéto detaily si prispôsobujú, len aby im to vyhovovalo do súčasnej situácie, ale zákony sa nemajú robiť takýmto spôsobom. A toto je to, čo vám vyčítam, páni poslanci. Ak považujete to moje vystúpenie za akékoľvek, samozrejme je to váš názor, máte na to, máte na to právo. Ja vás upozorňujem na konkrétne veci. To, že môžu, budú môcť, bude môcť väčšina šikanovať poslancov, ktorí niečo povedia a zobrať im za to plat, nech je to čokoľvek, s tým, že nejakým spôsobom si to vyargumentujú, ale hlavne si to budú vedieť odhlasovať, to je proste fakt. Tak to bude. Je to tak nastavené v tom zákone. To, že ten návrh etického kódexu jednoducho nespĺňa ani základné kritériá nejakého moderného etického kódexu, je jednoducho takisto fakt. Veď si treba pozrieť etické kódexy a k tomu vás nabádam, zavolať aj odborníkov a mať naozaj reálnu diskusiu a počúvať aj tú druhú stranu. Lebo ak vytvárame pravidlá pre nás všetkých, tak by, tak nestačí, že to pretlačí pár ľudí podľa toho, ako im to vyhovuje v danom momente, či... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme tu návrh rokovacieho poriadku a etického kódexu, ktorý, za ktorým nie je, nie je dobrý úmysel. A je to zjavné aj z toho textu, aj zo spôsobu, akým koaliční poslanci a poslankyne argumentujú za prijatie tohto, týchto dvoch zákonov alebo týchto dvoch návrhov. (Rečník sa obrátil na predsedajúceho: "Páni, ruší ma to trochu. Dosť hlasno sa rozprávate".) Ďakujem.
Dnes na ústavnoprávnom výbore bolo zjavné, že tento návrh je možno jedným z najbizárnejších, ktoré sme tu za toto volebné obdobie mali. Naozaj, naozaj ma zaráža, keď koaliční poslanci na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky riešia to, že opozičný poslanec mal oblečené alebo nemal oblečené kimono alebo župan, alebo vlastne nevedia, čo to je. Ja im neberiem právo, že sa im to nepáči. Môže si im to nepáčiť. Mne sa veľa vecí nepáči a to neznamená, že ich musím alebo chcem zakázať. A v tejto polohe dnes sme. Koalícii sa nepáči kritika, koalícii sa nepáči diskusia v parlamente, koalícii sa nepáči, že protestujeme proti zákonom, ktoré sem nosia. Hlavne sú to zákony, ktoré sú škodlivé pre demokraciu a pre právny štát, ktoré idú v skrátenom legislatívnom konaní napriek tomu, že je nevyhnutné, aby tu celospoločenská aj odborná diskusia prebehla, že sa tu schvaľujú zákony, ktoré škodia celej spoločnosti.
Mali sme tu aj prípady, kedy naozaj veľké zákonodarné iniciatívy boli v tomto pléne, aj priamo napríklad v decembri na tej istej schôdzi, kde schválili zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, boli tu zákony z dielne ministra práce. Trvala diskusia niekoľko dní. Neboli to jednoduché zákony. Bolo zjavné, že opoziční poslanci majú na niektoré veci iný názor. Bola tu absolútne pokojná konštruktívna diskusia, ktorá, myslím, aj posunula ten návrh k niečo lepšiemu, k lepším riešeniam. A bola to tá istá schôdza, tí istí poslanci, ten istý parlament a úplne iný obraz, ako pri schvaľovaní rušenia Úradu na ochranu oznamovateľov.
Áno, chcem tým povedať, že veľmi záleží na tom, ako sa správa koalícia, aké zákony sem prináša a tak isto, akým spôsobom ich schvaľuje. Ak skracuje diskusiu nasilu, nedovolí nám rozprávať, nedovolí vyjadriť sa odbornej verejnosti, nie je tam žiadne medzirezortné pripomienkové konanie, a my kričíme, že to nie je v poriadku, tak naozaj sa nikto nemôže čudovať, že kričíme, keď nemáme inú možnosť. A aj tieto dva návrhy, či už je to ten etický kódex alebo rokovací poriadok, nebudú mať ten efekt, že nebudeme kričať, že sa nebudeme vyjadrovať, že nebudeme kritickí. Práve naopak, čím viac budete potláčať diskusiu, čím viac budete obmedzovať slobodu prejavu, tým väčší protitlak bude vznikať a tým neštandardnejšie spôsoby vyjadrenia toho nesúhlasu tu budeme mať. Tým viac podporujete politikov, ktorí majú blízko k extrémnejšej komunikácii. Čiže týmito návrhmi dosiahnete pravý opak toho, čo chcete dosiahnuť.
Demokracia nie je pokoj. Demokracia je diskusia, demokracia je neustály vývoj, je neustála zmena, ktorej treba čeliť. A ja chápem, že zvlášť SMER, ale aj SNS, aj HLAS, niektorí politici jednoducho už nemajú trpezlivosť na diskusiu. Už sa im nechce. Boli by radšej, keby mali kľud, keby si mohli robiť to, čo chcú, venovať sa rôznym svojim témam, ako si zabezpečiť napríklad beztrestnosť alebo sa dostať spod obžaloby, alebo ako si zabezpečiť, aby ich nikto nerušil, nejakí nejakí oznamovatelia protispoločenskej činnosti aby nerušili ich kšefty. To sa dá, dá pochopiť. Ale nechcite, nechcite, aby sme to akceptovali. Jednoducho, nebudeme to akceptovať, akýkoľvek rokovací poriadok a etický kódex schválite. Nehovoriac o tom, že zvlášť ten etický kódex je naozaj premárnená šanca. Je to veľmi slabé, je to zle napísané, používajú sa tam pojmy, ktoré naozaj právny poriadok nepozná, hovorové. Naozaj legislatívna úroveň toho návrhu je veľmi nízka. Keď sa hovorí o nejakých mikinách, keď sa hovorí o nejakom formálnom odeve, tak vlastne nikto nevie, čo to je. Hovorí sa o športovej obuvi a potom na ústavnoprávnom výbore máme diskusiu, že čo sú tenisky alebo botasky, či je to športová obuv alebo je to vychádzková obuv. Áno, je to tak. Je to bizarné. Na pôde Národnej rady ako prioritu, ako prvý bod v novom roku riešime, či sú botasky vychádzková obuv alebo športová obuv a či v nich môžeme prísť od mája do pléna, alebo nie. Naozaj toto riešime. Toto rieši Národná rada Slovenskej republiky, pretože koalíciu nič nezaujíma, nič iné, len oni sami. Aj toto všetko robia, aby vyzerali, že oni sú tí slušní. Pretože chcú byť pekne oblečení, pretože chcú sa vyjadrovať kulantne. A hlavne nechcú, aby niekto im, voči nim sa vyjadroval ostro, napriek tomu, že oni to s radosťou a veľmi často robia. Nemajú s tým problém.
Dnes sme tu mali vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady obžalovaného pána Gašpara, ktorý namiesto argumentácie v prospech týchto návrhov sa doslova vyzvracal na opozíciu, klamal tu, urážal nás, bol arogantný a takto, tak tento človek hovorí o slušnosti. A chce, tvári sa, že mu ide o slušnosť. V skutočnosti tu o žiadnu, žiadnu slušnosť nejde. Ani to oblečenie. Viete, aj v KĽDR, v Kórejskej ľudovodemokratickej republike, ktorá je možno naj, najhoršou diktatúrou, ktorá tu, ktorá na tomto svete je, sú všetci viac-menej pekne, slušne oblečení, všetci sa slušne správajú, však bodaj by, ak niekto vytrčí z radu, tak okamžite je popravený. Všetci sú v jednom šíku, všetci hovoria v podstate to isté. Dávajú si pozor na každé jedno slovo, aby náhodou niečo nepovedali, lebo to bude pre nich mať fatálne následky. A zdá sa, že toto je predstava, toto je predstava aj dnešnej koalície, aby, nedajbože, tu nezaznela nejaká kritika, aby, nedajbože, niekto nevyčnieval z radu, trebárs aj svojím oblečením. A toto tu riešime v januári 2026.
Teba povedať, že niekedy aj oblečenie je vyjadrením názoru. Alebo sme už naozaj v dobe, kedy záleží na iných veciach. A ja som si myslel, áno, už nie sme, už tu nemáme komunistickú stranu, ktorá určuje všetky pravidlá, ako máme hovoriť, ako máme byť ostrihaní, čo máme mať oblečené, že máme všetci písať modrým perom, lebo inak sme zlí, inak sme vyradení zo spoločnosti, inak sme neslušní a nepatríme, nepatríme do tejto slušnej socialistickej spoločnosti. Naozaj je to bizarné. Je bizarné, že v čase a počas mandátu, kedy táto koalícia takým neuveriteľným spôsobom útočí na právny štát, keď likviduje inštitúcie jednu za druhou, tak sa snaží hovoriť o slušnosti, že nastavuje nejaké, nejaké kritériá slušnosti a popritom premiér na mítingu vykrikuje po Šimečkovej kotrbe. Naozaj, naozaj bizarné.
Pán Gašpar, pán podpredseda Národnej rady obžalovaný Gašpar nám vyčítal, že nemáme záujem o tieto zmeny. Áno, súhlasím. My nemáme záujem o tieto povrchné zmeny, o vašu povrchnú slušnosť. To nie je etický kódex, čo ste predložili. To je tak maximálne kódex povrchnej slušnosti. Nerieši absolútne nič. Nerieši absolútne nič, sú tam prázdne frázy o transparentnosti, napríklad o slušnosti, absolútne vágne. Pýtal som sa na ústavnoprávnom výbore, či prizvali spolupracovať na tomto etickom kódexe aj odborníkov a odborníčky z tejto oblasti, ktorí sa venujú etike, etickým dilemám, právnej etike, etike vo verejnom živote. Nie. Je to čisto politický dokument, ktorý ešte písal aj niekto, kto nevie písať zákony, nevie písať a nikdy nepísal etický kódex zjavne.
Napríklad ako spomenul náš predseda Michal Šimečka, absolútne sa nerieši taký problém, že ak tu je niekto v konflikte záujmov, akým spôsobom má k tomu pristúpiť. A to len pred mesiacom si tu podpredseda Národnej rady Gašpar, obžalovaný, v podstate vybavil amnestiu, keď donútil koaličnú väčšinu hlasovať za prílepok, ktorý v podstate znamená, že jemu sa podarí ujsť spod tej obžaloby. To som si istý. To je taký konflikt záujmov ako Brno. Ale takéto veci sa tu neriešia. Nie.
Tu sa rieši, či mal opozičný kolega oblečené kimono, župan alebo sako a či botasky sú vychádzková obuv alebo športová. Ale toto je, samozrejme, čisto len zásterka, pretože to, čo je nebezpečné na tomto návrhu, je to obmedzovanie slobody prejavu. A to teda zdôrazňujem v čase, kedy úrad vlády už pomaly dva roky vedie kampaň, ktorá sa volá Rešpektujem iný názor. Ja neviem, či môže byť viac pokrytecká situácia, ako je toto. Na jednej strane kampaň Rešpektujem iný názor a na druhej strane obmedzovanie slobody prejavu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. A to nie len, nielen tu na pôde parlamentu, ale kdekoľvek. Aj na sociálnych sieťach, aj v rámci verejných vystúpení. A naozaj je to nebezpečné pre nás všetkých, aj pre vás, ktorí budete za toto hlasovať v koalícii. Je to niečo, čo sa nám všetkým môže veľmi nepekne vrátiť.
My naozaj nepotrebujeme obmedzovanie slobody prejavu. Jednoducho ak sme politici a političky, musíme zniesť aj väčšiu mieru kritiky, aj ostrejšie slová, musíme to zniesť. Kto to nedokáže zniesť, jednoducho je mi ľúto, ale túto obetu musíme urobiť, aby sme ochránili slobodu prejavu, pretože to je to, čo je základným kameňom akejkoľvek demokracie. Ak nastane cenzúra, ak nastane šikana poslancov a poslankýň za to, že niečo povedali verejne, šikana vo forme pokuty alebo odobrania platov, mesačného platu s tým, že ani nie je jasné, akým spôsobom sa to bude vyhodnocovať, či teda to bolo za hranicou, ten výrok, alebo nie, to je, to je strašne nebezpečné a ja naozaj vás varujem, naozaj vás vyzývam, aby ste si toto ešte premysleli. Ja naozaj nie som fanúšikom ani obmedzovania debaty v parlamente, časové, myslím, že tak ako je to teraz nastavené, je to v poriadku. Samozrejme v prípade, že sem donesie niekto nejaké svinstvo, tak jednoducho bude tu väčšia diskusia, bude tu väčší humbug, zvlášť keď sa to urobí v skrátenom legislatívnom konaní, zmierte sa s tým, ale neobmedzujte diskusiu.
Ale dobre, ak obmedzíte, budeme mať, ja neviem, budeme mať o niečo menej času, aj tak utnete tú diskusiu, keď vám to nevyhovuje, ale to sa vám tiež nechce robiť. Ale neobmedzujte slobodu prejavu. Nevytvárajte si nástroj, aby ste mohli šikanovať poslancov, ktorí hovoria niečo, čo sa vám nepáči, aj keď to povedia ostrejšie, lebo sa to môže obrátiť proti nám všetkým. Tu vôbec nemusia sedieť ľudia, ktorí tu sedia dnes. Môžu tu byť úplne iní ľudia s úplne iným nastavením. Vám sa to zdá, že, áno, tej kritiky je veľa, valí sa to na vás z každej strany, z médií, tuná, zo sociálnych sietí, ale to je nič. Najhoršie bude, keď tu budú mať väčšinu ľudia, ktorí si povedia, že zakážu akúkoľvek diskusiu, alebo budú sankcionovať akékoľvek výroky a vždy vám vyargumentujú, že ste spovedali niečo, čím ste sa previnili. Vždy vám to vyargumentujú, aj keď to bude hlúposť. Oni si to tam do toho rozhodnutia dajú a bude vybavené. Zoberú vám plat, raz, dvakrát, trikrát, štyrikrát.
Takto to nemôže fungovať, kolegovia a kolegyne. Je to naozaj nebezpečná cesta, na ktorú ste sa vy dali, a toto tu už sa nebavíme o nejakej inštitúcii, jednej, dvoch, ktorá sa dá nejakým spôsobom nahradiť, dá sa to nejakým spôsobom ešte sanovať. Akonáhle vy začnete cenzurovať, vy začnete pokutovať a sankcionovať poslancov a poslankyne za názor, ktorý sa vám nepáči, tak sme skončili. Tak sme skončili.
Takže ešte raz, prosím vás, premyslite si to, toto nie je ten kódex, ktorý sme tu mali mať a my sme Progresívne Slovensko, od začiatku sme žiadali, aby sme pracovali na etickom kódexe, ale toto nie je ten kódex, za ktorý my môžeme hlasovať, ani náhodou. A myslím si, že ani vy zaň nemôžete hlasovať, pokiaľ naozaj si premyslíte, čo to znamená.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Michal, veľmi dobré a užitočné je pripomínať, čo sú naozaj dôležité veci, pretože pán Gašpar naozaj si tu vybavil v podstate amnestiu pre seba v decembri. To, že my sme proti tomu protestovali, tak je označované za neslušné, ale to, že on si vybavil amnestiu pre seba, sám za to hlasoval, donútil všetkých svojich kolegov, aby za to hlasovali, tak to je v poriadku. Nepripadá vám to trochu absurdné, aj kolegovia z druhej strany tejto sály? Naozaj tento etický kódex hovorí veľa o slušnosti, o slušných slovách, o slušnom obliekaní, ale to predsa nie je tá podstata. Naozaj je dôležité to, čo tu predkladáte. Nie, pán Gašpar mi dnes vyčítal, že som použil slovo svinstvo. To je problém. Ale to, že sem donášate každú jednu schôdzu zákony, ktoré likvidujú demokraciu a právny štát, to je v poriadku, hlavne, že to robíte v peknom oblečení a tvárite sa pri tom milo. Jednoducho toto nie je spôsob, nehovoriac o tom, že keď si zoberiete, v decembri sme mali aj iný, iné body, boli tu napríklad zákony ministra práce Erika Tomáša. Tiež to boli zákony, ktoré boli nie úplne dokonalé, ale prebiehala tu dva alebo tri dni veľmi dobrá a užitočná diskusia a nebol tu žiadny problém, pretože bolo vidno, že tie zákony chcú poctivým spôsobom zlepšiť situáciu ľudí na Slovensku, neboli tam žiadne svinstvá a potom nebol ani v parlamente bordel. Ale keď raz sem donesiete svinstvo, tak nečakajte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Gašpar, vy hovoríte o slušnosti, ale začali ste naozaj veľmi zle, arogantne, ponižovaním svojich kolegov, ktorí získali menej preferenčných hlasov. To naozaj považujete za slušné? Alebo za slušnosť? Vyzvracali ste sa tu na nás, šírili ste klamstvá zase, zase. To považujete za slušnosť? O tomto hovorme. Nie o tom, že ako niečo vyzerá, či má niekto bielu košeľu, modrú alebo či má tričko alebo či má vychádzkovú obuv alebo formálnu alebo lakovky.
Mne to pripomína, tá vaša mentalita, ktorá z toho vlastne trčí aj, aj z diskusie na ústavnoprávnom výbore, z toho, čo som si vypočul alebo čo sme si vypočuli od pani Plevíkovej, že vy by ste si to predstavovali ako v Kórejskej ľudovodemokratickej republike. Tam sú všetci rovnako oblečení, tak ako vodca, aby nevyčnievali z radu, všetci hovoria iba frázy, nikto nič v skutočnosti nepovie, možno si myslia niečo iné, možno už ani to nie, že toto by vám vyhovovalo. Jednoducho Slovenská ľudovodemokratická republika, to je vaša predstava. Predstava autoritárov, kde ich nikto nekritizuje, všetci sú rovnako oblečení, všetci sa tvária, že je všetko v poriadku a je, aj keď je celá krajina rozvrátená, ľudia tam nemajú čo jesť, ale hlavne, hlavne, že v parlamente je pokoj, krásne úsmevy, všetci hovoria to isté. O toto vám ide, aby vás nikto nekritizoval, ale na druhej strane to, že vy klamete v priamom prenose tuná za pultom v Národnej rade... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán predseda Raši, vy ste síce možno kulantnejšie alebo teda slušnejšie, ale povedali ste to isté, čo pred rokmi váš predchodca a kamarát a tak isto predseda Národnej rady pán Paška povedal, vyhraj voľby, môžeš všetko. Áno, nepovedali ste to doslova, ale z vašich slov to vyplýva. Ale naozaj vám nikto, nikto vám nedal mandát na to, aby ste likvidovali demokraciu a právny štát. Nikto vám nedal mandát, aby ste rušili Úrad špeciálnej prokuratúry ani Úrad na ochranu oznamovateľov, ani aby ste šikanovali mimovládne organizácie. Nikto vám nedal mandát na to, aby ste podporovali kriminálnikov prostredníctvom zákonov z tejto Národnej rady. Toto nie je etický kódex, toto je tak maximálne alebo prinajlepšom kódex nejakej povrchnej slušnosti.
Môžete tu robiť alebo môžu tu poslanci a poslankyne páchať akékoľvek svinstvá, likvidovať demokraciu a právny štát, ale hlavne, že sú pekne oblečení a hlavne, že nepovie nikto nejaké tvrdšie slovo. Veď to je úplne bizarné, nehovoriac o tom, že na tomto rokovacom poriadku a zvlášť tom etickom kódexe nespolupracovali žiadni odborníci mimo parlamentu. Je to čisto politický dokument, ktorý nemá žiadny význam. Je to plné fráz, je to plné vágnych pravidiel, ktoré nič neznamenajú a ničomu nepomôžu. Je to úplne zbytočná robota, ale to hlavné dosiahnete. Budete obmedzovať našu slobodu prejavu a vytvoríte si nástroj, aby ste mohli opozičných poslancov a poslankyne šikanovať za to, čo povedia nielen na pôde tohto parlamentu, ale ja mimo neho. Môžete sa han... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, Lucia. No je zjavné, že koaličným poslancom a poslankyniam sa to zle počúva a tie otázky ich vyrušujú, lebo ich to núti spytovať si svedomie. A to čo tu robia posledné dva roky, ja som presvedčený o tom, že väčšina z nich neprišla kvôli tomuto do parlamentu a že mali iné predstavy čo budú tuná robiť a za aké zákony budú hlasovať. Veď nakoniec nikto si nevedel predstaviť čoho budeme svedkami tieto dva roky, že naozaj, naozaj táto vládna koalícia nepracuje pre bežných ľudí, ľudí na Slovensku, ale pre pár vyvolených, ktorí sú ohrození, je ohrozená ich sloboda kvôli tomu čo, z čoho sú podozriví alebo obžalovaní a ja si viem predstaviť, že to majú ťažké tuná koaliční poslanci, poslankyne, keď sa vracajú domov, do regiónov, ľudia im hovoria, že čo to tam stvárate a čo tam robíte a stále je, stále je drahšie, stále sa na Slovensku žije ťažšie a vy ste sľúbili, že tu bude pokoj a bezpečie. A máme tu úplný opak, úplný opak ako to, čo sľúbili. Ale stále, stále majú čas urobiť správne rozhodnutie, aby sa mohli, aby sa mohli vracať domov bez tých výčitiek svedomia, ktoré ich možno niektorých aspoň trápia. Ono veľa netreba, stačí, že štyria alebo štyri poslankyne si povedia, že dosť.