49. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, viem, že predložený návrh zákona rieši predovšetkým stav oblasti našich lesov a vzťah medzi ochranárskymi organizáciami a tými, ktorí ťažia drevnú hmotu, ale ja by som sa chcel dotknúť úplne iného ustanovenia v predmetnom zákone, nie v tomto návrhu, ale v zákone, ku ktorej som sa dostal na základe posledných udalostí, ktoré sa diali v niektorých obciach a regiónoch Slovenska.
Chcem sa dotknúť problematiky, ktorá v letných mesiacoch zaujala pozornosť médií, ale aj verejnosti, súvisí s týmto zákonom o ochrane prírody a krajiny, a to starostlivosti štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá. V tomto prípade o starostlivosť o ochranu medveďa hnedého. Som si vedomý toho, že obsah môjho vystúpenia je skôr pre prvé čítanie, pretože nebudem predkladať pozmeňujúce návrhy, ale pri prvom čítaní som na tento problém neupozorňoval, pretože som uvedený problém až tak neregistroval a nemal som v tom období ešte tie skúsenosti, ktoré mám dnes. Dovtedy som nemal možnosť zažiť situáciu, že je potrebné riešiť stret medveďa s človekom alebo návštevu medveďa blízko obytnej zóny či priamo v nej. Stalo sa a vtedy som sa začal o problematiku ochrany medveďa viac zaujímať a postupne som nadobúdal aj praktické skúsenosti, ako v praxi vlastne táto ochrana funguje a ako je v takejto situácii štátna ochrana prírody k človeku blízko a ako mu je vlastne nápomocná. Nebolo to jednoduché.
Určite ste zaregistrovali aj vy množiace sa správy o výskyte medveďov blízko ľudských obydlí či útokov na človeka. Tieto návštevy či strety vyvolávajú rôzne nálady a predovšetkým ľudia, ktorí sú dotknutí takouto návštevou, sú stresovaní. Obracajú sa v prevažnej miere na miestnu samosprávu a hľadajú pomoc a žiadajú o pomoc. Nie sú to jednoduché situácie a možno ten, kto to nezažil, záležitosť bagatelizuje alebo v teple svojho domova sa nad tým pousmeje, prípadne verejný priestor cestou sociálnych sietí poučuje a hodnotí. Dáva svoje izbové názory do celého spoločenského priestoru. Ale opakujem, ľuďom, ktorých sa to priamo dotýka, nie je v týchto situáciách do smiechu a hľadajú pomoc. A pýtam sa, nachádzajú ju alebo kde ju môžu nájsť?
Chcem preto aj na pôde parlamentu upozorniť na tento problém a požiadať o to, aby sa ministerstvo životného prostredia intenzívnejšie o túto problematiku zaujímalo a hľadalo riešenia nielen v prospech ochrany medveďa, ale aj v prospech človeka. Snáď vyvolať aj ďalšiu diskusiu k tejto téme a napomôcť k hľadaniu riešenia ako ďalej. Určite to nie je téma nová, ale asi bude potrebné venovať jej viac pozornosti. Predovšetkým z pohľadu ochrany človeka a nielen ochrany medveďa.
Čoraz častejšie sa vedie aj medzi odbornou a laickou verejnosťou diskusia, či sú medvede u nás premnožené, či je potrebná regulácia aj populácie, ako ďalej s ich ochranou a ako v tomto probléme dopadne človek. Štatistiky, čo sa týka početnosti, sa v Slovenskej republike výrazne líšia. Slovenská republika disponuje štyrmi základnými zdrojmi informácií o počte medveďov. Poľovnícka štatistika disponuje číslami 2060 až 2080 jedincov. Expertný odhad vzniknutý dohodou všetkých zainteresovaných strán je 850 jedincov. Oficiálna správa, ktorá bola ako report podaná pre Európsku komisiu, hovorí o 700 až 900 jedincoch. No a posledný a najnovší z najnovších genetických výskumov, ktorý bol v roku 2015, hovorí o počte 1020 až 1490 jedincov, ktorý je podľa programu starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku, ktorý bol prijatý a mal by sa istým spôsobom aj dodržiavať, v praxi považovaný za najpresnejší odhad veľkosti populácie. Aj toto číslo je však niektorými odbornými kruhmi spochybňované a prikláňajú sa k vyššiemu číslu. Dostanem sa ešte k tomu.
Pre ilustráciu, v Európe je ich okolo 17-tisíc, v susednej Českej republike údajne jedného z posledných zastrelili koncom 19. storočia. No a v oblasti, v ktorej žijem, pohybujem sa ja a čerpám už v tejto chvíli aj isté skúsenosti, v chránenej krajinnej oblasti Poľana je podľa ochranárov na ploche 40-tisíc hektárov asi 20 jedincov medveďa hnedého. Najviac na Slovensku.
Rovnako ako štátna ochrana prírody aj ďalšia odborná verejnosť sa opiera o výskum, ktorý je už tzv. hodený do koša a bol vypracovaný pod vedením profesora Pavleho vtom roku 2015. Momentálne nevieme, ani koľko tento výskum stál. Opiera sa o tento genetický výskum, ktorý, ktorý vykonala Technická univerzita vo Zvolene. Ešte raz sa k nemu vrátim. V roku 2015 sa odhadoval, predstavoval počet jedincov 1256 so smerodajnou odchýlkou 233 jedincov. To znamená, že z takmer 2800 odobratých vzoriek trusu bol potvrdený výskyt od 1023 do 1489 medveďov. Od roku 2015 však už prešli 4 roky a vzhľadom na zasahovanie do populácie usmrteniami na základe vydaných povolení ministerstva životného prostredia alebo zrážkami s autami sa podľa štatistiky Národného lesníckeho centra, predstavoval tento zásah dokopy 166 jedincov, z ktorých 85 bolo usmrtených, 81 uhynutých. To všetko po zrážkach s automobilmi, vlakmi a podobne, čo je pri stave populácie zanedbateľné číslo. A keďže pomer pohlavia je podľa genetickej analýzy 60:40 s prevahou samičieho pohlavia, zistený stav z genetickej analýzy je veľmi ľahké vypočítať a môže sa pohybovať bez problémov s dolnou hranicou od 1400 do 1700 medveďov.
Tiež treba brať ohľad na to, že v súčasnosti už nie je nič prekvapujúce vidieť medvedice s tromi, štyrmi či dokonca piatimi medveďami, čo sa deje u nás na dolnej hranici chráneného územia Poľany, kde na štyroch rôznych miestach zaznamenávame výskyt štyroch rôznych medvedích rodín. A chcem podotknúť, že sa s tým nič nerobí. Tieto rodiny sa pohybujú v tesnej blízkosti rodinných domov, spôsobujú škody, ľudia sú stresovaní, ako som hovoril, a obracajú sa v tomto prípade predovšetkým na samosprávu, aby im pomohla.
V roku 2018 sa v Levoči konala panelová diskusia k programu starostlivosti o medvede. V roku 2018. Jej účelom bolo zhrnutie dôvodov súčasných problémov a požiadaviek obyvateľov podhorských miest a obcí, kde predstavuje zvyšujúca sa početnosť medveďa hnedého stratu občianskeho životného komfortu, takmer každodenné problémy v intravilánoch a v extravilánoch v obci spojených so strachom o elementárnu bezpečnosť voľného pohybu v širšom okolí svojho bydliska. Účastníci konštatovali, že početnosť medveďa je v priaznivom stave, jeho populácia je vyrovnaná, ale každoročne sa zvyšuje. Uvedený stav si vyžaduje aktualizáciu podmienok manažmentu početnosti populácie na základe odborných kritérií.
Registrujeme argumenty o ničení prirodzeného teritória medveďa necitlivými zásahmi človeka do lesnej prírody a z toho dôvodu ich vytláčania k ľudským obydliam pri hľadaní potravy. Zdajú sa byť celkom presvedčivé, ibaže na to, aby sa to nedialo, tu máme aj profesionálnych ochranárov prírody a štátne orgány, ktoré by mali sledovať a prijímať príslušné opatrenia, aby sa tak nedialo. Ale netreba zabúdať ani na prevenciu a zlepšenie informovania verejnosti o potrebe rešpektu človeka v chránenej faune a flóre v našej prírode, najmä v zákonom v chránených oblastiach. Na druhej strane avšak niektorí falošní ochrancovia prírody povýšili ochranu medveďa nad obranu človeka v prípadoch, keď šelma vážne ohrozuje bezpečnosť ľudí priamo v ich bydlisku. Tak to už asi nie je správne, skôr choré.
Viem, že nie vždy sa dajú jednoznačne určiť príčiny ohrozenia človeka medveďom, ale ľudský život by predsa len mal byť tou najväčšou hodnotou. Napokon aj pre medvede platia tvrdé zákony prežitia v prírode, to znamená, získať pre seba dostatok energie zabezpečením potravy, zachovať potomstvo a tvrdo brániť svoje teritórium i za cenu vytlačenia či zabitia slabšieho jedinca. Súčasťou prírody je ale aj človek, ktorý sa musí naučiť spolunažívať s divoko žijúcimi zvieratami, ale rovnako ako ony si tiež chráni svoj životný priestor, keď sa doň niekto neprimerane vnúti, neprimerane zasiahne a ohrozuje ho.
A tu sme pri podstate problému. Ako si ho môže chrániť a k tomu pritom môže pomôcť, je v zákone ošetrený v § 40 zákona. Slovensko si uplatnilo i výhradu z Bernského dohovoru vo vzťahu k medveďovi hnedému a vlkovi dravému. Dôvodom je uplatnenie tejto výhrady s ohľadom na stav ochrany týchto druhov v súlade s čl. 6 dohovoru. Je, k tomu vedie súčasný stav populácie v Slovenskej republike, to znamená, umožňuje reguláciu v početnosti bez dopadu na prežitie a na funkciu týchto druhov v prírodných ekosystémoch. V praxi to znamená, že medveď môže byť ulovený na základe vydanej výnimky, čo však neznamená, že nie je prísne chránený. Z členských štátov Bernského dohovoru požiadali o výhradu z príloh Bielorusko, Bulharsko, Česká republika, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Bývala Juhoslovanská republika Macedónsko, Poľsko, Slovinsko, Slovensko, Španielsko, Turecko a Ukrajina. K tomu, aby bola výnimka uložená, udelená, je však potrebné splniť, povedzme tak trošku zostručnene, štyri dôležité podmienky – odôvodnenie žiadosti, potvrdenie o vzniknutých škodách, informácie o strete s medveďom v blízkosti obce, fotodokumentácia alebo iná dokumentácia potvrdzujúca miesto pobytu a pohybu medveďa. Následne Štátna ochrana prírody má stanovisko preveriť a kriticky prehodnotiť tieto podklady od žiadateľa a spresniť informácie do formulára a odôvodniť odporučenie alebo neodporučenie výnimky. A medveď sa môže za to obdobie stále pohybovať v obci či blízko obce a ohrozovať, ohrozovať obyvateľov, kým bude žiadosť vybavená. Samozrejme k tej, k tomu je potrebná aj ďalšia identifikácia.
No a ľudia neustále bombardujú písomne, osobne alebo cez sociálne siete najbližší úrad, jeho vedenie a to je obecný úrad. Obecný úrad informuje príslušnú štátnu ochranu prírody, ministerstvo životného prostredia, okresný úrad, odbor životného prostredia aj políciu, čaká, čo sa bude diať. Ak má schopných poľovníkov a majú fotopasce, tak sa podarí nasnímať pohyb medveďa, inak má smolu. A aj ľudia, ktorí upozorňujú na rodinku medveďa pri svojom obydlí. A tí opäť píšu.
Napríklad: "Zas sme mali vzácnu návštevu, bola polnoc a návštevník si prišiel pochutnať na moje slivky pri dome, čerešne sú už polámané." A pokračuje ďalej: "Nenormálne dokaličil stromy, ktoré sadili moji rodičia. Prosím vás, robte s tou háveďou už niečo! Priznajme si pravdu, že ich je veľa! Čo sa máme už z stadiaľto vysťahovať? Prosím, zakročte!"
Ďalší: "Medveďov je už naozaj veľa, treba s tým niečo robiť. V záhrade máme spúšť, poničené stromy. polámané slivky, zdlávená tráva, vyhrabané jamy, výkaly. Idem domov z práce a pred autom na ceste beží medveď. Prídem domov a tam vyčíňa ďalší medveď. My sa už bojíme vyjsť von na dvor. Medvede nemajú už strach prísť k dverám. Prosím vás, robte už s tým niečo, lebo sa stane nejaká tragédia."
Ďalší, a je to len výsledok slabej práce týchto orgánov, ktoré by mali chrániť prírodu, do ktorej patrí aj človek: "V obci postupne klesá počet obyvateľov a medveďov v jej okolí pribúda každoročne možno v desiatich kusoch. Pri takomto stanovisku si môžeme klásť rôzne otázky. Už aj medveď sa postaví v hierarchii nad človeka? Pričom medveď iste nie je ten, ktorého v prírode ľudia utláčajú, nebodaj, ohrozujú jeho existenciu."
A tak by som mohol pokračovať ďalej. Treba ale povedať, že obyčajní ľudia z vidieka väčšinou neriešia problémy cez média, ale keď sa ich človek opýta, sťažujú sa na výrazné ovplyvňovanie ich života medveďmi. Neodvážia sa už prejsť do lesa, upadá turistika, cyklistika, zber lesných plodov. Proste nefunguje to tak, ako to fungovalo pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Ľudia zatvárajú brány svojich domov, aby tam nevošiel medveď, starí rodičia, ktorí sa tešili na vnúčatá, že sa budú môcť v blízkosti týchto domov spokojne hrať, deti zatvárajú. Počet žiadostí o odlov klesá z dôvodu neustálych problémov v správnom konaní, nakoľko mimovládne organizácie celý proces často zbytočne a neodôvodnene komplikujú. Túto skutočnosť im vytkli aj súdy Slovenskej republiky a vzhľadom na uvedené prieťahy v povoľovaní odlovu je sťažené odloviť jedinca, ktorý spôsobuje škody v danom čase, čo následne vytýka mimovládna organizácia VLK ako jeden z dôvodov, prečo nepovoliť odlov a pritom to sami znemožňujú. Oblasť Poľany, ako som povedal, je značne medveďmi prezverená. Na Poľane to dokázali transektové sčítania na snehu, genetický výskum, fotodokumentácia lesníkov a poľovníkov. Dôkazy o zvýšenej hustote majú ľudia pracujúci v štátnej ochrane prírody, ale radšej ich neprezentujú, keďže by to mohlo dokazovať skutočný stav s medveďmi. Vedecky dokázané a praxou overená a fungujúca výška potrebného odlovu lebo z populácie je 10 až 15 % z kmeňového stavu, keď máme na Poľane 150 až 200 medveďov, ročný odlov by mal byť 10 až 30. Fínsko má populáciu 2-tisíc medveďov ako my a loví ich 350.
No a potom sa nakoniec objavia články, ktoré sú zavádzajúce, a objavujú sa z ľudí, ktorí mali tieto záležitosti riešiť, z tzv. zásahového tímu. Kde predchádzajúci šéf tohto zásahového tímu sa k tomu vyjadril, že za sedem rokov budoval tím a prijali rôzne opatrenia. Výsledok? Zásahový tím má jedného človeka a vybavený je možno jedným autom. A keď chcete splniť tieto všetky záležitosti, aby ste dostali nejakú výnimku, tak, ako som hovoril, nemáte a nedáte do toho vlastné prostriedky na fotopasce, nestrážite v noci a nehľadáte a neidentifikujete medveďa, nedosiahnete nič.
Vzhľadom k tomu by som chcel poprosiť ministerstvo životného prostredia, aby prehodnotilo všetky tie záväzky, ku ktorým sa Slovenská republika prihlásila, pretože počas predsedníctva Rumunska sa táto problematika otvorila, mala by sa prejednávať aj na úrovni Európskej komisie. Takže prosím o to, aby sa tomuto problému ministerstvo venovalo vo väčšej miere a aby informácie, ktoré dostáva zo štátnej ochrany prírody a nie sú potvrdené a konfrontované ľuďmi, ktorých sa to priamo dotýka a žijú v tom danom území, nebralo veľmi vážne, pretože sú zavádzajúce.
Ďakujem.