49. schôdza

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi. Nech sa páči, pán poslanec Gröhling.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím vás, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa prihlási niekto ústne. Nie, okrem pána navrhovateľa. Takže jediný do rozpravy pán navrhovateľ. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, kým v mnohých oblastiach života, verejnej správy i v školstve došlo za posledné desaťročie k zmenám, učebnicová politika zostala kdesi hlboko v minulosti, ešte v období socializmu. Na Slovensku prevláda učebnicová diktatúra. Táto učebnicová diktatúra negatívne vplýva na všetky strany: školy, rodičov i žiakov. Škola nemá právo vybrať si bezplatne učebné materiály, ktoré lepšie vyhovujú jej potrebám a učebným postupom.
Pedagógovia sa dlhé roky dožadujú liberalizácie trhu s učebnicami, teda slobodného výberu učebníc. Učitelia dlhodobo volajú po alternatívach učebníc, učebných textov a pracovných zošitov pre jednotlivé ročníky i predmety. No zbytočne. Musia sa zmieriť s tým, čo sa na školy distribuuje. Ak chcú siahnuť po alternatívnych učebniciach, musia ich zaplatiť rodičia, lebo štát školám na to finančné prostriedky neposkytne. To vedie nielen k frustrácii tých, ktorí by radi učili z moderných učebníc, ale nemôžu po nich zväčša pre finančné dôvody siahnuť, ale aj k hromadiacim sa učebniciam v školských skladoch, ktoré sú prakticky nepoužiteľné. Pritom daňových poplatníkov stáli nemalé peniaze.
Kto nesie teda zodpovednosť za tento chronický stav? Jednoznačne ministerstvo školstva, ktoré nemá záujem otvoriť trh s učebnicami a podporuje tak zdĺhavé byrokratické procesy pri vzniku, schvaľovaní a distribúcii učebníc. Hlavnou príčinou týchto byrokratických procesov je tzv. centralizovaný model obstarávania učebníc. V praxi to znamená, že o výbere schválených bezplatne poskytovaných učebníc pre základné a stredné školy sa rozhoduje centrálne na pôde ministerstva školstva. Tento zastaraný a spiatočnícky systém je dnes už európskou raritou. Okrem Slovenska ho využíva už len Malta, Cyprus a Grécko.
Návrh, ktorý predkladám, sa nerodil ľahko. Vznikol po dôkladnej príprave, odbornej diskusii, konzultáciách s riaditeľmi škôl, zástupcami knižných vydavateľstiev, učiteľmi a odbornou verejnosťou. Bol pripomienkovaný prostredníctvom internetovej stránky zriadenej špeciálne za týmto účelom. Týmto legislatívnym návrhom chceme stanoviť jasné, zrozumiteľné a transparentné pravidlá pri udeľovaní schvaľovacích doložiek pre učebnice. Rovnako tak chceme stanoviť práva a povinnosti ministerstva, predkladateľov a škôl s financovaním a distribúciou učebníc.
V súčasnosti učebnice financované štátom musia obsahovať tzv. schvaľovaciu doložku, ktorú však nemôže získať každá učebnica, ktorá spĺňa všetky požiadavky stanovené konkurznou komisiou. Schvaľovaciu doložku získa len tá učebnica, ktorú konkurzná komisia stanoví za víťaza, resp. z navrhnutých viacerých víťazov rozhodne minister školstva. Pre školy sú k dispozícii učebnice, učebné texty a pracovné zošity obsahujúce tzv. odporúčaciu doložku, tie však štát zvyčajne nefinancuje. Na edičnom portáli ministerstva školstva tak okrem na pár výnimiek je možné vidieť schválené učebnice, no takmer pre každý ročník a predmet je to iba jedna učebnica.
Ani pri najlepšej vôli pedagógov pri realizácii frontálneho vyučovania nie je možné, aby jeden typ učebnice vyhovoval potrebám, schopnostiam, zručnostiam a tempu všetkých – napríklad druhákov – pri vyučovaní matematiky. Preto navrhujeme, aby učebnice obsahovali len schvaľovaciu doložku a tú získali všetky učebnice, ktoré budú zodpovedať kritériám schvaľovacej komisie. Predkladateľom žiadosti na schvaľovaciu doložku bude vydavateľstvo, ktoré zabezpečí vlastné konkurzné konanie na učebnicu, ktorú predkladá, teda konkurz na učebnice nebude realizovať ministerstvo. Rovnako bude predkladateľ zodpovedný za opravu prípadných chýb či nezrovnalostí, na ktoré má určenú zákonnú lehotu, a na základe márneho uplynutia i ďalšej zákonnej lehoty po písomnom upozornení ministerstvom ministerstvo schvaľovaciu doložku predkladateľovi, čiže vydavateľstvu zruší.
Zákonom je stanovená lehota na vydanie schvaľovacej doložky ministerstvom, ako aj postup pre predkladateľa pri nesúhlasnom stanovisku schvaľovacej komisie, teda pri neudelení schvaľovacej doložky. Schvaľovacia doložka sa doposiaľ udeľovala na päť rokov. Tu navrhujeme jej udelenie na dobu neurčitú so zárukou inovácií a už spomínaných opráv predkladateľom.
Zavádza sa povinnosť uvádzať na portáli ministerstva školstva všetky učebnice, učebné texty a pracovné zošity spolu s kontaktom na predkladateľa. Ministerstvo je povinné viesť na svojom webovom portáli aj aktualizovaný zoznam akreditovaných recenzentov, prípadne ďalšie dôležité informácie spojené s recenzovaním učebníc. Po uplynutí prechodného obdobia stanoveného zákonom totiž skončí centrálne objednávanie a distribúcia učebníc ministerstvom, ale prejde na priamy kontakt školy a vydavateľstva.
Ďalšie navrhované nóvum je, že ministerstvo vytvorí finančný normatív na žiaka na učebnice, učebné texty a pracovné zošity, ktorým každý kalendárny rok pridelí školám finančné prostriedky na materiálne zabezpečenie učebnicového fondu. Tieto finančné prostriedky budú teda účelovo viazané a školy budú viesť povinne finančný fond, ktorý môžu dopĺňať aj z iných zdrojov, napríklad od donorov, a to fyzických i právnických osôb, poplatkami za zničenie alebo stratu zapožičaných učebníc, finančné prostriedky zo zisku z podnikateľskej činnosti, projektov od samosprávnych celkov. Finančné prostriedky učebnicového fondu môžu byť poskytnuté na úhradu špecifických vzdelávacích pomôcok, učebníc, učebných textov a pracovných zošitov pre deti a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo so špecifickými potrebami alebo pre naplnenie školského vzdelávacieho programu.
Za zriadenie fondu a jeho riadne vedenie bude zodpovedný riaditeľ školy. Školy budú takto spolutvorcami učebnicovej politiky, budú musieť efektívnejšie, racionálnejšie a predvídavejšie nakladať nielen s finančnými prostriedkami na to určenými, ale aj s učebnicovým fondom, ktorý budú spravovať. Ak napríklad škola ušetrí finančné prostriedky, môže ich využiť na nákladnejšie jazykové či iné odborné učebnice neskôr. Okrem toho, že školy napĺňajú štátny vzdelávací program, ktorý je obsiahnutý v školskom vzdelávacom programe, je v ňom zahrnutá aj unikátna vzdelávacia časť špecifická len pre danú školu, a teda jej pokrytie učebnými textami je taktiež možné z učebnicového finančného fondu.
Zákon ďalej špecifikuje aj zloženie 11-člennej schvaľovacej komisie so stálymi členmi a najmä dôrazom na doplnenie komisie o piatich zástupcov odbornej verejnosti z radov vedeckých a pedagogických pracovníkov z praxe, ako aj vylúčením autorov a recenzentov z účasti v nej, aby sa predišlo konfliktom záujmov, čo je opäť zmena oproti doterajšiemu stavu.
Dodržaním zásady transparentnosti bude aj zverejnenie termínu zasadnutia komisie 14 dní pred zasadnutím, jej zloženia a programu na webovom portáli ministerstva školstva. Pre kontinuálne naplnenie edičných požiadaviek je stanovené zasadnutie komisie minimálne raz mesačne.
Významným doplnením je aj zavedenie explicitnej zákonnej možnosti ministerstva v prípadoch osobitného zreteľa, napríklad pri postihnutí školy živelnou pohromou alebo jej lokalizáciou v regióne alebo jeho časti s veľmi nízkym sociálnym zabezpečením detí na základe odôvodnenej žiadosti zriaďovateľa poskytnúť osobitný finančný príspevok na učebnice, učebné texty a pracovné zošity, prípadne špecifické učebné pomôcky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, liberalizácia trhu učebníc je jedným z dôležitých momentov pre moderný rozvoj školstva na Slovensku. Nebude úplne a neobmedzene otvorená možnosť učiť z čohokoľvek ako vo Fínsku. No zruší sa monopol štátu, ktorý je v rozvinutej Európe ojedinelý. Štát si prostredníctvom udeľovania schvaľovacích doložiek ponechá kontrolu nad obsahom učebníc a ich súladom so štátnym vzdelávacím programom. Ten však nemôže meniť kedykoľvek len preto, aby niektoré inštitúcie vykázali činnosť.
Celá ťarcha aj riziko bude na pleciach predkladateľov, zväčša vydavateľstiev. Rovnako ako dôležitý bude aj hospodárny a kvalifikovaný prístup riaditeľov škôl, ktorí prostredníctvom novozriadeného učebnicového finančného fondu napĺňaného podľa štátneho finančného normatívu a iných zdrojov budú podľa požiadaviek školy zabezpečovať priamo u vydavateľov učebnice, pracovné zošity i učebné texty. Sloboda v rozhodovaní im logicky prinesie i vyššiu zodpovednosť.
Tento model je iný, ako sme boli zvyknutí doposiaľ. Kladie si za cieľ decentralizovať učebnicovú politiku a preniesť zodpovednosť na školy samotné.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
S faktickou poznámkou jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

Ďakujem. Podporujem myšlienku, ktorú prináša predkladateľ, a je až zarážajúce, ako ťažko a dlhé roky sa odhaľujú vlastne zvyšky po bývalom režime, ktoré nám zostali. Včera sme tu diskutovali napr. o tom, že prečo vlastne máme na volebných listinách povinnosť uvádzať zamestnanie a ako v dnešných dobách táto kolónka vyvoláva polemiky, rozpory a nechápeme jej zmysel. No jej zmysel je v tom, že komunistická strana chcela predvádzať celú škálu od dojičky až po akademika, aby vzbudila dojem širokého národného frontu.
Táto vec, ktorú chce pán poslanec Žarnay zmeniť, je podobným reliktom komunistického režimu, ktorý mal totálny dohľad, samozrejme, aj ideologický nad vydávaním učebníc. Teraz všetci vieme, že to nie je potrebné, že ten odborný dohľad je zabezpečený, a predsa ten biznis prilákal, a tak máme obmedzenia pri súťaži o učebnice. Je namáhavé objavovať tieto pasce minulosti, ale je to veľmi potrebné, takže ďakujem.

Reakcia? Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom by mala byť tlač 1620, pán poslanec Mizík tu nie je, presúvam tento bod na koniec. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Žarnay je spravodajca, pán poslanec Mizík. (Reakcia z pléna.) Nech sa páči, takže pokračujeme, ak je všeobecný súhlas aj s týmto. Je všeobecný súhlas? Áno, ďakujem. Takže pokračujeme prvým čítaním... (Reakcie z pléna.) Takže si pán poslanec oddýchne. Takže pán poslanec nebude spravodajcovať, nie je tu pán poslanec Mizík, presúvam na koniec.
Ďalej takisto tu nie je pani poslankyňa Remišová ako spravodajkyňa, takže presúvam... (Reakcia z pléna.) Ale je tu zase pán poslanec, ktorý si potrebuje oddýchnuť. Takže 1621 presúvame tiež.
Potom tu máme tlač 1618, navrhovateľ pán poslanec Simon, síce je tu pani poslankyňa Milanová, ale nie je tu predkladateľ, takže presúvame aj tento bod na koniec.
Ďalší je tlač 1568, pani poslankyňa Remišová, neprítomná. Tlač 1568 presúvam na koniec.
A nasleduje, mala by nasledovať zlúčená rozprava k prvému čítaniu návrhu poslanca Richarda Vašečku, takisto posúvam, posúvam na koniec.
Prichádzame vlastne už raz k otočenému poradiu, niektorí poslanci prišli, takže dúfam, že toto nám vyjde. To znamená, všetky interrupčné zákony, tie dávame na koniec. Ešte pán poslanec Krajčí, nie je prítomný.
Takže podľa schváleného programu je na programe rokovanie o bodoch 130 až 132, zlúčená rozprava. Pán poslanec Grendel tu nie je. Pán poslanec Grendel nie je prítomný, hej? Nie je. Pán poslanec Šuca tu je, ale... Je všeobecný súhlas, môže pán poslanec Šuca prečítať aspoň túto správu?
Takže nech sa páči, pristúpime k správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2019.
Správa je uverejnená ako tlač 1567.
Dávam slovo poslancovi Šucovi, uveďte správu, a sme radi, že ste medzi nami. (Reakcia poslanca Šucu: "Počúvajte chlapci, ale toto je zlúčená rozprava.")
Prerušujem na minútu, my sme si odsúhlasili, že je to zlúčená rozprava, takže je tu síce pán poslanec Šuca, ale nemôžme pokračovať touto správou aj keď teda bola tu ochota. Takže na koniec presúvame. Takisto správu osobitného kontrolného, pán Grendel je neprítomný. (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec Matovič druhýkrát prepadáva.
Pán poslanec Dostál; a je, vidím priestor prerokovať, ak je všeobecný súhlas, prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov, tlač 1656, navrhovateľ pán poslanec Budaj, momentálne prítomný a pán poslanec Kolesár je tu, takže by sme mohli, ak súhlasíte, tlač 1656, bod 103.
Takže pokračujeme prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 1656.
Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, zákon nie je v Národnej rade prvýkrát, ale má predsa len osobitnú situáciu vzhľadom na legislatívu, ktorá umožňuje, ktorá určuje periodicitu, v akej je možné predkladať zákony opakovane. Toto je zrejme pre nás všetkých posledná príležitosť, kedy môžeme osvedčiť, či stojíme na strane historickej pravdy, ak budeme súhlasiť s tým, aby 21. august, ktorého 50. výročie sme nedávno, relatívne nedávno oslavovali a ktorý stále mobilizuje naše spomienky, mobilizuje spomienky na obete, na krvavé obete okupácie, či bude zapísaný ako deň pamätný.
Podotýkam, že to znamená nulový dopad na štátny rozpočet alebo na príjmy podnikateľov, pretože pamätný deň nie je voľný deň. Aký má teda zmysel pamätný deň a aký má zmysel aj ďalší dátum, ktorý má pripomínať, kedy Slovenská republika sa zbavila nepozvaných vojsk a kedy nadobudla štátnu zvrchovanosť, vtedy ešte v rámci Československej federatívnej republiky, tak k tomuto by som povedal pár slov ako v rozprave, do ktorej sa zároveň týmto hlásim.
Prosím, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Kolesárovi. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informácie k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.