49. schôdza

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím vás, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, kým v mnohých oblastiach života, verejnej správy i v školstve došlo za posledné desaťročie k zmenám, učebnicová politika zostala kdesi hlboko v minulosti, ešte v období socializmu. Na Slovensku prevláda učebnicová diktatúra. Táto učebnicová diktatúra negatívne vplýva na všetky strany: školy, rodičov i žiakov. Škola nemá právo vybrať si bezplatne učebné materiály, ktoré lepšie vyhovujú jej potrebám a učebným postupom.
Pedagógovia sa dlhé roky dožadujú liberalizácie trhu s učebnicami, teda slobodného výberu učebníc. Učitelia dlhodobo volajú po alternatívach učebníc, učebných textov a pracovných zošitov pre jednotlivé ročníky i predmety. No zbytočne. Musia sa zmieriť s tým, čo sa na školy distribuuje. Ak chcú siahnuť po alternatívnych učebniciach, musia ich zaplatiť rodičia, lebo štát školám na to finančné prostriedky neposkytne. To vedie nielen k frustrácii tých, ktorí by radi učili z moderných učebníc, ale nemôžu po nich zväčša pre finančné dôvody siahnuť, ale aj k hromadiacim sa učebniciam v školských skladoch, ktoré sú prakticky nepoužiteľné. Pritom daňových poplatníkov stáli nemalé peniaze.
Kto nesie teda zodpovednosť za tento chronický stav? Jednoznačne ministerstvo školstva, ktoré nemá záujem otvoriť trh s učebnicami a podporuje tak zdĺhavé byrokratické procesy pri vzniku, schvaľovaní a distribúcii učebníc. Hlavnou príčinou týchto byrokratických procesov je tzv. centralizovaný model obstarávania učebníc. V praxi to znamená, že o výbere schválených bezplatne poskytovaných učebníc pre základné a stredné školy sa rozhoduje centrálne na pôde ministerstva školstva. Tento zastaraný a spiatočnícky systém je dnes už európskou raritou. Okrem Slovenska ho využíva už len Malta, Cyprus a Grécko.
Návrh, ktorý predkladám, sa nerodil ľahko. Vznikol po dôkladnej príprave, odbornej diskusii, konzultáciách s riaditeľmi škôl, zástupcami knižných vydavateľstiev, učiteľmi a odbornou verejnosťou. Bol pripomienkovaný prostredníctvom internetovej stránky zriadenej špeciálne za týmto účelom. Týmto legislatívnym návrhom chceme stanoviť jasné, zrozumiteľné a transparentné pravidlá pri udeľovaní schvaľovacích doložiek pre učebnice. Rovnako tak chceme stanoviť práva a povinnosti ministerstva, predkladateľov a škôl s financovaním a distribúciou učebníc.
V súčasnosti učebnice financované štátom musia obsahovať tzv. schvaľovaciu doložku, ktorú však nemôže získať každá učebnica, ktorá spĺňa všetky požiadavky stanovené konkurznou komisiou. Schvaľovaciu doložku získa len tá učebnica, ktorú konkurzná komisia stanoví za víťaza, resp. z navrhnutých viacerých víťazov rozhodne minister školstva. Pre školy sú k dispozícii učebnice, učebné texty a pracovné zošity obsahujúce tzv. odporúčaciu doložku, tie však štát zvyčajne nefinancuje. Na edičnom portáli ministerstva školstva tak okrem na pár výnimiek je možné vidieť schválené učebnice, no takmer pre každý ročník a predmet je to iba jedna učebnica.
Ani pri najlepšej vôli pedagógov pri realizácii frontálneho vyučovania nie je možné, aby jeden typ učebnice vyhovoval potrebám, schopnostiam, zručnostiam a tempu všetkých – napríklad druhákov – pri vyučovaní matematiky. Preto navrhujeme, aby učebnice obsahovali len schvaľovaciu doložku a tú získali všetky učebnice, ktoré budú zodpovedať kritériám schvaľovacej komisie. Predkladateľom žiadosti na schvaľovaciu doložku bude vydavateľstvo, ktoré zabezpečí vlastné konkurzné konanie na učebnicu, ktorú predkladá, teda konkurz na učebnice nebude realizovať ministerstvo. Rovnako bude predkladateľ zodpovedný za opravu prípadných chýb či nezrovnalostí, na ktoré má určenú zákonnú lehotu, a na základe márneho uplynutia i ďalšej zákonnej lehoty po písomnom upozornení ministerstvom ministerstvo schvaľovaciu doložku predkladateľovi, čiže vydavateľstvu zruší.
Zákonom je stanovená lehota na vydanie schvaľovacej doložky ministerstvom, ako aj postup pre predkladateľa pri nesúhlasnom stanovisku schvaľovacej komisie, teda pri neudelení schvaľovacej doložky. Schvaľovacia doložka sa doposiaľ udeľovala na päť rokov. Tu navrhujeme jej udelenie na dobu neurčitú so zárukou inovácií a už spomínaných opráv predkladateľom.
Zavádza sa povinnosť uvádzať na portáli ministerstva školstva všetky učebnice, učebné texty a pracovné zošity spolu s kontaktom na predkladateľa. Ministerstvo je povinné viesť na svojom webovom portáli aj aktualizovaný zoznam akreditovaných recenzentov, prípadne ďalšie dôležité informácie spojené s recenzovaním učebníc. Po uplynutí prechodného obdobia stanoveného zákonom totiž skončí centrálne objednávanie a distribúcia učebníc ministerstvom, ale prejde na priamy kontakt školy a vydavateľstva.
Ďalšie navrhované nóvum je, že ministerstvo vytvorí finančný normatív na žiaka na učebnice, učebné texty a pracovné zošity, ktorým každý kalendárny rok pridelí školám finančné prostriedky na materiálne zabezpečenie učebnicového fondu. Tieto finančné prostriedky budú teda účelovo viazané a školy budú viesť povinne finančný fond, ktorý môžu dopĺňať aj z iných zdrojov, napríklad od donorov, a to fyzických i právnických osôb, poplatkami za zničenie alebo stratu zapožičaných učebníc, finančné prostriedky zo zisku z podnikateľskej činnosti, projektov od samosprávnych celkov. Finančné prostriedky učebnicového fondu môžu byť poskytnuté na úhradu špecifických vzdelávacích pomôcok, učebníc, učebných textov a pracovných zošitov pre deti a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo so špecifickými potrebami alebo pre naplnenie školského vzdelávacieho programu.
Za zriadenie fondu a jeho riadne vedenie bude zodpovedný riaditeľ školy. Školy budú takto spolutvorcami učebnicovej politiky, budú musieť efektívnejšie, racionálnejšie a predvídavejšie nakladať nielen s finančnými prostriedkami na to určenými, ale aj s učebnicovým fondom, ktorý budú spravovať. Ak napríklad škola ušetrí finančné prostriedky, môže ich využiť na nákladnejšie jazykové či iné odborné učebnice neskôr. Okrem toho, že školy napĺňajú štátny vzdelávací program, ktorý je obsiahnutý v školskom vzdelávacom programe, je v ňom zahrnutá aj unikátna vzdelávacia časť špecifická len pre danú školu, a teda jej pokrytie učebnými textami je taktiež možné z učebnicového finančného fondu.
Zákon ďalej špecifikuje aj zloženie 11-člennej schvaľovacej komisie so stálymi členmi a najmä dôrazom na doplnenie komisie o piatich zástupcov odbornej verejnosti z radov vedeckých a pedagogických pracovníkov z praxe, ako aj vylúčením autorov a recenzentov z účasti v nej, aby sa predišlo konfliktom záujmov, čo je opäť zmena oproti doterajšiemu stavu.
Dodržaním zásady transparentnosti bude aj zverejnenie termínu zasadnutia komisie 14 dní pred zasadnutím, jej zloženia a programu na webovom portáli ministerstva školstva. Pre kontinuálne naplnenie edičných požiadaviek je stanovené zasadnutie komisie minimálne raz mesačne.
Významným doplnením je aj zavedenie explicitnej zákonnej možnosti ministerstva v prípadoch osobitného zreteľa, napríklad pri postihnutí školy živelnou pohromou alebo jej lokalizáciou v regióne alebo jeho časti s veľmi nízkym sociálnym zabezpečením detí na základe odôvodnenej žiadosti zriaďovateľa poskytnúť osobitný finančný príspevok na učebnice, učebné texty a pracovné zošity, prípadne špecifické učebné pomôcky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, liberalizácia trhu učebníc je jedným z dôležitých momentov pre moderný rozvoj školstva na Slovensku. Nebude úplne a neobmedzene otvorená možnosť učiť z čohokoľvek ako vo Fínsku. No zruší sa monopol štátu, ktorý je v rozvinutej Európe ojedinelý. Štát si prostredníctvom udeľovania schvaľovacích doložiek ponechá kontrolu nad obsahom učebníc a ich súladom so štátnym vzdelávacím programom. Ten však nemôže meniť kedykoľvek len preto, aby niektoré inštitúcie vykázali činnosť.
Celá ťarcha aj riziko bude na pleciach predkladateľov, zväčša vydavateľstiev. Rovnako ako dôležitý bude aj hospodárny a kvalifikovaný prístup riaditeľov škôl, ktorí prostredníctvom novozriadeného učebnicového finančného fondu napĺňaného podľa štátneho finančného normatívu a iných zdrojov budú podľa požiadaviek školy zabezpečovať priamo u vydavateľov učebnice, pracovné zošity i učebné texty. Sloboda v rozhodovaní im logicky prinesie i vyššiu zodpovednosť.
Tento model je iný, ako sme boli zvyknutí doposiaľ. Kladie si za cieľ decentralizovať učebnicovú politiku a preniesť zodpovednosť na školy samotné.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Podporujem myšlienku, ktorú prináša predkladateľ, a je až zarážajúce, ako ťažko a dlhé roky sa odhaľujú vlastne zvyšky po bývalom režime, ktoré nám zostali. Včera sme tu diskutovali napr. o tom, že prečo vlastne máme na volebných listinách povinnosť uvádzať zamestnanie a ako v dnešných dobách táto kolónka vyvoláva polemiky, rozpory a nechápeme jej zmysel. No jej zmysel je v tom, že komunistická strana chcela predvádzať celú škálu od dojičky až po akademika, aby vzbudila dojem širokého národného frontu.
Táto vec, ktorú chce pán poslanec Žarnay zmeniť, je podobným reliktom komunistického režimu, ktorý mal totálny dohľad, samozrejme, aj ideologický nad vydávaním učebníc. Teraz všetci vieme, že to nie je potrebné, že ten odborný dohľad je zabezpečený, a predsa ten biznis prilákal, a tak máme obmedzenia pri súťaži o učebnice. Je namáhavé objavovať tieto pasce minulosti, ale je to veľmi potrebné, takže ďakujem.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, zákon nie je v Národnej rade prvýkrát, ale má predsa len osobitnú situáciu vzhľadom na legislatívu, ktorá umožňuje, ktorá určuje periodicitu, v akej je možné predkladať zákony opakovane. Toto je zrejme pre nás všetkých posledná príležitosť, kedy môžeme osvedčiť, či stojíme na strane historickej pravdy, ak budeme súhlasiť s tým, aby 21. august, ktorého 50. výročie sme nedávno, relatívne nedávno oslavovali a ktorý stále mobilizuje naše spomienky, mobilizuje spomienky na obete, na krvavé obete okupácie, či bude zapísaný ako deň pamätný.
Podotýkam, že to znamená nulový dopad na štátny rozpočet alebo na príjmy podnikateľov, pretože pamätný deň nie je voľný deň. Aký má teda zmysel pamätný deň a aký má zmysel aj ďalší dátum, ktorý má pripomínať, kedy Slovenská republika sa zbavila nepozvaných vojsk a kedy nadobudla štátnu zvrchovanosť, vtedy ešte v rámci Československej federatívnej republiky, tak k tomuto by som povedal pár slov ako v rozprave, do ktorej sa zároveň týmto hlásim.
Prosím, pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informácie k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Ako som už zmienil, téma bola diskutovaná pred týmto plénom, ale krvavé obete a aj historická, historický význam týchto udalostí ma nútia znovu pripomenúť, prečo sme povinní ctiť si obete augusta ´68. Pripomeňme si, že pozemný sled okupačných vojsk tvorilo, ktorí nás prepadli, tvorilo 30 divízií sovietskej Červenej armády, tri divízie poľskej armády, jedna motostrelecká divízia maďarskej, jeden bulharský motostrelecký pluk a zopár špecialistov z NDR, ktorí z dôvodu historických reminiscencií na okupáciu fašizmu sa trošku držali bokom. Tieto vojská, pokiaľ ide o krajiny Varšavskej zmluvy mimo Sovietskeho zväzu, sa vzdialili už do 4. novembra ´68. Sovietske vojská ale v počte 150-tisíc vojakov zostali ďalších 21 rokov, 22 vlastne, za dátum ich odchodu považujú rôzni ľudia rôzne dátumy, zhruba v júni ´91. Občas sa spomína, že keď opustil posledný dôstojník, generál, ktorý ale odišiel dosť dlho potom, ako boli nútené odísť vlaky s vojskom. Ja som z týchto rôznych prístupov vybral ten, ktorý hovorí, že týmto dňom, kedy Slovensko sa zbavilo nevítaných vojsk, ktoré sme sem nepozývali, bol 21. jún 1991. Navrhujem, aby aj tento okamih sme zapísali ako pamätný deň.
V ´68. komunistické vedenie odmietalo vojenskú obranu a vyzývalo obyvateľstvo, aby znieslo okupáciu pasívne, prejavmi istého hrdého odporu, na druhej strane napriek týmto výzvam na mnohých miestach našej krajiny sa neozbrojení občania, často s holými rukami a vlastnými telami postavili proti tankom a postavili sa do cesty okupačným vojskám. Celkovo v týchto prvých dňoch pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov Česka a Slovenska. Mimoriadne by sme si mali pripomínať, že najmenej 40 z nich pochádzalo, teda zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska.
V zozname, ktorý je v dôvodovej správe pripojený, máte dlhý rad týchto mien, ktorých rodiny neboli nikdy odškodnené, ich mená boli komunistickým režimom odsúdené na zabudnutie a celá naša šanca nosiť hrdo hlavu a hlásiť sa k tej túžbe po slobode, ktorú títo ľudia prejavili, a ich odvahe, nastala u nás až po roku ´89. Je bizarným dôsledkom politického vývoja na Slovensku po roku ´89, ale musím povedať, že aj v Čechách, že tento dátum 21. august, ktorý rok čo rok elektrizoval obyvateľstvo, Štátna bezpečnosť rok, čo rok zatýkala disidentov, zažil som aj na vlastnej koži tieto preventívne pohovory alebo preventívne 48-hodinové zadržania. Štátna bezpečnosť a komunistická strana sa celých 21 rokov desila krvi, ktorá uľpela na rukách jednak sovietskych okupantov, ale aj na rukách ich domácich pomáhačov a kolaborantov. Všetci sa až do roku ´89 desili, že jedného dňa ponesú politickú zodpovednosť alebo aj trestnoprávnu zodpovednosť, pretože trestné činy a vraždy, ktoré sa udejú pri vojenskom napadnutí, v stave vojenského ohrozenia štátu, sú aj podľa našich zákonov nepremlčateľné.
Priznám sa vám, že prvé roky po novembri som rok čo rok 21. augusta upozorňoval generálneho prokurátora na tento fakt, že tie trestné činy nie sú premlčané, hoci prešlo 20 rokov, že tie trestné činy sa udiali za obzvlášť odsúdeniahodných okolností streľbou do bezradných a neozbrojených ľudí. Žiaľ, celé tie roky boli generálnymi prokurátormi ľudia normalizačnej garnitúry, ak mi vôbec generálny prokurátor odpísal, čo často neodpísal, tak používal iba výhovorku, že je to už 20 rokov.
Spravodlivosť, po ktorej teraz volajú ľudia na uliciach v prípade vraždy Janka Kuciaka a Martiny Kušnírovej, sa vtedy týkala kričania za krv týchto vyše sto ľudí. Nehovoriac, že aké škody okupácia potom spôsobila na majetkoch v Českej a Slovenskej republike. Nikdy nám ani nástupnícky štát, ktorým je Ruská federácia, nevynahradila skutočné škody, najmä tie ekologické, ktoré tieto naozaj s pohonnými hmotami, ale aj so strelivom barbarsky nakladajúce vojská nám tu zanechali.
Ďalšou obrovskou škodou bolo spomalenie kultúrneho a politického vývoja, ktoré sa potom brutálne odrazilo aj v ekonomickom zaostávaní. Pred vojnou Československo patrilo k najvyspelejším, ale v šesťdesiatom ôsmom ešte stále, hoci po dvadsiatich rokoch komunistického spôsobu hospodárenia, ešte stále k vyspelým štátom Európy. V roku ´89 to už dávno neplatilo. Ak dnes majú ľudia komické dôchodky, najmä z týchto ročníkov, ak dnes cítime nízke platy a zaostávanie Slovenska do tej miery, že sa musíme hrozivo obzerať, či nám neodídu zahraniční investori, napríklad automobilky, lebo inak Slovensko bude vyradené z medzinárodného trhu, to všetko nastalo v tom dvadsaťročí, naozaj prázdna normalizácia, počas ktorej síce vládnuca a kolaborantská elita uchovávala svoju moc, ktorej sa držala zubami-nechtami, ale bolo to na úkor úpadku morálneho, intelektuálneho, a teda aj ekonomického.
Odhaduje sa, že Československo v tomto období opustilo 250-tisíc ľudí. Nie, neboli to, neutekali starci nad hrobom ani chorí ľudia, neutekali neschopní ľudia, utekali tí najlepší. Utekali tí, čo mali odvahu a chuť žiť poriadne, dosiahnuť niečo v živote a spravidla to aj dosiahli. To sme videli po roku ´89, keď nám nejeden z nich rozprával, že jednak bolo veľkým utrpením stratiť vlasť, ale na druhej strane, keď sa dostali do dobrých podmienok, tak dokázali veľa. O týchto ľudí sme prišli a aj to je dôvod toho zaostávania, o ktorom som hovoril.
Dámy a páni, nechcem urobiť z tejto témy, práve zato, že sa, myslím, o chvíľu uplynie čas, ktorý je vyhradený pre túto schôdzu, nechcem urobiť prednášku o problémoch normalizácie. Naša generácia, generácia politikov, ktorí sedia aj v tejto chvíli v tejto sále, sa tejto úlohy nezhostila. Neurobili sme reflexiu chýb, a preto sa nám do súčasnosti preniesla kultúra drobných zlodejstiev, dvojtvárnosti, pokrytectva. Ten, kto nekradne, okráda svoju rodinu, toto heslo, ktoré vymyslela normalizácia, vanie aj nad súčasným Slovenskom. Ani politické elity nie sú príkladom čistoty, férovosti, a najmä nedosiahli nielenže skutočný právny štát, ale nedosiahli presvedčenie, najmä u mladých ľudí, že v tejto krajine panuje spravodlivosť, že v tejto krajine máme pamäť, že v tejto krajine sa oplatí žiť podľa zákonov a nie ich porušovať a hľadať kľučky ako tzv. naši ľudia.
To, či sme schopní zhostiť sa dôstojného spomínania na obete tých ľudí, ktorí mali v očiach víziu takej krajiny, ktorú sme po roku ´89 mohli začať budovať, budú mať títo ľudia, ktorí si uvedomia význam tejto povinnosti, ale aj pre budúce, pre naše deti, majú teraz v tomto volebnom období poslednú šancu zabudnúť na to, či to predkladá opozičný alebo koaličný politik, a uvedomiť si, že toto je polstoročná vina, polstoročná ťarcha, ktorú nevieme odvaliť tak, ako sme vyše 20 rokov nevedeli odvaliť Mečiarove amnestie. Parlament, ak neprijme ani len ako pamätný deň 21. august a tak isto 21. jún ako spomienku na znovunadobudnutie štátnej zvrchovanosti, tak potvrdí, že táto generácia politikov ani v tomto volebnom období sa nedokáže vôbec čestne pozrieť na minulosť, ktorú sami žili. Nedokáže oddeliť dobro od zla a nedokáže to ani v okamihu, keď sa pripomína pieta po mŕtvych obetiach okupácie.
Skutočne prajem vám, lebo ja mám ruky čisté, ja to predkladám, prajem vám, ktorí budete mať v rukách, v rukách hlasovacie kartičky, aby ste si ich nezababrali aj na koniec volebného obdobia ešte raz takým nízkym bahnom, ako je strach pred pravdou o okupácii, ako je vlastne pritakávanie poučeniu z krízového vývoja.
Ďakujem.

Ďakujem. Jano, ja len poviem jedno, ďakujem ti veľmi pekne za všetkých tých ukrivdených, ktorí museli zažívať a museli ten život, nemohli si ho vybrať a museli to možnože pretrpieť. Ja som tiež z rodiny, kde nám strýko emigroval v ´68. a tiež sme dostávali po krku poriadne. Takže musíme to pripomínať ďalšej generácii, aby sa chyby neopakovali. Takže veľmi pekne ti ďakujem, že si to takto krásne rozobral. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi uviesť zákon, ktorým sa zrušuje zákon č. 101/2010 o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 a nový návrh zákona o preukazovaní pôvodu príjmu a majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Posledných 30 rokov vnímame na Slovensku obrovskú nespravodlivosť. Vznikla tu skupina ľudí, ktorá sa obohacuje na štáte a obohacuje sa na úkor ľudí, ktorí poctivo platia dane. Skupina, ktorá nadobudla majetky nelegálnym spôsobom, korupciou, trestnou činnosťou. A potom je tu menšina, ktorá drie na túto; a potom je tu menšina, ktorá bohatne na úkor všetkých čestných ľudí, a väčšina, ktorá na týchto podvodníkov drie.
Keď sa vrátime k najznámejším kauzám, tak Bašternák stihol prepísať väčšinu majetku z nelegálne nadobudnutých peňazí. Marian Kočner sa aj z väzby dokázal postupne zbavovať majetku. Preverovanie majetku Jána Slotu polícia odložila a vyšetrovanie majetku Vladimíra Mečiara skončilo fraškou.
Veľkolepý životný štýl niektorých politikov, ktorý je v rozpore s ich majetkovými priznaniami, luxusné vily, autá, hodinky za desiatky tisíc eur alebo štátni funkcionári, ktorí si na pumpe zabudnú batoh s 300-tisíc eur a nevedia pôvod peňazí dôveryhodne vysvetliť, alebo tí, ktorí na účty vkladajú obrovské sumy v hotovosti a tvrdia, že sú to dary. A štát je v týchto prípadoch bezmocný. Počet odsúdených ľudí na základe súčasného platného zákona o preukazovaní pôvodu majetku je nula.
"Existuje naliehavý verejný záujem, aby príslušné štátne orgány boli spôsobilé účinne zakročiť proti osobám, ktoré preukázateľne žijú nad svoje pomery a u ktorých je dôvodné podozrenie, že podstatná časť ich majetkových prírastkov pochádza z nepoctivých zdrojov." Toto nie je citát opozičného politika, ale to je citát Roberta Fica, ktorý desať rokov rafinovane využíval preukazovanie pôvodu majetku ako svoju marketingovú tému.
Svoj prvý zákon predložil v roku 2005, Ústavný súd ho vyhlásil za protiústavný. Druhý zákon predložil v roku 2010, ale aj v tomto zákone Robert Fico ponechal ustanovenia, ktoré Ústavný súd vyhlásil za protiústavné, a teda zákon bol od samého začiatku úplne nefunkčný. Občania sa môžu pýtať, či to náhodou nebol aj zámer, prijatie nefunkčného zákona. Preto navrhujeme tento starý zákon a nefunkčný zákon zrušiť. Od roku 2005 ubehlo 14 rokov a za 14 rokov bol Robert Fico 10 rokov premiérom a štyri roky SMER vládol sám. Takú moc nemal žiadny iný politik od vzniku samostatného Slovenska a v tomto smere nespravil Robert Fico nič.
V súčasnej dobe väčšina krajín, väčšina krajín má funkčné zákony o preukazovaní pôvodu majetku. U nás na Slovensku, ako som už povedala, je počet odsúdených na základe súčasného zákona nula a dostupné policajné štatistiky zároveň ukazujú, že vyšetrované osoby sa v procese zisťovania majetku pohodlne majetku zbavujú, na čo upozorňuje aj Generálna prokuratúra.
Ďalším symbolom, o ktorom som už hovorila, je Marian Kočner, ktorý roky beztrestne fungoval tak, že operoval s obrovským majetkom, ktoré štátne orgány nedokázali preveriť a dokonca veľmi zvláštnym spôsobom rozhodovali v jeho prospech. Dnes je Marian Kočner obvinený z objednávky vraždy novinára, spáchania závažnej trestnej ekonomickej činnosti, ale majetku, tak ako som už povedala, sa dokáže zbavovať aj z väzenia.
Podľa medializovaných informácií Generálnej prokuratúry súčasný zákon možno jednoducho obísť buď účelovým rozdelením majetku podozrivého ešte počas konania o preukazovaní jeho pôvodu, alebo využitím neobvyklých obchodných operácií. Tento zákon navrhujeme teda zrušiť.
Keď sa pozreme na Európsku úniu, tak vidíme, že tento zákon je jeden z pilierov boja proti korupcii a hlavne v krajinách, kde je veľký problém s korupciou, tak tento zákon funguje veľmi efektívne. V Taliansku napríklad boli prijaté zmeny zákonov zamerané na boj proti mafii a nelegálne nadobudnutému majetku. Medzi existujúce nástroje patrí široký okruh možností aj preventívneho zabavenia majetku v prípadoch korupcie, napomáhania trestnej činnosti, sprenevery a podobne. Taliani takisto zaviedli inštitút súdnej kontroly spoločnosti v prípade konkrétneho nebezpečenstva infiltrácie mafiou. A výsledkom funkčného zákona sú každoročne zabavené milióny eur, nehnuteľnosti, podniky, motorové vozidlá, ktoré pripadnú štátu.
Keď sa pozreme do Rumunska, tak sa protikorupčné orgány odvážili zhabať majetok šéfa vládnucich sociálnych demokratov, ktorý bol vyšetrovaný nielen pre podozrenie zo zneužitia fondov Európskej únie, ale aj zo založenia zločineckej siete a zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Keď sa vrátime na Slovensko, tak vidíme, že tu je problém vyvodiť elementárnu zodpovednosť pri odstúpení štátnej tajomníčky, nieto ešte siahnuť na majetok, ktorý dotknutá osoba nevie, nevie preukázať.
Kým v iných krajinách fungujú prísne mechanizmy na preverovanie vyšetrovania pôvodu majetku, na Slovensku dlhé roky fungujú podvodníci, mafiáni alebo organizované skupiny, ktorých pôvod majetku je nejasný alebo preukázateľne vysoko nad ich oficiálne majetkové pomery. Kvôli nefunkčnému zákonu naďalej tu vládne nespravodlivosť a podvodníci si môžu svoj majetok užívať aj ďalej. Z toho dôvodu navrhujeme starý zákon zrušiť a prijať úplne nový zákon o preukazovaní príjmu a majetku.
Hlavným cieľom tohto nového zákona je zabezpečenie efektívneho odhaľovania zatajených alebo nezdanených príjmov a na ich základe nadobudnutého majetku a ich následné odobratie ústavne konformným spôsobom. Podľa nášho návrhu bude musieť konať z úradnej povinnosti alebo na základe neanonymného podnetu správca dane, čiže celá agenda by sa presunula na aparát daňových orgánov. Princíp navrhovaného riešenia je cesta dodatočného zdaňovania a uloženia prísnych daňových sankcií, tak aby vo vážnych prípadoch pripadla štátu až stopercentná hodnota nepreukázaného majetku. Podobnú koncepciu zaviedli aj v Českej, v Českej republike.
Náš návrh je z hľadiska sankcií a podmienok skúmania nastavený podstatne prísnejšie. Konanie sa zameriava na preukázanie podozrivých príjmov a prípadne aj podozrivého majetku vrátane podchytenia neobvyklých obchodných operácií a účelového rozdeľovania majetku. Ťažisko navrhovaného mechanizmu spočíva v tom, že okrem dodatočného štandardného zdanenia nepriznaných príjmov ukladá správca dane ďalšiu sankciu vo výške 60 percent alebo 80 percent z hodnoty nepriznaných príjmov, čo sa spolu s dodatočne zaplatenou daňou rovná prakticky stopercentnej hodnote nepriznaných príjmov. Primárne teda nejde o postihnutie majetku, ale postihnutie príjmov, na základe ktorých bol tento majetok nadobudnutý. V praxi však to bude sekundárne viesť k postihovaniu samotného nelegálneho majetku, napríklad v podobe jeho zaistenia a daňovej exekúcie.
V praxi to bude vyzerať tak, že správca dane dá podnet, prípadne začne konať z úradnej povinnosti, následne vyzve daňovníka na preukázanie príjmov, pričom ak sa ukáže nepomer medzi deklarovanými príjmami a nárastom majetku vo výške aspoň 133-tisíc eur, tak aby sme nepostihovali, aby to nerobilo zbytočnú, zbytočné obštrukcie, pristúpi, aby sme teda hlavne postihovali najmä tú najväčšiu korupciu, pristúpi správca dane k dodatočnému zdaneniu podľa príslušnej sadzby, zároveň ukladá ďalšiu sankciu, ktorá, ako som už povedala, s vyrubenou daňou môže dosiahnuť až sto percent.
Mimochodom, sfunkčnenie zákona o preukazovaní pôvodu majetku má vládna koalícia aj v programovom vyhlásení ako jednu z priorít. Doteraz v tomto smere vládna koalícia neurobila nič. Neopravila starý nefunkčný zákon, nenavrhla žiadne iné riešenie, preto to robíme my. A ja si myslím, že tento zákon je návratom k spravodlivosti a musí sa zaň postaviť každý, kto je čestný, poctivý a komu ide o spravodlivosť.
Samozrejme, že tento zákon bude veľmi prekážať podvodníkom, bude prekážať mafiánom, ktorí berú úplatky alebo ktorých peniaze pochádzajú z daňových podvodov. Pretože týmto ľuďom jediné, na čom im záleží, je majetok. No poctivá väčšina, ktorá drie na nečestnú väčšinu, musí vedieť, že príde spravodlivosť. Preto tento zákon budeme presadzovať, ak sa to nepodarí v tomto volebnom období, budeme v tom pokračovať, v našom úsilí, aj v nasledujúcom volebnom období.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedeným návrhom zákonov. Predkladám informáciu k predloženým návrhom zákonov.
Návrhy spĺňajú náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predložených návrhov sú aj stanoviská Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia oboch uvedených návrhov zákonov je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrhy zákonov prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby:
1. návrh na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (tlač 1477), prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
2. návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1478) prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor k obom uvedeným návrhom zákonov navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni, chcel by som uviesť návrh tohto zákona, ktorý sa týka nespravodlivosti a prílišnej prísnosti zákona o výbere mýta.
Máme dva zákony, ktoré upravujú poplatky za používanie diaľnic a ciest I. triedy, aby som to zrozumiteľne vysvetlil. Jeden je zákon o diaľničnej známke a druhý návrh zákona ale, a druhý zákon, ktorý spoplatňuje používanie našich komunikácií, je zákon o mýte. A ten zákon o mýte je podľa nášho názoru veľmi nespravodlivo prísny k slovenským občanom a uvediem konkrétne príklady, prečo je tomu tak.
Máme dva prípady, kedy môže prevádzkovateľ mýtneho; prevádzkovateľ vozidla porušiť zákon o výbere mýta a je nútený zaplatiť pokutu. Prvým príkladom je, teda tých; samozrejme, tých prípadov je viacej, ale chcel by som uviesť tieto dva príklady. Prvým príkladom je, pokiaľ použije cestnú komunikáciu bez úhrady mýta. Minimálna sadzba pokuty v Maďarsku je 78 eur. Hovorím čísla z minulého roka. Minimálna sadzba pokuty v Poľsku je 352 eur, minimálna sadzba pokuty v Česku je približne 190 eur. Ale na Slovensku je to 1 500 eur. 1 500 eur!
Maximálna sadzba pokuty v Česku je 1 100 eur približne, v Poľsku približne 350 eur a v Maďarsku približne 480 eur. Ale na Slovensku tá maximálne sadzba pokuty je 10-tisíc eur. Ten rozdiel medzi tým, ako sú postihovaní za porušenie mýta slovenskí občania a slovenskí prevádzkovatelia, je podľa nás drakonický.
Druhým príkladom je, keď, a to sa môže stať, že sa pomýli, dôjde k omylu, ten šofér vozidla zadá nesprávne počet náprav. Porovnajme si to znovu s okolitými krajinami. V Česku je minimálna sadzba pokuty 190 eur, v Poľsku 176, v Maďarsku 78, na Slovensku 480. Maximálna sadzba pokút na Slovensku 2 000, v Česku 190, v Poľsku 176, v Maďarsku 485.
Toto porovnanie toho, koľko musia platiť pokuty šoféri na Slovensku a prevádzkovatelia vozidiel na Slovensku v porovnaní s inými krajinami, považujem za veľmi drakonické a myslím si, že by sme mohli posunúť tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme trošku v porovnaní s okolitými krajinami nezvýhodňovali, neznevýhodňovali našich občanov a našich prevádzkovateľov.
Aby ste si vedeli predstaviť. Môže byť podnikateľ, ktorý má autá a používa nákladné vozidlá do 3,5 tony a urobí nejakú chybu, musí zaplatiť pokutu. A máme tých, ktorí spadajú pod mýto. Rozdiel, čo sa týka vodiča v sankciách, je 250 percent v neprospech toho vodiča, ktorý urobí chybu a funguje podľa mýtneho systému. Čo sa týka prevádzkovateľa vozidla, to znamená majiteľa tej firmy, zákon o výbere mýta je až o 2 000 percent prísnejší ako ten zákon o diaľničnej známke.
Ja chápem, samozrejme, že štát potrebuje peniaze z mýta, potrebujeme ich na rozvoj našej cestnej infraštruktúry, ale asi by sme mali zvážiť, či tieto sankcie, najmä v porovnaní s tými ostatnými krajinami V4, ktoré som spomínal, nie sú až príliš drakonické. A preto by som vás chcel poprosiť o schválenie tohto zákona v prvom čítaní a o prípadnú diskusiu v druhom čítaní, že ako nanovo tieto sankcie upraviť.
Ďakujem pekne.