49. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, viem, že predložený návrh zákona rieši predovšetkým stav oblasti našich lesov a vzťah medzi ochranárskymi organizáciami a tými, ktorí ťažia drevnú hmotu, ale ja by som sa chcel dotknúť úplne iného ustanovenia v predmetnom zákone, nie v tomto návrhu, ale v zákone, ku ktorej som sa dostal na základe posledných udalostí, ktoré sa diali v niektorých obciach a regiónoch Slovenska.
Chcem sa dotknúť problematiky, ktorá v letných mesiacoch zaujala pozornosť médií, ale aj verejnosti, súvisí s týmto zákonom o ochrane prírody a krajiny, a to starostlivosti štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá. V tomto prípade o starostlivosť o ochranu medveďa hnedého. Som si vedomý toho, že obsah môjho vystúpenia je skôr pre prvé čítanie, pretože nebudem predkladať pozmeňujúce návrhy, ale pri prvom čítaní som na tento problém neupozorňoval, pretože som uvedený problém až tak neregistroval a nemal som v tom období ešte tie skúsenosti, ktoré mám dnes. Dovtedy som nemal možnosť zažiť situáciu, že je potrebné riešiť stret medveďa s človekom alebo návštevu medveďa blízko obytnej zóny či priamo v nej. Stalo sa a vtedy som sa začal o problematiku ochrany medveďa viac zaujímať a postupne som nadobúdal aj praktické skúsenosti, ako v praxi vlastne táto ochrana funguje a ako je v takejto situácii štátna ochrana prírody k človeku blízko a ako mu je vlastne nápomocná. Nebolo to jednoduché.
Určite ste zaregistrovali aj vy množiace sa správy o výskyte medveďov blízko ľudských obydlí či útokov na človeka. Tieto návštevy či strety vyvolávajú rôzne nálady a predovšetkým ľudia, ktorí sú dotknutí takouto návštevou, sú stresovaní. Obracajú sa v prevažnej miere na miestnu samosprávu a hľadajú pomoc a žiadajú o pomoc. Nie sú to jednoduché situácie a možno ten, kto to nezažil, záležitosť bagatelizuje alebo v teple svojho domova sa nad tým pousmeje, prípadne verejný priestor cestou sociálnych sietí poučuje a hodnotí. Dáva svoje izbové názory do celého spoločenského priestoru. Ale opakujem, ľuďom, ktorých sa to priamo dotýka, nie je v týchto situáciách do smiechu a hľadajú pomoc. A pýtam sa, nachádzajú ju alebo kde ju môžu nájsť?
Chcem preto aj na pôde parlamentu upozorniť na tento problém a požiadať o to, aby sa ministerstvo životného prostredia intenzívnejšie o túto problematiku zaujímalo a hľadalo riešenia nielen v prospech ochrany medveďa, ale aj v prospech človeka. Snáď vyvolať aj ďalšiu diskusiu k tejto téme a napomôcť k hľadaniu riešenia ako ďalej. Určite to nie je téma nová, ale asi bude potrebné venovať jej viac pozornosti. Predovšetkým z pohľadu ochrany človeka a nielen ochrany medveďa.
Čoraz častejšie sa vedie aj medzi odbornou a laickou verejnosťou diskusia, či sú medvede u nás premnožené, či je potrebná regulácia aj populácie, ako ďalej s ich ochranou a ako v tomto probléme dopadne človek. Štatistiky, čo sa týka početnosti, sa v Slovenskej republike výrazne líšia. Slovenská republika disponuje štyrmi základnými zdrojmi informácií o počte medveďov. Poľovnícka štatistika disponuje číslami 2060 až 2080 jedincov. Expertný odhad vzniknutý dohodou všetkých zainteresovaných strán je 850 jedincov. Oficiálna správa, ktorá bola ako report podaná pre Európsku komisiu, hovorí o 700 až 900 jedincoch. No a posledný a najnovší z najnovších genetických výskumov, ktorý bol v roku 2015, hovorí o počte 1020 až 1490 jedincov, ktorý je podľa programu starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku, ktorý bol prijatý a mal by sa istým spôsobom aj dodržiavať, v praxi považovaný za najpresnejší odhad veľkosti populácie. Aj toto číslo je však niektorými odbornými kruhmi spochybňované a prikláňajú sa k vyššiemu číslu. Dostanem sa ešte k tomu.
Pre ilustráciu, v Európe je ich okolo 17-tisíc, v susednej Českej republike údajne jedného z posledných zastrelili koncom 19. storočia. No a v oblasti, v ktorej žijem, pohybujem sa ja a čerpám už v tejto chvíli aj isté skúsenosti, v chránenej krajinnej oblasti Poľana je podľa ochranárov na ploche 40-tisíc hektárov asi 20 jedincov medveďa hnedého. Najviac na Slovensku.
Rovnako ako štátna ochrana prírody aj ďalšia odborná verejnosť sa opiera o výskum, ktorý je už tzv. hodený do koša a bol vypracovaný pod vedením profesora Pavleho vtom roku 2015. Momentálne nevieme, ani koľko tento výskum stál. Opiera sa o tento genetický výskum, ktorý, ktorý vykonala Technická univerzita vo Zvolene. Ešte raz sa k nemu vrátim. V roku 2015 sa odhadoval, predstavoval počet jedincov 1256 so smerodajnou odchýlkou 233 jedincov. To znamená, že z takmer 2800 odobratých vzoriek trusu bol potvrdený výskyt od 1023 do 1489 medveďov. Od roku 2015 však už prešli 4 roky a vzhľadom na zasahovanie do populácie usmrteniami na základe vydaných povolení ministerstva životného prostredia alebo zrážkami s autami sa podľa štatistiky Národného lesníckeho centra, predstavoval tento zásah dokopy 166 jedincov, z ktorých 85 bolo usmrtených, 81 uhynutých. To všetko po zrážkach s automobilmi, vlakmi a podobne, čo je pri stave populácie zanedbateľné číslo. A keďže pomer pohlavia je podľa genetickej analýzy 60:40 s prevahou samičieho pohlavia, zistený stav z genetickej analýzy je veľmi ľahké vypočítať a môže sa pohybovať bez problémov s dolnou hranicou od 1400 do 1700 medveďov.
Tiež treba brať ohľad na to, že v súčasnosti už nie je nič prekvapujúce vidieť medvedice s tromi, štyrmi či dokonca piatimi medveďami, čo sa deje u nás na dolnej hranici chráneného územia Poľany, kde na štyroch rôznych miestach zaznamenávame výskyt štyroch rôznych medvedích rodín. A chcem podotknúť, že sa s tým nič nerobí. Tieto rodiny sa pohybujú v tesnej blízkosti rodinných domov, spôsobujú škody, ľudia sú stresovaní, ako som hovoril, a obracajú sa v tomto prípade predovšetkým na samosprávu, aby im pomohla.
V roku 2018 sa v Levoči konala panelová diskusia k programu starostlivosti o medvede. V roku 2018. Jej účelom bolo zhrnutie dôvodov súčasných problémov a požiadaviek obyvateľov podhorských miest a obcí, kde predstavuje zvyšujúca sa početnosť medveďa hnedého stratu občianskeho životného komfortu, takmer každodenné problémy v intravilánoch a v extravilánoch v obci spojených so strachom o elementárnu bezpečnosť voľného pohybu v širšom okolí svojho bydliska. Účastníci konštatovali, že početnosť medveďa je v priaznivom stave, jeho populácia je vyrovnaná, ale každoročne sa zvyšuje. Uvedený stav si vyžaduje aktualizáciu podmienok manažmentu početnosti populácie na základe odborných kritérií.
Registrujeme argumenty o ničení prirodzeného teritória medveďa necitlivými zásahmi človeka do lesnej prírody a z toho dôvodu ich vytláčania k ľudským obydliam pri hľadaní potravy. Zdajú sa byť celkom presvedčivé, ibaže na to, aby sa to nedialo, tu máme aj profesionálnych ochranárov prírody a štátne orgány, ktoré by mali sledovať a prijímať príslušné opatrenia, aby sa tak nedialo. Ale netreba zabúdať ani na prevenciu a zlepšenie informovania verejnosti o potrebe rešpektu človeka v chránenej faune a flóre v našej prírode, najmä v zákonom v chránených oblastiach. Na druhej strane avšak niektorí falošní ochrancovia prírody povýšili ochranu medveďa nad obranu človeka v prípadoch, keď šelma vážne ohrozuje bezpečnosť ľudí priamo v ich bydlisku. Tak to už asi nie je správne, skôr choré.
Viem, že nie vždy sa dajú jednoznačne určiť príčiny ohrozenia človeka medveďom, ale ľudský život by predsa len mal byť tou najväčšou hodnotou. Napokon aj pre medvede platia tvrdé zákony prežitia v prírode, to znamená, získať pre seba dostatok energie zabezpečením potravy, zachovať potomstvo a tvrdo brániť svoje teritórium i za cenu vytlačenia či zabitia slabšieho jedinca. Súčasťou prírody je ale aj človek, ktorý sa musí naučiť spolunažívať s divoko žijúcimi zvieratami, ale rovnako ako ony si tiež chráni svoj životný priestor, keď sa doň niekto neprimerane vnúti, neprimerane zasiahne a ohrozuje ho.
A tu sme pri podstate problému. Ako si ho môže chrániť a k tomu pritom môže pomôcť, je v zákone ošetrený v § 40 zákona. Slovensko si uplatnilo i výhradu z Bernského dohovoru vo vzťahu k medveďovi hnedému a vlkovi dravému. Dôvodom je uplatnenie tejto výhrady s ohľadom na stav ochrany týchto druhov v súlade s čl. 6 dohovoru. Je, k tomu vedie súčasný stav populácie v Slovenskej republike, to znamená, umožňuje reguláciu v početnosti bez dopadu na prežitie a na funkciu týchto druhov v prírodných ekosystémoch. V praxi to znamená, že medveď môže byť ulovený na základe vydanej výnimky, čo však neznamená, že nie je prísne chránený. Z členských štátov Bernského dohovoru požiadali o výhradu z príloh Bielorusko, Bulharsko, Česká republika, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Bývala Juhoslovanská republika Macedónsko, Poľsko, Slovinsko, Slovensko, Španielsko, Turecko a Ukrajina. K tomu, aby bola výnimka uložená, udelená, je však potrebné splniť, povedzme tak trošku zostručnene, štyri dôležité podmienky – odôvodnenie žiadosti, potvrdenie o vzniknutých škodách, informácie o strete s medveďom v blízkosti obce, fotodokumentácia alebo iná dokumentácia potvrdzujúca miesto pobytu a pohybu medveďa. Následne Štátna ochrana prírody má stanovisko preveriť a kriticky prehodnotiť tieto podklady od žiadateľa a spresniť informácie do formulára a odôvodniť odporučenie alebo neodporučenie výnimky. A medveď sa môže za to obdobie stále pohybovať v obci či blízko obce a ohrozovať, ohrozovať obyvateľov, kým bude žiadosť vybavená. Samozrejme k tej, k tomu je potrebná aj ďalšia identifikácia.
No a ľudia neustále bombardujú písomne, osobne alebo cez sociálne siete najbližší úrad, jeho vedenie a to je obecný úrad. Obecný úrad informuje príslušnú štátnu ochranu prírody, ministerstvo životného prostredia, okresný úrad, odbor životného prostredia aj políciu, čaká, čo sa bude diať. Ak má schopných poľovníkov a majú fotopasce, tak sa podarí nasnímať pohyb medveďa, inak má smolu. A aj ľudia, ktorí upozorňujú na rodinku medveďa pri svojom obydlí. A tí opäť píšu.
Napríklad: "Zas sme mali vzácnu návštevu, bola polnoc a návštevník si prišiel pochutnať na moje slivky pri dome, čerešne sú už polámané." A pokračuje ďalej: "Nenormálne dokaličil stromy, ktoré sadili moji rodičia. Prosím vás, robte s tou háveďou už niečo! Priznajme si pravdu, že ich je veľa! Čo sa máme už z stadiaľto vysťahovať? Prosím, zakročte!"
Ďalší: "Medveďov je už naozaj veľa, treba s tým niečo robiť. V záhrade máme spúšť, poničené stromy. polámané slivky, zdlávená tráva, vyhrabané jamy, výkaly. Idem domov z práce a pred autom na ceste beží medveď. Prídem domov a tam vyčíňa ďalší medveď. My sa už bojíme vyjsť von na dvor. Medvede nemajú už strach prísť k dverám. Prosím vás, robte už s tým niečo, lebo sa stane nejaká tragédia."
Ďalší, a je to len výsledok slabej práce týchto orgánov, ktoré by mali chrániť prírodu, do ktorej patrí aj človek: "V obci postupne klesá počet obyvateľov a medveďov v jej okolí pribúda každoročne možno v desiatich kusoch. Pri takomto stanovisku si môžeme klásť rôzne otázky. Už aj medveď sa postaví v hierarchii nad človeka? Pričom medveď iste nie je ten, ktorého v prírode ľudia utláčajú, nebodaj, ohrozujú jeho existenciu."
A tak by som mohol pokračovať ďalej. Treba ale povedať, že obyčajní ľudia z vidieka väčšinou neriešia problémy cez média, ale keď sa ich človek opýta, sťažujú sa na výrazné ovplyvňovanie ich života medveďmi. Neodvážia sa už prejsť do lesa, upadá turistika, cyklistika, zber lesných plodov. Proste nefunguje to tak, ako to fungovalo pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Ľudia zatvárajú brány svojich domov, aby tam nevošiel medveď, starí rodičia, ktorí sa tešili na vnúčatá, že sa budú môcť v blízkosti týchto domov spokojne hrať, deti zatvárajú. Počet žiadostí o odlov klesá z dôvodu neustálych problémov v správnom konaní, nakoľko mimovládne organizácie celý proces často zbytočne a neodôvodnene komplikujú. Túto skutočnosť im vytkli aj súdy Slovenskej republiky a vzhľadom na uvedené prieťahy v povoľovaní odlovu je sťažené odloviť jedinca, ktorý spôsobuje škody v danom čase, čo následne vytýka mimovládna organizácia VLK ako jeden z dôvodov, prečo nepovoliť odlov a pritom to sami znemožňujú. Oblasť Poľany, ako som povedal, je značne medveďmi prezverená. Na Poľane to dokázali transektové sčítania na snehu, genetický výskum, fotodokumentácia lesníkov a poľovníkov. Dôkazy o zvýšenej hustote majú ľudia pracujúci v štátnej ochrane prírody, ale radšej ich neprezentujú, keďže by to mohlo dokazovať skutočný stav s medveďmi. Vedecky dokázané a praxou overená a fungujúca výška potrebného odlovu lebo z populácie je 10 až 15 % z kmeňového stavu, keď máme na Poľane 150 až 200 medveďov, ročný odlov by mal byť 10 až 30. Fínsko má populáciu 2-tisíc medveďov ako my a loví ich 350.
No a potom sa nakoniec objavia články, ktoré sú zavádzajúce, a objavujú sa z ľudí, ktorí mali tieto záležitosti riešiť, z tzv. zásahového tímu. Kde predchádzajúci šéf tohto zásahového tímu sa k tomu vyjadril, že za sedem rokov budoval tím a prijali rôzne opatrenia. Výsledok? Zásahový tím má jedného človeka a vybavený je možno jedným autom. A keď chcete splniť tieto všetky záležitosti, aby ste dostali nejakú výnimku, tak, ako som hovoril, nemáte a nedáte do toho vlastné prostriedky na fotopasce, nestrážite v noci a nehľadáte a neidentifikujete medveďa, nedosiahnete nič.
Vzhľadom k tomu by som chcel poprosiť ministerstvo životného prostredia, aby prehodnotilo všetky tie záväzky, ku ktorým sa Slovenská republika prihlásila, pretože počas predsedníctva Rumunska sa táto problematika otvorila, mala by sa prejednávať aj na úrovni Európskej komisie. Takže prosím o to, aby sa tomuto problému ministerstvo venovalo vo väčšej miere a aby informácie, ktoré dostáva zo štátnej ochrany prírody a nie sú potvrdené a konfrontované ľuďmi, ktorých sa to priamo dotýka a žijú v tom danom území, nebralo veľmi vážne, pretože sú zavádzajúce.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
11:32
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:32
Boris KollárVystúpenie s procedurálnym návrhom
11.9.2019 o 11:32 hod.
Mgr.
Boris Kollár
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, chcem upozorniť všetkých členov výboru pre verejnú správu, že máme o 12.00 hod. zasadnutie v miestnosti výboru č. 147a. Ďakujem.
Rozpracované
11:32
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:32
Alena BašistováVystúpenie s procedurálnym návrhom
11.9.2019 o 11:32 hod.
doc. PhDr. PhD.
Alena Bašistová
Videokanál poslanca
Pripomínam členom Výboru Národnej rady pre sociálne veci, že o 12.00 hod. je rokovanie výboru k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády. Ďakujem.
Rozpracované
11:33
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:33
Juraj SoboňaVystúpenie s procedurálnym návrhom
11.9.2019 o 11:33 hod.
Ing.
Juraj Soboňa
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pripomínam členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, že o 12.00 hod. v miestnosti č. 33 je zasadnutie výboru.
Rozpracované
11:33
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:33
Katarína CséfalvayováVystúpenie s procedurálnym návrhom
11.9.2019 o 11:33 hod.
Ing. PhD.
Katarína Cséfalvayová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Tiež si dovolím pripomenúť členom zahraničného výboru, že máme rokovanie výboru o 12.05 hod. v miestnosti výboru pre európske záležitosti, miestnosť č. 149. Ďakujem.
Rozpracované
11:40
Vystúpenie v rozprave 11:40
Ján SenkoChcem sa dotknúť problematiky, ktorá v letných mesiacoch zaujala pozornosť médií, ale aj verejnosti, súvisí s týmto zákonom o ochrane prírody a krajiny, a to starostlivosti štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá. V tomto prípade o starostlivosť o ochranu medveďa hnedého. Som si vedomý toho, že obsah môjho vystúpenia je skôr pre prvé čítanie, pretože nebudem predkladať pozmeňujúce návrhy, ale pri prvom čítaní som na tento problém neupozorňoval, pretože som uvedený problém až tak neregistroval a nemal som v tom období ešte tie skúsenosti, ktoré mám dnes. Dovtedy som nemal možnosť zažiť situáciu, že je potrebné riešiť stret medveďa s človekom alebo návštevu medveďa blízko obytnej zóny či priamo v nej. Stalo sa a vtedy som sa začal o problematiku ochrany medveďa viac zaujímať a postupne som nadobúdal aj praktické skúsenosti, ako v praxi vlastne táto ochrana funguje a ako je v takejto situácii štátna ochrana prírody k človeku blízko a ako mu je vlastne nápomocná. Nebolo to jednoduché.
Určite ste zaregistrovali aj vy množiace sa správy o výskyte medveďov blízko ľudských obydlí či útokov na človeka. Tieto návštevy či strety vyvolávajú rôzne nálady a predovšetkým ľudia, ktorí sú dotknutí takouto návštevou, sú stresovaní. Obracajú sa v prevažnej miere na miestnu samosprávu a hľadajú pomoc a žiadajú o pomoc. Nie sú to jednoduché situácie a možno ten, kto to nezažil, záležitosť bagatelizuje alebo v teple svojho domova sa nad tým pousmeje, prípadne verejný priestor cestou sociálnych sietí poučuje a hodnotí. Dáva svoje izbové názory do celého spoločenského priestoru. Ale opakujem, ľuďom, ktorých sa to priamo dotýka, nie je v týchto situáciách do smiechu a hľadajú pomoc. A pýtam sa, nachádzajú ju alebo kde ju môžu nájsť?
Chcem preto aj na pôde parlamentu upozorniť na tento problém a požiadať o to, aby sa ministerstvo životného prostredia intenzívnejšie o túto problematiku zaujímalo a hľadalo riešenia nielen v prospech ochrany medveďa, ale aj v prospech človeka. Snáď vyvolať aj ďalšiu diskusiu k tejto téme a napomôcť k hľadaniu riešenia ako ďalej. Určite to nie je téma nová, ale asi bude potrebné venovať jej viac pozornosti. Predovšetkým z pohľadu ochrany človeka a nielen ochrany medveďa.
Čoraz častejšie sa vedie aj medzi odbornou a laickou verejnosťou diskusia, či sú medvede u nás premnožené, či je potrebná regulácia aj populácie, ako ďalej s ich ochranou a ako v tomto probléme dopadne človek. Štatistiky, čo sa týka početnosti, sa v Slovenskej republike výrazne líšia. Slovenská republika disponuje štyrmi základnými zdrojmi informácií o počte medveďov. Poľovnícka štatistika disponuje číslami 2060 až 2080 jedincov. Expertný odhad vzniknutý dohodou všetkých zainteresovaných strán je 850 jedincov. Oficiálna správa, ktorá bola ako report podaná pre Európsku komisiu, hovorí o 700 až 900 jedincoch. No a posledný a najnovší z najnovších genetických výskumov, ktorý bol v roku 2015, hovorí o počte 1020 až 1490 jedincov, ktorý je podľa programu starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku, ktorý bol prijatý a mal by sa istým spôsobom aj dodržiavať, v praxi považovaný za najpresnejší odhad veľkosti populácie. Aj toto číslo je však niektorými odbornými kruhmi spochybňované a prikláňajú sa k vyššiemu číslu. Dostanem sa ešte k tomu.
Pre ilustráciu, v Európe je ich okolo 17-tisíc, v susednej Českej republike údajne jedného z posledných zastrelili koncom 19. storočia. No a v oblasti, v ktorej žijem, pohybujem sa ja a čerpám už v tejto chvíli aj isté skúsenosti, v chránenej krajinnej oblasti Poľana je podľa ochranárov na ploche 40-tisíc hektárov asi 20 jedincov medveďa hnedého. Najviac na Slovensku.
Rovnako ako štátna ochrana prírody aj ďalšia odborná verejnosť sa opiera o výskum, ktorý je už tzv. hodený do koša a bol vypracovaný pod vedením profesora Pavleho vtom roku 2015. Momentálne nevieme, ani koľko tento výskum stál. Opiera sa o tento genetický výskum, ktorý, ktorý vykonala Technická univerzita vo Zvolene. Ešte raz sa k nemu vrátim. V roku 2015 sa odhadoval, predstavoval počet jedincov 1256 so smerodajnou odchýlkou 233 jedincov. To znamená, že z takmer 2800 odobratých vzoriek trusu bol potvrdený výskyt od 1023 do 1489 medveďov. Od roku 2015 však už prešli 4 roky a vzhľadom na zasahovanie do populácie usmrteniami na základe vydaných povolení ministerstva životného prostredia alebo zrážkami s autami sa podľa štatistiky Národného lesníckeho centra, predstavoval tento zásah dokopy 166 jedincov, z ktorých 85 bolo usmrtených, 81 uhynutých. To všetko po zrážkach s automobilmi, vlakmi a podobne, čo je pri stave populácie zanedbateľné číslo. A keďže pomer pohlavia je podľa genetickej analýzy 60:40 s prevahou samičieho pohlavia, zistený stav z genetickej analýzy je veľmi ľahké vypočítať a môže sa pohybovať bez problémov s dolnou hranicou od 1400 do 1700 medveďov.
Tiež treba brať ohľad na to, že v súčasnosti už nie je nič prekvapujúce vidieť medvedice s tromi, štyrmi či dokonca piatimi medveďami, čo sa deje u nás na dolnej hranici chráneného územia Poľany, kde na štyroch rôznych miestach zaznamenávame výskyt štyroch rôznych medvedích rodín. A chcem podotknúť, že sa s tým nič nerobí. Tieto rodiny sa pohybujú v tesnej blízkosti rodinných domov, spôsobujú škody, ľudia sú stresovaní, ako som hovoril, a obracajú sa v tomto prípade predovšetkým na samosprávu, aby im pomohla.
V roku 2018 sa v Levoči konala panelová diskusia k programu starostlivosti o medvede. V roku 2018. Jej účelom bolo zhrnutie dôvodov súčasných problémov a požiadaviek obyvateľov podhorských miest a obcí, kde predstavuje zvyšujúca sa početnosť medveďa hnedého stratu občianskeho životného komfortu, takmer každodenné problémy v intravilánoch a v extravilánoch v obci spojených so strachom o elementárnu bezpečnosť voľného pohybu v širšom okolí svojho bydliska. Účastníci konštatovali, že početnosť medveďa je v priaznivom stave, jeho populácia je vyrovnaná, ale každoročne sa zvyšuje. Uvedený stav si vyžaduje aktualizáciu podmienok manažmentu početnosti populácie na základe odborných kritérií.
Registrujeme argumenty o ničení prirodzeného teritória medveďa necitlivými zásahmi človeka do lesnej prírody a z toho dôvodu ich vytláčania k ľudským obydliam pri hľadaní potravy. Zdajú sa byť celkom presvedčivé, ibaže na to, aby sa to nedialo, tu máme aj profesionálnych ochranárov prírody a štátne orgány, ktoré by mali sledovať a prijímať príslušné opatrenia, aby sa tak nedialo. Ale netreba zabúdať ani na prevenciu a zlepšenie informovania verejnosti o potrebe rešpektu človeka v chránenej faune a flóre v našej prírode, najmä v zákonom v chránených oblastiach. Na druhej strane avšak niektorí falošní ochrancovia prírody povýšili ochranu medveďa nad obranu človeka v prípadoch, keď šelma vážne ohrozuje bezpečnosť ľudí priamo v ich bydlisku. Tak to už asi nie je správne, skôr choré.
Viem, že nie vždy sa dajú jednoznačne určiť príčiny ohrozenia človeka medveďom, ale ľudský život by predsa len mal byť tou najväčšou hodnotou. Napokon aj pre medvede platia tvrdé zákony prežitia v prírode, to znamená, získať pre seba dostatok energie zabezpečením potravy, zachovať potomstvo a tvrdo brániť svoje teritórium i za cenu vytlačenia či zabitia slabšieho jedinca. Súčasťou prírody je ale aj človek, ktorý sa musí naučiť spolunažívať s divoko žijúcimi zvieratami, ale rovnako ako ony si tiež chráni svoj životný priestor, keď sa doň niekto neprimerane vnúti, neprimerane zasiahne a ohrozuje ho.
A tu sme pri podstate problému. Ako si ho môže chrániť a k tomu pritom môže pomôcť, je v zákone ošetrený v § 40 zákona. Slovensko si uplatnilo i výhradu z Bernského dohovoru vo vzťahu k medveďovi hnedému a vlkovi dravému. Dôvodom je uplatnenie tejto výhrady s ohľadom na stav ochrany týchto druhov v súlade s čl. 6 dohovoru. Je, k tomu vedie súčasný stav populácie v Slovenskej republike, to znamená, umožňuje reguláciu v početnosti bez dopadu na prežitie a na funkciu týchto druhov v prírodných ekosystémoch. V praxi to znamená, že medveď môže byť ulovený na základe vydanej výnimky, čo však neznamená, že nie je prísne chránený. Z členských štátov Bernského dohovoru požiadali o výhradu z príloh Bielorusko, Bulharsko, Česká republika, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Bývala Juhoslovanská republika Macedónsko, Poľsko, Slovinsko, Slovensko, Španielsko, Turecko a Ukrajina. K tomu, aby bola výnimka uložená, udelená, je však potrebné splniť, povedzme tak trošku zostručnene, štyri dôležité podmienky – odôvodnenie žiadosti, potvrdenie o vzniknutých škodách, informácie o strete s medveďom v blízkosti obce, fotodokumentácia alebo iná dokumentácia potvrdzujúca miesto pobytu a pohybu medveďa. Následne Štátna ochrana prírody má stanovisko preveriť a kriticky prehodnotiť tieto podklady od žiadateľa a spresniť informácie do formulára a odôvodniť odporučenie alebo neodporučenie výnimky. A medveď sa môže za to obdobie stále pohybovať v obci či blízko obce a ohrozovať, ohrozovať obyvateľov, kým bude žiadosť vybavená. Samozrejme k tej, k tomu je potrebná aj ďalšia identifikácia.
No a ľudia neustále bombardujú písomne, osobne alebo cez sociálne siete najbližší úrad, jeho vedenie a to je obecný úrad. Obecný úrad informuje príslušnú štátnu ochranu prírody, ministerstvo životného prostredia, okresný úrad, odbor životného prostredia aj políciu, čaká, čo sa bude diať. Ak má schopných poľovníkov a majú fotopasce, tak sa podarí nasnímať pohyb medveďa, inak má smolu. A aj ľudia, ktorí upozorňujú na rodinku medveďa pri svojom obydlí. A tí opäť píšu.
Napríklad: "Zas sme mali vzácnu návštevu, bola polnoc a návštevník si prišiel pochutnať na moje slivky pri dome, čerešne sú už polámané." A pokračuje ďalej: "Nenormálne dokaličil stromy, ktoré sadili moji rodičia. Prosím vás, robte s tou háveďou už niečo! Priznajme si pravdu, že ich je veľa! Čo sa máme už z stadiaľto vysťahovať? Prosím, zakročte!"
Ďalší: "Medveďov je už naozaj veľa, treba s tým niečo robiť. V záhrade máme spúšť, poničené stromy. polámané slivky, zdlávená tráva, vyhrabané jamy, výkaly. Idem domov z práce a pred autom na ceste beží medveď. Prídem domov a tam vyčíňa ďalší medveď. My sa už bojíme vyjsť von na dvor. Medvede nemajú už strach prísť k dverám. Prosím vás, robte už s tým niečo, lebo sa stane nejaká tragédia."
Ďalší, a je to len výsledok slabej práce týchto orgánov, ktoré by mali chrániť prírodu, do ktorej patrí aj človek: "V obci postupne klesá počet obyvateľov a medveďov v jej okolí pribúda každoročne možno v desiatich kusoch. Pri takomto stanovisku si môžeme klásť rôzne otázky. Už aj medveď sa postaví v hierarchii nad človeka? Pričom medveď iste nie je ten, ktorého v prírode ľudia utláčajú, nebodaj, ohrozujú jeho existenciu."
A tak by som mohol pokračovať ďalej. Treba ale povedať, že obyčajní ľudia z vidieka väčšinou neriešia problémy cez média, ale keď sa ich človek opýta, sťažujú sa na výrazné ovplyvňovanie ich života medveďmi. Neodvážia sa už prejsť do lesa, upadá turistika, cyklistika, zber lesných plodov. Proste nefunguje to tak, ako to fungovalo pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Ľudia zatvárajú brány svojich domov, aby tam nevošiel medveď, starí rodičia, ktorí sa tešili na vnúčatá, že sa budú môcť v blízkosti týchto domov spokojne hrať, deti zatvárajú. Počet žiadostí o odlov klesá z dôvodu neustálych problémov v správnom konaní, nakoľko mimovládne organizácie celý proces často zbytočne a neodôvodnene komplikujú. Túto skutočnosť im vytkli aj súdy Slovenskej republiky a vzhľadom na uvedené prieťahy v povoľovaní odlovu je sťažené odloviť jedinca, ktorý spôsobuje škody v danom čase, čo následne vytýka mimovládna organizácia VLK ako jeden z dôvodov, prečo nepovoliť odlov a pritom to sami znemožňujú. Oblasť Poľany, ako som povedal, je značne medveďmi prezverená. Na Poľane to dokázali transektové sčítania na snehu, genetický výskum, fotodokumentácia lesníkov a poľovníkov. Dôkazy o zvýšenej hustote majú ľudia pracujúci v štátnej ochrane prírody, ale radšej ich neprezentujú, keďže by to mohlo dokazovať skutočný stav s medveďmi. Vedecky dokázané a praxou overená a fungujúca výška potrebného odlovu lebo z populácie je 10 až 15 % z kmeňového stavu, keď máme na Poľane 150 až 200 medveďov, ročný odlov by mal byť 10 až 30. Fínsko má populáciu 2-tisíc medveďov ako my a loví ich 350.
No a potom sa nakoniec objavia články, ktoré sú zavádzajúce, a objavujú sa z ľudí, ktorí mali tieto záležitosti riešiť, z tzv. zásahového tímu. Kde predchádzajúci šéf tohto zásahového tímu sa k tomu vyjadril, že za sedem rokov budoval tím a prijali rôzne opatrenia. Výsledok? Zásahový tím má jedného človeka a vybavený je možno jedným autom. A keď chcete splniť tieto všetky záležitosti, aby ste dostali nejakú výnimku, tak, ako som hovoril, nemáte a nedáte do toho vlastné prostriedky na fotopasce, nestrážite v noci a nehľadáte a neidentifikujete medveďa, nedosiahnete nič.
Vzhľadom k tomu by som chcel poprosiť ministerstvo životného prostredia, aby prehodnotilo všetky tie záväzky, ku ktorým sa Slovenská republika prihlásila, pretože počas predsedníctva Rumunska sa táto problematika otvorila, mala by sa prejednávať aj na úrovni Európskej komisie. Takže prosím o to, aby sa tomuto problému ministerstvo venovalo vo väčšej miere a aby informácie, ktoré dostáva zo štátnej ochrany prírody a nie sú potvrdené a konfrontované ľuďmi, ktorých sa to priamo dotýka a žijú v tom danom území, nebralo veľmi vážne, pretože sú zavádzajúce.
Ďakujem.
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, viem, že predložený návrh zákona rieši predovšetkým stav oblasti našich lesov a vzťah medzi ochranárskymi organizáciami a tými, ktorí ťažia drevnú hmotu, ale ja by som sa chcel dotknúť úplne iného ustanovenia v predmetnom zákone, nie v tomto návrhu, ale v zákone, ku ktorej som sa dostal na základe posledných udalostí, ktoré sa diali v niektorých obciach a regiónoch Slovenska.
Chcem sa dotknúť problematiky, ktorá v letných mesiacoch zaujala pozornosť médií, ale aj verejnosti, súvisí s týmto zákonom o ochrane prírody a krajiny, a to starostlivosti štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá. V tomto prípade o starostlivosť o ochranu medveďa hnedého. Som si vedomý toho, že obsah môjho vystúpenia je skôr pre prvé čítanie, pretože nebudem predkladať pozmeňujúce návrhy, ale pri prvom čítaní som na tento problém neupozorňoval, pretože som uvedený problém až tak neregistroval a nemal som v tom období ešte tie skúsenosti, ktoré mám dnes. Dovtedy som nemal možnosť zažiť situáciu, že je potrebné riešiť stret medveďa s človekom alebo návštevu medveďa blízko obytnej zóny či priamo v nej. Stalo sa a vtedy som sa začal o problematiku ochrany medveďa viac zaujímať a postupne som nadobúdal aj praktické skúsenosti, ako v praxi vlastne táto ochrana funguje a ako je v takejto situácii štátna ochrana prírody k človeku blízko a ako mu je vlastne nápomocná. Nebolo to jednoduché.
Určite ste zaregistrovali aj vy množiace sa správy o výskyte medveďov blízko ľudských obydlí či útokov na človeka. Tieto návštevy či strety vyvolávajú rôzne nálady a predovšetkým ľudia, ktorí sú dotknutí takouto návštevou, sú stresovaní. Obracajú sa v prevažnej miere na miestnu samosprávu a hľadajú pomoc a žiadajú o pomoc. Nie sú to jednoduché situácie a možno ten, kto to nezažil, záležitosť bagatelizuje alebo v teple svojho domova sa nad tým pousmeje, prípadne verejný priestor cestou sociálnych sietí poučuje a hodnotí. Dáva svoje izbové názory do celého spoločenského priestoru. Ale opakujem, ľuďom, ktorých sa to priamo dotýka, nie je v týchto situáciách do smiechu a hľadajú pomoc. A pýtam sa, nachádzajú ju alebo kde ju môžu nájsť?
Chcem preto aj na pôde parlamentu upozorniť na tento problém a požiadať o to, aby sa ministerstvo životného prostredia intenzívnejšie o túto problematiku zaujímalo a hľadalo riešenia nielen v prospech ochrany medveďa, ale aj v prospech človeka. Snáď vyvolať aj ďalšiu diskusiu k tejto téme a napomôcť k hľadaniu riešenia ako ďalej. Určite to nie je téma nová, ale asi bude potrebné venovať jej viac pozornosti. Predovšetkým z pohľadu ochrany človeka a nielen ochrany medveďa.
Čoraz častejšie sa vedie aj medzi odbornou a laickou verejnosťou diskusia, či sú medvede u nás premnožené, či je potrebná regulácia aj populácie, ako ďalej s ich ochranou a ako v tomto probléme dopadne človek. Štatistiky, čo sa týka početnosti, sa v Slovenskej republike výrazne líšia. Slovenská republika disponuje štyrmi základnými zdrojmi informácií o počte medveďov. Poľovnícka štatistika disponuje číslami 2060 až 2080 jedincov. Expertný odhad vzniknutý dohodou všetkých zainteresovaných strán je 850 jedincov. Oficiálna správa, ktorá bola ako report podaná pre Európsku komisiu, hovorí o 700 až 900 jedincoch. No a posledný a najnovší z najnovších genetických výskumov, ktorý bol v roku 2015, hovorí o počte 1020 až 1490 jedincov, ktorý je podľa programu starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku, ktorý bol prijatý a mal by sa istým spôsobom aj dodržiavať, v praxi považovaný za najpresnejší odhad veľkosti populácie. Aj toto číslo je však niektorými odbornými kruhmi spochybňované a prikláňajú sa k vyššiemu číslu. Dostanem sa ešte k tomu.
Pre ilustráciu, v Európe je ich okolo 17-tisíc, v susednej Českej republike údajne jedného z posledných zastrelili koncom 19. storočia. No a v oblasti, v ktorej žijem, pohybujem sa ja a čerpám už v tejto chvíli aj isté skúsenosti, v chránenej krajinnej oblasti Poľana je podľa ochranárov na ploche 40-tisíc hektárov asi 20 jedincov medveďa hnedého. Najviac na Slovensku.
Rovnako ako štátna ochrana prírody aj ďalšia odborná verejnosť sa opiera o výskum, ktorý je už tzv. hodený do koša a bol vypracovaný pod vedením profesora Pavleho vtom roku 2015. Momentálne nevieme, ani koľko tento výskum stál. Opiera sa o tento genetický výskum, ktorý, ktorý vykonala Technická univerzita vo Zvolene. Ešte raz sa k nemu vrátim. V roku 2015 sa odhadoval, predstavoval počet jedincov 1256 so smerodajnou odchýlkou 233 jedincov. To znamená, že z takmer 2800 odobratých vzoriek trusu bol potvrdený výskyt od 1023 do 1489 medveďov. Od roku 2015 však už prešli 4 roky a vzhľadom na zasahovanie do populácie usmrteniami na základe vydaných povolení ministerstva životného prostredia alebo zrážkami s autami sa podľa štatistiky Národného lesníckeho centra, predstavoval tento zásah dokopy 166 jedincov, z ktorých 85 bolo usmrtených, 81 uhynutých. To všetko po zrážkach s automobilmi, vlakmi a podobne, čo je pri stave populácie zanedbateľné číslo. A keďže pomer pohlavia je podľa genetickej analýzy 60:40 s prevahou samičieho pohlavia, zistený stav z genetickej analýzy je veľmi ľahké vypočítať a môže sa pohybovať bez problémov s dolnou hranicou od 1400 do 1700 medveďov.
Tiež treba brať ohľad na to, že v súčasnosti už nie je nič prekvapujúce vidieť medvedice s tromi, štyrmi či dokonca piatimi medveďami, čo sa deje u nás na dolnej hranici chráneného územia Poľany, kde na štyroch rôznych miestach zaznamenávame výskyt štyroch rôznych medvedích rodín. A chcem podotknúť, že sa s tým nič nerobí. Tieto rodiny sa pohybujú v tesnej blízkosti rodinných domov, spôsobujú škody, ľudia sú stresovaní, ako som hovoril, a obracajú sa v tomto prípade predovšetkým na samosprávu, aby im pomohla.
V roku 2018 sa v Levoči konala panelová diskusia k programu starostlivosti o medvede. V roku 2018. Jej účelom bolo zhrnutie dôvodov súčasných problémov a požiadaviek obyvateľov podhorských miest a obcí, kde predstavuje zvyšujúca sa početnosť medveďa hnedého stratu občianskeho životného komfortu, takmer každodenné problémy v intravilánoch a v extravilánoch v obci spojených so strachom o elementárnu bezpečnosť voľného pohybu v širšom okolí svojho bydliska. Účastníci konštatovali, že početnosť medveďa je v priaznivom stave, jeho populácia je vyrovnaná, ale každoročne sa zvyšuje. Uvedený stav si vyžaduje aktualizáciu podmienok manažmentu početnosti populácie na základe odborných kritérií.
Registrujeme argumenty o ničení prirodzeného teritória medveďa necitlivými zásahmi človeka do lesnej prírody a z toho dôvodu ich vytláčania k ľudským obydliam pri hľadaní potravy. Zdajú sa byť celkom presvedčivé, ibaže na to, aby sa to nedialo, tu máme aj profesionálnych ochranárov prírody a štátne orgány, ktoré by mali sledovať a prijímať príslušné opatrenia, aby sa tak nedialo. Ale netreba zabúdať ani na prevenciu a zlepšenie informovania verejnosti o potrebe rešpektu človeka v chránenej faune a flóre v našej prírode, najmä v zákonom v chránených oblastiach. Na druhej strane avšak niektorí falošní ochrancovia prírody povýšili ochranu medveďa nad obranu človeka v prípadoch, keď šelma vážne ohrozuje bezpečnosť ľudí priamo v ich bydlisku. Tak to už asi nie je správne, skôr choré.
Viem, že nie vždy sa dajú jednoznačne určiť príčiny ohrozenia človeka medveďom, ale ľudský život by predsa len mal byť tou najväčšou hodnotou. Napokon aj pre medvede platia tvrdé zákony prežitia v prírode, to znamená, získať pre seba dostatok energie zabezpečením potravy, zachovať potomstvo a tvrdo brániť svoje teritórium i za cenu vytlačenia či zabitia slabšieho jedinca. Súčasťou prírody je ale aj človek, ktorý sa musí naučiť spolunažívať s divoko žijúcimi zvieratami, ale rovnako ako ony si tiež chráni svoj životný priestor, keď sa doň niekto neprimerane vnúti, neprimerane zasiahne a ohrozuje ho.
A tu sme pri podstate problému. Ako si ho môže chrániť a k tomu pritom môže pomôcť, je v zákone ošetrený v § 40 zákona. Slovensko si uplatnilo i výhradu z Bernského dohovoru vo vzťahu k medveďovi hnedému a vlkovi dravému. Dôvodom je uplatnenie tejto výhrady s ohľadom na stav ochrany týchto druhov v súlade s čl. 6 dohovoru. Je, k tomu vedie súčasný stav populácie v Slovenskej republike, to znamená, umožňuje reguláciu v početnosti bez dopadu na prežitie a na funkciu týchto druhov v prírodných ekosystémoch. V praxi to znamená, že medveď môže byť ulovený na základe vydanej výnimky, čo však neznamená, že nie je prísne chránený. Z členských štátov Bernského dohovoru požiadali o výhradu z príloh Bielorusko, Bulharsko, Česká republika, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Bývala Juhoslovanská republika Macedónsko, Poľsko, Slovinsko, Slovensko, Španielsko, Turecko a Ukrajina. K tomu, aby bola výnimka uložená, udelená, je však potrebné splniť, povedzme tak trošku zostručnene, štyri dôležité podmienky – odôvodnenie žiadosti, potvrdenie o vzniknutých škodách, informácie o strete s medveďom v blízkosti obce, fotodokumentácia alebo iná dokumentácia potvrdzujúca miesto pobytu a pohybu medveďa. Následne Štátna ochrana prírody má stanovisko preveriť a kriticky prehodnotiť tieto podklady od žiadateľa a spresniť informácie do formulára a odôvodniť odporučenie alebo neodporučenie výnimky. A medveď sa môže za to obdobie stále pohybovať v obci či blízko obce a ohrozovať, ohrozovať obyvateľov, kým bude žiadosť vybavená. Samozrejme k tej, k tomu je potrebná aj ďalšia identifikácia.
No a ľudia neustále bombardujú písomne, osobne alebo cez sociálne siete najbližší úrad, jeho vedenie a to je obecný úrad. Obecný úrad informuje príslušnú štátnu ochranu prírody, ministerstvo životného prostredia, okresný úrad, odbor životného prostredia aj políciu, čaká, čo sa bude diať. Ak má schopných poľovníkov a majú fotopasce, tak sa podarí nasnímať pohyb medveďa, inak má smolu. A aj ľudia, ktorí upozorňujú na rodinku medveďa pri svojom obydlí. A tí opäť píšu.
Napríklad: "Zas sme mali vzácnu návštevu, bola polnoc a návštevník si prišiel pochutnať na moje slivky pri dome, čerešne sú už polámané." A pokračuje ďalej: "Nenormálne dokaličil stromy, ktoré sadili moji rodičia. Prosím vás, robte s tou háveďou už niečo! Priznajme si pravdu, že ich je veľa! Čo sa máme už z stadiaľto vysťahovať? Prosím, zakročte!"
Ďalší: "Medveďov je už naozaj veľa, treba s tým niečo robiť. V záhrade máme spúšť, poničené stromy. polámané slivky, zdlávená tráva, vyhrabané jamy, výkaly. Idem domov z práce a pred autom na ceste beží medveď. Prídem domov a tam vyčíňa ďalší medveď. My sa už bojíme vyjsť von na dvor. Medvede nemajú už strach prísť k dverám. Prosím vás, robte už s tým niečo, lebo sa stane nejaká tragédia."
Ďalší, a je to len výsledok slabej práce týchto orgánov, ktoré by mali chrániť prírodu, do ktorej patrí aj človek: "V obci postupne klesá počet obyvateľov a medveďov v jej okolí pribúda každoročne možno v desiatich kusoch. Pri takomto stanovisku si môžeme klásť rôzne otázky. Už aj medveď sa postaví v hierarchii nad človeka? Pričom medveď iste nie je ten, ktorého v prírode ľudia utláčajú, nebodaj, ohrozujú jeho existenciu."
A tak by som mohol pokračovať ďalej. Treba ale povedať, že obyčajní ľudia z vidieka väčšinou neriešia problémy cez média, ale keď sa ich človek opýta, sťažujú sa na výrazné ovplyvňovanie ich života medveďmi. Neodvážia sa už prejsť do lesa, upadá turistika, cyklistika, zber lesných plodov. Proste nefunguje to tak, ako to fungovalo pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Ľudia zatvárajú brány svojich domov, aby tam nevošiel medveď, starí rodičia, ktorí sa tešili na vnúčatá, že sa budú môcť v blízkosti týchto domov spokojne hrať, deti zatvárajú. Počet žiadostí o odlov klesá z dôvodu neustálych problémov v správnom konaní, nakoľko mimovládne organizácie celý proces často zbytočne a neodôvodnene komplikujú. Túto skutočnosť im vytkli aj súdy Slovenskej republiky a vzhľadom na uvedené prieťahy v povoľovaní odlovu je sťažené odloviť jedinca, ktorý spôsobuje škody v danom čase, čo následne vytýka mimovládna organizácia VLK ako jeden z dôvodov, prečo nepovoliť odlov a pritom to sami znemožňujú. Oblasť Poľany, ako som povedal, je značne medveďmi prezverená. Na Poľane to dokázali transektové sčítania na snehu, genetický výskum, fotodokumentácia lesníkov a poľovníkov. Dôkazy o zvýšenej hustote majú ľudia pracujúci v štátnej ochrane prírody, ale radšej ich neprezentujú, keďže by to mohlo dokazovať skutočný stav s medveďmi. Vedecky dokázané a praxou overená a fungujúca výška potrebného odlovu lebo z populácie je 10 až 15 % z kmeňového stavu, keď máme na Poľane 150 až 200 medveďov, ročný odlov by mal byť 10 až 30. Fínsko má populáciu 2-tisíc medveďov ako my a loví ich 350.
No a potom sa nakoniec objavia články, ktoré sú zavádzajúce, a objavujú sa z ľudí, ktorí mali tieto záležitosti riešiť, z tzv. zásahového tímu. Kde predchádzajúci šéf tohto zásahového tímu sa k tomu vyjadril, že za sedem rokov budoval tím a prijali rôzne opatrenia. Výsledok? Zásahový tím má jedného človeka a vybavený je možno jedným autom. A keď chcete splniť tieto všetky záležitosti, aby ste dostali nejakú výnimku, tak, ako som hovoril, nemáte a nedáte do toho vlastné prostriedky na fotopasce, nestrážite v noci a nehľadáte a neidentifikujete medveďa, nedosiahnete nič.
Vzhľadom k tomu by som chcel poprosiť ministerstvo životného prostredia, aby prehodnotilo všetky tie záväzky, ku ktorým sa Slovenská republika prihlásila, pretože počas predsedníctva Rumunska sa táto problematika otvorila, mala by sa prejednávať aj na úrovni Európskej komisie. Takže prosím o to, aby sa tomuto problému ministerstvo venovalo vo väčšej miere a aby informácie, ktoré dostáva zo štátnej ochrany prírody a nie sú potvrdené a konfrontované ľuďmi, ktorých sa to priamo dotýka a žijú v tom danom území, nebralo veľmi vážne, pretože sú zavádzajúce.
Ďakujem.
Rozpracované
12:01
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:01
Boris KollárViete, kedy sme začali chrániť medvede? V tridsiatych rokoch minulého storočia, v štyridsiatych, okolo roku 1930 – 35, kedy bol maximálne ohrozený stav a bolo ich nejakých 30 alebo 35 medveďov. Vtedy to bolo namieste a odvtedy to ako dogmu posúvame si desiatkami rokov až do dnešného dňa. Z trusu medveďov bol robený tento výskum a len z trusu, čo našli, zistili, že je unikátnych okolo 1 200 až 1 300 jedincov. Poľovníci, ktorí sa naozaj do toho vyznajú, hovoria, že je tá populácia až na úrovni 2 000. Ideálny stav, kedy medvede nezasahujú do ľudských obydlí alebo sa nesťahujú bližšie k obyvateľom, je okolo 700 medveďov. A my tunak bez nadsádzky máme 1 500 až 2 000 medveďov. Skutočne sa im túlajú po dvoroch, ľudia sú nešťastní. Ja som sa rozprával s kopec primátormi.
My naozaj čakáme, keď prvý medveď zabije niekomu dieťa alebo zabije niekomu manželku?! Potom sa spamätáme, potom to budeme riešiť?! Teraz to, prosím vás pekne, kolegovia, riešme, kým je to namieste. Medveď nie je ohrozený druh. Prosím vás pekne, spravme s tým niečo! Ľudia na to čakajú. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.9.2019 o 12:01 hod.
Mgr.
Boris Kollár
Videokanál poslanca
Ďakujem za toto vystúpenie. Musím ho absolútne podporiť a povedať jednu vec alebo sa opýtať poslancov: chránime vrabce? No nie, lebo ich je strašne veľa. A my tuná chránime medveďa, ktorý je premnožený. Medveď nie je zapísaný ani v červenej knihe ohrozených druhov. Takže my tu chránime ako nejakého jednorožca niečo, čo je absolútne premnožené a my čakáme, skutočne čakáme na prvú ľudskú tragédiu, kedy medveď zabije človeka. To, že ho dotrhá, to si prečítame v Novom Čase a tak si prejdeme na ďalšiu stránku, potom tam máme politiku a ešte ďalšiu stránku, máme tam Plačkovú a potom, že Lobotka je, je, bude otcom. To je fajn. A úplne na to kašleme. Do momentu, kým prvý medveď nezabije niekoho na Slovensku, prvý, prvý medveď.
Viete, kedy sme začali chrániť medvede? V tridsiatych rokoch minulého storočia, v štyridsiatych, okolo roku 1930 – 35, kedy bol maximálne ohrozený stav a bolo ich nejakých 30 alebo 35 medveďov. Vtedy to bolo namieste a odvtedy to ako dogmu posúvame si desiatkami rokov až do dnešného dňa. Z trusu medveďov bol robený tento výskum a len z trusu, čo našli, zistili, že je unikátnych okolo 1 200 až 1 300 jedincov. Poľovníci, ktorí sa naozaj do toho vyznajú, hovoria, že je tá populácia až na úrovni 2 000. Ideálny stav, kedy medvede nezasahujú do ľudských obydlí alebo sa nesťahujú bližšie k obyvateľom, je okolo 700 medveďov. A my tunak bez nadsádzky máme 1 500 až 2 000 medveďov. Skutočne sa im túlajú po dvoroch, ľudia sú nešťastní. Ja som sa rozprával s kopec primátormi.
My naozaj čakáme, keď prvý medveď zabije niekomu dieťa alebo zabije niekomu manželku?! Potom sa spamätáme, potom to budeme riešiť?! Teraz to, prosím vás pekne, kolegovia, riešme, kým je to namieste. Medveď nie je ohrozený druh. Prosím vás pekne, spravme s tým niečo! Ľudia na to čakajú. Ďakujem.
Rozpracované
12:03
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:03
Anna ZemanováČi je premnožený alebo nie je, no ja si nedovolím povedať. Tuná naozaj treba sa, rátať aj s poriadnymi analýzami, ale tie analýzy o tom nehovoria. Naozaj je, súhlasím ale s tým, aby sa viacej finančných prostriedkov dalo na monitoring, aby sa dalo, viacej dbalo o poriadok v rámci poľnohospodárstva. Pretože poľnohospodárstvo a urbanizmus sú tie faktory, ktoré vyvolávajú zmenu správania sa, správania sa medveďa v prírode. Sú rôzne opatrenia od toho, aby nevyhrabával smeti, a na druhej strane mnohé si aj tie smetiaky nastavujú, aby si toho medveďa mohli odfotiť. Sú elektrické oplotky, ktoré bránia, zabránia tomu, aby ten medveď prišiel k ľudskému obydliu. Ale v každom prípade... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.9.2019 o 12:03 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
No je tu nejako priveľa odborníkov, ale myslím si, že aj priveľa emócií. Medveď patrí do prírody, medveď nie je žiaden škodca a samozrejme ale treba hľadať, hľadať riešenia. Medveď a najmä človek sa musia naučiť spolu žiť. Medveď má pudy, ale človek má aj rozum. A teda naozaj treba hľadať príčiny týchto, týchto stretov, že prečo sa správanie medveďa nejako mení a či náhodou nie sú práve správanie človeka to, ktoré, ktoré vyvoláva jeho zmeny správania sa. Nie je to háveď. V každom prípade takýmto, ja viem, že to sú emócie, to ľudia, ktorí, ktorí možno majú dnes nejakú neblahú skúsenosť, tak to môžu takýmto spôsobom poňať. Medveď je živočích, ktorý v rámci biologickej rozmanitosti a potravného reťazca a kolobehu proste prírody je nevyhnutným článkom. Jeho vykynoženie alebo vyhynutie by znamenalo naozaj vážnu vec.
Či je premnožený alebo nie je, no ja si nedovolím povedať. Tuná naozaj treba sa, rátať aj s poriadnymi analýzami, ale tie analýzy o tom nehovoria. Naozaj je, súhlasím ale s tým, aby sa viacej finančných prostriedkov dalo na monitoring, aby sa dalo, viacej dbalo o poriadok v rámci poľnohospodárstva. Pretože poľnohospodárstvo a urbanizmus sú tie faktory, ktoré vyvolávajú zmenu správania sa, správania sa medveďa v prírode. Sú rôzne opatrenia od toho, aby nevyhrabával smeti, a na druhej strane mnohé si aj tie smetiaky nastavujú, aby si toho medveďa mohli odfotiť. Sú elektrické oplotky, ktoré bránia, zabránia tomu, aby ten medveď prišiel k ľudskému obydliu. Ale v každom prípade... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
12:05
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:05
Ľuboš MartinákKeď nás učil ešte na lesníckej fakulte, teraz už nebohý profesor Sládek, napísal veľmi peknú knihu Trofejové šelmy Slovenska, kde detailne hovorí aj o správania biotopu medveďa. Príčina kontajnerových medveďov, prvotná, nie sú kontajnery, ale to, že sú premnožené. My sme ešte nevideli pri kontajnerových medveďov obrovského medveďa. Stále je to buď medvedica s mladými alebo menšie medvede, ktoré sú stále štvané a vytláčané.
Ja vidím jediné východisko z tohto, a síce, aby medveď tam, kde je premnožený, bol riadne zaradený do plánu chovu a lovu zveri. Len týmto spôsobom môžme zachovať medveďa, nech je na našom území a zabezpečiť aj ochranu ľudí. K tomu treba však legislatívne zmeny, lebo som si vedomý toho, že vyhláška č. 24/2003, ktorou sa uplatňuje zákon o ochrane prírody, medveď patrí do zoznamu chránených živočíchov a je dokonca tam uvedený ako prioritný druh, lebo boli by sme v rozpore s Európskou úniou. Jednoducho treba s tým robiť, pretože tieto medvede na území Slovenska sú až štyrikrát premno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.9.2019 o 12:05 hod.
Ing.
Ľuboš Martinák
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Ďakujem aj svojmu kolegovi za to, že skutočne vystúpil s touto problematikou. Na úvod skutočne v krátkosti, pracujem v lesníctve a poľujem niečo vyše 30 rokov. Súhlasím aj s tým, že početnosť medveďov na Slovensku je rôzna, blíži sa k číslu a ja zastávam číslo 1 200. Úživnosť slovenských revírov Slovenska, kde môže sa medveď vyskytovať, je okolo 300 kusov, hovorí o tom odborná literatúra. Čiže štyrikrát máme premnožených medveďov.
Keď nás učil ešte na lesníckej fakulte, teraz už nebohý profesor Sládek, napísal veľmi peknú knihu Trofejové šelmy Slovenska, kde detailne hovorí aj o správania biotopu medveďa. Príčina kontajnerových medveďov, prvotná, nie sú kontajnery, ale to, že sú premnožené. My sme ešte nevideli pri kontajnerových medveďov obrovského medveďa. Stále je to buď medvedica s mladými alebo menšie medvede, ktoré sú stále štvané a vytláčané.
Ja vidím jediné východisko z tohto, a síce, aby medveď tam, kde je premnožený, bol riadne zaradený do plánu chovu a lovu zveri. Len týmto spôsobom môžme zachovať medveďa, nech je na našom území a zabezpečiť aj ochranu ľudí. K tomu treba však legislatívne zmeny, lebo som si vedomý toho, že vyhláška č. 24/2003, ktorou sa uplatňuje zákon o ochrane prírody, medveď patrí do zoznamu chránených živočíchov a je dokonca tam uvedený ako prioritný druh, lebo boli by sme v rozpore s Európskou úniou. Jednoducho treba s tým robiť, pretože tieto medvede na území Slovenska sú až štyrikrát premno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
12:07
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:07
Peter AntalJa som strašne zvedavý po tom sčítaní, ktoré teraz nasleduje, genetické sčítanie, ktoré majú robiť, tuším štátna ochrana prírody alebo MŽP, že aký rozdiel je medzi 1200, neviem koľko, ktoré vyšlo v 2015. roku a v 2019. roku. A to je ten, to bude ten zásadný podľa mňa postoj alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.9.2019 o 12:07 hod.
Mgr.
Peter Antal
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, síce mám reagovať na predrečníka, ale rád by som na kolegyňu reagoval. Ale absolútne sa stotožňujem s tým, že je skutočne čas niečo robiť s medveďom. Na mňa sa tiež obracajú ako na predsedu výboru starostovia, primátori, lebo žijem aj ja v prostredí, kde je skutočne medveď absolútne všade okolo, okolo nás. V Kremnických vrchoch, mal som ho 200 metrov za domom, kedy ľudia odmietli už chodiť do hory, lebo zistili, že, že tam chodí pravidelne medveď, čo, čo nikdy predtým nebolo. Čiže viete, nie je to háveď, tak ako, áno, ako kolegyňa povedala, ani ja to nepovažujem, je to prirodzený tvor, ktorý patrí do našich lesov, avšak v nejakom počte. Ale treba zároveň povedať aj b, nie je to ani ten macík plyšový, s ktorým sme sa hrávali my a s ktorým, ktoré kupujeme našim deťom, aby sa hrali, že to je to milučké zvieratko na hranie. Neni on na hranie. To treba a toto je ten problém, že keď sa hovorí o medveďoch, tak každý si predstaví, alebo, alebo, alebo sa taká emócia navodí, však to je ten macík, ktorého, ktorého máme doma, musíme ho chrániť viac ako všetko možné. Len tu skutočne nejde o kontajnery a o tieto veci. Tu je to, že sa jednoducho vytláčajú. Neni možné, aby fotopasce a rôzne zábery ukazovali, ako na jednej malej lúke je šesť medveďov. To, to proste neexistuje, tak ako, ako povedal a mal celkom dobrú analýzu pán poslanec Senko.
Ja som strašne zvedavý po tom sčítaní, ktoré teraz nasleduje, genetické sčítanie, ktoré majú robiť, tuším štátna ochrana prírody alebo MŽP, že aký rozdiel je medzi 1200, neviem koľko, ktoré vyšlo v 2015. roku a v 2019. roku. A to je ten, to bude ten zásadný podľa mňa postoj alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
12:09
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:09
Martin FeckoA, pán Senko, som rád, že máte aj vy skúsenosť, pretože až vtedy možnože sa mnoho ľudí prebudí, a to nehovoríme o tejto oblasti, aj o iných oblastiach, že pokiaľ sa vás to bude priamo dotýkať, páni poslanci, pani poslankyne, tak až vtedy zacítite ten problém, ahovorím všeobecne, nehovorím už konkrétne k tomu, začnete sa tomu problému venovať. Takže berte takto proste, či už riešenie aj rómskych komunít, aj ďalších, pokiaľ sa ho to bude priamo dotýkať, začnete možnože iným štýlom riešiť aj tieto veci. Takže berte takto, že nemám osobnú skúsenosť, a potom by sa mali aj tieto problémy tých ľudí, ktorí sú v mnohých prípadoch doslova že nevypočutí a musia si to riešiť dennodenne, ako to bolo spomenuté, cez primátorov a starostov, ktorí majú na hlave toho až-až, aby sme boli ako my, štát, ministerstvá, nápomocní a riešili, nieže o dva roky, o pol roka, o mesiac, okamžite, pretože vtedy je ohrozený ten človek. A kde sa má obrátiť?
Takže chcem veriť, že aj tento apel, ktorý tu zaznel, spôsobí to, že minister životného prostredia dá zelenú aj v spolupráci s poľovníkmi a lesníkmi, aby sa ten regulovaný odstrel predsa len udial a kmeňové stavy sa ponížili. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.9.2019 o 12:09 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán kolega, za tento príspevok, pretože konečne som prvýkrát počul aj z koaličného fóra nejakú tú možno aj kritiku na činnosť koaličného ministra. Ale sa pýtam, keby sme tu mali ešte levy, jaguári a slony, tak až vtedy by sme zistili, čo znamená ochrana života, že? Zatiaľ to vyzerá, že iba medveď nás akože ohrozuje, pretože ten vrcholný predátor, ktorého tu máme, možno toho najväčšieho, ktorý, prakticky ani... Akého predátora máme – veď povedzte – my? Vlk, ktorý zlikviduje koľko tých medveďov? Teda ak si to vezmeme ako svorka. To znamená, človek je tu asi na to, aby to nejakým spôsobom reguloval alebo nereguloval. A samozrejme má, má v tej nike ekologickej a živočíšnej aj medveď samozrejme na Slovensku aj z historického, aj terajšieho hľadiska svoje postavenie, len nemôže byť, ako už tu bolo povedané, postavený nad život človeka, ktorý to je.
A, pán Senko, som rád, že máte aj vy skúsenosť, pretože až vtedy možnože sa mnoho ľudí prebudí, a to nehovoríme o tejto oblasti, aj o iných oblastiach, že pokiaľ sa vás to bude priamo dotýkať, páni poslanci, pani poslankyne, tak až vtedy zacítite ten problém, ahovorím všeobecne, nehovorím už konkrétne k tomu, začnete sa tomu problému venovať. Takže berte takto proste, či už riešenie aj rómskych komunít, aj ďalších, pokiaľ sa ho to bude priamo dotýkať, začnete možnože iným štýlom riešiť aj tieto veci. Takže berte takto, že nemám osobnú skúsenosť, a potom by sa mali aj tieto problémy tých ľudí, ktorí sú v mnohých prípadoch doslova že nevypočutí a musia si to riešiť dennodenne, ako to bolo spomenuté, cez primátorov a starostov, ktorí majú na hlave toho až-až, aby sme boli ako my, štát, ministerstvá, nápomocní a riešili, nieže o dva roky, o pol roka, o mesiac, okamžite, pretože vtedy je ohrozený ten človek. A kde sa má obrátiť?
Takže chcem veriť, že aj tento apel, ktorý tu zaznel, spôsobí to, že minister životného prostredia dá zelenú aj v spolupráci s poľovníkmi a lesníkmi, aby sa ten regulovaný odstrel predsa len udial a kmeňové stavy sa ponížili. Ďakujem.
Rozpracované