Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme tu návrh rokovacieho poriadku a etického kódexu, za ktorým nie je, nie je dobrý úmysel. A je to zjavné aj z toho textu, aj zo spôsobu, akým koaliční poslanci a poslankyne argumentujú za prijatie tohto, týchto dvoch zákonov alebo týchto dvoch návrhov. (Rečník sa otočí k predsedajúcemu a komunikuje s ním.) Ďakujem.
Dnes na ústavnoprávnom výbore bolo zjavné, že...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme tu návrh rokovacieho poriadku a etického kódexu, za ktorým nie je, nie je dobrý úmysel. A je to zjavné aj z toho textu, aj zo spôsobu, akým koaliční poslanci a poslankyne argumentujú za prijatie tohto, týchto dvoch zákonov alebo týchto dvoch návrhov. (Rečník sa otočí k predsedajúcemu a komunikuje s ním.) Ďakujem.
Dnes na ústavnoprávnom výbore bolo zjavné, že tento návrh je možno jedným z najbizarnejších, ktoré sme tu za toto volebné obdobie mali. Naozaj, naozaj ma zaráža, keď koaliční poslanci na ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky riešia to, že opozičný poslanec mal oblečené, alebo nemal oblečené, kimono alebo župan, alebo vlastne nevedia, čo to je. Ja im neberiem právo, že sa im to nepáči. Môže si im to nepáčiť. Mne sa veľa vecí nepáči a to neznamená, že ich musím alebo chcem zakázať. A v tejto polohe dnes sme. Koalícii sa nepáči kritika, koalícii sa nepáči diskusia v parlamente. Koalícii sa nepáči, že protestujeme proti zákonom, ktoré sem nosia. Hlavne sú to zákony, ktoré sú škodlivé pre demokraciu a pre právny štát, ktoré idú v skrátenom legislatívnom konaní, napriek tomu, že je nevyhnutné, aby tu celospoločenská aj odborná diskusia prebehla, že sa tu schvaľujú zákony, ktoré škodia celej spoločnosti.
Mali sme tu aj prípady kedy, naozaj, veľké zákonodarné iniciatívy boli v tomto pléne, aj priamo napr. v decembri na tej istej schôdzi, kde schválili zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, boli tu zákony z dielne ministra práce. Trvala diskusia niekoľko dní. Neboli to jednoduché zákony. Bolo zjavné, že opoziční poslanci majú na niektoré veci iný názor. Bola tu absolútne pokojná konštruktívna diskusia, ktorá myslím, aj posunula ten návrh k niečo lepšiemu, k lepším riešeniam. A bola to tá istá schôdza, tí istí poslanci, ten istý parlament a úplne iný obraz, ako pri schvaľovaní rušenia Úradu na ochranu oznamovateľov. Áno, chcem tým povedať, že veľmi záleží na tom, ako sa správa koalícia, aké zákony sem prináša. A takisto akým spôsobom ich schvaľuje. Ak skracuje diskusiu nasilu, nedovolí nám rozprávať, nedovolí vyjadriť sa odbornej verejnosti, nie je tam žiadne medzirezortné pripomienkové konanie. A my kričíme, že to nie je je v poriadku, tak naozaj sa nikto nemôže čudovať, že kričíme, keď nemáme inú možnosť. Aj tieto dva návrhy, či už je to ten etický kódex alebo rokovací poriadok, nebudú mať ten efekt, že nebudeme kričať, sa nebudeme vyjadrovať, že nebudeme kritickí. Práve naopak. Čím viac budete potláčať diskusiu, čím viac budete obmedzovať slobodu prejavu, tým väčší protitlak bude vznikať. A tým neštandardnejšie spôsoby vyjadrenia toho nesúhlasu, tu budeme mať. Tým viac podporujete politikov, ktorí majú blízko k extrémnejšej komunikácii. Čiže týmito návrhmi dosiahnete pravý opak toho, čo chcete dosiahnuť.
Demokracia nie je pokoj. Demokracia je diskusia , demokracia je neustály vývoj, je neustála zmena, ktorej treba čeliť. A ja chápem, že zvlášť SMER, ale aj SNS aj HLAJ, niektorí politici jednoducho už nemajú trpezlivosť na diskusiu. Už sa im nechce. Boli by radšej, keby mali kľud, keby si mohli robiť to, čo chcú, venovať sa rôznym svojim témam, ako si zabezpečiť napr. beztrestnosť, alebo sa dostať spod obžaloby, alebo ako si zabezpečiť, aby ich nikto nerušil nejakí oznamovatelia protispoločenskej činnosti, aby nerušili ich kšefty. To sa dá pochopiť. Ale nechcite, nechcite, aby sme to akceptovali. Jednoducho, nebudeme to akceptovať, akýkoľvek rokovací poriadok a etický kódex schválite. Nehovoriac o tom, že zvlášť ten etický kódex je naozaj premárnená šanca. Je to veľmi slabé, je to zle napísané, používajú sa tam pojmy, ktoré naozaj právny poriadok nepozná, hovorové. Naozaj legislatívna úroveň toho návrhu je veľmi nízka. Keď sa hovorí o nejakých mikinách, keď sa hovorí o nejakom formálnom odeve, tak vlastne nikto nevie, čo to je. Hovorí sa o športovej obuvi a potom na ústavnoprávnom výbore máme diskusiu, že čo sú tenisky alebo botasky. Či je to športová obuv alebo je to vychádzková obuv. Áno, je to tak. Je to bizarné. Na pôde Národnej rady ako prioritu, ako prvý bod v novom roku riešime, či sú botasky vychádzková obuv alebo športová obuv a či v nich môžeme prísť od mája do pléna, alebo nie. Naozaj toto riešime. Toto rieši Národná rada Slovenskej republiky, pretože koalíciu nič nezaujíma, nič iné, len oni sami. Aj toto všetko robia, aby vyzerali, že oni sú tí slušní. Pretože chcú byť pekne oblečení, pretože chcú sa vyjadrovať kulatne. A hlavne nechcú, aby niekto im voči nim sa vyjadroval ostro, napriek tomu, že oni to s radosťou a veľmi často robia. Nemajú s tým problém.
Dnes sme tu mali vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady obžalovaného pána Gašpara, ktorý namiesto argumentácie v prospech týchto návrhov, sa doslova vyzvracal na opozíciu, klamal tu, urážal nás, bol arogantný a takto, tak tento človek hovorí o slušnosti. A chce, tvári sa, že mu ide o slušnosť. V skutočnosti tu o žiadnu slušnosť nejde. Ani to oblečenie. Viete, aj v KĽDR v Kórejskej ľudovodemokratickej republike, ktorá je možno naj, najhoršou diktatúrou, ktorá tu, ktorá na tomto svete je, sú všetci viac-menej pekne, slušne oblečení, všetci sa slušne správajú, však bodaj by, ak niekto vytrčí z radu, tak okamžite je popravený. Všetci sú v jednom šiku, všetci hovoria v podstate to isté. Dávajú si pozor na každé jedno slovo, aby náhodou niečo nepovedali, lebo to bude pre nich mať fatálne následky. Zdá sa, že toto je predstava aj dnešnej koalície. Aby nedajbože, tu nezaznela nejaká kritika, aby nedajbože, niekto nevyčnieval z radu, trebárs aj svojim oblečením. A toto tu riešime v januári 2026. Teba povedať, že niekedy aj oblečenie je vyjadrením názoru. Ale sme už naozaj v dobe, kedy záleží na iných veciach. A ja som si myslel, áno, už nie sme, už tu nemáme komunistickú stranu, ktorá určuje všetky pravidlá, ako máme hovoriť, ako máme byť ostrihaní, čo máme mať oblečené, že máme všetci písať modrým perom, lebo inak sme zlý, inak sme vyradený zo spoločnosti, inak sme neslušní a nepatríme do tejto slušnej socialistickej spoločnosti. Naozaj je to bizarné. Je bizarné, že v čase počas mandátu, kedy táto koalícia takým neuveriteľným spôsobom útočí na právny štát, keď likviduje inštitúcie jednu za druhou, tak sa snaží hovoriť o slušnosti, že nastavuje nejaké kritériá slušnosti a popritom premiér na mítingu vykrikuje po Šimečkovej kotrbe. Naozaj, naozaj bizarné.
Pán Gašpar, pán podpredseda Národnej rady obžalovaný Gašpar, nám vyčítal, že nemáme záujem o tieto zmeny. Áno, súhlasím. My nemáme záujem o tieto povrchné zmeny, o vašu povrchnú slušnosť. To nie je etický kódex, čo ste predložili. To je tak maximálne kódex povrchnej slušnosti. Nerieši absolútne nič. Nerieši absolútne nič, sú tam prázdne frázy o transparentnosti napríklad, o slušnosti, absolútne vágne. Pýtal som sa na ústavnoprávnom výbore, či prizvali spolupracovať na tomto etickom kódexe odborníkov, odborníčky z tejto oblasti
===== parlamentu, ale kdekoľvek, aj na sociálnych sieťach, aj v rámci verejných vystúpení. A naozaj to je nebezpečné pre nás všetkých, aj pre vás, ktorí budete za toto hlasovať v koalícii, je to niečo, čo sa nám všetkým môže veľmi nepekne vrátiť. Naozaj nepotrebujeme obmedzovanie slobody prejavu. Jednoducho ak sme politici a političky, musíme zniesť aj väčšiu mieru kritiky, aj ostrejšie slová, musíme to zniesť. Kto to nedokáže zniesť, jednoducho je mi ľúto, ale túto obetu musíme urobiť, aby sme ochránili slobodu prejavu, pretože to je to, čo je základným kameňom akejkoľvek demokracie. Ak nastane cenzúra, ak nastane šikana poslancov a poslankýň za to, že niečo povedali verejne. Šikana vo forme pokuty alebo odobrania platov, mesačného platu s tým, že ani nie je jasné, akým spôsobom sa to bude vyhodnocovať, či teda to bolo za hranicou ten výrok, alebo nie, to je strašne nebezpečné a ja naozaj vás varujem, naozaj vás vyzývam, aby ste si toto ešte premysleli. Ja naozaj nie som fanúšikom ani obmedzovania debaty v parlamente časové, myslím, že tak ako je to teraz nastavené, je to v poriadku. Samozrejme v prípade, že sem donesie niekto nejaké svinstvo, tak jednoducho bude tu väčšia diskusia, bude tu väčší humbuk, zvlášť keď sa to urobí v skrátenom legislatívnom konaní, zmierte sa s tým, ale neobmedzujte diskusiu, ale dobre, ak obmedzíte budeme mať ja neviem, budeme mať o niečo menej času, aj tak utnete tú diskusiu, keď vám to nevyhovuje, ale to sa vám tiež nechce robiť, ale neobmedzujte slobodu prejavu. Nevytvárajte si nástroj, aby ste mohli šikanovať poslancov, ktorí hovoria niečo, čo sa vám nepáči, aj keď to povedia ostrejšie, lebo sa to môže obrátiť proti nám všetkým. Tu vôbec nemusia sedieť ľudia, ktorí tu sedia dnes. Môžu tu byť úplne iní ľudia s úplne iným nastavením. Vám sa to zdá, že áno, tej kritiky je veľa, valí sa to na vás z každej strany, z médií, tuná, zo sociálnych sietí, ale to je nič. Najlepšie bude, keď tu budú mať väčšinu ľudia, ktorí si povedia, že zakážu akúkoľvek diskusiu, alebo budú sankcionovať akékoľvek výroky a vždy vám vyargumentujú, že ste spovedali niečo, čím ste sa previnili. Vždy vám to vyargumentujú, aj keď to bude hlúposť. Oni si to tam do toho rozhodnutia dajú a bude vybavené. Zoberú vám plat, raz, dvakrát, trikrát, štyrikrát. Takto to nemôže fungovať kolegovia a kolegyne. Je to naozaj nebezpečná cesta, na ktorú ste sa vy dali a toto tu už sa nebavíme o nejakej inštitúcii jednej, dvoch, ktorá sa dá nejakým spôsobom nahradiť, dá sa to nejakým spôsobom ešte sanovať. Akonáhle vy začnete cenzurovať, vy začnete pokutovať a sankcionovať poslancov a poslankyne za názor, ktorý sa vám nepáči, tak sme skončili. Tak sme skončili. Takže ešte raz prosím vás, premyslite si to, toto nie je ten kódex, ktorý sme tu mali mať a my sme Progresívne Slovensko, od začiatku sme žiadali, aby sme pracovali na etickom kódexe, ale toto nie je ten kódex, za ktorý my môžeme hlasovať, ani náhodou. A myslím si, že ani vy zaň nemôžete hlasovať, pokiaľ naozaj si premyslíte, čo to znamená. Ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis