43. schôdza

Ďakujem pekne. Ty si, Ingrid, začala hovoriť tým, že nepovieš nič nové, ale ja si myslím, že je to naozaj dôležité tu opakovať stále dokola, čo sa tu deje a čím sa tu zapodievame už niekoľko dní a riešime tu jedného človeka. A hlavne je dôležité stále pripomínať to, že mladí ľudia z tejto krajiny naozaj odchádzajú naozaj vo veľkom, je to fakt exodus a nevracajú sa. Oni proste vidia v iných krajinách nádej, príležitosti, v iných krajinách vidia pocit z krajiny, že im poskytuje servis, predvídateľnosť v práve či podnikaní a, žiaľ, nevidia to na Slovensku. Mladých ľudí uráža systém našich ľudí, sú rozhľadení a vidia, čo vlastne korupcia dokáže, uráža ich, keď sa korupcia uprednostní pred šikovnosťou, zručnosťou alebo umom, tak ako prečo by tu mali zostať. Kto má byť ich vzorom? Má to byť predkladateľ tohto návrhu pán Matúš Šutaj Eštok? Má to byť tento minister vnútra, ktorý sa na svoj post pretrolluje ako Tosma3 profil? Má to byť minister, ktorého obsah aj forma je v každom vystúpení stelesnením arogancie? Má to byť minister, ktorý nevie ani vlastnou vinou prehrať súd tak, aby to bolo dôstojné, aby sa ospravedlnil a začne pomstou tým, že zruší celý úrad? Ono je to tak veľmi trápne, že my, čo cítime tú prenesenú hanbu za Matúša Šutaja Eštoka, tak by sme najradšej išli pod stôl, ale naše deti majú viacej možností a proste oni z tejto krajiny odídu a naozaj sa nemajú dôvod vracať späť. Je to, žiaľ, reálny výsledok krokov tejto koalície SMER-u, HLAS-u, SNS, pridružených strán, my vidíme, čo sa s tou krajinou deje, bolí nás to všetkých a ja si myslím, že preto je dôležité to opakovať, kto to má na svedomí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
No, pani kolegyňa, rozmýšľam, kedy naposledy vláda zasadala v sobotu, hej, a už len tým, že proste v sobotu vláda teda zasadla a schválila znenie teda zrušenie Úradu pre ochranu oznamovateľov korupcie, už tým bolo povedané veľa o tom zámere vlády, resp. priamo ministra Šutaja Eštoka. Ja som presvedčený, že týmto, práve týmto zákonom a tou formou absolútne zlou si pán minister Eštok prilepil alebo priložil ďalšiu tehlu na svoj už teda hodne vysoký pomník neschopnosti zvládať svoj rezort a neschopnosti pomáhať Slovensku a jeho občanom. Nadovšetko povýšil svoju pomstu a proste je to vidieť z každého, z každého proste clou toho, toho návrhu zákona. Ale ja som presvedčený, že ako si hovoril, že tu sedí veľmi málo koaličných kolegov, ja som presvedčený aj tak, že to vnímajú, že vedia, vedia, do čoho vstúpili, že vedia, ako minister Šutaj Eštok naplno odhalil svoje pohnútky. A ja som presvedčený, že väčšine z nich to aj vadí, nevadí to pánovi Bartekovi, to je jasné, ale som presvedčený, že slušným kolegom z koalície vadí nielen ten spôsob, forma, ale, samozrejme, aj ten, ten, ten toxický odpad, obsah toho zákona. No, ja som presvedčený, že fakt aspoň časť koaličných kolegov vníma, že krajina, kde sa nebojuje proti korupcii, takej krajine sa nemôže dariť. Ak sa nedarí krajine, nemôže sa dariť ani väčšine ľudí v takomto prostredí korupčnom, no ale my sme teda ešte v horšej situácii, pretože minister vnútra nielenže nebojuje proti korupcii, ale práve naopak, jeho návrhy, jeho zákony, jeho konania proste korupciu podporujú. Takejto krajine sa nemôže dariť a to je veľká obžaloba pre ministra vnútra.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ako odpadár musím povedať, že ten obsah je naozaj odpad a že tam to prerieknutie Maroša Viskupiča nebolo náhodné.
Inge, ďakujem za to, že si venovala priestor vo svojom vystúpení aj mladým ľuďom, ktorí nielenže húfne odchádzajú z tejto krajiny, pretože tu nevidia svoju príležitosť, nevidia tu svoju budúcnosť, nevidia tu svoju možnosť naplnenia, nevidia tu možnosť prijatia, ale povedzme si úprimne, že aký môžu mať rešpekt k politikom a k političkám, ktorí nie sú schopní prijať svoju chybu, ktorí nie sú schopní sa ospravedlniť, ktorí namiesto toho, aby systematicky zlepšovali túto krajinu, inštitúcie, aby vylepšovali systém, tak pri prvej možnej príležitosti, keď sa im niečo nepáči alebo majú nejakú prekážku na ceste, tak to radšej zrušia a zrušia to tým najohavnejším spôsobom, ako sa veci rušiť dajú, pretože sú motivovaní pomstou a krvavými očami a ničím iným.
A ďalšia vec je, že akú, aký rešpekt môžu mať k politikom mladí ľudia, keď vidia, že tí politici čelia tak masívnej kritike, ako v tomto prípade, že návrh zákona kritizoval samotný prezident Slovenskej republiky, generálny prokurátor, rada prokurátorov, Slovenská advokátska komora a ďalší z tej... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené), ale koalícia si ide ďalej, ako keby sa nič nedialo, ako keby boli ako tie tri opice, nevidíme-nepočujeme-nehovoríme, lebo keď o tom nebudeme hovoriť, keď nebudeme odpovedať na otázky, keď nebudeme sa k tomu vyjadrovať, tak kvázi že nikto si nič nevšimne. Ale tí kritici pribúdajú a naozaj ich nie je málo. Tak ja neviem, že naozaj budeme sa za každú cenu tváriť, že všetko je v poriadku namiesto toho, aby sa ešte stále majú čas vyvarovať sa blamáže a stiahnuť tento návrh a bolo by to najlepšie, čo by mohli spraviť.
Jasné, že tá škoda by už bola napáchaná, reputačná, ale určite by bolo pre nich lepšie, keby ten zákon teraz stiahli, než keď to prijmú a príde k ďalším problémom a komplikáciám, napríklad aj vo vzťahu k Európskej únii.

Pani poslankyňa Kosová, veľmi správne ste povedali, že to, čo tu sledujeme už od volieb, je deštrukcia právneho štátu a jej motiváciou je snaha zabetónovať sa pri moci a snaha zabezpečiť beztrestnosť svojim ľuďom. To sme videli, že to bola priorita vládnej koalície, hneď ako sa ujali moci, tak presadili tú mafiánsku novelu Trestného zákona, ktorou chceli zabezpečiť beztrestnosť svojim ľuďom a zasahujú do všetkých nezávislých inštitúcií, špeciálne takých, ktoré sa im môžu nejakým spôsobom pozerať na prsty, korigovať ich nezákonné správanie a upozorňovať, že sa správajú nezákonne. A v presne tejto pozícii je aj Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý si len plní svoje nezákonné, svoje zákonné povinnosti a upozorňuje na nezákonnosti, ktoré v tomto prípade spáchal alebo sa ich dopustil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, a on je teraz tým, ktorý prichádza s návrhom v skrátenom legislatívnom konaní zlikvidovať túto inštitúciu. A napriek tomu pozmeňujúcemu návrhu najtichšieho a najhlasnejšie poslanca HLAS-u ostáva ten zásadný problém, že týmto zákonom bude zásadným spôsobom spochybnená a ohrozená nezávislosť úradu, lebo opäť, ako ste správne poznamenali, ten nový dočasný predseda bude vymenovaný predsedom Národnej rady síce dočasne, ale to dočasné môže byť veľmi dlhé. Bezodkladne sme mali voliť kandidátov na ústavných sudcov a ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti žiada, aby vláda požiadala o vyslovenie dôvery ak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Myslím si, že je dôležité hovoriť o pomste pri tomto zákone a ja som veľmi rada teraz, že vlastne sa tu striedajú aj ministri za vládu, osobitne že sú to ministri HLAS-u. Som rada, že teraz tu máme Kamila Šaška, ministra zdravotníctva a člena predsedníctva HLAS-u, predseda, podpredseda, predseda parlamentu a podpredseda HLAS-u, ja si myslím, že je to veľmi dobré, lebo to je vlastne dôkaz o tom, že premena v HLAS-e je naplno, že to nie je, že to robí iba predseda HLAS-u, to robí celé predsedníctvo. Pomsta. Ja si pamätám, že keď som vnímala, že s čím ide SMER do volieb, to bola pomsta. Musím sa priznať, že pri HLAS-e som to tak nevnímala. Ale že týmto, týmto návrhom zákona, ktorý tu je, ktorý je postavený na pomste a nikto sa tým netají, ani Robert Fico, ani minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, predseda HLAS-u, ale to, že sú tu pritom všetci členovia predsedníctva, prídu sem a tuto mu asistujú, počúvajú nás, nič nehovoria, je to s ich plným vedomím. Jednoducho strana HLAS sa vydala rovnako cestou pomsty, ako strana SMER, akože sú absolútne identické v tomto boji a je dobré, že to takto jasne robia a že to vidíme a že nepočúvajú na nič, čo hovoríme z opozície, že hovoríte, že je to o pomste, ruší sa nezávislý úrad, je to tak, obavy z Komisie tu sú, a ja som veľmi zvedavá, pán minister zdravotníctva, čo potom povie, keď bude mať problém s platbami z plánu obnovy a odolnosti. Lebo môže byť, že sa hneď nepozastavia platby, ale viem si predstaviť, že to môže byť oveľa zložitejšie, aby tie platby boli, keď sa zruší nezávislosť úradu, ktorý je míľnikom v pláne obnovy a už to aj Európska komisia aj povedala.
Takže som rada, že je tu minister zdravotníctva, že tu asistuje tejto likvidácii nezávislého úradu na ochranu oznamo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Zakaždým, keď sa vraciame k tomu, čím sú zdôvodňované tieto kosačkové zákony, ktoré stínajú inštitúcie, tak sa vždy dostávame k tomu, čo ktorý navrhovateľ zažil v roku ´20 až ´23, čo v ktorom spise má, čo ktorý policajt, čo aký vyšetrovateľ, čo Santusová, čo Juhász a tak ďalej a tak ďalej a ja vždy opakujem a pripomínam, že naozaj si nás nemýľte, my sme Národná rada, kde máme tvoriť zákony pre všetkých. To sú všeobecne záväzné právne predpisy. My nevydávame rozhodnutia. Vo vašich konkrétnych veciach, vo vašom konkrétnom spise a prípade. Riešte si to ako normálni občania. Ak máte pocit, že sa vám stala krivda zo strany štátu, alebo nejaká svojvôľa, riešte to presne tak, ako to musia riešiť obyčajní ľudia. Súďte sa, dávajte trestné oznámenia, ale neotravujte s tým parlament, nezahlcujte ho, lebo my nemáme čas zaoberať sa problémami, ľuďmi, lebo sem vkuse vnášate problémy, ktoré vnímate vy ako svoje vlastné. A chcete po Národnej rade, aby prijímala zákony, ktoré majú vyvolať účinky vo vašej vlastnej veci. Už neviem naozaj, že čo je, čo je väčším opľutím právneho štátu, ak niekto takto chce zneužívať zákonodarnú moc. My sa naozaj nemáme kedy zaoberať tým, na čo sme vlastne získali mandát, aby sme tvorili zákony pre všetkých, ale my sa musíme vybavovať, čo povedal Juhász a čo na to Santusová a čo ktorý policajt ešte, hej, komu akú krivdu spravil.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj tebe, kolegyňa Kosová, za tvoje vystúpenie. A už je tu jasne vidieť, že čo je, čo sú priority vlády Roberta Fica, možno to tak bolo vždy, ale pri tejto vláde je to úplne zreteľné, je to teda udržanie moci, beztrestnosť pre jeho ľudí, ovládnutie médií, inštitúcií, ktoré si chcú podvoliť umlčanie odvážnych ľudí a potom vlastné platy a ich vlastné výhody. A keďže tu v tejto Národnej rade už vidíme, že niektorí koaliční poslanci si tu robia takú terapiu tým, čo sa im všetko stalo v rokoch ´20 - ´23, ako aj kolegyňa spomínala, tak môj kamienok do tejto terapie je, že uznať si chybu je úplne normálne. A dokonca to patrí k najzrelším a najprofesionálnejším veciam, aké môže človek urobiť. Je to znak toho, že máte sebareflexiu, že viete pracovať s faktami, nehľadáte výhovorky, máte dostatok sebavedomia na to, aby ste si priznali, že niečo nebolo ideálne. Lebo áno, svet nie je čierno-biely a veci nie sú ideálne a dejú sa chyby, všetci sme ľudia, všetci robíme nejaké chyby. A bol by to znak aj toho, že chcete situáciu posunúť k lepšiemu.
A my sme tu teda svedkami toho, že si tu nikto nevie z koalície priznať chybu, aj keď je to zrejmé, a ľudia, ktorí si dokážu uznať chyby, v skutočnosti posilňujú svoju dôveryhodnosť. Nie naopak. A v politike obzvlášť. Je to tam niekedy jediný spôsob, ako si udržať rešpekt. Takže malé odporúčanie od nás pre vás.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ja sa dotknem jednej veci, ktorú spomínala kolegyňa Kosová vo svojej rozprave, a síce zahrávanie sa s Európskou komisiou a vôbec ohrozovanie tých európskych zdrojov. A ja skutočne neviem, že či je to o babráctve alebo o tom, že vám to je jedno, čo by bolo teda zvláštne na stranu, ktorá sa ešte počas kampane pasovala za garanta nášho proeurópskeho smerovania, ale ja by som si skutočne želala, aby sme sa namiesto toho, že sme za enfant terrible Európskej únie, pretože podľa mňa v Európskej komisii aj v EPP keď vidia, že idete meniť nejaký zákon a špeciálne v oblasti protikorupčnej politiky, ktorá nám ale inak vôbec nejde, tak im blikajú kontrolky a ja by som si skutočne teda želala, aby sme, ak chcete robiť akékoľvek zmeny, tak to mali poriadne vydiskutované najskôr tu doma v poriadnej diskusii, s dotknutými orgánmi alebo inštitúciami, potom s ďalšími relevantnými orgánmi, následne v medzirezortnom konaní, však na to to tu máme, nemusia všetky zákony prichádza v SLK. No a potom, samozrejme, aj s Európskou komisiou. A vyvarovali by sme sa potom všetkým tým vyjadreniam a listom z Európskej komisie, ktoré kazia nielen naše dobré meno u partnerov, ale zároveň aj tu doma dôveru ľudí v to, že ako vlastne tu v parlamente prebieha celý ten proces a ako prijímame zákony.
To sa vážne nedá? Ja neviem, však aj tento zákon mohol minister Šutaj Eštok riešiť dva roky. Ja si myslím, že to by sa k nemu stihli vyjadriť aj Marťania. A nechápem, prečo vždy to musí všetko byť na poslednú chvíľu. A v neposlednom rade, keďže tu máme predsedu Národnej rady, ja by som ho chcela požiadať, aby každý návrh, ktorý sa dotýka práva Európskej únie, bol riadne pridelený výboru pre európske záležitosti. To sa nestalo ani pri Trestnom zákone, to sa nestalo pri uznesení OT2 a nestalo sa to ani pri tomto návrhu. Takže ja by som vás skutočne chcela poprosiť, na to tu ten výbor máme, budete mať nového predsedu, pravdepodobne, tak aby to tu začalo konečne fungovať tak, aby tá diskusia, ktorú som spomínala, prebehla aj tam.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyňa Kosová povedala vo svojom príspevku jednu veľmi príznačnú vetu: Je to krok späť. Tento proces, ktorým sa tu teraz zaoberáme, je krokom späť pre našu spoločnosť. A ja som si pri tom spomenul na koncept, o ktorom sa teraz veľmi často hovorí aj v medzinárodných súvislostiach, ale myslím si, že to, čoho sme tu svedkami, je veľmi dobrým príkladom tohto medzinárodného procesu. Ten proces sa označuje ako cúvanie demokracie, backsliding of democracy. A ako prvá to pomenovala Susan Hyde z kalifornskej univerzity v Berkeley a možno prečítam aj krátku definíciu, čo si ona predstavuje pod cúvaním demokracie. Hovorí, že je to forma autokratizácie, je to proces zmeny režimu smerom k autoritárskemu, v ktorom sa výkon politickej moci zbavuje demokratickej kontroly a stáva sa svojvoľným a represívnym.
Myslím, že veľmi často sme svedkami svojvôle koaličnej väčšiny v tomto parlamente, obmedzovanie diskusie, krátenie programu, presúvanie nepohodlných bodov na neurčito. Susan Hyde ďalej pokračuje: „Tento proces zvyčajne obmedzuje priestor pre verejnú súťaž a politickú participáciu občianskej spoločnosti. Cúvanie demokracie sa prejavu oslabením demokratických inštitúcií a porušovaním individuálnych práv."No a rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti je, je príklad par excellence pre tento proces a je smutné, že Slovensko namiesto toho, aby demokraciu posilňovalo, tak sa stáva miestom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)