53. schôdza

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1761, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1869.
Prosím ministra financií Slovenskej republiky Ladislava Kamenického, aby vládny návrh zákona uviedol.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy, páni, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. (ruch v sále a zaznievanie gongu) o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Prostriedky osobitného odvodu bánk sú štátnymi finančnými aktívami a sú účelovo určené na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz v bankovom sektore a na ochranu stability bankového sektora Slovenskej republiky. Je ich možné použiť aj na doplnenie zdrojov fondu ochrany vkladov z dôvodu výplat náhrad, výplaty náhrad za nedostupné vklady. Súčasná sadzba osobitného odvodu je príslušný, je za príslušný kalendárny rok vo výške 0,2 % zo základu pre výpočet osobitného odvodu.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť, aby bankový sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie možných finančných kríz a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňovníkov. Za týmto účelom sa navrhuje úprava sadzby osobitného odvodu bánk na rok 2020 a na ďalšie kalendárne roky na úrovni 0,4 %. Zvýši sa tak tlak, zvýši sa tak finančná kapacita prostriedkov z osobitného odvodu, čím sa posilní finančná stabilita, schopnosť riešiť potencionálne krízové situácie.
Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona bol predložený na vnútrokomunitárne pripomienkovanie Európskej centrálnej banke. Navrhovaná účinnosť je od 1. januára 2020. Dovoľujem si vás týmto požiadať o prerokovanie návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Balážovi.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 53. schôdze Národnej rady. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali ihneď.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku poslanca Viskupiča za poslanecký klub a potom poslancov Dostála, Kiššovej, Rajtára a Galeka.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

Vážený pán minister, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, bankový odvod vznikol v roku 1912...., 2012 ako dobrý a zmysluplný nápad. Dávalo vtedy zmysel vytvoriť peňažný fond, ktorý slúži na úhradu strát, ak by pri budúcej kríze mali banky problémy, aby sa neopakovala situácia ako v rokoch 2009 - 2010, keď boli vlády v rôznych krajinách nútené zachraňovať súkromné banky peniazmi daňových poplatníkov. Zároveň treba jasne povedať, že banky na Slovensku boli počas poslednej krízy stabilné. Ale aj Slovensko už má za sebou drahú a bolestivú konsolidáciu bankového sektora z verejných zdrojov.
Stabilný a fungujúci bankový sektor je chrbticou fungovania ekonomiky, banky, samozrejme, nie sú samaritáni, riadia sa jednou zo základných zásad podnikania a to znamená, svojou činnosťou sa snažia dosahovať zisk, z ktorého riadne platia dane. Vykresľovanie bánk ako zdieračov slovenského národa, ako to prezentoval predseda strany SMER, je nemiestne a je to klasický atak na najnižšie pudy ľudí. Na tej legendárnej tlačovke, kde zbojník Fico sa rozhodol bohatým a zlým bankám zobrať dodatočných 140 mil. a rozdať ich chudobným ako sociálny balíček, však použil viacero nepravdivých tvrdení.
Klamal už v základnom argumente, kde bolo povedané, že keby banky mali zisky z úverovania klientov, tak v poriadku, ale úvery klesajú. No nie, práve naopak, situácia je opačná. Úverovanie je aktuálne tak silné, že NBS-ka ho musí a umelo ho brzdí. Ľudia vidia na svojich hypotékach, že úroky sú extrémne nízke, sú najnižšie v histórii.
Ďalej pán Fico nepravdivo povedal, že banky žijú hlavne z poplatkov. Pravda je taká, že poplatky sa na ziskoch bánk podieľajú približne 25 %. Ani zisk bánk nerastie raketovo, ako to bolo spomenuté, po odrátaní jednorazových vplyvov, málokto vie, napríklad v roku 2015 predaj Visa Europe je v posledných rokov skôr stabilný.
Plus porovnávanie ziskov bánk so ziskami v drogovej sfére, ako v tej tlačovke bolo spomínané, je úplne nemiestne. Mňa napadá možno iné porovnanie, skúsiť sa pozrieť na zisk prevádzkovateľa diaľničného mýta firmu SkyToll, to slovenské banky podľa mňa len zblednú závisťou.
Navyše fond, ktorý je vytvorený bankovým odvodom, nie je možné zákonne použiť na sociálne programy. Fond je súčasťou štátnych finančných aktív a má presne zákonom vymedzené použitie, ako to tu aj pán minister pred chvíľkou prezentoval a môžme sa teda dočítať v dôvodovej správe.
Ja sa teda pýtam, pán Fico teda klamal na tlačovke, kde hovoril, že to rozdá ako sociálne balíčky, alebo dôvodová správa nie je dobre napísaná. Je to také typické, že je to jeden príbeh pre ľudí, druhý príbeh pre parlament.
To najdôležitejšie však nepadlo vôbec. Zvýšený bankový odvod zaplatia občania Slovenska. Náš bankový systém je stabilný, plní všetky svoje úlohy a je ziskový, čo dáva predpoklad stability aj pre budúcnosť, aj pre ekonomicky horšie časy. V tom fonde je aktuálne naakumulovaných asi 1 mld. euro a samotná Národná banka Slovenska hovorí, že je to dostatočná suma a netreba nič meniť. Stačilo by zachovať aktuálny zákonný stav, kedy bankový odvod pre budúci rok mal zostať na úrovni 0,2 %, a v roku ’21 mal naplnením účelu, na ktorý vznikol, skončiť úplne. Do tohto nastaveného a fungujúceho systému vstúpila vláda a rozhodla sa natrvalo zvýšiť bankový odvod na 0,4 %. No asi hlavne preto, že už máme vyriešené všetky zákony našej krajiny, tak vyrobme nový, všetky problémy našej krajiny, tak teda vyrobme nový.
Čo znamená toto navrhované opatrenie v realite? Banky musia vygenerovať dodatočných cca 140 mil. euro. Problém však je v tom, že odvod zasahuje proporčne všetky banky, a aj vtedy, ak zisk netvoria a zisk sektora banky negenerujú proporčne. Čiže tých 700 mil. nie je rozdelené nejak proporčne medzi banky, práve naopak, veľkú väčšinu zisku produkuje päť najväčších bánk. Teda nie každá banka bude bez problémov schopná vygenerovať dodatočné zdroje. Ešte stále žijeme dobré časy, zvýšený bankový odvod by z tohtoročného zisku bánk odkrojil cca dve pätiny. Nie je to málo, ale teda povedzme zvládli by to. Ale, ak by bol odvod 0,4 v krízovom roku 2019, tak by tvoril 200 % zisku. Proste banky ako sektor by neboli schopné vytvoriť zisk ani len na ten odvod. A toto je jeden zo základných problémov zvýšenia bankového, bankového odvodu. Banky bude zaťaž..., zasahovať aj v rokoch, keď nebudú produkovať zisk alebo ho budú produkovať teda výrazne menej ako dneska, a toto nie je nereálna situácia.
I teraz máme na trhu banky, ktoré produkujú minimálny zisk. Pri zvýšení odvodu budú mať reálne a vážne problémy, vážne problémy. A asi všetci vieme, čo znamená nezisková banka. Nezisková banka znamená ohrozenie bezpečnosti úspor občanov.
No banky sa budú brániť, budú musieť hľadať dodatočné možnosti, ako zarobiť, a zaplatia to zasa len občania. Predstavme si menšiu banku, ktorá teda funguje na princípe nižších nákladov bez siete kamenných pobočiek, poskytuje úvery s nižšími, s nižšími úrokmi, výber z bankomatu či vedenie bežného účtu poskytuje bez poplatkov a práve aj takejto banke práve pán Fico výrazne zvýšil náklady až tak, že bude musieť zmeniť svoj podnikateľský model, pretože ten aktuálny jej už nedokáže vygenerovať dostatočný zisk. Pravdepodobne bude musieť zaviesť poplatky, aj keď ich doteraz nemala. Ale tým sa stratí jej základná konkurenčná výhoda proti veľkým bankám, ktorú doteraz mala, teda najskôr si myslím, že sa môže stať, že takáto banka nebude konkurencieschopná a môže odísť zo Slovenska a na trhu bude zrazu menej konkurencie a nižšie poplatky a úroky to určite nebude znamenať. Správne riešenie, ktoré zabezpečí zákazníkom kvalitnejšie služby za menej peňazí, je viac konkurencie v sektore, nie menej.
Toto sú riešenia strany SMER. Z jedného vrecka vytiahnuť občanom veľa peňazí a do druhého vrátiť almužnu a ešte sa pri tom urobia dodatočné škody. Krajiny so silným bankovým systémom patria medzi najúspešnejšie na svete. Pri takejto politike však banky zo Slovenska čiastočne odídu a Slováci budú odkázaní pracovať pri páse v automobilkách napríklad namiesto napríklad lukratívnejšej a sofistikovanejšej práce v bankách, ktorá by im zaručila, že tie autá, čo vyrábame, si budú môcť aj kúpiť. My v SaS vidíme budúcnosť Slovenska aj v programátoroch, bankároch, lekároch, dizajnéroch. Aby sme znova naštartovali približovanie životnej úrovne, musíme práveže viacej práce získavať v sofistikovanejších službách, ako je napríklad aj finančný sektor, ako je to v krajinách, ktorým sa životnou úrovňou chceme približovať.
Záverom ešte pár faktov. Ak už aktuálna sadzba odvodu 0,2 % je najvyššia v eurozóne, ak ju teda zvýšime na 0,4, tak už bude druhá najvyššia v celej Európskej únii a v tej histórii bankového odvodu on prvýkrát mal skončiť už v roku 2016. Mal byť nahradený tzv. Národným rezolučným fondom, ktorý bol vytvorený pravidlami Európskej únie a má teda rovnaký účel. Tento Národný rezolučný fond v roku 2015 skutočne vznikol, vláda však zabudla zrušiť bankový odvod a v podstate banky platia na rovnaký účel dvakrát. No aby toho nebolo málo, banky ešte platia aj do Fondu ochrany vkladov a príspevok na dohľad. Možno to je dôvod, že teda aj tie poplatky rastú, a teda banky potrebujú, potrebujú hľadať, kde, kde, kde nejaký zisk nový vyrobiť.
Potom v roku 2015 sa vláda pokúsila novelizáciou získať prostriedky na kauzu Váhostav, možno si to pamätáte a po proteste v Európskej centrálne banke musela túto novelu zrušiť. No a keď mal odvod natrvalo skončiť teda v roku 2020, vláda prichádza teraz s jeho zdvojnásobením a zavedením natrvalo.
Ja sa pýtam. Ako dlho ešte slovenská ekonomika vydrží takéto bačovanie? Ako dlho ľudia vydržia skladať sa na ďalšie a ďalšie výmysly? Ak nám v rozpočte, pán minister, chýbajú peniaze, skúsme sa pozrieť na výdavkovú časť, je potrebné šetriť. Presne tak, ako to robí každá slovenská rodina, keď zistí, že jej výdavky sú vyššie ako príjmy.
Záverom ešte prosím, skúsme kolegyne, kolegovia, počúvať expertov, počúvať aj šéfku Európskej centrálnej banky, ktorá tiež zdvíha varovný prst pred zvýšením bankového odvodu.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Vystúpenia je prihlasovaný poslanec Dostál, pripraví sa poslankyňa Kiššová, nech sa páči.

Pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Mali sme čiastočne už aj k obsahu návrhu zákona rozpravu, keď sme hovorili o skrátenom legislatívnom konaní, lebo nemožno hovoriť o tom čisto formálne, či existujú dôvody na skrátené legislatívne konanie bez toho, aby sme sa dotkli obsahu zákona. Ja som využil tú príležitosť a pýtal som sa pána ministra, že aké sú tie dôvody, pre ktoré ideme rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, aké sú tie dôvody, pre ktoré nemôže ísť tento návrh, ak teda vôbec má ísť v riadnom legislatívnom procese cez medzirezortné pripomienkové konanie bez skracovania legislatívneho procesu v parlamente.
Hroziace hospodárske škody alebo značné hospodárske škody by vzhľadom na obsah tohto zákona mali súvisieť so situáciou bankového sektora. Malo by hroziť, že v budúcom roku veľmi rýchlo nastane nejaká krízová situácia a bude potrebné sanovať krachujúce banky. Tak som sa pýtal pána ministra, či existujú nejaké takéto dôvody, pre ktoré by bolo potrebné prijať novelu zákona, zvýšiť osobitný odvod z 0,2 na 0,4 % a zároveň ho zaviesť ako trvalý, a dokonca že je to, je to odôvodnené prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. No a čo sme sa dozvedeli?
Dozvedeli sme sa, že problém nie je s bankami, že banky sú úplne v pohode, banky nemajú problém, raz možno budú mať problém, ale, ale zrejme to nebude, nebude budúci rok, ani nie sú nejaké, nejaké vážne signály, že by, že by banky mali mať problémy, ktoré by mal potom štát sanovať prostredníctvom osobitného odvodu alebo príjmov z osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií. Ten, kto má problém, je rozpočet, lebo parlament vinou nezodpovednej, populistickej politiky vládnych strán zatína nové a nové sekery a rozpočtu na budúci rok hrozí nieže bude vyrovnaný alebo prebytkový, ako sa kedysi predpokladalo, ale že tá sekera bude v takej výške, že nebude vôbec môcť byť schválený. A to je, to je dôvod, prečo sa ide, ide zvyšovať osobitný odvod bankových, vybraných finančných inštitúcií? To je, viete, podnikatelia niekedy majú také že kreatívne účtovníctvo, že snažia sa, snažia sa zaúčtovať do svojich nákladov a príjmov, proste čarovať s tým, aby sa vyhli plateniu daní alebo aby platili, platili menšie dane, ako by mali, keby nepostupovali podľa kreatívneho účtovníctva, ale postupovali by, by úplne korektne.
A to, čo sledujeme s osobitným odvodom vybraných finančných inštitúcií, je niečo ako kreatívne účtovníctvo verejných financií v podobe ministerstva financií, vlády, vládnej koalície a strany SMER. Tiež sa tu idú urobiť nejaké, nejaké účtovné operácie, vyberú sa tu nejaké peniaze, ktoré sa akože odložia niekam bokom, ale v skutočnosti jediný dôvod, pre ktorý sa idú vyberať, je to, že sa to započíta do príjmov štátneho rozpočtu, a teda keď sa to započíta do príjmov štátneho rozpočtu, tak aj v tých výdavkoch si budeme môcť dovoliť viac. Budeme si môcť dovoliť financovať viac tých populistických návrhov, ktoré predkladajú a ktoré si tu schvaľujú strany vládnej koalície.
Bankový odvod, ak s ním niečo by sa malo robiť, tak nie ho zvyšovať, nie robiť z dočasného mechanizmu trvalý, ale bankový odvod by mal byť zrušený. V roku, keď bol, keď bol zavedený bankový odvod, tak bol zavedený ako nejaký dočasný mechanizmus s cieľom vytvoriť rezervu pre prípad finančných problémov slovenských bánk, hoci tie takýto mechanizmus v zásade ani nepotrebovali, lebo boli a sú v dobrej kondícii, čo platí od ich privatizácií a oddlženia. Pôvodne boli tunelované mečiarovskými manažmentami, potom ich bolo potrebné, potrebné z peňazí daňovníkov ozdraviť a teraz sa zaviedlo akože dočasné opatrenie, dočasný program, ktorý v skutočnosti slúži inému cieľu, ako ten, ktorý je deklarovaný. To je to kreatívne účtovníctvo ministerstva financií.
Milton Friedman povedal, že nič nie je také trvalé ako dočasný vládny program. Toto je veľmi pekné potvrdenie tejto tézy. Aj osobný odvod vybraných finančných inštitúcií bol pôvodne plánovaný len ako dočasný vládny program, kým sa nenaku..., nenaakumulujú rezervy na riešenie prípadných finančných kríz, a vida ho, teraz tu máme návrh, aby sa osobitný bankový odvod zvýšil oproti sadzbe, ktorá mala platiť budúci rok z dvetisíc..., teda z 0,2 na 0,4 %, a nielen to, aby sa zmenil z dočasného mechanizmu na trvalý mechanizmus, pretože ako povedal v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu pán minister, Európska komisia od nás žiada, aby tie opatrenia na zníženie deficitu mali systémový charakter.
Ale toto nie je systémový charakter. Systémový charakter je, keď ušetríte nejaké výdavky, zrušíte nejaké dotačné schémy, poviete si, že nejaké dávky znížite, zrušíte nejaké úrady alebo zvýšite dane, áno, aj tak možno, tak možno, tak možno znižovať rozpočet systémovo, podľa nášho názoru nesprávne, ale, ale dobre, zvýšite nejaké dane, zvýšite príjmy štátneho rozpočtu.
Ale čo je systémové na osobitnom odvode, osobitnom bankovom odvode, ktorý má slúžiť na krytie, krytie problémov bánk, až raz sa banky dostanú, dostanú do krízy? Lebo tie peniaze sú akože odložené na jednej kôpke, ale skutočný účel tej kôpky nie je mať, mať dostatočnú rezervu, až sa tie banky dostanú do problémov, lebo zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa do tých problémov dostať mali, ale vylepšiť si tú bilanciu pred európskou, Európskou úniou. Čiže to nie je reálny príjem rozpočtu, to je len operácia, ktorá vám umožní tvrdiť, že ten deficit je menší, ako v skutočnosti je. Kreatívne účtovníctvo.
Bankový odvod je podľa môjho názoru vecne nezdôvodniteľný, lebo banky musia platiť na takéto účely aj príspevky do Jednotného európskeho rezolučného fondu, a ak ich nútime platiť na tento účel ešte druhý raz cez domáci bankový odvod, zvyšuje to dodatočné náklady bankám, brzdí ich ziskovosť, tým pádom aj budúce príjmy z daní právnických osôb, investovanie a ekonomický rast. A čo s tým spravia banky? Na koho to nakoniec dopadne?
Mali sme tu siahodlhé diskusie o tzv. Dankovej dani z potravín. My sme tiež upozorňovali, že sa to premietne do zvýšenia cien potravín. Predkladatelia návrhu nás ubezpečovali, že to tak nie je, že to tak nebude, že tie reťazce majú dostatočné rezervy. No a potom ceny potravín začali rásť do takej miery, až si Dankovu daň z potravín sami Dankovci zrušili radšej.
Rokujeme o vládnom návrhu zákona, ale čo je také zaujímavé, že premiérom vlády je Peter Pellegrini, ale ako by tento návrh predkladal v podstate poslanec Fico, ktorý sa zrejme cíti byť premiérom ešte stále, lebo ešte stále je on tým, ktorý má zásadný vplyv a zásadnejší vplyv ako premiér Pellegrini na to, akým spôsobom rozhoduje vláda, nielen vládna koalícia, z titulu, že je predsedom najsilnejšej vládnej strany, ale aj samotná vláda. Ide o ukážkový predvolebný populizmus a snahu o uplat..., o plátanie nie úplné, ale teda pokus o čiastočné zaplátanie diery v rozpočte, ktorú si vyrobila samotná vládna koalícia sociálnymi balíčkami Roberta Fica a ďalšími populistickými opatreniami vládnej koalície. A akože tým teraz štát zaťaží banky, ale zaplatia to klienti bánk na vyšších cenách bankových produktov.
Toto nie je opatrenie, ktoré by bolo v prospech ľudí. Toto je opatrenie, ktoré sa snaží vytiahnuť z peňaženiek ľudí skrytou formou, tak aby si to nevšimli, viac peňazí, aby vládna koalícia mohla viacej rozhadzovať. Bankový odvod je síce súčasťou štátnych finančných aktív a mal by byť účelovo viazaný, formálne aj je, ale podľa metodiky ESA je de facto príjmom verejných financií a jeho prejedanie je možné, ako na to upozorňuje, upozorňujú viacerí experti, a vláda ho prejedá už dnes a existuje len účtovne.
Neviem, ako sa ministerstvo financií pozerá, keď narazí na kreatívne účtovníctvo u podnikateľov, zrejme podnikatelia, ktorým na to Finančná správa príde, že to účtovníctvo je moc kreatívne, tak sa môžu dostať do problémov. Napriek tomu vláda a parlament sa teraz rozhodujú, že budú pokračovať a zdokonaľovať to kreatívne účtovníctvo štátu, ktoré sa nazýva osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií, a miesto toho, aby sme tu dnes už mali nieže vyrovnaný, ale prebytkový rozpočet, tak aspoň na niečo je tento predvolebný populizmus vládnych strán dobrý, lebo ukazuje, že vláda SMER-u - sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a MOST-u - HÍD nie je schopná zodpovedne hospodáriť, nie je schopná napriek dobrým ekonomickým podmienkam priviesť rozpočet k vyrovnanej úrovni, je schopná deficit iba prehlbovať a musí si pomáhať takýmito opatreniami, za ktoré budú musieť opäť zaplatiť obyčajní ľudia.
Najvyšší čas, aby toto nezodpovedné hospodárenie skončilo.
Ďakujem.

S reakciou dvaja poslanci, Heger a Zelník.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolega Dostál, oceňujem tvoju vytrvalosť a bojovnosť. A myslím si, že je to dôležité presne tu takýmto spôsobom argumentovať a zápasiť touto argumentáciou.
Veľmi sa mi páčila tá otázka, ktorú si položil, a viem, menej si na ňu aj odpovedal, a to bolo to, že čo je dobré na tom, že teraz tu vlastne prerokuvávame, alebo teda že sa zavedie ten bankový odvod, a ty si to trefne pomenoval, že sa tým len vylepší bilancia, že v skutočnosti naozaj to neznamená žiadny príjem do rozpočtu. A je to ako, keby sme to prirovnali, že niekto si odloží peniaze na kúpu práčky v prípade, že sa mu jeho súčasná práčka pokazí, tak aby mal rezervu na kúpu novej práčky, a potom sa rozhodne, že by chcel ísť na dovolenku, nemá na to peniaze, a tak použije tieto peniaze z tej práčky práve na tú dovolenku. No ale potom môže nastať práve ten deň, že sa mu tá práčka pokazí, a tak si bude musieť vlastne na ňu požičať.
Skrátka, znamená to, že aj tuto vlastne vidíme, že zadlžujú, napriek tomu, že navýšia tie peniaze a bilančne si prilepšia, tak v skutočnosti všetky tie výdavky idú na vrub dlhu a zadlžujú občanov. A ten, kto tomu rozumie, tak vidí, že mu nemôžu takýmto spôsobom zalepiť oči. A o to je to ešte falošnejšie, celé toto riešenie. Takže veľmi dobre si to odkryl.
Ďakujem.