53. schôdza

Ďakujem. Kríza bude, otázka je, kedy a v akom rozsahu.
A čo sa týka tohto návrhu zákona, resp. skráteného legislatívneho konania, no hrozia tu hospodárske škody reálne, pán kolega Dostál, a to je blbé číslo v príjmovej časti štátneho rozpočtu. A, bohužiaľ, ale ja to poviem takto, ako to ja vnímam, pán minister pláta, láta, ako len môže, prebral to v stave, v akom to prebral, nič iné mu neostáva, len hľadať všetky možnosti, ako naplniť príjmovú časť štátneho rozpočtu, a, bohužiaľ, uchýlili sa k tomuto kroku, ktorý, v konečnom dôsledku výsledkom bude len zlepšenie príjmovej časti rozpočtu a druhým výsledkom bude, samozrejme, premietnutie týchto, tohto odvodu, zvýšeného odvodu do poplatkov, ktoré banky naúčtujú klientom.
Čiže, bohužiaľ, to bude výsledok toho celého a chcem ale naozaj zopakovať, že minister Kamenický je v úrade koľko, šesť mesiacov, sedem, tak nerobme si ilúzie, v akom stave to prebral, a nehovoriac o častokrát nezmyselných návrhoch pred voľbami aj zo strany SMER, aj zo strany SNS, čiže no, bohužiaľ, akože rozšupli ste sa pred voľbami, treba to nejako zaplátať, ale zaplátať to týmto spôsobom je podľa mňa úplná hlúposť.
Ja si viem predstaviť, pokiaľ chceme nejakým spôsobom sekať banky, tak zdaňme dividendy, zdaňme akcionárov bánk, majiteľov bánk, ale nie banku ako takú. Čiže je tam viacero možností, takže asi tak.

Ďakujem obom kolegom za reakcie. Pánu poslancovi Pčolinskému ďakujem aj za odpovede, ktoré som položil pánovi ministrovi Kamenickému, ale predsa len radšej by som bol, keby mi odpovedal pán minister financií.
Áno, kríza bude, otázka je, kedy a v akom rozsahu. Tak len neviem, či toto je dôvod na skrátené legislatívne, skrátené legislatívne konanie. A ja som to nemyslel naozaj nijako konfrontačne voči pánu ministrovi ani som mu nepripisoval vinu a zodpovednosť za všetky tie populistické návrhy, ktoré poschvaľoval parlament, len som sa teda naozaj úprimne zaujímal o to, že, že čo hrozí, a teda malo by hroziť niečo bezprostredné bankovému sektoru, lebo, lebo na to majú ísť prostriedky získané z osobitného odvodu, nie na znižovanie, znižovanie deficitu.
To, čo hovoril kolega Heger, že škody hrozia strane SMER - sociálna demokracia, no možno aj Slovenskej národnej strane hrozia nejaké škody, ak by sa to blbo vyvíjalo, MOST-u - HÍD už asi veľmi nie. Ale to by ma teda tiež zaujímalo, či ten dôvod môže nejako súvisieť s tým odmietnutím dane na cigarety, lebo to sú dve úplne odlišné veci, a teda predpokladám, že aspoň by sme sa mohli tváriť, že, že teda keď sa nepodarí do rozpočtu získať prostriedky z dane na cigarety, ktoré by bolo možné použiť normálne ako prostriedky rozpočtu, tak to získame z osobitného odvodu vybraných bankových inštitúcií, lebo to nie je príjem, ktorý ide priamo do štátneho rozpočtu, to je tak, tak akože môžme sa potom tváriť, ale akože to ide na tie banky a ich prípadné krízy budúce.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v zmysle § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku, už to tu dnes zaznelo, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona len za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv, slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
Ja som sa pozrel ešte aj na ods. 2, či náhodou tam by sme nenašli dôvod. Podľa ods. 2 umožňuje rozhodnúť o skrátenom legislatívnom konaní Národnou radou aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydanej podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona. V tomto prípade dokonca nie je potrebný ani návrh vlády.
No mne sa takisto ako kolegom predrečníkom nezdá, že by boli splnené podmienky na, na skrátené legislatívne konanie. Z podmienky, ktorá by pripadala do úvahy, že teda štátu hrozia značné hospodárske škody, je to aj podľa môjho názoru práve naopak. Hospodárske škody hrozia, ak prijmeme navrhovaný zákon.
V tejto súvislosti si dovolím zacitovať z včerajšieho vyjadrenia šéfky Európskej centrálnej banky pani Christine Lagardeovej. Európska centrálna banka nám poslala oficiálny list včera. Citujem: „Navrhované zvýšenie bankového odvodu môže ohroziť finančnú stabilitu na Slovensku, môže totiž disproporčne znížiť ziskovosť bankového systému, čo bude mať negatívne následky na internú tvorbu kapitálu a úverovanie. Odstránenie časového ohraničenia odvodu môže mať procyklické dôsledky, keďže banky môžu platiť odvod aj v obdobiach nepriaznivej ekonomickej situácie.“
Európska centrálna banka nám preto odporúča, aby návrh sprevádzala analýza vplyvov, ktorá by detailne zhodnotila benefity navrhovaných zmien. „Návrh by mal zachovať primerané časové ohraničenie platnosti odvodu v súlade so zhodnotením jeho dopadu, aby sa znížila nejasnosť týkajúca sa všeobecného vplyvu odvodu v budúcnosti.“ Toľko citácia z včerajšieho listu guvernérky Európskej centrálnej banky.
Vážení koaliční kolegovia, prosím, keď už nepočúvate výhrady slovenských expertov, výhrady Národnej banky Slovenska, výhrady samotných bánk, ale aj občanov, prosím, počúvajte aspoň výhrady Európskej centrálnej banky. V poslednom čase sa nám stále častejšie stáva, že takmer každý zákon, ktorý táto snemovňa prijme, má nejaké negatívne prvenstvo. Tak teraz budeme mať najvyšší bankový odvod v celej eurozóne a druhý najvyšší v celej Európskej únii. Neviem, či sú to prvenstvá, o ktoré teda táto krajina stojí a ktoré by nás niekam posúvali.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, tak trošku závidím poslancovi Hegerovi, že rozprával aspoň pred plným balkónom, keď už nie pred plnou sálou, ale taký je život. Dovoľte aj mne, aby som povedala pár slov na toto skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa ide meniť zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií.
O mne je asi známe, že nie som fanúšikom skrátených legislatívnych konaní, a to preto, že sa v tomto pléne tento inštitút často zneužíva. Totižto, ako už aj moji predrečníci povedali, sú zákonom explicitne vymenované dôvody, pre ktoré je možné prijímať zákony alebo ich zmeny v skrátenom konaní. Tu sa to však častokrát zneužíva a koná sa tak vtedy, keď si vláda nestihne splniť nejakú úlohu, keď na niečo zabudne alebo keď sa jednoducho chce vyhnúť nejakej siahodlhejšej diskusii o nejakom probléme, chce sa vyhnúť kritike, chce sa vyhnúť tomu, že je toto legislatívne konanie sprevádzané množstvom rôznych pripomienok zo strany odbornej verejnosti a tak podobne. A mám za to, že toto je presne ten istý prípad. Rovnako ako moji predrečníci veľmi silne spochybňujem, že ten dôvod, pre ktorý to tu riešime v skrátenom legislatívnom konaní, je ten, o ktorom zákon hovorí, že pre takýto dôvod je možné skrátené konanie použiť.
Vrátim sa kúsok dozadu, približne pred rok, kedy ešte bývalý minister financií Kažimír s veľkou pompou predstúpil pred médiá a povedal a teraz si dovolím zacitovať: „Tento rozpočet je čímsi iný a je naozaj výnimočný, pretože je to prvý rozpočet v histórii našej krajiny s vyrovnaným hospodárením.“ Na rok 2020 to mala byť podľa jeho slov opäť jedna veľká nula a následne na rok 2021 plánoval prebytkové hospodárenie 0,2 % HDP. A čo sa stalo? ja sa pýtam. Začali sa vyťahovať rôzne bezprecedentné kauzy, kde zapojenie predstaviteľov vlády do nich boli nespochybniteľné, začali klesať preferencie vládnym stranám, začali sa blížiť voľby, začala sa blížiť kampaň a bolo treba niečo urobiť, bolo treba zakryť oči a umlčať ľudí rôznymi balíčkami a toto všetko, dámy a páni, vyústilo v rozloženie verejných financií. Ja som veľmi, veľmi držala palce novému ministrovi financií, že sa mu podarí túto situáciu ustáť, že sa mu podarí nenechať si na stôl nosiť takéto návrhy rôznych zákonov, ktoré mu tieto verejné financie rozvrátia. Ja rozumiem tomu, že nastúpil do istým spôsobom rozbehnutého vlaku, ale mohol ho spomaliť, mohol ho zabrzdiť a nestalo sa to tak.
Pri prijímaní týchto rôznych balíčkov návrhov opatrení sme vždy upozorňovali na to, že tieto peniaze bude potrebné niekomu vziať. Častokrát sme boli obviňovaní, častokrát nám pán poslanec Fico odkazoval, že peňazí je dosť, že ekonomike sa darí, že ľuďom treba dať. No dneska sa javí, že tých peňazí až tak dosť nie je a že sa vládna koalícia a vláda len obzerá okolo seba, kde by tak ešte tie peniaze sa mohli nachádzať a komu by ich ešte tak s najmenším krikom, a ak treba, aj v skrátenom legislatívnom konaní, komu by ich asi tak ešte zobrali.
Dámy a páni, ja nepodporím toto skrátené legislatívne konanie z dôvodov, ktoré som spomenula, ale zároveň sa pridávam ku všetkým tým poslucháčom, ktorí budú veľmi poctivo počúvať odpovede pána ministra na to, kedy sa dozvedeli o tom, že hrozia vážne škody hospodárske, pre ktoré tu tento návrh budeme riešiť, kedy sa to dozvedeli a aké konkrétne tieto škody majú teda byť nielen kvantifikované, ale aj čo to má byť, aké to majú byť škody.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa Kiššová, asi tu budeme viacerí, ktorí budeme so záujmom počúvať, neviem, či sa pán minister prihlási ešte do rozpravy, ako to zvykol robiť jeho predchodca, ktorý prihlásil sa do rozpravy, tak aby ešte mohli naňho zareagovať prípadne aj, aj poslanci, či už faktickými, alebo dokonca prihlásením sa do ústnej časti rozpravy, alebo to povie až v záverečnom slove, ale naozaj ak máme posúdiť, či sú dané dôvody pre skrátené legislatívne konanie, tak to samotné konštatovanie je o hroziacich škodách alebo značných hospodárskych škodách bez nejakého bližšieho vysvetlenia, je absolútne nedostatočné a tie hroziace škody by, samozrejme, mali nejako súvisieť s tým, na čo sa osobitný odvod má používať, teda s bankovým sektorom, a mali by mať charakter nejakého bezprostredného ohrozenia, teda nie takého, ktoré možno zvládnuť riadnym legislatívnym procesom, ale teda že je to dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Takže sme tu asi viacerí, ktorí netrpezlivo čakáme na odpoveď pána ministra.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem, osobitne vám, pán minister. Prvýkrát sa takto stretávame v takejto komunikácii s tým, že vaša rola je rola ministra, moja naďalej opozičného poslanca. Možno tento, v túto schôdzu to bude viackrát, takže využívam túto prvú príležitosť diskusie o tom, či má byť skrátené legislatívne konanie.
Na otázku, pán minister, a skrátené konanie ste už urobili vo Finančnej správe pri zistení tých najnovších škandálov, ktoré tam sme my občania, hovorím za občanov, zaregistrovali v posledných dňoch? A čo skrátené konanie na Tipose? To ste už rozbehli pri tých škandáloch, ktoré takisto sa dostali na verejnosť v posledných dňoch? Tam už prebieha nejaké skrátené konanie? Tam sú milióny, ktoré vám utekajú, napríklad tam, lebo nielen tam.
Ďalšie stovky miliónov vám utekajú tu v parlamente tým, ako sa vaši kolegovia, ako sa predbiehajú v predkladaní populistických návrhov, ktoré zväčšujú každým dňom dieru, ktorú chcete zanechať ďalšej vláde v štátnom rozpočte na rok 2020. Tu stačí pol dňa sedieť a človek nevychádza z údivu, čo ešte všetko ďalšie dokáže táto partia vymyslieť. Dávate vy vôbec trošku pozor? Chodíte na tie koaličné rady? Asi, asi nie. Vy ste len úradník, ktorý trpko, s vedomím, že aha, ďalšia diera do Titanicu navŕtaná, to konštatujete v krásnej kancelárii na ministerstve financií.
Najnovšie, čo sa tu deje, čo sa tu pošuškáva, čo som sa od médií dozvedel, tak zajtra tu príde ďalšie skrátené legislatívne konanie. Na rozdiel od tohto skráteného legislatívneho konania, ktorého cieľom je pofidérne zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu cez zvýšený a pokračujúci a zvýšený, zdôrazňujem, bankový odvod, čím sa zvýšia príjmy, zajtra tu vláda pošle, ktorá bude mimoriadne zasadať, vláda sem zajtra má poslať skrátené legislatívne konanie na minimálne dôchodky, ktoré teda vytiahnu ďalšie príjmy zo Sociálnej poisťovne a nepriamo teda aj zo soc..., aj zo štátneho rozpočtu. Áno, zo štátneho rozpočtu, pretože tá dotácia na minimálne dôchodky, tú platí štát. To nejde, keď sa to tak čiste legislatívne vezme, to neplatí Sociálna poisťovňa z vybratého poistného, ale to dotuje vlastne, ten rozdiel dotuje štát.
Čiže my tu máme dnes skrátené legislatívne konanie, lebo potrebujeme zohnať príjmy do štátneho rozpočtu, a ja teda viem z kuloárnych informácií, že zajtra sa tu bude odohrávať ďalšie skrátené legislatívne konanie, tentokrát o tom, že budete žiadať parlament, aby vám schválil v skrátenom konaní nové výdavky zo štátneho rozpočtu. No toto je neuveriteľné! My teraz máme ako podporiť skrátené legislatívne konanie, aby ste dostali peniaze, ktoré zajtra obratom vyhodíte, pretože tie minimálne dôchodky budú stáť najmenej 100 mil. eur. To, čo sa tu teraz získa cez zvýšený bankový odvod, zajtra bude preč, lebo minimálne dôchodky, lebo sa pán Danko sťažoval, že pán Vážny to nestíha vypočítať, čo je, mimochodom, pekný nezmysel.
Pán Tittel, počúvajte ma teraz pozorne, viete, ako vás pán Vážny klame? Viete, ako vás klame? On vám tvrdí, že ten nový prepočet minimálnych dôchodkov bude hrozne dlho trvať. Tak ja vám poviem, pri tých nových poberateľoch, tak ja vám poviem, o čom je výpočet dôchodku. Výpočet dôchodku je o tom, že každému občanovi potrebujete zistiť, koľko rokov bol dôchodkovo poistený, aký mal v tých jednotlivých rokoch príjem a zaplatené odvody, aby sa vyrátali tie osobné mzdové body, a na základe týchto údajov, cvak-cvak-cvak, počíta, spočíta sumu klasického starobného dôchodku. Áno, trvá to chvíľku, pokiaľ treba niekde zháňať informáciu o výške toho príjmu, lebo nie vždy je to poruke, nie vždy to tí zamestnávatelia poctivo posielali, tak sa po tom musí pátrať. Tak to niekedy trvá niekoľko mesiacov. Hovorím o priznaní riadneho starobného dôchodku.
Výpočet mimoriadneho, teda mimoriadneho, výpočet minimálneho dôchodku je iný len v tom, že ak osobný mzdový bod za nejaký rok, ktorý tak či tak potrebujeme vedieť pre výpočet riadneho dôchodku, ak nejaký osobný mzdový bod je aspoň tých 0,241, tak sa ten daný rok dá do krabičky s názvom kvalifikovaný rok, a keď v tej krabičke na konci máme 30 takých rokov, tak ešte spočítame sumu minimálneho dôchodku, čo je úkon, na ktorý potrebujete mať asi tak päť ľudových. Na to nepotrebujete ani informačný systém za 100 mil. a ani na to nepotrebujete pol roka času.
Čiže všetky tieto dáta Sociálna poisťovňa získavať musí tak či tak, a pokiaľ ide o doterajších dôchodcov, tak všetky ich aj má. Tam len treba s tým zatriasť a nechať si vyhodiť nový výsledok. Na to nepotrebujeme pol roka. To, čo vám tvrdí pán Vážny, je úplný nezmysel. To je nejaká hra. Ja neviem, aké hry hráte, ale ja to vnímam ako vonkajší pozorovateľ a ako určitú hru. Vy ste mu na to skočili a výsledkom teraz je to, že zajtra vláda v skrátenom legislatívnom konaní schváli zrušenie tých tzv. kvalifikovaných rokov, čiže pri výpočte minimálneho dôchodku bude stačiť, že človek rok, daný rok vôbec nejaké odvody platil. Či mal príjem 1 000 eur mesačne, 300 eur mesačne alebo 1 euro mesačne, to bude úplne jedno. Čiže akože uľahčíte Sociálnej poisťovni prácu v tom, že nebude musieť tie príjmy skúmať. Stačí, že bude vedieť, že nejaký príjem bol. Aký, to bude jedno. Áno, samozrejme, tým pádom sa priznávanie dôchodkov zrýchli, to je nepochybné.
Ale ak to takto chcete vážne urobiť a, pán minister Kamenický, vy ma teraz, prosím vás, počúvajte ako člen vlády a ako minister financií, čiže v podstate najdôležitejší člen vlády, ktorému by malo na tom záležať, ak to takto urobíte, tak navŕtate takú dieru do Sociálnej poisťovne a tak zrušíte filozofiu I. piliera, ako to tu nikto predtým nikdy neurobil. A to tu boli všelijakí diletanti.
Vy jednoducho spôsobíte to, že ak tú podmienku kvalifikovaných rokov pre minimálne dôchodky zrušíte, tak hneď zajtra začnú všetci tí, ktorí si vedia nastaviť výšku svojho príjmu a dnes ju majú nastavenú na 300 eur, lebo tak im vychádza minimálny dôchodok, tak platia aspoň z tých 300 eur, aspoň, aspoň že to, tak od zajtra, teda od 1. januára si začnú platiť jedno, čoby od 1. januára, od zajtra. Prečo by platili od 1. januára, keď môžu šetriť od, od 1. decembra? Od decembra si začnú platiť odvody z jedného eura. Čiže okrem toho, že tie nové minimálne dôchodky budú stáť Sociálnu poisťovňu rádovo 100 mil. a viac, tak na druhej strane Sociálna poisťovňa od týchto ľudí, ktorí budú dokázať špekulovať, a prečo by nešpekulovali, keď ste im toto ponúkli, vy ste im to ponúkli, lebo vy sa pod to podpíšete zajtra, tak to bude znamenať desiatky miliónov podľa môjho odhadu príjmov, ktoré by mohli byť v Sociálnej poisťovni, ale nebudú. Prečo by mal niekto platiť odvody z 300 eur, keď to isté zdravotné poistenie, to je druhá téma, a to isté dôchodkové zabezpečenie a dôchodok bude mať z jedného eura.
Pán Tittel, aké by ste platili odvody, keby ste vedeli, vedeli, že dostanete od štátu rovnako? Z 300 eur alebo z jedného eura? Ruku na srdce. Vy by ste asi platili z 3 000, však? Lebo vy by ste ako štedré, ako donor dotovali štátny rozpočet. No ja keby som si mohol vybrať, tak z jedného eura a tých 300 eur dám radšej na nejakú charitu, úprimne povedané, ako takémuto štátu, ktorý tak hospodári, ako to vy vediete, pán minister financií.
Čiže my tu máme teraz hlasovať za skrátené legislatívne konanie, ktoré bankám vezme peniaze a nepriamo tým pádom občanom, ale tak rafinovane, hej, tak sociálnodemokraticky, a zajtra tu budeme hlasovať za totálne nezmyselné skrátené legislatívne konanie, lebo pánovi Dankovi sa zdá, že minimálne dôchodky by sa neskoro zaviedli do praxe, tak tu budeme schvaľovať obrovskú dieru do rozpočtu Sociálnej poisťovne a zároveň neopísateľnú dieru alebo skôr zrušenie logiky celej, celej Sociálnej poisťovne a systému dôchodkového poistenia I. piliera.
Ako to, čo robíte, to už sa nedá naozaj k ničomu porovnať. Toto je Bangladéš. Toto nie je štát, ktorý patrí do Európy a do Európskej únie, nehovoriac už o tom, že čo už sem teda posiela Európska komisia, keď vidí váš štátny rozpočet.
Vy sa nehanbíte hovoriť o 0,5-percentnom deficite, keď ten deficit je v skutočnosti pomaly 2 %?! To ste čo za chlapa, preboha?! (Reakcia navrhovateľa.) No rozprávam to, čo vám hovorí napríklad pán Šramko, to vám rozprávam.
Pekný deň.

Ďakujem pekne. Najprv by som zareagoval na ostré slová tuto pána poslanca, ktorý, ja som ešte nezažil, že by, že by tu vystúpil normálne, konštruktívne, ale iba, iba politicky a mnohé invektívy by si mohol odpustiť a poprosím ho, aby nabudúce nekričal, my počujeme všetci dobre.
Nebudem sa vyjadrovať k tomu, čo ste hovorili. To, čo sa týka minimálneho dôchodku, je to téma, ktorá vznikla na pôde Národnej rady. Na pôde Národnej rady, sme parlamentná demokracia, môžte si vydiskutovať všetky veci. Ja by som privítal konštruktívnu debatu, a nie takéto osočovanie, ale je to na vás.
Predmetom tohto, tejto rozpravy je skrátené legislatívne konanie, o ktorom, na ktoré ma teda vyzývali kolegovia, čiže ja sa vyjadrím momentálne k tomu. Budeme mať prvé a druhé čítanie k tomuto zákonu. Bavíme sa o tom, že..., áno, pán Pčolinský tu nie je, ale na jednej strane chápe si aj moju situáciu, to znamená, že ja som ako minister financií pol roka a ja skutočne nie som David Copperfield, aby som vyriešil úplne všetky problémy tohto sveta a ani všetky problémy, ktoré vyplývajú z toho, že sa poprijímajú nejaké zákony, ktoré, ktoré prijme Národná rada a na ktorých ministerstvo financií sa nijakým spôsobom nepodieľalo.
Na rozdiel od môjho predchodcu, ktorého tu pán Heger vychválil, ktorý je môj dobrý priateľ, ale musím povedať, že moja pozícia je oveľa horšia, ako bola pozícia Petra Kažimíra ako ministra financií. Ak si spomínam, ja som tu bol sedem rokov, robil som podpredsedu finančného výboru, predsedu finančného výboru a pamätám si celkovú situáciu aj pri prijímaní rozpočtu. Ja som bol pri jednom predvolebnom rozpočte. To bolo v roku 2015, keď sa schvaľoval rozpočet na rok 2016, a jednoznačne tá situácia, ktorú mal môj predchodca, bola oveľa jednoduchšia, nakoľko sme vládli a bola tu vláda vlastne jednej strany. Dnes tu máme koalíciu a ten môj, moja pozícia je o to, o to komplikovanejšia.
V politike platí, že, a mali sme o tom aj debatu minulý piatok, že všetky akademické návrhy, všetky akademické úvahy sú výborné, ale oveľa ťažšie je ich politicky presadiť. A za tým si stojím. Všetko na papieri vyzerá oveľa jednoduchšie. Takisto ja som zástanca toho, aby sme sa rozhodovali na základe faktov, analýz a podobne, ale, bohužiaľ, politická realita je taká, aká je, a ja, mojou úlohou je, aby som našiel niekedy kompromis a niekedy našiel podporu v Národnej rade a verte-neverte, pán poslanec Mihál, že vy keď tu budete raz ministrom, lebo ste strašne ambiciózny, tak ja vám to potom pripomeniem, keď tu budete, budete strihať ušami a rozprávať o tom, jak je všetko jednoduché, a že to zvládnete ľavou zadnou.
Čo sa týka skráteného legislatívneho konania, bavili sme sa o tom, či hrozia veľké škody, alebo nehrozia. Ja sa vás opýtam, samozrejme, ja som sa dostal do situácie, kedy som musel hľadať zdroje, priznávam a budem sa s vami baviť otvorene, môžme tu z toho robiť politiku, nemusíme. Na jednej strane sú tu možnosti v tejto politickej situácii, v realite tesne pred voľbami, keď nikto vám tu nič neodsúhlasí, a chcete doručiť zodpovedný rozpočet, tak aby bol schválený v tejto Národnej rade. Keď bude z vás niekto po mne ministrom financií a bude v podobnej situácii, všetkým to pripomeniem.
Zákon nám ukladá, zákon o rozpočtovej zodpovednosti, že musíme dodržať rozpočet, tá maximálna hranica je na tej úrovni 0,49 % HDP a stojím si za tým, že rozpočet bol zodpovedne zostavený tými istými ľuďmi, ktorí ho zostavovali aj v minulosti, a môžte sa sporiť o tom, že či to zostavili dobre, nedobre. Keď budete, ja ako, ja ako poslanec som videl tú situáciu, ako sa zostavuje rozpočet, úplne inými očami, ako to vidím dnes, a každý z vás, keď bude ministrom, tak to bude vidieť úplne ináč. A ja si vážim prácu môjho rozpočtového oddelenia, vedia, čo robia. A vy keď budete ministrami, aj vy, pán Mihál, tak sa budete spoliehať na tých ľudí, ktorí to vedia zostaviť. Ak si vy myslíte, že sám zostavíte rozpočet, tak to ste na veľkom omyle, vám to oznamujem. Môžte mi to ukázať. Na to potrebujete kvalitných ľudí. Ja som žiadnych ľudí z ministerstva nedával preč, nakoľko, viete, vymeniť človeka je najľahšie, ale musíte byť schopný niečo doručiť. A ja sa snažím niečo doručiť.
Bavíme sa o takzvaných aj to, čo ste hovoril, pán poslanec Viskupič, že chceme dodržať aj určité pravidlá. Jedna vec sú pravidlá ECB alebo ECB dáva nejaké pripomienky, máme tu Európsku komisiu. Verte-neverte, ale ja chodím na ECOFIN-y a takisto na euroskupiny, bavím sa s tými, ktorí nás hodnotia, čo sa týka nášho rozpočtu, a bavil som sa aj tohto roku. Ja som povedal, budem komunikovať s Európskou komisiou, komunikoval som. Dostali sme nejaké hodnotenie. Áno, ja som také hodnotenie aj očakával. Neni tá situácia, nie je jednoduchá. Nachádzame sa v skupine 3, ktorá je, ktorú v podstate komisia rozdelila na také dve podskupiny, kde, kde my sme sa dostali do skupiny s Fínskom, Portugalskom a Slovinskom vzhľadom na to, že úroveň nášho zadlženia je hlboko pod 60 %, o tom sme sa bavili na výbore, a stále tvrdím, že naše verejné financie sú zdravé.
Či nám hrozia hospodárske škody? No ja sa vás opýtam, ak, ak som chcel doručiť nejaký rozpočet, áno, a to sa bavíme o tom, že boli tu prijaté nejaké legislatívne opatrenia, ktoré boli mimo môj dosah, pokúšam sa nájsť politickú zhodu v niektorých príjmových otázkach. A poviem vám otvorene, je to veľmi ťažké, aby ste, aby ste tie príjmové opatrenia našli, lebo potrebujete zhodu v Národnej rade. Vy ste tí, ktorí rozhodujete o tom, či sa mne ľahšie žije, alebo nie. Ja mám určité páky, kde viem robiť napríklad viazanie výdavkov. A to som aj urobil. V tomto roku ja som zaviazal 215 mil. napriek tomu, že som asi päťkrát v médiách počul, že, že som to nespravil. Spravil som to. A spravil som to aj budúcoročnom rozpočte, nakoľko ja musím riešiť nejaké vybalansovanie. To znamená, musíte mať nejaké príjmy, výdavky a z toho vám vyjde rozpočet. To je jednoduchá matematika.
Takže na to, aby som, áno, na to, aby som dosiahol, dosiahol, áno, aj, aj ten požadovaný, zákonom požadovaný rozpočet, tak som musel pristúpiť napríklad na výzvu koaličnej rady, ktorá ma vyzvala, aby som napríklad sa zaoberal aj bankovým odvodom. Ja vzhľadom na to, že napríklad, áno, opatrenie, napríklad na, na zvýšenie dane z tabaku, ktoré považujem za úplne, úplne triviálne, po ktorom siahne každá vláda, napriek tomu, že je také triviálne, mi neprešlo, tak hľadám iné opatrenia, ktoré sú, kde je, teda Národná rada je schopná prijať takéto príjmové opatrenia.
To, čo hovoril pán poslanec Heger, pre mňa, poviem, viete, v čom hrozia veľké hospodárske škody, ja vám poviem, ak táto poslanecké snemovňa neprijme rozpočet na budúci rok. Budeme v rozpočtovom provizóriu a tu možno niekto si myslí, že je to super, hej. Ale hovoria to ľudia, ktorí nevedia, čo sa stane, keď bude rozpočtové provizórium. Môžme sa o tom pobaviť. A verte-neverte, máme tu, minister financií dostane nejaký balík, ktorý bude musieť rozsekať na 12 častí, a z tých 12, z tej dvanástiny nebude môcť nič presúvať z jedného, z jedného mesiaca na druhý. A potom keď budeme zrazu v situácii, že nebudeme vedieť vyplácať mzdy napríklad alebo niektoré iné veci napriek tomu, že ich musíme vyplácať, tak to bude problém pre slovenskú ekonomiku.
Ďalšia vec, že skrátené legislatívne konanie. No toto je posledná schôdza Národnej rady, ak teda žiadna iná nebude, a ak chcem, ak chceme na tejto schôdzi schváliť rozpočet, tak musíme toto príjmové opatrenie schváliť. Áno. Bez toho to proste nejde. Ja nemôžem pustiť rozpočet, dokedy som nevykompenzoval niektoré tie veci, ktoré sa udiali v Národnej rade. To robím. A vysvetľoval som to na finančnom výbore, myslím, dosť dopodrobna. Nebudem to tu znova opakovať.
Čo sa týka toho, boli tu otázky, čo sa týka napríklad bánk, a ako ich to postihne, finančný, finančný sektor celý. Ja na jednej strane vysvetlím najprv jednu vec, pán poslanec Viskupič. Hovorili sme tu o tom, že Európska centrálna banka nám poslala list, vidím, že ste veľmi dobre informovaný, nakoľko ten list prišiel tuším včera, a chcela analýzu na jednej strane a na druhej strane, aby toto opatrenie nebolo trvalé, trvalého charakteru. My sme si analýzu, máme nejakú základnú analýzu, ona chce hĺbkovú, ale to, na to, bohužiaľ, nie je čas a hĺbkovú analýzu môžme urobiť, ale, ale poviem otvorene, keď si zoberieme ziskovosť bánk, a to hovorím už vrátane odvodu, nám stále rastie, a to sú proste pevné dáta, zo 700 mil. eur, kde je 700 mil. eur predpokladaný zisk bánk na tento rok, tak po dopade na banky, hovoríme o tých 144 mil. eur, banky by mali sa stále pohybovať v ziskovosti nad 0,5 mld. eur. Tá situácia sa môže zmeniť, samozrejme. Ja neviem, nikto nemá čarovnú guľu.
Ale takisto aj táto poslanecká snemovňa vždycky, vždy vedela reagovať na niektoré veci, ktoré bolo treba riešiť. A ja momentálne riešim aj bankový odvod, ale aj rozpočet. A bolo veľa otázok, že použijete to na to a na to. Nie. Peniaze z bankového odvodu pôjdu do štátnych finančných aktív. Samozrejme, vytvára sa určitý fiškálny priestor na to, aby ja som mohol dosiahnuť deficit na 0,49 % HDP. To priznávam, ale to je úplne normálne. To každý minister financií vie a bude robiť takéto opatrenia. Ale môžem ubezpečiť, že tie peniaze skončia tam, kde majú.
Bavíme sa o poplatkoch, že či zasiahnu poplatky obyvateľov. Tu je viacero variant. Samozrejme, vy ešte ako Národná rada máte priestor na to, aby ste tento zákon celkovo upravili. A musíme hov..., musím povedať zopár vecí. Jedna, jedna vec, že klienti majú možnosť si presunúť niektoré teda svoje účty z jednej banky do druhej a banky sú povinné to urobiť zadarmo, čiže ak sa im v niektorej banke nepáči, je tu konkurenčný boj, tak môžu zvoliť banku, ktorá má nižšie poplatky. Bavme sa o štandardnom účte napríklad, ktorý je pre nízkopríjmové skupiny zdarma, alebo teda ten základný účet, ten je zdarma. A ten štandardný je tuším za tri eurá a má veľké množstvo služieb, čiže je, mal by byť dostatočný pre tých ľudí, ktorí sa chcú vyhnúť bankovým poplatkom.
A čo sa týka poplatkov bánk. Ja som sa na to pozeral. A, samozrejme, tá konkurencia. Ale pozeral som sa na poplatky. A ja som bol zhrozený, ako sa niektoré poplatky v bankách zvýšili. Neviem, či ste si to niekto pozerali. A ja som počul debatu aj v televízii, že banky to robia preto, aby si všetci robili všetko elektronicky. Ten nárast bol medzi 20 až 230 %, že aby si klienti robili všetko elektronicky. No nie je tomu tak.
Pán Viskupič, pozrite sa, koľko zaplatíte za to, že si elektronicky zmeníte svoj PIN kód napríklad na karte. Viete, koľko zaplatíte? Desať eur. Bavíme sa o zvýšení, o bezpečnosti pre klientov, aby niekto sa im nenabúral do ich, do ich, do ich kont. Za toto prečo by mali ľudia platiť? Však toto by mala byť základná vymoženosť každej banky, ktorú povedal, alebo služba, ktorú poskytuje tým svojim klientom. Keď si chcete zmeniť limit na vašej kreditnej karte, zaplatíte 5 eur. Kedysi to bolo zdarma. A je to elektronická služba. To neni žiadna, že musíte ísť na pobočku a urobiť si to. Čiže banky by sa mali tiež zamyslieť nad tým, akú majú poplatkovú politiku a čo robia voči klientom.
Ešte čo sa týka tej trvalosti alebo že by mal existovať donekonečna, jak sme tu počuli. Poviem otvorene, urobili sa v tejto Národnej rade zákony, ktoré majú tzv. štrukturálny charakter, to znamená trvalý. A verte-neverte, keď ja komunikujem s Európskou komisiou a bavím sa s nimi o tom, že aké opatrenia, lebo oni očakávajú od vás nejaké opatrenia, aby ste doručili na to, aby, aby hodnotili váš rozpočet, tak ja ako minister financií musím doručiť takisto štrukturálne opatrenie. Ja som ho doručil, alebo teda chcem ho doručiť. Samozrejme, ja neviem, čo sa tu udeje v tejto Národnej rade. Ale zas je to, opäť je to niečo, čo je mimo, mimo dosahu ministra. Ale ja, jak sa povie, budem, ja, ja nebudem tu lavírovať v tom, čo som sľúbil, ja si svoje, svoje slovo vážim a ja som Komisii sľúbil, že, že to opatrenie, ktoré navrhnem, bude trvalého charakteru, čiže štrukturálneho charakteru. A to som aj urobil. Čo urobíte vy tu, v Národnej rade, to ja neviem. To už je vo vašich rukách.
Čo sa týka ECB-čky, tu sú dve rozdielne požiadavky. Komisia od vás chce trvalé opatrenia. ECB-čka chce, aby sa to niekedy ukončilo. Opäť hovorím, možno tu nájdete riešenia, ako túto dilemu vyriešiť, ale je to vo vašich rukách. Toľko by som asi na úvod k tomu, čo sa ideme baviť aj v prvom čítaní.
Ja, ja pevne verím, že táto debata bude konštruktívna, že tu nebudeme po sebe kričať, že budeme sa baviť na základe faktov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky predstaviť na dnešnom rokovaní návrh na udelenie súhlasu Národnej rady pred hlasovaním v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS).
EMS je medzinárodná finančná inštitúcia založená členskými štátmi eurozóny v roku 2012. Imanie EMS bolo rozdelené medzi členské štáty podľa kapitálového kľúča Európskej centrálnej banky. V decembri tohto roka prebehne v Rade guvernérov schvaľovanie rezolúcie, ktorou sa aktualizuje kľúč na určenie príspevkov. Zmena sa netýka kľúča Slovenskej republiky, ktorý ostáva zachovaný. Čiže náš príspevok sa zatiaľ nemení. Podľa zákona o EMS sa však pred každým hlasovaním, ktoré sa týka aktualizácie kľúča, vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Kľúč na určenie príspevku sa aktualizuje preto, že k 1. januáru 2020 uplynie obdobie, na ktoré bolo udelená dočasná výnimka pre Maltu. Výnimka bola udelená 12 rokov od vstupu do eurozóny. Malta vstúpila do eurozóny 1. januára 2008. Dočasná výnimka bola udelená tým členským štátom, ktorých HDP na obyvateľa v čase vzniku EMS nedosahovala 75 % priemeru EÚ. Ich podiel na imaní bol mierne znížený, zatiaľ čo ostatným členským štátom sa pomerne navýšil. Slovenskej republike bola udelená obdobná výnimka, ktorá uplynie 1. januára 2021.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi preto požiadať vás o udelenie súhlasu pre hlasovanie v Rade guvernérov EMS o ukončenie dočasnej výnimky pre Maltu a s tým súvisiacou aktualizáciou kľúča na určenie príspevku.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, teda aby som predniesol správu výboru Národnej rady Slovenskej republike, republiky o výsledku prerokovania návrhu na udelenie súhlasu Národnej rady pre ministra financií pred hlasovaním o aktualizácii kľúča na určenie príspevku v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Správa má tlač 1754.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade správu, túto správu k návrhu na udelenie súhlasu Národnej rady. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1873 z 11. novembra 2019 pridelil tento návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet s tým, že ako gestorský výbor podá tento výbor správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu v samotnom výbore. Výbor prerokoval predmetný návrh na udelenie súhlasu v stanovenom termíne.
Výbor pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 523 z 19. novembra 2019 vyslovil súhlas s návrhom na udelenie tohto súhlasu Národnej rady a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 4 písm. b) zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov vysloviť súhlas s navrhovanou rezolúciou Rady guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu, ktorou sa aktualizuje kľúč na určenie príspevkov.
Gestorský výbor schválil svojím uznesením č. 533 z 25. novembra 2019 túto správu výboru a zároveň ma v tomto uznesení poveril za spoločného spravodajcu a poveril ma aj predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady.
Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy. Toľko na úvod.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, Súhrnnú výročnú správu Slovenskej republiky zostavuje ministerstvo financií na základe zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Prerokovanie tohto materiálu v Národnej rade nadväzuje na jesennú notifikáciu výsledkov hospodárenia verejnej správy zo strany Európskeho štatistického úradu, definitívne výsledky o salde a dlhu verejnej správy boli zverejnené 21. októbra tohto roku.
Podľa záverov jesennej notifikácie dosiahol deficit verejnej správy vyčíslený v jednotke, v jednotnej metodike ESA 2010 1,1 % HDP, no maastrichtský dlh verejnej správy v pomere k HDP dosiahol 49,4 %. V medziročnom porovnaní sa deficit verejnej správy za rok 2018 mierne zhoršil o 0,1 percentuálneho bodu. Naopak, dlh verejnej správy v pomere HDP medziročne poklesol o 1,9 percentuálneho bodu. Pri hodnotení výsledkov hospodárenia verejných financií je nutné zobrať na vedomie aj fakt, že naša krajina realizovala na jeseň tohto roku tzv. veľkú benchmarkovú revíziu štatistických údajov. Táto revízia mala vplyv ako na makroekonomické ukazovatele, tak aj na saldo, dlh verejných financií, a to v celom časovom rade.
Niektoré z úprav znamenali negatívny vplyv na saldo a dlh verejnej správy, pričom k tomu nedošlo v dôsledku hospodárskej politiky vlády. Z takýchto úprav spomeniem len tie najvýznamnejšie. Preklasifikovalo sa, preklasifikovali sa príspevky do Národného jadrového fondu z ESA príjmov do záväzkov verejnej správy, čo malo negatívny vplyv na saldo verejnej správy. Zohľadnili sa záväzky voči dodávateľom tzv. zelenej energie, zaznamenanie dlhodobých záväzkov verejnej správy z obchodných vzťahov do dlhových nástrojov takisto malo negatívny vplyv o 0,1 % HDP. A tak istá, takisto bola vykonaná revízia záväzkov zdravotníckych zariadení voči finančným inštitúciám v prípade zmeny veriteľa, negatívny vplyv takisto 0,1 % HDP.
Medzi ďalšie údaje, o ktorých je, táto správa ponecháva, pojednáva, je napríklad aj čistý dlh, ktorý dosiahol 43,40 % HDP a medziročne poklesol o 0,20..., o 2,3 % bodu, štrukturálny deficit, ktorý dosiahol hodnotu 1,5 % HDP. Odhad čistého bohatstva alebo účtovnú závierku za viac ako 8 000 organizácií štátu.
Pri porovnaní krajín v rámci EÚ 28 vykázalo sedem z nich vyšší dôchodok, vyšší schodok, pardon, a 16 krajín vyšší dlh, ako dosiahla Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ dosiahol 0,7 % HDP a priemerný dlh 80,4 % HDP.
Ďakujem pekne, skončil som.