43. schôdza

Pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, no tak ste to dobojovali posledný príspevok, môžte byť rád, že už asi vám nikto nič ďalej múdre nepovie. Pre mňa je to také symbolické, pretože chcem povedať, že verte alebo nie, ale na začiatku, úplne na začiatku som bol trošičku, trošičku pri tejto reforme aj ja, kedy sme si začali na ministerstve zdravotníctva pozývať ľudí z ministerstva práce, sociálnych vecí. Dovtedy vec nevídaná. To je akože na slovenské pomery neuveriteľné, že dva sektory, ktoré sú tak úzko previazané, spolu nekomunikujú. A začali sme si kresliť na taký dashboard postupne, že ako by mohlo to vyzerať a čo by sme chceli ako urobiť s tou zdravotnou starostlivosťou, sociálnou starostlivosťou, ako to prepojiť, ako to nastaviť. A tie pôvodné myšlienky boli vždy viazané na jednu vec. Nieže liať peniaze do betónu, nieže robiť nízkokapacitné zariadenia sociálnych služieb, udržať čo najdlhšie osoby v prirodzenom prostredí. Doma. Udržať osoby v prirodzenom prostredí doma. Toto mal byť absolútny prioritný cieľ.
A dáte mi možno za pravdu, že od tohto primárneho cieľa sme sa trošku vzdialili. Pretože zrazu začali blikať také svetielka, že vau, však tú reformu, plán obnovy, peniaze, poďme stavať. Stavitelia zrazu. V zdravotníctve? To sme stavitelia, tam je obrovský investičný deficit. V zariadeniach sociálnych služieb máme veľkokapacitné zariadenia a niekto povedal: toto nie je dobré, poďme do nízkokapacitných. A to je čo? To je potenciál výstavby, potenciál nejakého zárobku a išli sme do toho. Super. Staviame, o 10 rokov z toho budú byty, ako som spomínal, ja čakám ešte na vašu odpoveď, čo s tým chceme urobiť, aby to tak nebolo, ale tá pôvodná myšlienka bola úplne iná. Aby boli ľudia doma, aby mohli dôstojne dožiť doma a na to sme potrebovali aj inovácie. Na to sme potrebovali úplne zmenu celej paradigmy, celú zmenu vnímania, rozmýšľania. Lebo viete na čo my trpíme? Že vlastne my vymýšľame milión vecí v zdravotníctve, taká služba hentaká služba, ďalšia služba, niekto, vždy niekto múdry s niečím príde , vymyslí si nejaký svoj finančný model, ako sa dokáže na tej reforme nabaliť, ale nič vzájomne spolu nekomunikuje, alebo máločo.
Ja som úplne v šoku, ako napr. nefungujú mobilné hospice. Perfektná myšlienka, všetci sme hovorili, áno, mobilné hospice treba. Boli sme na začiatku tiež pri mobilných hospicoch, ale z tých tridsiatich troch, či štyridsiatich mobilných hospicoch je možno 10 takých, ktoré reálne fungujú. Všetko ostatné je Potemkin, ale máme po reforme. My sa tešíme (pozn. prepis.: nezrozumiteľne povedané.) paliatívna starostlivosť, hurá, tuná všetko funguje. Ale v realite nefunguje. V realite nefunguje a ja sa obávam, že toto sa môže stať aj vám. Že po tejto veľkej reforme zrazu zistíme, že niektoré veci jednoducho do seba nezapadajú a nie sú tak naviazané, ako by mali. Ja neviem, čo máme inak urobiť, lebo aj (pozn. prepis.: nezrozumiteľne povedané) robí dobré reformy, dotiahnuť ich do konca, vedieť ich zimplementovať tak, aby mali naozaj potom dopad na pacienta pozitívny. Nielen dopad na to, že ja si urobím nejaký do desať rokov alebo po desiatich rokov byty, proste my to jednoducho nejakým spôsobom nevieme. Toho sa obávam aj pri tejto reforme. A hovorím, je to také symbolické, že stál som úplne na začiatku, úplne v tých plienkach, kedy sme fakt si len niečo premýšľali. Teraz stojíme pred tým, že sa to tu v tejto snemovni pravdepodobne odhlasuje, ale ja mám naozaj obavu, aby to nedopadlo ako tie mobilné hospice. Aby to nedopadlo ako ti mobilné hospice.
No a ešte posledné slová ohľadom toho, čo Andrea Turčanová, moja kolegyňa, nestihla dopovedať. Tie veci, ktoré sme vám my predkladali a žiaľ, ten pozmeňovák neprešiel na výbore, pravdepodobne neprejde ani tuná v Národnej rade, ale ja vás napriek tomu prosím, ak nechcete podporovať opozičné návrhy, prídite s tým možnože neskôr, lebo sú to dôležité a zmysluplné veci. Spolu s pani Turčanovou sme tuná dávali do tohto návrhu, aby sa znížil ten počet dní z 30 na 7, kedy sú tolerované neobsadené lôžka. Pani Turčanová teraz, žiaľ, už nemá možnosť vystúpiť, resp. už len vo faktickej, ale práve chcela povedať, že tuná sa robia takisto zlé veci. Že v zariadeniach sociálnych služieb, ak zomrie opatrovaná osoba, tak sa na túto pozíciu dostane samoplatca, 29 dní a potom sa dostane na toto lôžko ešte sa dostanú peniaze aj od VÚC-ky, pretože je tolerovaných 30 dní, 30 dní je tolerované a voľné lôžko, môže byť až do dĺžky 30 dní. A my sme to chceli skrátiť na 7, lebo vtedy sa už toho samoplatcu až tak veľmi neoplatí zobrať na 7 dní. Takže toto, si myslím, že je aj v záujme efektivity verejných financií. Myslím si, že toto by mohol byť celkom fajn pozmeňovák alebo zmena.
No a vrátim sa ešte k tej veci, ktorú som začal rozprávať aj ja. Idete vytvárať pracovníkov dlhodobej starostlivosti, neviete, kde ich chcete vzdelávať, pravdepodobne budete si robiť, ako som spomínal, nejaký paralelný svet. Budete mať nejaké opäť už vytvorené, vysnívané agentúry, ktoré budú týchto pracovníkov vzdelávať, budú im robiť nejaké kurzy. Ale pritom tuná máme potenciál, máme štruktúru stredných zdravotných škôl, vysokých škôl, jednoducho túto štruktúru by sme mohli využiť. A dokonca vy to aj vy tu píšete, že od týchto zdravotníkov chcete, aby robili, teraz už nie že zdravotné výkony, už ste to nazvali, že úkony, hej, že také tak sa to tak láme, že by, aby to bol taký mačkopes, že síce chceme, aby robili dávkovanie alebo podávanie tých liekov, ale aby to už tak zase nebolo, aby to nemuseli byť tí zdravotnícky pracovníci, že takéto je celé, také dolámané. Ale však dobre. Keď už to tak chcete, keď nechcete naozaj len dovzdelať opatrovateľky, čo si myslím, že je jednoduchšie a lepšie riešenie, no tak skúste využiť aspoň potenciál toho, čo tuná máme. Máme stredné zdravotné školy, máme vysoké školy. Na týchto miestach si myslím, že je zmysluplné robiť tieto kurzy, aby to neboli zase nejaké súkromné eseročky, ktoré vyrastú ako huby po daždi a budú týchto nových pracovníkov dlhodobej starostlivosti vzdelávať.
Takže toľko odo mňa. Dve minúty do konca. Pán minister, gratulujem, zvládli ste rozpravu. Snáď ste niektoré naše pripomienky si zapísali a ja pevne verím, že ich pretavíte potom aj do zmien, lebo myslím si, že v tejto snemovni a pri tejto diskusii naozaj tá diskusia bola vecná, nikto tuná nechcel robiť lacnú politiku ale chceli sme, aby tá sociálna oblasť sa posunula dopredu.
Ďakujem všetkým za túto diskusiu.

Ďakujem za slovo. Kolega Stachura, myslím si, že si udrel klinec po hlavičke. Skutočne najdôležitejšie bude implementovať túto reformu, ja som tiež vo svojom vystúpení na to upozorňoval. Jedna vec je niečo schváliť a druhá vec je uviesť to do života a potom to uchrániť. To bude veľmi dôležité, lebo tie tlaky hlavne z hľadiska nedostatku zdrojov budú enormné, najmä ak nás čaká ďalší ťažký rok a tretí konsolidačný balík a potom štvrtý, možno piaty, uvidíme. Takže bude veľmi ťažko ochrániť túto reformu.
Spomínal si ale ďalšiu vec, o ktorej my často rozprávame a to je spájanie rezortov, ktoré veľmi úzko súvisia. Ja by som si dokonca vedel aj predstaviť, že vzniklo nejaké ministerstvo, ktoré by malo pod palcom aj sociálne veci a zdravotníctvo. Pretože je to, sú to veľmi príbuzné oblasti, ktoré sa často stretávajú, prekrývajú v reálnom živote. Žiaľ, musím konštatovať, že u nás platí niečo úplne iné. Však vidíme, ako sa vytvorilo nové ministerstvo športu a cestovného ruchu, ktoré si ešte zakonzervoval peniaze vo vlastných fondoch, aby im na ne už vôbec nikto nesiahol a je to len prejav rezortizmu. Takisto tu vidím ministra a povereného podpredsedu vlády pre plán obnovy. To len poviem, že čo sa týka európskych zdrojov, takisto ako tam máme takú viackoľajnosť a tá viackoľajnosť je pochopiteľne drahá, že nám spravujú tieto zdroje, ktoré sú z Európskej únie, úrad podpredsedu vlády, potom tu máme ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja a potom tu máme, samozrejme, jednotlivé ministerstvá, takže je to rozkoľajené a napokon, keď chce človek získať informáciu, ako som už spomínal, že ako sa to vyvíja v pláne obnovy a odolnosti, tak si človek ani tú užitočnú informáciu nenájde, takže rezortizmus je veľký problém ...
===== ...úrad podpredsedu vlády, potom tu máme ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja a potom tu máme samozrejme jednotlivé ministerstvá, takže je to rozkoľajené a napokon, keď chce človek získať informáciu, ako som už spomínal, že takto sa to vyvíja v pláne obnovy a odolnosti, tak si človek ani tú užitočnú informáciu nenájde, takže rezortizmus je veľký problém.

Ďakujem za slovo. Kolega Peter Stachura, ďakujem ti za tvoje ústretové vystúpenie. Dotkol si sa jednej veľmi vážnej témy, ktorú chcem aj ja akcentovať v tejto faktickej a to apel na to, aby Slovensko nebola krajina večných začiatkov. My to tak máme v móde, že získame nejaké prostriedky na niečo, čo vieme rýchlo prezentovať a to čo bolo rozbehnuté, o čom sme ešte nedávno presviedčali zodpovedných, či v nemocniciach, či v školách, či vo firmách, či v štátnej či verejnej správe, že takto sa to má robiť, tak je už o rok, o dva úplne inak. Nepredvídateľná, nepredvídateľné podmienky príliš rýchlo sa meniace a vždy znovu a znovu začínať a nič nedotiahnuť do konca, je ako povodie Vádí v púšti, kde sa voda, to znamená, stráca v piesku. Tak ako peniaze, ako energia, ako práca ľudí nie je dotiahnutá do konca. Na toto vytrvalo upozorňujem a považujem za veľmi potrebné toto zmeniť, lebo to môže byť ten rozdielový faktor, prečo sa na západ od nás krajinám aj s takou istou veľkosťou a niekedy v horších podmienkach darí oveľa lepšie ako nám. To je to miesto, kde sa stráca energia, peniaze, zdroje, čas a všetko, čo potrebujeme na to, aby sme posunuli krajinu dopredu. Príkladom konkrétnym sú presne aj tie vzdelávacie inštitúcie, stredné zdravotné školy, vysoké školy, ktoré máme, ktoré existujú, dokonca sme nedávno prijali zákon o celoživotnom vzdelávaní, o vzdelávaní dospelých, ktorý bol pripravovaný dlhodobejšie a toto sú všetko nástroje, ktoré máme. Stačí ich využiť a robiť v tomto smere efektívne opatrenia s tým, čo máme.

Peter, ďakujem, že si pokračoval vo vysvetlení tých bodov, ktoré som ja nestihla vysvetliť. Ja len si dovolím zasa upriamiť pozornosť na tú kapacitu, lebo bude povinnosť pri tých nových zariadeniach, ktoré sú vybudované z eurofondov, platiť plnú kapacitu a vlastne je tam ešte aj tých 30 dní tá tolerancia obsadenia miesta, čiže ak hovoríme o efektívne vynakladaných prostriedkoch žúp a tá župa tých peňazí bude mať menej. Naozaj by tam bolo dobré, keby si niekto z koalície osvojil tento návrh na tých sedem dní a taktiež ten dôraz dávam a ja som rada, že si to spomenul tých 400-hodinový kurz akreditovaný, aby nerobili obyčajné vzdelávacie agentúry, ktoré napríklad učia cudzie jazyky alebo autoškolu, ale aby naozaj išlo o zdravotné stredné školy, pretože ten sociálny pracovník v dlhodobej starostlivosti v zariadeniach bude musieť mať tie zručnosti zdravotníckeho pracovníka a preto je dobré, aby sa naozaj učil tam, kde mu tie odborné vedomosti budú vedieť garantovať a poskytnúť. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. No, ja by som chcel povedať, že toto je naozaj dôležitá vec a ja som rád, že to tu riešime a mali by sme takýchto zákonov riešiť viac, pretože tých oblastí je veľa, ktoré už neznesú odklad, aby sme ich potom nemuseli riešiť zase v nejakom skrátenom legislatívnom konaní, lebo ani toto, tento zákon nemusel byť a nemal ísť v skrátenom legislatívnom konaní. Stále tam potom hrozí, že to bude treba meniť, že to nebude fungovať úplne, že tam budú potom prestoje pri tej implementácii, že to urobí, že to urobí problémy a je to, je to dôležité a ten zákon o rokovacom poriadku naozaj hovorí o tom, že má ísť o nepredvídateľnú situáciu, ktorá má ísť cez skrátené legislatívne konanie a toto nie je tá situácia, samozrejme, zase raz a teda okrem toho, že sa porušil rokovací poriadok, tak zároveň proste tie chyby sa môžu kopíť v takomto legislatívnom procese. Na druhej strane ale je to stále lepšie, že tu riešime niečo, čo je pálčivý problém už teraz a čo bude ešte väčší problém v budúcnosti, čiže aj tá diskusia tomu zodpovedá. Je vidno, že je konštruktívna, všetci sa snažia priniesť, priniesť do tej rozpravy naozaj konštruktívne riešenia a presne na tomto vidieť aké to je, keď sa sem donesie zákon, ktorý má zmysel, ktorý je vo verejnom záujme, nie v záujme nejakých pár ľudí, ale naozaj v záujme nás všetkých a ako to potom vyzerá pri zákone, ktorý je v záujme iba niekoľkých ľudí, ktorí sa boja.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem Peter za tvoje vystúpenie a presne takto má vyzerať diskusia o takých dôležitých zákonoch, ako je tento zákon. Vecná, konštruktívna diskusia, pán minister sedí na mieste, kde má sedieť, počúva pozorne a takto by mal prebiehať celý parlament. Veľmi dobre si aj Peťo pomenoval, že ministerstvá musia byť prepojené pri takýchto návrhoch zákonov, ako je ministerstvo práce a sociálnych vecí a ministerstvo zdravotníctva, lebo vtedy sa dajú aj vychytať tie muchy a ten zákon vie byť lepší určite pre ľudí a dôležité je aj, čo treba povedať, že aj ďakujem pánovi ministrovi, že dal ten stabilizačný príspevok pre opatrovateľov a ošetrovateľov, aspoň sčasti im to pomohlo, len je veľká škoda, že sa zabudlo na tých ostatných pracovníkov, ktorí pracujú v sociálnych službách a to sú napríklad kuchárky, upratovačky, údržbári a tak ďalej. Tak by som poprosil do budúcna, ak bude taká možnosť, netreba zabúdať na tých ľudí, lebo tiež ťažko pracujú, tiež musia aj v noci pracovať, piatky, soboty, nedele, sviatky, takže netreba určite na nich zabúdať. Ja som rád, že aspoň my v Žilinskom samosprávnom kraji aspoň nejakú odmenu im dáme, i keď to moc nebude, ale nejakých 250 až 300 eur v čistom, lebo predsa je tam 800 zamestnancov a keď to vypočítame, je to okolo 400 tisíc náklad, ale som rád, že sme pani predsedníčku presvedčili a že aspoň niečo takto pomôže tým ľuďom, aby neboli diskriminovaní. Takže ďakujem ešte raz aj našim kolegom z KDH, konkrétne Andrejke Turčanovej, Peťovi Stachurovi, Jozefovi Hajkovi, aj tu Jankovi Horeckému, že sa aktívne zapájali aj do pozmeňujúcich návrhov a som aj rád, že pán minister si väčšinu z týchto pozmeňujúcich návrhov aj osvojil. Ďakujem.

Ďakujem pán Stachura, vy ste povedali veľmi dôležitú vec a to je to, že zámer bolo udržať a zámer je udržať tieto osoby v prirodzenom prostredí doma. No a ja som bol v nedávnej minulosti, poviem zase príklad, bol som v jednej rodine, kde majú dcéru, večne dieťa, má 30 rokov, má DMO-čko, má ADHD, aj autizmus tam je a jej sestra mi povedala, že niekedy keď príde návšteva, nevyjde štyri hodiny von a je zatvorená v izbe. Ja som tam prišiel, ona sleduje televízor a jej sestra mi povedala, že ona tu už čaká na teba, lebo povedali, že prídeš ty a ja len chcem povedať, že to je nevyspytateľné u týchto ľudí a nepredvídateľné sú ich reakcie. Preto to prirodzené prostredie doma veľmi pomáha a ja tiež prosím pána ministra teda aj ja, aby si, aby si, aby nás počúval a aby naše pripomienky, ktoré sme hovorili a pripomienky mojich kolegov naozaj akceptoval, lebo tuná aj koalícia aj opozícia sa musí spojiť, pretože nejde o žiaden biznis, ide o pomoc pre tých, ktorí to najviac potrebujú. Ďakujem.

Ďakujem kolegovia za komentáre. Ja sa mi veľmi páči, čo povedal Jano Horecký, že krajina večných začiatkov. No, to to sme my, to sme presne my. Vízia chýba veľakrát alebo sa tak horlivo nadchneme, ale potom, potom už veľmi nič. Rezortizmus, koalično-opozičná ondulácia, niekto niečo začne, druhý to skončí, potom začne niečo nové a tak ďalej. Chýbajúca kontrola a jednoducho nevieme doťahovať veci do konca a to je naprieč všetkými rezortami, kde sa pozrieš. Takže presne si to vystihol, krajina večných začiatkov a neviem, čo s tým máme robiť. Každopádne treba na tom tvrdo zapracovať, lebo s týmto je problém všade. No a pán Pročko takisto, ďakujem za tú pripomienku, tak celý tento, celá táto snaha urobiť takúto zásadnú veľkú reformu, mala byť pôvodne z pobytových zariadení urobiť prirodzené prostredie, teda nasmerovať klientov, aby čo najmenej klientov bolo v pobytových zariadeniach, čo najviac bolo v prirodzenom prostredí doma a urobiť takú, také podhubie, takú záchytnú sieť, aby sme pomáhali tým ľuďom ostať čo najdlhšie v prirodzenom prostredí. Žiaľ, niekedy mám pocit, že tá reforma sa zmenila na zmenu z vysokokapacitných na nízkokapacitné zariadenia sociálnych služieb, že tá primárna, tá primárna esencia, ktorú sme chceli dosiahnuť, aby boli čo najdlhšie udržateľní v prirodzenom prostredí sa vytratila alebo je tam len parciálna niekde zastúpená a toto ma mrzí, toto ma úprimne mrzí, pretože, že bola to príležitosť možno aj inovatívne urobiť nejaký virtuálny domov dôchodcov, urobiť niečo, čo naozaj dokáže tých ľudí udržať doma a urobiť všetko pre to, aby tam ostali, lebo tam je pre nich najlepší priestor.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Sme vo finále, ako sa hovorí a nie vo finále parlamentnej rozpravy, ale vo finále dvojročného procesu. Dámy a páni, kolegovia a kolegyne, dva roky sa táto reforma financovania sociálnych služieb pripravovala a teda hneď na úvod pre tých, ktorí to tak nevnímali, celú tú atmosféru a situáciu okolo reformy, chcem rovno povedať, že v skrátenom legislatívnom konaní sa táto reforma prijímala len preto, pretože sa vytvoril čo najväčší priestor na odbornú diskusiu v komunite poskytovateľov sociálnych služieb s prizvaním opozície do pracovnej skupiny a preto sme takýto spôsob zvolili. Všetko sme si odkomunikovali na odbornej úrovni a potom na záver roka prišla táto reforma do parlamentu. Takže nie je to ten prípad, ak ste ešte pritom neboli, nemusíte samozrejme vnímať všetko. Ten štandardný prípad, že sa niečo narýchlo prijíma alebo niečo alebo niečo podobné, ale opačný prístup tu bol zvolený. Ja vám chcem veľmi pekne poďakovať za korektnú diskusiu v parlamente. Myslím si, že tomu výrazne pomohlo aj to, že sme predtým túto reformu rozdiskutovali so všetkými, ktorých sa táto reforma týka. Aj vy ste od nich navnímali určité signály, že naozaj to prebiehalo v širokom sociálnom dialógu. Zo všetkých tých pozitívnych reakcií si musím všimnúť teda reakciu pani poslankyne Jurík. Naozaj ste mi zlepšili deň, musím povedať, pretože nestáva sa často, aby sa opozičný poslanec, poslankyňa, len tak posadili za mikrofón a povedali, že áno, je to dobré a pochválili niečo, čo dobré je. Povedali ste, áno, pán Tomáš tu bol minulý týždeň, pán minister Tomáš tu bol minulý týždeň, predložil dôležitý zákon o odstránení diskriminácií matiek. Je to dobre, tak to tak je. To isté pri tejto reforme a viem, poznám vás, nie osobne, ale poznám vás, že keď teda kritizujete, tak kritizujete tvrdo. Naozaj chcem poďakovať za konštruktívnu debatu a tu musím napríklad aj povedať, že trochu mi je ľúto zase reakcie pani Simony Petrík, s ktorou sme teda strávili na touto reformou veľa času a napriek tomu, že vie ako to bolo, napriek tomu, že bola prizvaná aj do pracovnej skupiny, musela prísť a povedať, že je to skrátené legislatívne konanie, nie je to dobré a navyše to vraj bolo manažérsky nezvládnuté. Na čo tieto slová? Takýto jazyk proste podrezaný môžete mať, nech sa páči, ale myslím si, že v tomto prípade sme si to nezaslúžili všetci na ministerstve práce, najmä z hľadiska prístupu k tomu aj k opozícii, ako sme k tomu celý čas pristupovali v rámci reformy. Prijali sme túto reformu presne v takom istom režime ako reformu posudkovej činnosti. Presne tak isto sme ju prijímali minulý rok, mimochodom, druhú dôležitú reformu, ktorú sa nám podarilo schváliť. V minulom roku sme tiež získali podporu pre reformu posudkovej činnosti v celej komunite a potom sme to v skrátenom legislatívnom konaní predložili a dostalo to ústavnú väčšinu. Takže možno sa vám môj manažérsky prístup nepáči, ale naozaj si myslím, že sme urobili maximum pre to, aby táto reforma bola pripravená čo najlepšie a hlavne v tých finančných možnostiach štátu, ktorý štát má, tak si myslím, že je to veľký zázrak, nie malý zázrak. Chcem reagovať na niektoré veci, ale ak...
===== myslím si, že sme urobili maximum pre to, aby táto reforma bola pripravená čo najlepšie a hlavne v tých finančných možnostiach štátu, ktoré štát má, tak si myslím, že je to veľký zázrak, nie malý zázrak. Chcem reagovať na niektoré veci, ale ak dovolíte, ja to zarámcujem, pretože naozaj tá rozprava už trvala dlho a nemôžem reagovať na úplne všetko. Napríklad pre tých, ktorí sa zamýšľali nad tým, prečo sa v rámci tejto reformy naviazanej na Plán obnovy budujú zariadenia sociálnych služieb, u ktorých je povinnosť udržať tento účel len 10 rokov, tak chcem vysvetliť aj pánovi Pročkovi, ktorý už tu nie je, ale aj KDH, pánovi Stachurovi, že výzvu na výstavbu alebo rekonštrukciu týchto zariadení, spolu to je 170 objektov, nastavovala ešte bývalá vláda. Bývalá vláda nastavila túto výzvu tak, že udržateľnosť týchto objektov, resp. účelu týchto objektov je 10 rokov. A predstavte si, vôbec nebudem kritický, pretože mám aj informáciu od odborných sekcií, mimochodom pán Stachura, dievčatá, ja ich volám dievčatá, ale dámy, pani riaditeľky, sa nemenia na týchto postoch roky rokúce bez ohľadu kto tam minister je alebo nie. Ak ide konkrétne o oblasť sociálnych služieb, tak tam máme tie isté riaditeľky, či už odborov alebo sekcií a samozrejme k tomu ešte šéfka legislatívy, ktorá je tam tiež už roky rokúce, tak od nich mám túto informáciu, že za bývalej vlády, za bývalého ministra sa presadzovalo a tvrdo to pán Krajniak presadzoval, aby udržateľnosť účelu týchto nových objektov stavaných z Plánu obnovy bola v prípade tých, ktorí majú kapacitu 30 rokov a v prípade ambulantných objektov 20 rokov. Ale únia má pravidlá, že má to byť len 5 rokov, tak sa vybojovalo pomerne neštandardne tých 10 rokov. Takže len chcem, keď KDH malo tlačovú besedu a avizovalo nejakú ďalšiu tlačovú besedu, že nová kauza haciend, v oblasti poskytovania sociálnych služieb, tak len aby ste vedeli ako to celé je. Čiže ešte raz, výzva bola nastavená za bývalej vlády a zvíťazila v súboji o to, koľko rokov má byť udržateľnosť týchto stavieb. Maximálne Európska komisia dovolila 10 rokov, takže žiadna kauza haciend ani tejto, ani bývalej vlády, takto to je. Tak len na vysvetlenie, pretože áno, z toho istého Plánu obnovy, kde my musíme naplniť touto reformou míľnik, tak správne bývalá vláda zaradila do Plánu obnovy financovanie týchto objektov, pretože 170 objektov musí vzniknúť po celom Slovensku. Skolaudovaných musí byť do leta 2026 a vytvorí sa takto 3300 nových miest, či už v pobytových alebo ambulantných službách, čo je dobré pre Slovensko, lebo stále máme samozrejme deficit. A dobre viete, že z hľadiska napĺňania alebo vytvárania nových miest, je dobré sa porozprávať a podiskutovať o tom, či kapacita, ktorá je na úrovni 40 miest v zariadeniach sociálnych služieb nastavená na Slovensku asi ako v jednej jedinej krajine, je potrebné o tom proste diskutovať. Ale opäť to neurobím takto, že na hulváta, že to zrušíme, lebo niekto to chce, potom iné organizácie to nechcú, ale chcem v rámci budúceho roka a to už celá komunita vie, o tom diskutovať. Máme aj nejaké kompromisné riešenia, pretože ak chceme vytvárať nové miesta v pobytových zariadeniach, musíme naozaj vytvárať ekonomicky prevádzkovateľné podmienky, ale uvidíme ako to dopadne. Pán Stachura, nesúhlasím s tým, napriek tomu, že ste mali vecné príspevky, že táto reforma ako keby strácala tú pôvodnú ideu, aby čo najviac ľudí odkázaných bolo v domácom prostredí, naopak, samotná filozofia, aj to v akej forme bude táto reforma schválená, hovorí o presnom opaku, že práve vďaka tejto reforme dávame dôraz na odkázanosť, resp. na starostlivosť ľudí, odkázaných ľudí v domácom prostredí, pretože tá základná principiálna zmena spočíva v tom príspevku na odkázanosť, že ho dostane odkázaná osoba a práve tá osoba si bude môcť vybrať. Ten príspevok bude môcť použiť buď na opatrovanie doma svojimi príbuznými alebo blízkymi osobami, alebo na domácu opatrovateľskú službu, čo sú terénni pracovníci, ktorí prídu z terénu odborne podkutí, ale opäť pomáhať tomu človeku doma. A tá tretia možnosť je, že ho môže použiť na ambulantné služby, čiže zase len že tak si doma a popri tom proste si ešte absolvuješ nejakú ambulantnú službu. Čiže naopak, tak ako sme to nastavili, čo možno teraz bolo aj kritizované zo strany, kritizované no, bolo to pripomienkované aj zo strany vašich kolegýň opozičných je, že zatiaľ ten príspevok na odkázanosť nejde na pobytové zariadenia tak, ako bol pôvodne zavedený, čo ale súvisí dosť aj s finančnými možnosťami štátu, ale my by sme boli najradšej a možno už ma niekto potom vystrieda v tejto pozícii, aby ten príspevok na odkázanosť raz išiel aj na pobytové zariadenia, aby ten človek si mohol vybrať kompletne z tej ponuky, ale tak ako je reforma teraz nastavená naopak podporuje domáce opatrovanie s tým, že samozrejme ponechávame štátny príspevok, priamo štátny príspevok pre pobytové zariadenia. Trochu sa tu miešala téma sociálnych podnikov s touto témou, ale môže to byť aj preto, že nie každý musí tej problematike naozaj nevyhnutne rozumieť. Každý ste rozdelený podľa oblastí. Tak len chcem povedať, že sociálne podniky s touto témou naozaj nesúvisia. Áno sociálne podniky, ich účelom je zamestnávať odkázaných ľudí, ale toto nie je téma sociálnych služieb. Bola tu spomenutá tá téma pánom Pročkom, tak len som chcel upozorniť, že nie, sociálne podniky to je iný zákon. My sme sa dnes na sociálnom výbore dohodli. A mohol by som opäť ťať do živého, politicky si to viem samozrejme rozdať v úvodzovkách, ako sa hovorí, aj so stranou SaS. Dobre vieme, ako to bolo. Najprv som bol vyzvaný stranou SaS, aby som čo najskôr systémovo riešil sociálne podniky v skrátenom legislatívnom konaní. Pán Ledecký, však len hovorím teraz chronológie, lebo už som čítal, ako pod vašim tlakom som zas niečomu ustúpil a podobne. Zase, nenaruším túto atmosféru, túto vecnú. Čiže len hovorím fakty. SaS ma vyzvala, aby som prijal systémové veci v oblasti sociálnych podnikov. Pán Ledecký, aj pani Bajo Holečková povedali, že to mám urobiť v skrátenom legislatívnom konaní, veď sú z toho záznamy. Ja som to v skrátenom legislatívnom konaní predložil. Predložil som systémové zmeny, o ktorých povedala SaS, že sú výborné, že ich teda vítajú, že som ich dokonca odkopíroval a potom, keď ich vláda schválila odrazu nastal problém, ale keďže som Erik Tomáš, minister práce, ktorý sa snaží o dialóg s opozíciou, tak sme povedali, že ten zákon teda, aj s tou, samozrejme s tou procedúrou skráteného legislatívneho konania, pôjde až na januárovo-februárovú schôdzu. DPH sa tiež, to je iný zákon, zákon o DPH, nemusíte to dávať na vrub mne pani Petrík, to je zákon o DPH z dielne ministerstva financií. Treba naozaj byť odborný v tomto. Tiež som sa dozvedel včera v Na telo od pána Viskupiča, že SaS je za to, aby stúpla DPH pre sociálne podniky z 5 na 19. Pán Ledecký by dnes povedal, že nie je za to SaS, áno. (Reakcia z pléna.) No veď áno, ale že nie ste za to. No, tak dobre, takže keďže som Erik Tomáš a komunikujem s opozíciou fakt normálne konštruktívne, tak sme sa dohodli aj na tom, že vypustíme tú racionalizáciu vyrovnávacieho príspevku zo zákona o DPH, ale že zrušíme tú ročnú viazanosť, aby sa hneď sociálne podniky si nezazmluvnili ten vyrovnávací príspevok na celý rok, aby sme si vytvorili priestor do januárovo-februárovej schôdze teda diskutovať o všetkom a ja pevne verím, že ak raz opozícia tvrdí, že treba urobiť poriadok v sociálnych podnikoch, tak nájdeme nejaký prienik a spoločne to urobíme, pretože naozaj to urobiť treba, lebo viete dobre, že sú tam aj špekulanti, ale poďme teda si ešte raz k tomu sadnúť a potom to vieme na januárovo-februárovej schôdzi spoločne urobiť a viac sa k tomu vracať nebudem, pokiaľ teda nebudem vidieť nejakú zase atak smerom k svojej osobe politický, kde sa budem logicky politicky brániť. No, bolo tu, áno, predložených zo strany opozície veľa pozmeňujúcich návrhov. Treba ale povedať, že viaceré z týchto zmien, ktoré ste navrhli vy, sme už aj my navrhli v našich pozmeňujúcich návrhoch, resp. možno iné riešenia, ale alternatívne. Pani poslankyňa Turčanová dobre vie, že napríklad ambulant sme vyriešili doplatkom pre tých opatrovateľov, ktorí sú sami, takže je tam mnoho teda duplicít. Potom neustále sa tu opakuje to, myslím že aj pani Veslárová to povedala, aj pani Turčanová, že na rozdiel od súčasného stavu, pokiaľ ten človek zomrie, tak už nedostane ten príspevok tak, ako teraz, ten opatrovateľ, tak opäť chcem poprosiť, je to ošetrené v zákone. Viete dobre, že v súčasnosti ten príspevok, teda po novom dostane príspevok odkázaná osoba. No tak keď zomrie, tak nemôžeme ten odkázanej osobe niečo dať, tomu mŕtvemu človeku, pardon za ten výraz, ale samozrejme máme v zákone dotáciu presne v tej výške dostane ten opatrovateľ, ktorý sa oňho staral aj mesiac po úmrtí, tak sme to teda navrhli. Sú tam aj ďalšie veci, ktoré navrhujete aj vy pán Stachura, aj pani Turčanová, aj zo strany teda PS som niečo zaznamenal, ale musím povedať, že sú to veci, ktoré by mohli rozladiť tú dohodu, tú krehkú dohodu, resp. krehkú, pevnú dohodu v rámci komunity, pretože niektoré veci sú protichodné, aby ste chápali, aj v tej komunite sú proste niektoré záujmy proste odlišné, takže nebudeme, nie preto, že sú to opozičné návrhy, ale preto, že proste, keď je raz dohoda tej komunity a pozná ten finálnu verziu toho textu, tak jednoducho už nebudem do toho vstupovať, ale to, čo som sľúbil aj na výbore je, že vieme dobre, že ten zákon o sociálnych službách budeme otvárať aj v budúcom roku práve kvôli diskusii o kapacitách v pobytových zariadeniach a tam môžeme všelijaké veci, ktoré vy navrhujete doladiť, napríklad 30 dní verzus 7 dní atď. O tom treba samozrejme ďalej diskutovať, ale neurobím to bez dialógu s tou komunitou, o ktorú teda ide. Myslím si, že som to teda zarámcoval. Pani Veslárová je zdravotne znevýhodnená poslankyňa, trošku ma zamrzelo to, že dúfa, že táto reforma dopadne lepšie, ako reforma posudkovej činnosti. No ešte raz, dáta sú jasné a naozaj neznevažujme prácu posudkových lekárov a sociálnych pracovníkov na úradoch práce. V piatok som mal tlačovú besedu, kde som vyhodnotil prvý mesiac fungovania posudkovej činnosti, to znamená, či stíhame vydávať integrované posudky v zákonných 60-dňových lehotách. Ak raz sme vybavili 100 % z týchto žiadostí, tak sme ich vybavili. Ak sme vydali v 92 % integrovaný posudok, tak sme ho vydali. Opakujem, ide o integrovaný posudok, kde naozaj musíte posudzovať tú osobu aj smerom ku kompenzačným príspevkom, ak ku sociálnym službám. Naozaj tie lehoty sú a ja nehovorím, že môžu sa vyskytnúť aj individuálne prípady, kde niekto niečo nestihne, kde niekto je nespokojný s tým posudkom, ale takto sa o tom bavme, nehovorme o tom, že sa nezvláda nábeh reformy posudkovej činnosti, pretože aj na to si dávame pozor. Ja nie som ten, ktorý len že sa schváli zákon a je vybavené. Nie, chcem dáta, chcem vidieť, chceme vidieť, že či to funguje v praxi. Dobre, dámy a páni, zarámcoval som to, bola o tom veľká diskusia, nechcem už ďalej zdržiavať, chcem vám len povedať na záver opäť jednu vec, ktorú už som niekoľkokrát povedal. Túto reformu posudkovej činnosti vďaka tomu, že sme vytvorili čo najväčší priestor na diskusiu v komunite podporuje Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest, Komora opatrovateliek, Fórum pre osoby so zdravotným postihnutím, Sociofórum a po novom už aj Katolícka charita, kde sme odstránili rozpor a samozrejme aj SK8, kde sme našli spôsob financovania. A preto vás prosím, aby ste sa k tejto celej komunite pridali aj vy v opozícii, pretože takáto reforma si zaslúži ústavnú väčšinu. Ďakujem veľmi pekne.

Čiže reagujem na pána poslanca Lackoviča a súhlasím s ním, že ako uviedol, pre skrátené legislatívne konanie nebol dôvod, resp. tie dôvody, ktoré boli prezentované sú čisto vyfabulované. Ja som si robil poznámky, takže si nevymýšľam teraz, ani nefabulujem, podobne ako fabulovala vláda pri odôvodňovaní návrhu na skrátené legislatívne konanie. V tom sa s pánom poslancom Lackovičom úplne zhodujem. Rovnako sa s ním zhodujem v tom, že predkladateľ návrhu zákona a teda podporovatelia návrhu zákona prejavili veľkú mieru zbabelosti v tom, ako o tomto návrhu hovoria a ako sa boja diskusie. Na ústavnoprávny výbor neprišiel pán minister Šutaj Eštok, poslal tam štátnu tajomníčku pani Kurilovskú. Keď je v parlamente, no tak niečo si povie, ale nie je to normálna diskusia a opakovanie na viacerých fórach, dvakrát na ústavnoprávnom výbore a raz aj v pléne koalícia odmietla umožniť pani Zuzane Dlugošovej vystúpiť
=====