38. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Jurzyca, ja chcem oceniť skutočne veľmi konštruktívny prístup k tej debate a v podstate všetko to, čo ste hovorili, je, samozrejme, na ďalšiu debatu a ja hovorím tak, že nežijeme v ideálnom svete a žiadny rozpočet nikdy nebol ideálny. Ja som rád teda, že sme skutočne sa, jak ste povedal, sme najbližšie k tomu vyrovnanému rozpočtu, a to je pre mňa veľmi dôležité. Ale na druhej strane tak isto veľmi dôležité je zvyšovať kvalitu a efektívnosť výdavkov a podobne o tom, čo ste rozprávali. Ja som skutočne rád a za to vďačím aj pánu ministrovi, že zaviedol útvar hodnoty za peniaze a mne je jasné, že tie semafory sú také, aké sú a že mohli by byť lepšie. A ja napríklad tiež oceňujem prístup ministerstva zdravotníctva v tejto problematike, lebo myslím, že ministerstvo zdravotníctva urobilo maximum, alebo teda robia si ten najlepší výsledok v tejto oblasti a očakávam, že aj ostatné ministerstvá to budú robiť.
Tam sa mi páči aj ten projektový prístup. To znamená, že skutočne zamerajme sa na výsledky, že čo má priniesť útvar hodnoty za peniaze.
V tejto oblasti ja myslím, že treba stále pokračovať a vylepšovať to, ale nemyslím si, že sa dajú, nežijeme v ideálnom svete a nedajú sa robiť zázraky zo dňa na deň. A samozrejme, treba toto úsilie stále prehlbovať.
Ešte k tomu štrukturálnemu, teda konsolidačnému úsiliu v roku 2019. Je to pravda, ale treba sa pozrieť aj na to, že v podstate tie výsledky za posledné dva roky sú, alebo teda tento rok a minulý rok sú lepšie, ako boli plánované v rozpočtoch, a samozrejme, že tým sa to odráža aj na tom, na tej možnosti zlepšiť konsolidačné úsilie. Takže to je asi také zdôvodnenie toho, čo som chcel k tomu v poznámke.
Ďakujem pekne.

Ja som aj zabudla, Eugen, ja som ťa chcela pochváliť. Chcela som ťa pochváliť, samozrejme, klasika už u teba, naozaj odborne, veľmi podrobne, ale chcela som ti poďakovať za zdravotníctvo, že si sa teda ozval a že si dal váhu tomu, o čom budem ja aj neskôr hovoriť. A bol si veľmi zlatý s tými tabuľkami, som ti chcela povedať, že ti tam chýba to očíslovanie, ale je to veľmi logická, logický a jasný argument. Takže ďakujem za tvoje vystúpenie.

Ďakujem. Len všetkým teda, všetkým teda ďakujem, naozaj. A chcem podčiarknuť to, že ja aj takéto debatky, konštruktívne, všimnite si, že poslanci koľkokrát hovoria o efektívnosti, zodpovedne všetci hovorili, keď sa hovorí o rozpočte, no tak bodaj by to aj v ostatných bodoch bývalo takéto konštruktívne. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystupujem v mene nášho klubu, v mene klubu MOST - HÍD.
Hneď na úvod chcem vyzdvihnúť, že prvýkrát v histórii Slovenska rokujeme o vyrovnanom štátnom rozpočte, čo ja označujem a označujeme to ako celý klub za veľký moment pre Slovenskú republiku. Vyrovnané hospodárenie znamená, že deficit na budúci rok bude nula a Slovensko nebude míňať viac, ako máme.
Myslím si, že by sme nemali zabudnúť, že na takú dobrú správu, akou je rozpočet vyrovnaný, sme čakali 25 rokov. Slovensko od samého začiatku, od vzniku, od roku 1993 hospodári s deficitným rozpočtom. Slovensku sa v posledných rokoch z pohľadu ekonomiky darí. Výrazne sa zvyšuje počet pracujúcich a rastú aj ich príjmy, z ktorých ľudia platia dane a odvody. Ako to vyplýva z aktuálnych čísiel, miera nezamestnanosti prekonáva nové minimá pre tento rok, dosiahne 6,9 %, v roku 2019 klesne na úroveň 6,4 %. Do roku 2021 klesne pod 6 %.
Ďalej vidíme, že v roku 2018 sa očakáva vytvorenie ďalších 47-tisíc nových pracovných miest a v roku 2019 ďalších 28-tisíc. Priemerná nominálna mzda sa v roku 2019 zvýši o 6,3 % a bude mať hodnotu 1 077 eur. Reálne mzdy tiež budú rásť a budú rásť o 3,7 % v roku 2019, pričom dynamiku nad 3 % si udrží až do roku 2020. Navýšenie platov vo verejnej správe je vo výške 700 miliónov eur.
Tieto čísla vnímame ako dôležité a vnímame aj z pohľadu, že vďaka tomuto hospodáreniu počas posledných troch rokov nielen si plníme záväzky voči EÚ, ale dobiehame aj životnú úroveň v EÚ a naša krajina sa približuje k priemernej úrovni. Slovenská ekonomika v budúcom roku má rásť tempom 4,5 %, hospodársky rast a znamená to, že sa staneme lídrom v regióne V4. Podľa môjho názoru fakt, že okrem nás dosiahnu, alebo teda plánujú 4-percentný rast v roku iba dve ďalšie krajiny EÚ, Rumunsko a Malta, je potešujúcou správou pre našu krajinu.
Návrh rozpočtu obsahuje isté rezervy, ale na druhej strane jeho súčasťou sú aj reakcie na potrebné reformy. Bez reforiem sa nedá posunúť ďalej a zlepšiť kvalitu a život našich občanov. Z pohľadu nášho klubu, z pohľadu klubu MOST - HÍD môžem konštatovať, že naše rezorty ako ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo životného prostredia a ministerstvo dopravy v roku 2019 budú mať k dispozícii finančné prostriedky na krytie najdôležitejších výdavkov.
V kapitole ministerstva životného prostredia budú finančné prostriedky na rok 2019 v celkovej výške 541 miliónov eur. Celkové výdavky kapitoly v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2018, teda v aktuálnom roku rastú o 347 miliónov eur, čo predstavuje nárast o 180 %. Najviac peňazí pôjde z rozpočtu ministerstva životného prostredia na vodné hospodárstvo. Plánované výdavky sú vyššie vďaka výraznému nárastu prostriedkov aj z EÚ. To znamená, že prostriedky vyčlenené napríklad na podporu zníženia znečistenia odpadových vôd, zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou z obecných vodovodov a zlepšenie kvality ovzdušia môžu reálne prispieť k tomu, aby sme zlepšili súčasný stav. Prioritami sú aj napríklad dopracovanie stratégie na ochranu ovzdušia, sanácie environmentálnych záťaží, vypracovanie zonácie národných parkov alebo výkup pozemkov v chránených územiach.
Teší ma, že vďaka rozpočtu ministerstvo životného prostredia môže postupovať podľa akčného plánu na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody. Tieto úlohy vyplývajú z dokumentu Hodnota je voda. Na zonáciu národných parkov TANAP, Muránska planina bude vyčlenená suma vo výške 800-tisíc eur. Naplnenie záväzkov z Parížskej dohody ako napríklad príspevky do organizácie Zelený klimatický fond a Medzivládny panel pre klimatické zmeny, strategické posudzovanie nízko uhlíkovej stratégie, Národný inventarizačný systém a vybudovanie Slovenskej národnej akreditačnej služby SNAS Korzia v oblasti leteckej dopravy pôjde 1 954 000 eur. Dôležitým ďalším bodom je aj výkup pozemkov v chránených územiach na základe predkupného práva štátu. Na tento účel ministerstvo životného prostredia má k dispozícii 600-tisíc eur.
Veľmi rada by som poukázala aj na fakt, že suma vo výške 735-tisíc eur bude vypracovaná do, bude použitá na vypracovanie analýz v oblasti politiky zmeny klímy a ochrany ovzdušia, vrátane informačných systémov. Je to teda druhá etapa akčného plánu k národnej adaptačnej stratégii a druhá etapa informačného systému pre palivá, biopalivá a analýza zloženia prachových častíc v oblasti riadenia kvality ovzdušia.
Návrh rozpočtu počíta aj s výdavkami na realizáciu programov starostlivosti o veľké šelmy na Slovensku. Ani v prípade tohto rezortu by sme nemali zanedbávať a zabudnúť na ľudský faktor. Práve preto si myslím, že zvýšenie osobných výdavkov na systémovú úpravu platov v ochrane prírody je tým správnym krokom.
Všetci vieme a určite súhlasíte so mnou, že základným pilierom právneho štátu je efektívny systém súdnictva. Práve z toho dôvodu sme radi, že pán minister financií našiel spôsob, ako zvýšiť rozpočet pre túto oblasť. Podľa návrhu celkové výdavky kapitoly ministerstva spravodlivosti v roku 2019 sa rozpočtujú vo výške 439 miliónov eur. Nárast výdavkov oproti schválenému rozpočtu na rok 2018 predstavuje 39,5 miliónov eur. Je to 9,87 %. Najväčšia časť - 301 miliónov eur - pôjde na osobné výdavky v roku 2019, čo oproti schválenému rozpočtu v roku 2018 predstavuje nárast 28,2 miliónov eur. Keďže rozpočet ráta s rastom miezd v celom verejnom sektore, rásť platy majú aj justičným úradníkom. Verím, že aj týmto krokom prispejeme k lepšiemu fungovaniu danej oblasti.
V prípade ministerstva dopravy a výstavby zvýšenie rozpočtu kapitoly sa očakáva z realokácií výdavkov zo zdrojov EÚ. V prípade nižšej realokácie nákladov sú v návrhu rozpočtu verejnej správy vytvorené podmienky pre zabezpečenie nevyhnutných finančných prostriedkov na investičné potreby rezortu. Vítame tiež snahu pána ministra financií lepšie využiť realokáciu výdavkov a zdrojov EÚ. Práve takýto postup môže viesť k vyrovnanému rozpočtu a k správnemu hospodáreniu našej krajiny.
Návrh rozpočtu počíta aj s nárastom platov pedagogických zamestnancov. Navýšené prostriedky sú aj v oblasti vzdelávania. Potešujúca je skutočnosť, že sa zvyšujú platy pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve a tiež platy učiteľov vysokých škôl a vedecko-výskumných zamestnancov o 10 %.
V návrhu rozpočtu je zapracovaná aj 4,8-percentná valorizácia platov zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií, platov nepedagogických zamestnancov regionálneho školstva a platov nepedagogických zamestnancov vysokých škôl, vrátane štipendií doktorandov v celkovej sume 11,9 miliónov eur.
Veľmi ma teší aj fakt, že predpokladaný, predkladaný rozpočet ministerstva školstva obsahuje okrem iných pozitív aj zvýšenie normatívnych výdavkov pre regionálne školstvo v sume 1 110 000 eur. Na základe novely nariadenia vlády č. 630/2018 v platnom znení, ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia, čím sa zabezpečuje financovanie zvýšeného normatívu na žiaka základnej školy vzdelávajúceho sa v jazyku národnostnej menšiny, o 5 % pre školy s vyučovacím jazykom teda národnostných menšín a o 4 % na žiaka základnej školy učiaceho sa jazyk národnostnej menšiny. Je to presne škola s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, čo sa pozitívne dotýka aj rusínskej, nemeckej, či rómskej národnostnej menšiny.
Za pozitívne v rozpočte školstva tiež považujeme sumu 8 miliónov eur vyčlenenú na nákup a distribúciu učebníc. Sumu 826 750 eur určenú na zriadenie Slovenskej akreditačnej agentúry, čím sa zabezpečí vyššia kvalita ponúkaného vysokoškolského vzdelávania a tiež sumu vo výške 6 396-tisíc alokovanú na príspevok zamestnávateľovi, ktorý poskytuje praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania a zrušenie krátenia normatívu na žiaka na základe novelizácie zákona č. 61/2015 Z. z. v platnom znení o odbornom vzdelávaní, či stabilizačný príspevok pre študentov bakalárskeho študijného programu ošetrovateľstva v študijnom odbore ošetrovateľstvo dennej formy štúdia vo výške 2 758-tisíc eur, čím motivujeme budúce zdravotné sestry, aby po ukončení svojho štúdia zostali na Slovensku, pretože nám zdravotné sestry chýbajú.
Čo sa týka zdravotníctva, tam tiež očakávame rast platu aj sestier stredného zdravotníckeho personálu o 15 %. Čo sa týka zdravotníctva, tak očakávam aj od tohto opatrenia, ale aj od ostatných opatrení, aby sa zlepšila starostlivosť pre občana, aby občania mohli naozaj vnímať zlepšenú zdravotnú starostlivosť, ktorú prináša aj vyšší finančný objem peňazí pre tento rezort.
Súhlasím aj s pánom Tomášom Malatinským, ktorý z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR uvádzal: "Návrh rozpočtu vnímame pozitívne, lebo bol vyrokovaný so všetkými rezortmi, kde v zásade dochádza k pozitívnym navýšeniam. Takže sa môžu realizovať plány, ktoré rezorty majú. Vzhľadom na to, že rozpočet je obmedzený, žiadny návrh rozpočtu nemôže byť úplne výhodný pre všetky oblasti. Aj keď sa hovorí, že sa z pohľadu Slovenska, z pohľadu ekonomiky darí, aj tak musíme nájsť kompromis a určiť hlavné priority v záujme našich občanov. Myslím si, že tento návrh rozpočtu je v prospech Slovenska a v rámci daných možností má snahu ponúknuť najlepší rozpočet z tohto hľadiska.".
Ja som rada, že finančné prostriedky budú slúžiť občanom a ich využitie bude mať pozitívny dopad na spoločnosť ako takú. Začala som s pochvalou pána ministra, ale na záver asi to najdôležitejšie musím povedať. Za týmto, za týmito ekonomickými úspechmi stoja naši občania. Stoja ľudia, ktorí dennodenne svedomite pracujú a vytvárajú hodnoty a vytvárajú príjmy do štátneho rozpočtu. Dennodenne vytvárajú hodnoty pre svoje rodiny, pre svoje deti a pre starších ľudí. Takže vyrovnaný rozpočet nevnímam len ako úspech pána ministra, ale vnímam to ako úspech každého jedného pracujúceho v našej krajine.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za možnosť vystúpiť, aby som v podstate po tom, čo svoje pripomienky predložili predstavitelia jednotlivých poslaneckých klubov, veľmi krátko zareagoval. Musím povedať, že hneď v úvode sa chcem poďakovať za veľmi konštruktívny duch tejto debaty. Keď sa dívam na pána Jurzycu, vy ani neviete, ale ja som ho mnohokrát v takej priamej reči oslovil pán profesor Jurzyca. On mi potom povedal, že on profesor nie je. Ale podľa toho, jak sa my poznáme, pán Jurzyca je profesor pre mňa, hej. Takže z tohto pohľadu aj ten príspevok je tak (povedané s úsmevom), tak ho aj vnímam. Ja chcem len jednu vec povedať, že je úplne proste prirodzené, tá deľba, deľba úloh koalície a opozície je úplne prirodzená, legitímna a v podstate sa nikdy nezmení. To znamená, predstaviteľ exekutívy, ktorý za chrbtom, dá boh, má politickú väčšinu garantovanú koaličnou dohodou, dáva nejaké svoje ciele, sny, predstavy na papier a potom je tu proste opozícia, ktorá v tejto nekonečnej hre tieto ciele, sny a pozície spochybňuje alebo sa snaží ich nejakým spôsobom korigovať.
Dnes tu máme takú malú slávnosť, pretože po rokoch, tak jak tu moja predrečníčka povedala, po dvadsiatich piatich rokoch, prvýkrát v histórii našej krajiny sme v situácii, že môžme dať na stôl rozpočet, rovná sa plán, lebo to je plán, ktorý má v svojom návestí samé nuly a prebytky. Z tohto pohľadu to je malá slávnosť, lebo naozaj sa v našej krajine nikdy, nikdy proste nepodarilo takýto proste plán postaviť, a to nie je len, nie je to len technika rezortu financií a ľudí, ktorí za tým stoja. Samozrejme je to výsledok konsenzu na vláde, ale aj v politickej koalícii, ktorá z tohto pohľadu podľa mňa musí byť podporená aspoň potichu aj predstaviteľmi opozície.
Ja očakávam, samozrejme, hodinové debaty o štruktúre výdavkov. To je tu proste ten priestor, ktorý tu je úplne správny a legitímny. A ak som hovoril a mnohokrát vám ešte budem hovoriť, že sa dostávame do situácie, keď sa treba veľmi, veľmi, menej politicky jak prakticky, ale veľmi, veľmi dobre zamyslieť nad tým, ako využiť obdobie, ktoré tu nebude trvať večne, obdobie vyrovnaného a prebytkového hospodárenia na to, aby sa v tejto krajine žilo lepšie. Pretože, a na to môžu byť rôzne názory, lebo keď sledujeme prebytkové hospodárenie, tak niekto môže z jednej strany povedať, tak miňme tie prebytky na to, aby sme znížili zadlženie. Niekto môže povedať, miňme tie prebytky na to, nevytvárajme ich, tak znížme príjmy. Proste niekomu uľahčíme a niekto môže hovoriť - veľký priemysel, niekto bude chcieť uľahčiť fyzickým osobám. To sú úplne normálne volebné sľuby nielen slovenských politikov, ale aj amerických prezidentov. To sú proste postoje, kto komu chce urobiť nejaký benefit v budúcnosti. A niekto môže povedať nie, nie, my nechceme znižovať príjmy, my chceme viac investovať do tých a tých oblastí. V týchto oblastiach chceme mať kvalitnejšie verejné služby, alebo chceme byť vizionári a chceme investovať do budúcnosti našich detí a vnukov.
Takže toto je debata, ktorá, pred ktorou ináč, priatelia, neunikneme, hej? Naozaj pred ňou neunikneme. Obávam sa, pri kvalite politickej debaty v tejto krajine, ktorá sa, bohužiaľ, naším spoločným pričinením zhoršuje, že aj ďalšia predvolebná kampaň do parlamentných volieb akosi toto nebude v jej hlavnom, hlavnom oku nejakého zámeru, lebo to by bola teda, to by bola proste kvalita tej debaty úplne inde a úplne, úplne iná. Ale aspoň tí ľudia, ktorí v politických stranách pracujú na konkrétnych programoch a sa pripravujú úplne legitímne na nejaké proste pozície, lebo každou proste, politická strana každá musí mať ambíciu sa dostať ku kormidlu a mať snahu proste presadiť svoje videnie sveta, tak aspoň títo ľudia by mali o týchto veciach veľmi, veľmi poctivo debatovať.
Spochybňovanie. Spochybňovanie je tiež legitímna vec. Tu len musím povedať, že vy ste stále tí istí, ktorí, a to teraz dovoľte mi, aby som bol trošku drsnejší, stále tí istí teoretici, ktorí každý rok spochybňujete nejaký cieľ. A to vaše vnímanie Armagedonu, ktorý má prísť, sa proste nenaplnilo a nenapĺňa. A jediný problém mám s tým, lebo ja som na to zvyknutý trošku, to človeka demotivuje, mám problém s tým, že nikto nikdy nepovie sorry. Proste áno, mýlil som sa. Ako keď som v roku 2016, pán profesor Jurzyca alebo pán Heger, proste trhali ústne tento rozpočet na rok 2017 na kusy, s rizikami, s obavami, proste výsledok je o pol percenta lepší. Jedna celá dva versus nula celá osem v našom svete. Čiže to je dosť výrazný, proste dosť výrazný úspech oproti tomu cieľu. Nikdy v živote som nepočul žiadne "mýlil som sa". Pretože ja nemám problém povedať, že sme sa mýlili v roku 2016 alebo ´15, že sa nám tie ciele proste nepodarilo splniť z rôznych dôvodov a vždycky som ich musel nejakým spôsobom tu proste odôvodniť, ak sme cieľ minuli. To isté platí o roku 2018, kde zatiaľ z hľadiska toho, čo my vidíme, a verte mi, že nikto do tej našej kuchyne nevidí lepšie, ako my, to je proste úplne prirodzené. Vnímame to tak, že rok ´18 dopadne lepšie, ako bol plánovaný. Takže opäť debata spred roka by bola, mohla byť úplne s tou istou výčitkou.
Takže obavy z hľadiska výsledku v roku 2019 a ďalej sú vždycky proste na mieste (rečník sa obrátil na predsedajúceho: "Môžem poprosiť?"), sú vždycky na mieste z pohľadu toho, že riziká tu sú. Ráno vyjdete proste z domu a žijete s nejakými rizikami, či sa večer vrátite domov. Ale otázka je, samozrejme, byť na tieto riziká pripravený, napríklad formovanie nejakých rezerv, ktoré sme, začali sme s nimi v roku 2012 a naozaj tvrdošijne si stojím za tým, že s rezervami pracovať budem aj v ďalšom roku, aj keď sa z hľadiska účelu zmenšujú alebo sú oveľa adresnejšie, lebo ak vás znervózňuje rezerva 400 miliónov eur na legislatívu, ktorej ste účastní tu a napríklad časť z nej aj chválite a sa s ňou stotožňujete. Opakujem, zo 400 miliónov 96 miliónov je napríklad daňový bonus pre maloleté deti do šesť rokov. No tak proste to je len, to je len technicky premietnutie nejakého sľubu, cieľa do legislatívy, ktorá bude prijatá proste následne. Ida, cestou vieme, že sa tá legislatíva koriguje, napríklad pri obedoch zadarmo to bude v budúcom roku menej, pretože pre základné školy po konzultáciách s predstaviteľmi samospráv do tohto projektu ideme až od 1. septembra, čo predstavuje v tej rezerve úsporu hneď 50 miliónov eur.
Takže ja to stále považujem za zodpovedné a nie opak nezodpovedné. Ale to je spôsob, ako reagovať na riziká, ktoré môžu prísť. Samozrejme, iná situácia nastáva, keď sa otočí vietor. Keď sa otočí vietor z hľadiska ekonomického rastu a situácie na trhu práce, tak potom tu ale z hľadiska toho, čo funguje v každej krajine, a to sú takzvané automatické stabilizátory, zo situácie vyrovnaného hospodárenia môže krajina dostať do deficitu radovo v desatinách percenta, čo je pre krajinu, ktorá celé roky hospodárila s niekoľko percentuálnymi deficitmi, ako veľmi, veľmi komfortná situácia. Takže, samozrejme, že ma znervózňuje kritika, alebo keď sa niekto, proste niečo robí a chce to robiť dobre, tak je proste citlivý na výsledky svojej práce. To je podľa mňa úplne prirodzené, ak to človek berie vážne.
Takže ma trochu znervózňujete, to musím proste povedať, takým tým nekonečným spochybňovaním možných výsledkov (povedané s úsmevom). Ale keďže máme niečo odžité a z tohto pohľadu je to naozaj môj siedmy rozpočet, tak mám o tom nejakú vedomosť. Opakujem s plnou zodpovednosťou, s ktorou ma môžete, hocikedy môžete konfrontovať, že naozaj pri dobrom úsilí a šťastí, hej, tú kombináciu proste potrebujete, potrebujete dobrú vôľu realizovať a potrebujete na to mať vytvorené podmienky. Na najbližšie roky sú tieto ciele úplne, úplne reálne dosiahnuteľné. A za tým si, za tým si stojím. Aj možno v konflikte s odhadmi inštitúcií, ktoré ste tu menovali, ale tie sú vždy konzervatívnejšie. A to vieme historicky proste dokázať. A je správne, že sú konzervatívne. Je to úplne proste prirodzené, to je ich pohľad na vec.
Konsolidačné úsilie, že nebolo nikdy nižšie. No áno, pretože sme v cieli, respektíve my sme v cieľovej rovinke. Konsolidačné úsilie z hľadiska povinnosti je viazané na štrukturálny deficit a s tým vás tu vôbec nechcem obťažovať, s touto kategóriou, ale tam sme v cieľovej rovinke z hľadiska strednodobého cieľa, ktorý ak dosiahneme, tak vlastne ďalej konsolidovať nepotrebujeme, hej? To je, dobre, v duchu nejakej filozofie môžme, ale to je otázka toho väčšinového rozhodnutia spoločnosti, či sa pokračuje ďalej, alebo sa ten potenciál použije nejakým iným spôsobom.
Ešte jedna malá zmienka. Daň z nehnuteľnosti. Tiež bez toho, aby som upriamoval pozornosť na to, že by som tu chcel nejak bilancovať. Reforma v oblasti dane z nehnuteľností, tak tu musím povedať, že toto ja považujem za asi jedno z najväčších zlyhaní fungovania za posledných siedmich rokov, keď môžem na toto, na túto tému vplývať, že sa nám nepodarilo urobiť v tejto oblasti zásadné zmeny. A tu musím povedať, že moje presvedčenie smeruje k tomu, že to sa, že túto tému nevieme prelomiť, a to je môj odkaz aj všetkým politickým spektrám bez toho, že by sme to urobili proti samosprávam, hej? To znamená proti záujmom, politickým záujmom, a to je, tie politické záujmy sú v tisícoch, lebo máme tu skoro tritisíc predstaviteľov starostov a primátorov a máme tu desaťtisíce obecných zastupiteľov, tak proste, ak sa v tejto oblasti niečo chce naozaj urobiť, tak to jednak bude trvať desaťročie, aspoň také sú najlepšie skúsenosti z cudziny, že reformy v oblasti zdaňovania majetku, osobitne nehnuteľností, môžu byť úspešné len vtedy, ak trvajú nejaký dlhší čas a tam musí byť konsenzus politický. To sa proste nedá robiť bez politického konsenzu veľkých politických strán.
A musí sa to, a to hovorím o mojej skúsenosti, hovoriť proti krátkodobým záujmom, proste predstaviteľov samospráv. Pretože proste je to ohromne nepopulárne pre predstaviteľov. Aj tu sedíte niektorí proste zastupitelia z mestských častí, z miest a z obcí. Rozhodnutie o tom, že niekomu zvýšite daň z nehnuteľnosti, je, môže byť v niektorých situáciách proste smrteľné z hľadiska cieľa opätovného zvolenia. Takže áno, v našej krajine sú strašne nízke v porovnaní, z medzinárodného porovnania nízke dane z nehnuteľností a ak, a k tomu dáta už máme, ak si porovnáte polohu rentu, to znamená kvalitu alebo hodnotu majetku, v ktorom človek býva, verzus daň, tak z dát, ktoré máme, ktoré sme analyzovali, tak relatívne vyššie dane z nehnuteľností platia ľudia napríklad v Revúcej alebo v Gelnici a menej v Bratislave a v Košiciach. A toto je proste problém vo vzťahu k majetku. Vo vzťahu k majetku. A toto je proste problém, na ktorý sa zatiaľ, zatiaľ iba dívame, ale je to aj následok fiškálnej decentralizácie ako cieľ, cieľ presadiť daňový mix pri financovaní samospráv je skvelý, absolútne s ním súhlasím, ale proste pogratulujem to hocikomu, komu sa to proste podarí presadiť, pretože to opäť, ZMOS to nechce. ZMOS chce byť zavesený a visieť na jednom lane, ktoré sa volá daň z príjmov fyzických osôb a z podnikania, pretože je to daň, ktorá z hľadiska podstaty našej ekonomiky dobiehania aj cenovej úrovne, aj platovej úrovne, má najväčší proste dynamický rast a s tým platom tie príjmy rastú najrýchlejšie. Keby sme išli na daňový mix, tak tá dynamika je oveľa, oveľa menšia a ZMOS sa, samozrejme, vždycky môže spoľahnúť, že síce visí na jednom lane, ale ak sa to lano pretrhne, tak pomôže kto? Pomôže štát, pretože tá ruka proste potom bude vystretá aj s vyhrážkami, ktoré proste, s ktorým neviete proste sa, neviete sa im proste brániť.
Takže toto je vec, ktorá musí byť predmetom konsenzu budúceho roku, budúcich rokov a pri dani z nehnuteľnosti máme aj zúfalo málo dát, hej, a to je zase možno trochu hanebný výsledok fungovania niektorých našich verejných inštitúcií, hlavne čo sa týkajú katastra a podobne z hľadiska dát, ktoré sme tu dávno mohli mať za posledných dvadsať rokov, ale s veľkou mierou rezistencie ich v podstate stále, stále nemáme.
Dobre. Toľko asi z pohľadu, z pohľadu môjho priebežného komentára k tejto diskusii.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. V prvom rade ďakujem, že ste vystúpili aj počas priebehu, že môžme viesť takúto konštruktívnu diskusiu. Ďakujem pekne aj za to priznanie, čo sa týka dani z nehnuteľnosti, to sú podľa mňa dobré momenty a aj ten daňový mix, áno, na tomto sa určite zhodneme, nie je to nič ľahké, alebo práve naopak, je to niečo veľmi náročné, no ale tak už len tá vaša rétorika naznačuje, že je tu nejaký tiež spoločný konsenzus, že s tým treba niečo robiť.
Čo sa týka tých rizík alebo aj toho trhania rozpočtu, ako ste spomenuli, neviem, ja úplne si nepamätám, že by sme my s Eugenom trhali rozpočet v našich rozpravách, ale okej, mohlo to tak byť ponímané. My sa, ak aj za seba poviem, ale myslím si, že aj za pána Jurzycu, ak hovoríme o tých rizikách, citujem riziká, samozrejme Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá ich kvantifikuje na to, aby sme poukázali na tie riziká a ako sa napĺňajú, čiže nie je to, z môjho pohľadu to nejde o trhanie rozpočtu.
Na druhej strane povedať mýlil som sa, úplne neni podľa mňa tiež pravdivé, pretože ani rada sa v tom nemýli, pretože tie riziká na výdavkoch sa udiali, naplnili, len sa naplnili aj nadpríjmy a tým pádom tie ciele sa až tak nevychýlili, ale neni to tým, že teraz by bol omyl v tom, že tie výdavky by boli nižšie, ako povedzme, ako ukazovali. Takže tam tiež to podľa mňa neni úplne jednoznačné tak to povedať, že my nemôžme povedať, že sme sa mýlili, pretože sme poukazovali na riziká a tie riziká sa do veľkej miery aj naplnili. To, že sa naplnili nadpríjmy, neznamená, že sme sa mýlili, ale to, že sme teoretici, alebo teda, že ja som teoretik, áno, ešte som neviedol žiadny rezort, takže v tomto vám určite nemôžem nijako konkurovať. Naším cieľom, alebo mojím cieľom určite nie je vás znervózňovať, ale skôr viesť tu konštruktívnu kritiku, takže takto to aj ponúkam, tie svoje argumenty a som rád, že sa práve bavíme o tej štruktúre výdavkov. A k tej malej slávnosti už mi neostáva čas, ale som rád, že teda tá debata už dnes prebieha o výdavkoch a nie o cieľoch.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán minister, vy ste sa pýtali, že kde je ten Armagedon, ktorý, o ktorom sme my hovorili, že príde a neprichádza, tak ja by som chcel vám odporučiť, opýtajte sa šoférov, v akom stave máme cesty, ako nám chátra sieť ciest prvej triedy. Medziročne neustále až 3-percentný nárast z toho objemu cestnej infraštruktúry nám spadá do nevyhovujúceho havarijného stavu. Vyše 300 mostov z 1 700 máme v zlom alebo v nevyhovujúcom stave. Opýtajte sa tých šoférov v kolónach okolo Čadce, Ružomberka, alebo na diaľnici D1 v pondelok, keď prichádzajú do Bratislavy alebo piatok, keď odchádzajú, ako si oni predstavujú Armagedon. Toto nestačí? Však my máme rozmlátené cesty a vy hovoríte, že nič sa tu nezhoršuje v tejto ekonomike. No toto sa zhoršuje. Stav cestnej infraštruktúry, koľajníc, horiace vlaky tu máme a hovoríte, hovoríte, že to je všetko akceptovateľné.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel tiež vyjadriť k vystúpeniu pána ministra. Ja zastávam ten iný názor, že vlastne kvitujem tú vytvorenú rezervu 400 miliónov k tej kapitole. Je to pozitívny a ústretový krok skutočne pre mestá a obce. Taktiež by som chcel pozitívne tiež zdôrazniť, že je to aj ústretový krok v rámci navýšenia o 10 % miezd vo verejnom sektore od 1. 1. 2019 a taktiež od 1. 1. 2020, keď bude o ďalšie 10-percentné navýšenie. Samozrejme, vítame aj ten krok, že od 1. 9. 2019 už bude povinné stravovanie v predškolských, školských zariadeniach, obedy zadarmo a táto vec sa určite aj lepšie zvládne v komunálnej sfére, že budeme mať aj dostatok času sa na to pripraviť. Na tie riziká, čo tu boli aj povedané, samozrejme, veď napríklad môžem uviesť na zmenu zákona č. 595/2003, ako ste spomínali, pán minister, o dani z príjmov a neskorších predpisov, ktorý navrhuje zvýšiť daňový bonus pre vyživované deti do šiesteho roku života na dvojnásobok, čím bude tiež negatívne ovplyvnená výška výnosu dane z príjmov fyzických osôb pre mestá a obce a v roku 2019 to bude v sume 27,8 milióna a ja som rád, že vlastne aj v tomto rezervovom takom fonde sa ráta aj s takýmito vecami.
Ďalej, netreba len kritizovať tú samosprávu, treba oceniť aj prístup, že my sme vedeli sa aj zodpovedne správať a aj to, že máme vyrovnaný rozpočet, je aj vďaka... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán minister hovoril o samospráve a že, ja som chvíľu teda nedával pozor a potom hovoril o tom, že je to nadlho, najmenej na 10 rokov a zo samospráv že je všetko zložité, lebo tam je tých aktérov veľa, tak chvíľu som si myslel, že či náhodou nehovorí o komunálnej reforme a municipalizácii, ale teda hovoril iba o daňovom mixe a o dani z nehnuteľnosti a prípadne teda zmeny váhy, čo, samozrejme, je tiež zložité a problém, pokiaľ sa to týka samosprávy. S naviazanosťou príjmov samospráv na daň z príjmu fyzických osôb je to tak, že keď sú dobré časy a ekonomike sa darí a platy rastú, tak aj táto daň dynamicky, dynamicky rastie, hoci teda príjmy štátu rastú, rastú výraznejšie ako príjmy samosprávy za tie roky, odkedy došlo k rozdeleniu kompetencií aj financií, ale zase riziko naviazania, výrazného naviazania iba na túto daň je, že keď tie dobré časy skončia a máme tu krízu, máme tu, máme tu nejakú stagnáciu, tak aj na príjmoch samospráv sa to negatívne prejaví. Čiže nejak sa to snažiť diferencovať, vytvoriť, vytvoriť daňový mix alebo teda zvýšiť váhu aj nejakých daní, kde samospráva môže ovplyvniť ich výšku na rozdiel od príjmu z dane, z dane z príjmu fyzických osôb, určite stojí za úvahu, ale teda systémovo tým, čím som začal k tej komunálnej reforme a spájaniu obcí, čo je teda ešte náročnejší proces, ale mali by sme sa dopracovať, lebo je to dôležité aj z hľadiska verejných financií, aj ich efektívneho využívania.