40. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som ako spoločná spravodajkyňa za výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a cestovný ruch predniesla v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou, tlač 922, vo výboroch, v druhom čítaní.
Národná rada sa uznesením z 23. septembra 2025 č. 1121 rozhodla prerokovať predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a určila lehoty na jeho prerokovanie. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 374 z 9. októbra 2025 odporúčal návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 109 z 13. októbra 2025 odporúčal návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim návrhom uvedeným v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhu uvedenom v časti IV s odporúčaním ho schváliť. Zároveň gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe. Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch z 15. októbra 2025 č. 119. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov.
Taktiež mi dovoľte, aby som informovala aj o spoločnej správe k vládnemu návrhu zákona o vysokých školách, tlač 924. Národná rada sa uznesením z 23. septembra 2025 č. 1123 rozhodla prerokovať predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a určila lehoty na jeho prerokovania. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 376 z 9. októbra 2025 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 112 z 13. októbra 2025 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedených v časti IV spoločnej správy. Z uznesení výborov uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy vyplýva 43 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor hlasovať spoločne s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch z 15. októbra 2025 č. 121. Týmto uznesením zároveň výbor poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady predniesla, informovala o výsledku rokovania výborov a stanovisko návrhu gestorského výboru.
Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Tak posúvame sa k druhému balíku školských zákonov dneska a ja budem v tejto rozprave sa zameriavať na nový vysokoškolský zákon.
Ako sme uviedli aj v prvom čítaní, za Progresívne Slovensko považujeme tento zákon na to, že sa takýmto akoby, takto predkladá úplne nový zákon, predovšetkým za zbytočné, a to je aj dôvod, prečo, prečo neplánujeme ho podporiť. Ten zákon je z veľkej časti prepísaný ten pôvodný, čo veď, veď tak býva. Zároveň ale potom je také úsmevné, keď je prezentovaný ako nástroj, ktorý sa snažil menej byrokracie. No už samé osebe predkladanie nového zákona v takom, na ktorý sa odvoláva toľko potom vnútorných materiálov, usmernení, štatútov, neviem, čoho všetkého, všetkých vysokých škôl, toto samé osebe v prvom rade bude jedna ďalšia byrokratická záťaž pre tie vysoké školy a spomínam to aj v kontexte toho, že jedna z vecí, ktoré veľmi veľa počúvame od zamestnancov vysokých škôl, je práve tá preťaženosť byrokraciou. Po obrovitánskom kole akreditácie, kedy naozaj pomaly dodávkami tie štósy papierov posielali cez to, že vlastne práca na vysokej škole je neustály kolotoč grantov, pretože ten základný, základný plat je relatívne nízky a prakticky všetci zamestnanci vlastne do toho neustále žiadajú ďalšie a ďalšie granty, často vôbec na to, aby, aby mali na papiere a toner, aby si mohli tlačiť. Čiže naozaj akoby jedna z prvých vecí, ktoré keď sme sa pýtali ľudí pracujúcich vo vysokoškolskom prostredí, tak nám povedali, že to je zbytočné, akurát budeme prepisovať štatúty.
Samozrejme niekedy nový zákon treba. Vieme, že tento zákon bol veľakrát novelizovaný podobne ako školský zákon a má to zmysel vtedy, keď naozaj sa prináša niečo zásadne nové, niečo, čo to prostredie, v tomto prípade vysokoškolské prostredie by naozaj niekde výrazne posunulo. Ale to v tomto zákone nevidíme.
Sú tam dve také z nášho pohľadu podstatné a pozitívne veci, ktoré, ktoré sme radi, že sa zavádzajú, lebo naozaj akoby reagujú na dnešnú dobu, a to je možnosť vlastne záverečnej stáže namiesto záverečnej práce. Aj tu musím povedať, že je pomerne nezrozumiteľný ten zákon, keď sa naozaj človek pozrie iba na text zákona, ale teda rozumieme tomu tak, že niektoré školy naďalej budú mať, budú trvať na záverečnej práci, pokiaľ to má zmysel v súlade s tým zameraním štúdia. Niektoré dajú študentom na výber medzi, medzi stážou a prácou a je pravda, že obzvlášť v dobe ChatGPT a inej umelej inteligencie má zmysel, aby sme nenútili študentov písať. Ako na niektorých odboroch, ja som z humanitných vied, sociálno-vedných, tam si myslím, že to má zmysel a má to zmysel, keď je to robené poctivo, ale nemá to zmysel, pokiaľ by to malo byť iba niečo na odfajknutie si a naozaj akoby ten, tá váha slova sa dosť devalvuje prostredníctvom, prostredníctvom umelej inteligencie. Čiže toto je akoby sama osebe vec, ktorú, ktorú oceňujeme. A druhé také je to zavádzanie mikroosvedčenia a vlastne krátkych terciérnych programov, ktoré majú umožniť aj flexibilnejšiu prípravu na trh práce. Taktiež sa tým vlastne reaguje na 21. storočie, v ktorom už málokto má to, že by skončil jedno vzdelávanie a potom celý život robil tú istú prácu, lebo takmer čokoľvek robíme, tak vlastne v priebehu každý pár rokov sa nám tie, ten technologický pokrok a tie nástroje tak rýchlo menia, že aj tie profesijné dráhy sa stávajú tak rozmanitejšie a menej lineárne, že naozaj dáva zmysel, aby aj tie univerzity boli viacej zapojené aj do týchto krátkych programov.
Ale myslíme si, že tieto dve veci, tieto dve oblasti pokojne mohli ísť ako novelou a nebolo na to nutné ísť úplne, úplne novým zákonom, ktorý síce do veľkej miery prepísal ten pôvodný, akurát ho ešte viacej rozšíril a nafúkol. No a to nafúknutie je práve to, kde často prináša zbytočný mikromanažment, zbytočné zasahovanie do toho prostredia tých vysokých škôl.
My sme s kolegyňou Kosovou pripravili pozmeňujúci návrh, v ktorom sme sa zamerali aspoň na niektoré také z nášho pohľadu najvypuklejšie veci, a napríklad aj sa snažíme odstraňovať ten mikromanažment v niektorých témach. Jednou takouto témou je povinnosť univerzity vylúčiť študenta za to, že dvakrát neúspešne absolvoval povinný predmet. No myslíme si, že, a myslím, že sa to vzťahuje dokonca aj na povinne voliteľné predmety. Tak myslíme si, že toto naozaj je niečo, čo má byť v kompetencii vysokej školy, aby si stanovili, koľko nechajú študentov opakovať nejaký predmet, prípadne či nechajú toho študenta si vybrať úplne iný predmet, keď tento mu ani na druhýkrát nesadol, a naozaj to nie je niečo, čo by im musel určovať zákon ako v tomto. A takých vecí by sme tam našli viacero. Týka sa to napríklad aj uznávania kreditov zo zahraničia. Znovu, nechajme v týchto veciach tú kompetenciu tým vysokým školám, nech si to nastavia ako potrebujú. Naozaj tuto sa nám zdá, že sa povedalo, že musí byť nový zákon, aby teda bola čiarka, a potom sa to ešte začalo nafukovať a nafukovať.
To, na čo sa tiež zameriavame v našom pozmeňujúcom návrhu, pozmeňujúcom a doplňujúcom, ktorý teda na záver prečítam, súvisí s riadením vysokých škôl a zavádzame alebo teda navrhujeme tam dve úpravy, a tú jednu som už avizovala vo faktickej poznámke, lebo teda nečakane mi pani predsedníčka Puškárová v tom veľmi nahrala, je štandardné, že na čele verejných inštitúcií, do ktorých sú nejakým spôsobom volení, je volená tá hlava, či je to prezident alebo rektor, alebo predseda Matice slovenskej, že tam ten človek má byť najviac dve funkčné obdobia. Je to istý štandard v demokratických spoločnostiach na to, aby mohlo dochádzať ku generačnej výmene, na to, aby aj vlastne tí ďalší, ktorí nejakým spôsobom kariérne postupujú, mali víziu, že sa dostanú, dostanú na vrchol, na to, aby tam nedochádzalo k prehnanej personalizácii moci. A toto nie je osobné proti nikomu, kto už je povedzme tretie obdobie rektor. Vnímame to naozaj ako systémovú vec. My celkovo v PS-ku nijako výrazne nepodporujeme kumuláciu funkcií. Myslíme si, že v tejto krajine je dosť šikovných ľudí na to, aby si každý vybral tú jednu vec, ktorú chce naozaj robiť poriadne a do tých iných stoličiek pustil aj niekoho iného a obzvlášť v tejto veci sa nám dá, že niekoľko rokov tu fungovali dve funkčné obdobia pre rektorov a tak by to aj malo byť. Zmenilo sa to na poslanecký návrh, ktorý sem do pléna priniesol pán poslanec Lučanský pri poslednej novele vysokoškolského zákona a tento zákon to iba okopíroval. My navrhujeme, aby sa to vrátilo ku dvom a navrhujeme to aj pre rektorov, aj pre dekanov, lebo to považujeme za súčasť tej demokratizácie vysokých škôl a tej, toho tlaku na kvalitu riadenia. Vedú sa veľa, vedie sa veľa diskusií naprieč odbornou verejnosťou, niekedy aj politickou verejnosťou, že ako zlepšiť naše vysokoškolské prostredie, akými nástrojmi posunúť tie vysoké školy. Sme presvedčení, že kľúčoví v tom sú tí, ktorí sú v tých riadiacich pozíciách. A toto vnímame ako jeden z nástrojov k tomu, aby sa to prostredie zlepšilo.
Zároveň navrhujeme, a to znovu súvisí s tou zbytočnou kumuláciou funkcií, navrhujeme, aby pre rektora vysokých škôl platili, alebo rektorky, platilo to, čo platí aj pre členov správnej rady, a to je, aby tam nemohlo dôjsť ku kumulácii s tým, že ten človek zároveň pôsobí cez politickú stranu v nejakej volenej politickej funkcii. A znovu, to nie je osobný útok na niekoho konkrétneho, ale naozaj sme presvedčení, že tak ako vysoké školy majú byť apolitické prostredie, tak obzvlášť to platí od vrcholu tých inštitúcií a naozaj nepovažujeme za správne, aby niekto, kto má možnosť vo vysokej funkcii riadiť vysokú školu, aby zároveň bol aktívny v politike ako člen politickej strany. Toto obmedzenie a ešte ďalšie prísnejšie obmedzenia platia pre členov správnej rady, ktorí majú nejakým spôsobom akoby dozerať na tú univerzitu, pričom títo ľudia sú, majú oveľa menší vplyv na fungovanie tej univerzity a zároveň sú to ľudia, ktorí majú ešte aj iné zamestnanie, čiže niekto by si mohol povedať, že veď obmedzujeme ich z toho ich iného živobytia, tak o to viac by to malo platiť pre človeka, ktorý je na vrchole tej univerzity.
Pozmeňujúci návrh potom máme ešte k oblasti tvorivého voľna, čo je jedna z tých vecí, ktoré myslíme si, že principiálne je správna, že je zavedená do školského, do vysokoškolského zákona, lebo naozaj vysokoškolská práca je predovšetkým tvorivá práca, kde je nevyhnutné pravidelne vedieť načerpať inšpiráciu aj do ďalšej vedeckej činnosti, aj do ďalšej pedagogickej činnosti. A považujeme za správne, že sa tam vytvára právny nárok na maximálne šesť mesiacov v, raz za sedem rokov. Zároveň ale upozorňujeme, že aj mnohé zahraničné štúdie ukazujú, že tých šesť mesiacov je v podstate minimum na to, aby človek naozaj akoby začal nejaký nový projekt počas toho tvorivého voľna, lebo aby to naozaj akoby prinieslo ten efekt. Čiže dopĺňame tam, aby univerzita mala možnosť to ešte tej, na základe tohto zákona predĺžiť prípadne až do 12 mesiacov, pokiaľ uzná za vhodné. Tých druhých šesť mesiacov už nechávame v kompetencii vysokej školy, samozrejme, je to vždy aj otázka financií, ale pokiaľ si tá škola povie, že v tom vidí význam, nech má ten zamestnanec možnosť zažiadať si až, až po ten rok.
Toto, tieto pozmeňujúce návrhy predkladáme ešte k zákonu samotnému, tak, ako prišiel do druhého čítania. No a potom na školský výbor prišiel obsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý tam mnohé veci znovu mení a okrem iného prináša úplne novú oblasť, a to je zmenu v práve duševného vlastníctva, vlastníctva a patentov. A tuto máme zásadné výhrady k tomu, že takáto vážna zmena je predložená cez pozmeňujúci návrh. Naozaj sa tu bavíme o niekoľkých dňoch medzi tým, že najprv ten pozmeňujúci návrh dostali iba členovia výboru v piatok, rokovalo sa o ňom v pondelok. Vlastne do spoločnej správy výboru, kedy, predvčerom, tuším, sme mali gestorský výbor, kedy to teda bolo zverejnené, a dneska vlastne už, už prebehne rokovanie, v utorok sa bude hlasovať. Ja viem, že argument pána ministra je, že bol komunikovaný a vraj bol rokovaný. Áno, ale keď vy na ministerstve sa rozhodnete, s kým chcete rokovať a komu to budete komunikovať, tak vždy je to iba časť tej odbornej verejnosti. Na to má byť medzirezortné pripomienkové konanie, aby, za prvé, k tomu mali prístup všetci a, za druhé, tam bol dostatok času na to. A dostávame zo všetkých strán reakcie, že s mnohými, ktorých sa to priamo týka alebo ktorí sa tomu odborne venujú, toto vopred komunikované nebolo, zostali absolútne zaskočení a majú zásadné výhrady k tomu, čo sa tu zavádza. A áno, my, potrebujeme v tejto krajine zlepšiť vedecké prostredie, lenže tuto sa nám zdá, že vyťahujete jednu čerešničku z nejakej inej krajiny, kde to funguje, a myslíte si, že automaticky vrastie aj u nás. A práve tuto čítame toľko varovaní a výhrad o tom, že toto samé osebe fungovať nebude, že som naozaj presvedčená, že toto mal, má prejsť MPK pred tým, ako to bude schvaľovať Národná rada. Je to niečo, čo aj tuto v úvodnom slove to pán minister povedal, že to bolo inšpirované Švédskom a možno Veľkou Britániou a niektorými ďalšími krajinami, lenže to sú krajiny, ktoré majú úplne iný systém podpory vedy. Jednoducho u nás ten systém je veľmi slabý a ešte keď vlastne ten, v celom tom procese, kedy z verejných financií, čo je z financií nás všetkých, univerzity alebo Slovenská akadémia vied, venujú do toho výskumu, tak naozaj to, že nakoniec jeden človek vezme ten patent a možno bez finančných zdrojov na ďalšie rozvinutie, bez možno právnej podpory, toto nám nijako nezaručí, že v konečnom dôsledku to pomôže nášmu vedeckému prostrediu. Skôr ešte môže hroziť napríklad rýchly predaj tých patentov zahraničným firmám, pretože jednotlivec vždy skôr potrebuje rýchlejšie niečo speňažiť akoby inštitúcia možno mohla nejakú dlhodobú stratégiu na to mať. A naozaj je tam akoby množstvo právnych otázok a otázok aj motivácie na strane tých inštitúcií, ktoré tuto nie sú zodpovedané a ku ktorým čítame množstvo a množstvo výhrad.
Čiže naozaj táto zmena mala prejsť a má prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním. My nevieme dať pozmeňovák k pozmeňováku. Čiže my nevieme túto vec navrhnúť, aby sa stiahla, ale jednoznačne nesúhlasíme s tým, aby sa o tomto v takejto rýchlosti schvaľovalo, keď tie dopady môžu byť veľmi závažné a v konečnom dôsledku nám to ešte viac môže zhoršiť to prostredie, v ktorom aspoň teraz nejakí ľudia sa postupne snažia vytvoriť akoby podpornú, podporujúce prostredie pre vedu.
Dobre, dneska je dlhý deň, čiže za nás jednoznačné zhodnotenie, tento zákon považujeme predovšetkým za zbytočný, nevidíme dôvod ho podporovať. Priniesli sme pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhujeme niektoré veci buď vylepšiť v tomto zákone, alebo doplniť to, čo my by sme považovali za naozaj prospešné. A nesúhlasíme s tým pozmeňujúcim návrhom toho, aby sa takto narýchlo menili, menili patenty.
Ďakujem a idem prečítať pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznám... jaj, pardon, idete čítať. Poprosím technikov, aby zastavili čas.

Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej a Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vysokoškolský zákon, tlač 924.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I § 20 sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie:
„(9) Funkcia rektora je nezlučiteľná s funkciou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky a štátneho tajomníka.”. Doterajšie odseky 9 až 17 sa označujú ako odseky 10 až 18.
2. V čl. I § 20 ods. 11 sa za slovo „troch” nahrádza slovo, slovom „dvoch”.
3. V čl. I § 33 ods. 2 sa slovo, sa slovo „troch” nahrádza slovom „dvoch”.
4. V čl. I § 50 ods. 11 znie:
„(11) Vysoká škola poskytne tvorivé voľno na základe žiadosti zamestnanca na obdobie jeden až šesť mesiacov, ak tomu nebránia závažné okolnosti týkajúce sa plnenia úloh vysokej školy. Vysoká škola môže poskytnúť na základe žiadosti zamestnanca tvorivé voľno aj na obdobie dlhšie ako šesť mesiacov, a to najviac na 12 mesiacov. Tvorivé voľno vysoká škola poskytuje raz za sedem rokov. Počas tvorivého voľna patrí vysokoškolskému učiteľovi funkčný plat znížený najviac o 40 %.”
5. V čl. I § 79 ods. 4 druhá veta znie: „Vysoká škola v študijnom poriadku ustanoví najvyšší počet neúspešných pokusov o absolvovanie povinného predmetu; po jeho prekročení sa študent zo štúdia vylúči.”.
6. V čl. I § 79 ods. 5 druhá veta znie: „Vysoká škola v študijnom poriadku ustanoví najvyšší počet neúspešných pokusov o absolvovanie vybraného povinne voliteľného predmetu; po jeho prekročení sa študent zo štúdia vylúči.”.
7. V čl. I § 81 ods. 7 sa slová „povinné predmety a povinne voliteľné predmety” nahrádzajú slovami „povinné predmety, povinne voliteľné predmety alebo voliteľné predmety”
8. V čl. I § 145 ods. 10 sa na konci pripája táto veta: „Funkčné obdobia plynúce podľa doterajších právnych predpisov zostávajú nedotknuté.”.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa, ja sa dotknem časti pozmeňovacích návrhov, ktoré ste predniesli v rozprave pred malou chvíľou, a musím konštatovať, že sú sčasti a v plnom rozsahu nedemokratické a sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá jasne vymedzuje nezlučiteľnosť funkcií. Prosím, doštudujte si to. Dajte si do kontextu Ústavu Slovenskej republiky a jej pravidlá s bežnými normami a zákonmi Slovenskej republiky. Takéto snahy tu už aj v minulosti boli a ústavní sudcovia vám na to povedia svoj právny, právny názor.
Čo sa týka samotného počtu funkčných období, samotného počtu funkčných období, tie názory môžu byť, samozrejme, rozdielne. Tam sa dá alebo nedá s vami súhlasiť. Aktuálne máme tri, v minulosti boli dve, predtým boli neobmedzené počet funkčných období, predtým boli opakovane dve a tak ďalej. Čiže z tej histórie vysokoškolského zákona poznáme viacero výkladov ako vykonávať tie funkčné obdobia. Môžu byť na to rozdielne názory, ale pripomínam vám, že v každom prípade vždy ten proces je uskutočnený prostredníctvom verejnej voľby. Áno, verejnej voľby, to znamená verejného vypočutia kandidáta a verejné zhromaždenie alebo to zhromaždenie volebné, pardon, buď toho kandidáta zvolí alebo nezvolí. Neodopierajte niekomu právo byť navrhovaný, možnosť sa uchádzať a tak ďalej. Vy tu chcete ako poslanci, poslankyňa sedieť možno desať volebných období a niekomu ďalšiemu chcete určiť, koľko on funkčných období, kde má byť zaradený. Tak buď rešpektujeme nejaké demokratické pravidlá hry, alebo ich nerešpektujeme. Zvykáme si, že nie vždy je úcta k hodnotám a úcta k nejakým tradíciám. Viete, čo by bolo najlepšie pre túto snemovňu? Ak by tu sedelo viac rektorov, viac dekanov, predseda akadémie vied, viac významných odborníkov, lekárov, učiteľov a tá debata by bola omnoho kult...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán podpredseda, pán poslanec, pán rektor Habánik, môžeme spolu, samozrejme, nesúhlasiť, ale naozaj neobviňujte náš návrh, a že by bol nedemokratický, lebo to nie je pravda. Vysokoškolský zákon teraz neumožňuje členom správnej rady kumuláciu funkcií s poslancom a členom vlády a my navrhujeme, aby to isté platilo aj pre rektorov a určite to nie je v rozpore s ústavou. Ja s vami súhlasím, že nech tu sedí pokojne množstvo ľudí, ktorí majú skúsenosť z vysokoškolského prostredia, ktorí učili na vysokej škole, ktorí boli lekári a neviem, čo ďalšie. Ja som presvedčená, že nemajú sedieť naraz na viacerých stoličkách, lebo to zhoršuje ten výkon. A nielen preto, lebo aj váš čas má iba 24 hodín, tieto, to nie je to najdôležitejšie, ale to, že dochádza implicitne ku konfliktom záujmov. Čiže o tomto sme hlboko presvedčení. Môžte sa nami nesúhlasiť, veď to je samozrejmé, ja, mne je jasné, že to svojím spôsobom beriete osobne, lebo keby to náhodou prešlo, tak vy by ste si museli vybrať jednu z tých stoličiek, ale pre mňa to nie je osobná vec, pre mňa je to o tom, že si myslím, že takáto kumulácia funkcií nemá nastávať a bolo by to v súlade aj s ústavou.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, pán minister, pán podpredseda výboru, dámy a páni, už pri prvom čítaní som v rozprave komentoval proces prípravy návrhu nového vysokoškolského zákona a zákona o zabezpečení kvality vzdelávania na vysokých školách ako principiálne odlišný od procesu, akým sa pripravovali zákony školské v regionálnom školstve. Ocenil som participatívny prístup, pracovné skupiny, zainteresovane aktérov vzdelávania vo vysokom školstve. Napriek tomu to paragrafové znenie bolo zlým prekvapením, došlo však ku kompromisným úpravám. Osobitne sa to týkalo nezávislosti slovenskej akreditačnej agentúry, voľby členov do správnych rád, do výkonnej rady SAAVŠ a tak ďalej. Nebudem sa vracať viac k tejto anabáze, k tejto minulosti, k tomu procesu, dôležité je, že boli uzavreté kompromisy, ktoré nie sú síce označené tými, ktorých sa to týka, za nejaké ideálne alebo zlepšujúce riešenia. Naďalej sú tam posilnený vplyv štátu a obáv z presahu politiky štátu na akademickú pôdu, čo je nežiaduci jav. Poďme sa teraz pozrieť teda na to, aký je súčasný stav predkladaného návrhu vládneho zákona.
Je pravda, tak ako povedal pán minister, keď, v úvodnej reči, že tento zákon, zákon o vysokých školách, ktorý je platný v súčasnosti, je z roku 2002, čiže je 23 rokov starý, bol mnohokrát novelizovaný, preto sme s nádejou očakávali, že nový zákon o vysokých školách bude stručnejší, prehľadnejší, bude efektívnejším nástrojom pre rast kvality a rozvoju vysokých škôl. Nuž, toto sa celkom nestalo, pretože objem toho zákona sa nejako významne nezmenšil, taktiež k nejakému zoštíhleniu nedošlo. Postrádam v návrhu zákona aj výrazné zatraktívnenie štúdia a práce na Slovensku. Tomuto sa budem trochu podrobnejšie venovať, alebo môžem hneď spomenúť, že správnym krokom, aj keď teda rozhodne len prvým a nie dokonalým, je teda úprava súvisiacich zákonov, ktoré riešia duševné vlastníctvo patentu, vzorov, dizajnu a podobne, čo by mohol byť znak nejakej súťaže medzi vysokými školami a akademickými ústavmi. Nuž, chýba mi tam v zákonoch podmienky, jasné nástroje na posun kvality vysokých škôl nahor a prínosu vysokých škôl pre celú spoločnosť, väčší rešpekt k diverzifikácii vysokých škôl k regionálnym vysokým školám, k skutočným univerzitám nielen podľa názvu a, samozrejme, aj z diverzifikácie z titulu rôznych typov vysokých škôl.
To, čo nám tak naozaj prekáža na vládnom návrhu zákona, je odňatie ekonomických a niektorých samosprávnych kompetencií akademickým senátom vysokých škôl, čo bolo kritizované viacerými aktérmi, najmä radou vysokých škôl. Tiež vnímam negatívne oslabovanie nezávislosti SAAVŠ a Slovenskej akadémie vied. Naozaj v návrhu vládneho zákona sa nachádzajú prvky mikromanažmentu, čo zbytočne nabobtnáva, zväzuje ruky vysokým školám pri výsosnej správe vlastných vecí ako sú nejaké náznaky toho, ako si má vysoká škola poradiť s fenoménom umelej inteligencie. Nemyslím si, že toto je kompetencia alebo úloha ministerstva školstva, ktoré, samozrejme, môže podporovať túto debatu a je dobré, keď do nej vstupuje, ale je zbytočné to upravovať zákonom. Popričom v zákone úplne chýbajú, sú ignorované samosprávne orgány fakúlt. Nie je tam ani zmienená, ani zmienka o dekanoch alebo o fakultných senátoch, čo, samozrejme, nechcem nejak zlomyseľne prejudikovať, že môže sa stať, že na nejakej vysokej škole v nejakej kritickej personálnej situácii, ale takých sme už svedkami boli, dôjde k takému zneužitiu tých kompetencií, že sa dajú zrušiť dekanáty, dajú sa zrušiť orgány fakúlt a všetko môže byť iba pod kontrolou rektorátu. Opakujem, nikomu to nepripisujem, takýto úmysel, ale boli sme svedkami už aj v minulosti, nebudem menovať konkrétnu univerzitu, zablokovania voľby štatutárov vysokých škôl a takej patovej situácie, čo výrazne poškodilo aj renomé, aj fungovanie takejto vysokej školy.
Vnímam tiež v návrhu vládneho zákona nárast administratívnej záťaže. To je spoločným znakom týchto vládnych návrhov zákona v oblasti školstva vo všeobecnosti. Akoby tá úprava legislatívna bola sústredená na zmenu štylizácie, terminológie, nie veľmi podstatné zmeny procesov, ktoré však majú lavínovitý dopad potom na masu dokumentácie, ktorá sa musí prepisovať z dôvodov, ktoré za to jednoducho nestoja. A teraz nejde len o to, že no tak budú písať nové dokumenty, nové poriadky a tak ďalej. Tu ide o to, že sa nebudú venovať tomu, čo potrebujú robiť primárne.
To, čo nám prekáža ale úplne najviac a je v rozpore s deklarovanými cieľmi zatraktívnenia štúdia z posilnenia pozície vysokých škôl a ich posunu nahor v rebríčku vysokých škôl, je prekvapujúce ustanovenie o definitíve pre pedagogických zamestnancov vysokých škôl už po deviatich odpracovaných rokoch a to, prosím pekne, aj pre zamestnancov na úrovni, na pozícii lektora alebo asistenta, či odborného asistenta, ktorí ani nemuseli dosiahnuť na, teda pardon, asistenta, nemuseli dosiahnuť na tretí stupeň vysokoškolského vzdelania, teda získať titul, akademický titul PhD. Takéto čosi nemá obdobu v Európskej únii alebo teda vo svete vo všeobecnosti, kde sa očakáva, že po niekoľkých rokoch, rôzne je to upravené v rôznych krajinách, musí dosiahnuť zamestnanec pedagogický na vysokej škole tretí stupeň vysokoškolského vzdelávania, jednoducho doktorát, a keď nie, tak proste takýto človek opúšťa vysokoškolské prostredie a uvoľňuje miesto niekomu súcejšiemu. Toto je vyslovene kontraproduktívne opatrenie, ktoré znižuje kvalitu našich vysokých škôl, a čo je horšie, ešte nabáda k takým praktikám, ktoré zrovna nectia vysoké školy, ani zamestnávateľov, pretože sa aj toto ustanovenie ako mnohé dajú obísť. Keď som toto konzultoval s ľuďmi z vysokých škôl, tak niektorí otvorene priznali, že no tak zvažujú taký proces, že prerušia aspoň na jeden deň pracovnú zmluvu s takýmto človekom, kým sú stále tieto možnosti, lebo nemá trvalú pracovnú zmluvu, čiže keď mu vyprší termínovaná pracovná zmluva, tak budú pokračovať o deň neskôr s dennou premlkou, takže nebude kontinuálne deväť rokov zamestnaný na fakulte, čo sú naozaj také nízke nástroje pre vyššie ciele, že nemať bezbrannosť a bezmocnosť voči zamestnancovi, ktorého už potom zo školy nedostanete. Lebo aká je iná možnosť okrem, keď už dostane definitívu takéhoto človeka vymeniť. Bude vari dekan alebo rektor mu šliapať na päty, striehnuť na niečo, čo by sa dalo v zmysle Zákonníka práce označiť aspoň nezávažným porušením pracovnej disciplíny a takýmto spôsobom ho cestou Zákonníka práce nájsť výpovedný dôvod vypovedať z, teda zo zmluvy a rozviazať im pracovný pomer? Opäť je to nedôstojné vysokej školy, nedôstojné rektora, dekana, zamestnávateľa a celého procesu a samozrejme aj toho zamestnanca, pre ktorého je oveľa lepšie, keď vidí, ako sa vyvíja jeho kariéra, keď vidí, že toto možno nie je to najlepšie miesto, kde on môže byť, on, ona šťastný a spokojný tým, že sa mu darí a že mu to ide tak, ako to potrebuje aj tá fakulta.
Aby som ako človek, ktorý sa označuje za člena konštruktívnej opozície, aj komplexne zhodnotil tento vládny návrh zákona, tak chcem oceniť prvky, ktoré považujem za pozitívne. Je to vytvorenie špecializovaných výskumných, vývojových alebo umeleckých pracovísk, čo považujem za krok vpred. Ďalej zavedenie krátkych študijných programov v súvislosti so zákonom o dovzdelávaní dospelých. Bola to v skutočnosti moja taká dlhodobá agenda, je to aj súčasť, bola to súčasť aj je to súčasť predvolebného z minulého obdobia, posledného obdobia volieb volebného programu Kresťanskodemokratického hnutia, kedy dlhodobo upozorňujem, apelujem na to aj v súlade s tým, ako sa tieto veci riešia v zahraničí, že tak ako už aj bolo povedané viackrát, nie je možné dnes ukončiť vzdelávanie človeka v kamennej budove raz navždy dosiahne stredo alebo vysokoškolské vzdelanie a už na celý život si s tým vystačí.
Taktiež vzhľadom na veľkú dynamiku pracovných pozícií, požiadaviek trhu, rozvoj technológií, tak sa kvalifikačné požiadavky menia, nedajú sa uzatvoriť do nejakého systému nemenných kvalifikácií, dokonca vznikajú nové, ktoré nie sú ani pomenované a vzniká ich rádovo viac ako kedykoľvek v histórii ľudstva. Takže dopĺňať si kvalifikáciu parciálnymi kurzmi, krátkymi kurzami teda na vysokých školách či v niektorých prípadoch na stredných školách je veľmi dobrý krok, ktorý oceňujeme. Vidím tam však určitú nedopracovanosť, ale nevyčítam ju, len na ňu upozorňujem, lebo chápem, že sa nedá ísť z nuly na sto, aby tieto veci boli začlenené organicky do akreditovaných programov, aby im boli priznané patričné váhy kreditov, aby boli dobre zakomponované do zákonom definovanej dĺžky štúdia a podobne. To nie sú úplne jednoduché zadania a je dobré, keď sa pri nich spolupracuje možno aj naprieč politickým spektrom a rozhodne so všetkými, ktorých sa to týka.
Taktiež oceňujem možnosť voľby medzi záverečnou prácou a odbornou stážou, prípadne kombináciou týchto dvoch. Niektoré vysoké školy už s týmto začali dávnejšie ako napríklad lekárske fakulty. No a už som zmienil, a tým chcem aj, k tomuto sa chcem ešte vrátiť, obsah pozmeňovacieho návrhu tuná vyrušujúcej Pauly Puškárovej, ktorá predložila na školskom výbore pozmeňujúci návrh, kde sa práve definuje vlastníctvo, duševné vlastníctvo tvorivých produktov práce až na úrovni študenta, nielen teda zamestnancov, osobitne aj študentov v oblasti duševného vlastníctva, patentov, vzorov, dizajnov, postupov, čo je určite krok správnym smerom. Dlhodobo som upozorňoval na to aj v tejto snemovni, že Slovensko, slovenské vysoké školy, slovenské akademické ústavy nemajú absolútne žiadnu úpravu v tejto veci. Čo to znamenalo a čo to znamená ešte podnes deň, že ak niekde na pracovisku vysokej školy alebo nejakom výskumnom ústave akademickom sa vyprodukuje v tvorivej práci niečo, čo podlieha ochrane patentovej alebo možno definovať ako vynález, ako dizajnový vzor a tak podobne, ako som menoval, tak je, bolo vždy v 100 % vlastníctve inštitúcie, teda fakulty alebo ústavu. No a záležalo od manažmentu a možností takéhoto pracoviska inštitúcie, ako s tým naloží, ako vôbec pristúpi k autorom, autorovi takéhoto produktu tvorivej práce, duševnej práce. Nuž ten postup bol rôzny. Od flagrantného povedzme ignorovania tohoto podielu, čo bolo zriedkavé. Väčšinou to končilo odmenou nejakou koncoročnou alebo mimoriadnou odmenou tohoto človeka, ale tá fakulta niekedy nemá ani kapacitu, schopnosť alebo už neviem, aké dôvody, kapitalizovať takýto produkt duševného vlastníctva a tým pádom znovu tam nebol nejaký impulz na to, aby tá fakulta rástla aj získavala ďalšie zdroje. Ja to zjednodušujem, lebo nebudem hovoriť, ako postupujú jednotlivé fakulty a pracoviská, mení sa to aj v čase, ale v princípe išlo o toto.
Nuž a teraz tento vládny návrh zákona s pozmeňovákom, ktorý bol prijatý na výbore pre vzdelávanie, posunul prakticky tiež je to trochu zjednodušené, to stopercentné vlastníctvo na autora, s tým, že je tam predpoklad, že vznikne nejaká súťaž, ako jednotlivé vysoké školy budú ponúkať podmienky, za ktorých sa toto stane svojim študentom či zamestnancom a tam, kde budú nejaké dohody veľkorysejšie, kde bude nejaká deľba tých výnosov z tej prípadnej kapitalizácie alebo vlastníckych pomerov voči tomu vynálezu, dizajnu a tak ďalej, tak môžu atrahovať takýchto zamestnancov, študentov. Príde mi to ako nie najlepšie riešenie. Vítal by som, keby tam boli obligatórne podmienky na uzavretie takejto dohody, keby tam boli nejaké limity minimálneho podielu, maximálneho podielu, ale len limity, lebo toto sa nedá predpísať od stola z ministerstva od prekladateľa, pretože tie podmienky a participácia inštitúcií sa líši. Sú pracoviská, kde ide napríklad o umeleckú tvorbu, o tvorbu, ktorá nevyžaduje takú infraštruktúru, materiály, drahé zariadenia, ktoré sa dajú v tej inštitúcii využiť. Niekde je to ozaj len individuálna pracovná činnosť jednotlivca alebo tímu, napríklad v tých umeleckých oblastiach. Takže toto treba nechať na rozhodnutí fakúlt a vysokých škôl, s tým súhlasím, ale dal by som im tam obligatórnu povinnosť. Ja neviem, či sa mám ospravedlniť, alebo čo k tomu povedať, ako vysvetliť, že tu nepredkladám a neprednášam pozmeňujúci návrh, ale poviem vám proste, ako to je. Mal som v úmysle a mal som naplánované včera stretnutie ešte s dvomi kľúčovými ľuďmi v tejto veci, s ktorými to dlhodobo riešim, a dnes dopoludnia takisto, ale tak, ako sme sa už sťažovali, nás zaskočil ten bezprecedentný, tá bezprecedentná, to včerajšie nočné rokovanie, ktoré naozaj bolo podľa mňa v rozpore s uznesením a budeme to skúmať prijatím v Národnej rade, o tom, aká mala byť procedúra, že sa malo pokračovať dnes ráno o deviatej ekonomickými zákonmi a až po nich v zmysle schváleného programu mali prísť na rad tieto školské zákony, tak som jednoducho nestihol pripraviť niečo, čo mám rozpracované, a nemám vo zvyku predkladať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy len preto, aby som sa tu nimi nejako prezentoval a neboli odkonzultované a pripravené dôkladne s terénom, s ľuďmi, ktorých sa to týka. Takže sa obmedzujem len na to slovné hodnotenie, napokon je to tiež zmysel práce nás, poslancov Národnej rady, a zvlášť keď chcete týmto vystúpením adresovať žiadané zmeny, prípadne poukazovať na rizika prijímanej legislatívy, a o to sa teraz presne usilujem.
Ďalej by som si dovolil odporučiť, aby nešlo teda len o tento prvý krok, čiže riešenie vlastníckych vzťahov a férových podmienok prípadnej kapitalizácie produktov duševného vlastníctva, ktoré vznikne na pôde fakúlt a výskumných ústavov, ale aby sme išli ďalej, ďalšie kroky, v súlade s tým, čo bolo deklarované, že chceme zatraktívniť štúdium, prácu na Slovensku i posunúť vysoké školy a výskumáky vyššie v rebríčku, v rankingu a hlavne vo výkonnosti a kvalite. Tak k tomu podľa mňa je potrebné otvoriť možnosti, vytvoriť flexibilnejšie možnosti pre hospodárenie a pre získavanie investícií a kapitálov. Upozorňujem opakovane na to, že nám chýbajú podmienky pre vstup investičného kapitálu. Hovorili sme o tom aj na školskom výbore. Úplne sa stotožňujem aj so stanoviskom alebo vyjadrením nového predsedu Slovenskej akadémie vied pána Venharta, že my zrovna na Slovensku nemáme vytvorenú túto tradíciu a banky a podnikatelia sa direkt nehrnú do investícií na vysoké školy a do výskumákov, jednak pre to, a to je to, na čo apelujem, že to môžu dnes urobiť iba ako dar. Nemôžu vytvoriť nejaké heterogénne konzorcium, nemajú podmienky zákonné, že keď investujú do rozvoja a podpory aplikovania alebo základný výskum, že ten produkt duševného vlastníctva, budú mať na ňom nejaký podiel a pri prípadnej kapitalizácii tak aj nejaký zisk. Toto tu absolútne chýba a to je ten krok B, C, D, ktorý by som odporúčal, aby sme teda v tom ďalej pokračovali a na tom pracovali.
No, ďalšia vec je, že keď tu nie sú podmienky, tak nemôžeme čakať, že budú stať v rade investori, že chcú investovať. Najskôr musíme tie podmienky vytvoriť a potom ten kapitál získavať. Takže apelujem na to, aby sa okrem toho, že či už žiak alebo zamestnanec, či študent alebo zamestnanec na vysokej škole alebo nejaký stážista, či neviem, akékoľvek pozícii môže byť na akademickom ústave, napríklad diplomant, doktorand niečo vytvorí, aby to nebolo tento ten prvý krok, že je to stopercentne jeho vlastníctvo, ale aby sme pokračovali aj v tom, ako pritiahnuť investičný kapitál do vysokých škôl a výskumákov s tým, že pre tých ľudí sú to férové podmienky, nie už zdanené peniaze, nie dary, nie veci, ktoré sú mimo ich ekonomický prospech.
No a zároveň ešte jedna vec. Tiež by som upozornil, a chcem sa tomu venovať v budúcnosti, veď ešte sú tu dva roky pred nami, ak vydrží táto vláda pri moci do konca volebného obdobia na predkladanie návrhov zákona, mienim sa venovať podmienkam, za ktorých hospodária vysoké školy a výskumné ústavy, pretože mám za to, že ak dokážu kapitalizovať svoje produkty tak, ako som o tom hovoril pred chvíľou, a môžu získať prostriedky finančné mimo verejných zdrojov, mimo štátneho rozpočtu, mimo grantových schém Európskej únie a tak ďalej, tak mám za to, že na takto získané prostriedky by sa nemali sťahovať limity výdavkov. Aby mohli oni podľa svojho zodpovedného rozhodnutia peniaze, ktoré si zarobili, použiť v najlepšom záujme svojej inštitúcie na rozvoj a zároveň aby tak mali voľné ruky na uzatváranie dohôd s rôznymi objednávateľmi produktov, ktoré dokážu vygenerovať. Lebo aj na Slovensku máme výskumné ústavy, ktoré dokážu pritiahnuť záujem vesmírnych agentúr ako je NASA, ako je Európska vesmírna agentúra, alebo neviem, čo to bol, som si myslel, že to boli Japonci, ale boli to Kórejci, ktorí si objednali materiály, čipy v Slovenskej akadémii vied, ale na to, aby mohli voľnejšie s nimi uzatvárať dohody, plniť svoje záväzky, kapitalizovať, reinvestovať tieto výnosy, potrebujú mať na to voľné ruky a nebyť zviazaní, rovnako ako pri prostriedkoch z verejných zdrojov. Tieto rozviazanie rúk by som doprial aj vysokým školám, pretože si myslím, že by im to všetkým pomohlo.
No, vzhľadom na, keď to zosumarizujem, aký bude teda postoj kresťanského demokratického hnutia pri tomto zákone po odstránení tých toxicít, ktorým som sa venoval hlavne v prvom čítaní, tak určite nebudeme hlasovať proti, vzhľadom na to, že ostáva tam ten problém s definitívou pre pedagogických zamestnancov, tak nemôžeme tento zákon podporiť, ale vítam tie ústretové kroky, tie pozitívne kroky a odporúčam venovať sa skvalitňovaniu tejto legislatívy ďalej a budem vyvíjať aj vlastnú aktivitu v tomto smere.
Takže KDH sa najpravdepodobnejšie pri hlasovaní zdrží.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Ďakujem aj za vystúpenie pánovi poslancovi a ja sa chcem venovať dvom náležitostiam, ktoré spomenul vo svojom vystúpení, a to je samosprávna pôsobnosť na úrovni fakúlt a potom ochrane duševného vlastníctva. Čo sa týka tej prvej náležitosti, tak tá bola upravená a zmenená v roku 2021 a bola zapísaná aj do zmien alebo reforiem v súvislosti s plánom obnovy a odolnosti. Akýkoľvek dnes zásah do tohto systému by znamenal znova otvorenie diskusiu s Komisiou ohľadom reformného plánu obnovy a odolnosti. Ale vedel by som sa v niektorých atribútoch s tebou zhodnúť.
Čo sa týka ochrany duševného vlastníctva, sám si v prvom čítaní správne upozornil, že treba to upraviť, že nie je to dobre upravené, že ad hoc jednotlivé ustanovizne majú cez svoje vnútorné predpisy a pravidlá hry stanovené, aleže by to bolo dobre nejakým spôsobom ukotviť aj legislatívnou normou, tak vidíš, reagujeme na to a prichádzame v rámci spoločnej správy a pozmeňovacieho návrhu, ktorý sme prerokovali na výbore so zmenou ochrany práv duševného vlastníctva s cieľom vytvorenie motivačného konkurenčného prostredia na vzdelávacích a výskumných inštitúciách, aby sme podporili tých mladých ľudí, inovátorov, kreatívcov, tvorivých ľudí, ktorí majú záujem prinášať patenty, vynálezy, úžitkové vzory a ďalšie, ďalšie veci. A na jednej strane a na druhej strane ale by tieto veci prinášali aj nejaký komerčný prospech, a to nie len pre inštitúciu, ale pre samotného realizátora, pôvodcu tej myšlienky toho patentu alebo toho vynálezu pri zachovaní toho, že si tá inštitúcia s tým zamestnancom môže tie vzťahy upraviť.

Pán kolega Jozef, ďakujem ti za reakciu. Ja upresním, ja som privítal ten krok, ocenil som to, aj sa priznávam k tej idei, ale upozornil som na teda riziká, ktoré vidím v tom, že ak si správne povedal, že fakulta alebo pracovisko môže to upraviť, ale naozaj tu hrozí riziko, že neupraví, lebo ešte nemáme vytvorené to konkurenčné prostredie a nemusíme ísť akoby z nuly na sto, preto som odporúčal stanoviť tam nejaké limity, lebo vždy tá inštitúcia participuje, bez nej by pravdepodobne k tomu produktu duševného vlastníctva nedošlo u toho autora. Čiže domnievam sa, že je poctivé, tak ako o tom napríklad hovorí aj bývalý predseda SAV Paľko Šajgalík, že tá inštitúcia má podiel. Uvádzal som príklady, že keď ide o, ja neviem, solárny výskum, na ktorý potrebujete silný počítač, zariadenie veľmi drahé, rádovo 100-tisíc eur stojí, teleskopy, tak nemôžete si myslieť, že tá inštitúcia sa na tom nepodieľa a nemala by mať nejaký podiel.
Takže skrátka a dobre, oceňujem krok správnym smerom a odporúčam, aby sa nejakým spôsobom aspoň rámec nejaký limit minimálneho podielu inštitúcie, maximálneho podielu inštitúcií nastavil. A viem si predstaviť, že v budúcnosti, keď sa rozbehne táto prax a vytvorí sa funkčné konkurenčné prostredie, že to potrebovať nebudeme, tento limit, že to môžeme ponechať na dohodu zamestnancov s fakultami. Len upozorňujem na to, že žiak ťahá tam veľmi za krátky alebo poslucháč povraz, ten by túto podporu potreboval.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená kolegyňa, šéfka školského výboru, dovoľte mi pár slov sa povenovať ku návrhu zákona, ktorý upravuje mládežnícke organizácie, teda o podpore práci s mládežou, keďže o vysokých školách už rozprával môj predrečník pomerne komplexne.
Čo chcem vyzdvihnúť, v tomto prípade, pani predsedníčka výboru, ste vytvorili poradný orgán, kde ste pozvali mnohých zástupcov mládežníckych organizácií, prebehlo niekoľko stretnutí medzi nimi, poslancami, dokonca boli prítomné odborníci, napríklad štátny tajomník. A zazneli mnohé výhrady alebo nedostatky, s ktorými sa boria mládežnícke organizácie. Ja spomeniem niekoľko.
V prvom rade to je objem peňazí, ktorými štát prispieva na mládežnícke organizácie, ten je príliš nízky, a tomu sa trošku neskôr povenujem. Potom druhá vec je, že tie prostriedky prichádzali príliš neskoro, niekedy až v priebehu leta, keď už väčšina aktivít prebiehala a mládežnícke organizácie nevedeli, ako bude vyzerať ich rozpočet a boli v neistote. A potom sa sťažovali na príliš veľkú byrokraciu, kedy museli dokladovať každý jeden bloček, každý jeden cent, ktorý minuli, dokonca to nahrávať a tak ďalej, čiže museli mať aj fyzicky niekoľko kíl dokladov stále a toto všetko sa prekontrolovalo. Potom samotné čerpanie peňazí bolo komplikované a volali po zjednodušených mustroch. Zasiahla ich v tom čase aj transakčná daň, ktorá im odčerpávala veľké množstvo prostriedkov a potom sa sťažovali ešte na jednu vec, na ktorú sa opýtam, a to je výpis registra trestov. Samozrejme, tí dobrovoľníci, tí ľudia, ktorým zverujeme našu mládež, naše deti, by nemali mať problémy so zákonom a už vôbec nie také, že sa dopustili nejakých mravných deliktov. Tam je iný problém, problém je v tom, že jedno ministerstvo vyzýva chudobné mládežnícke organizácie, aby si od druhého ministerstva vypýtali nejaký doklad, čo je z nášho pohľadu komplikované a toto by sme mohli zjednodušiť.
A teraz konkrétne, ten objem peňazí šesť aj niečo milióna, ktorý ministerstvo vo svojej kapitole vyčlenilo na prácu s mládežou. Každé jedno euro, ktoré minie mládežnícka organizácia, sa štátu vráti niekoľko násobne. Vysvetlím prečo. Štát dáva na jedno dieťa ročne na prácu v mládežníckych organizáciách niekde medzi 30 až 40 euro. Tie deti dostávajú oveľa, oveľa vyšší objem služby, takej služby, kde sú, kde trávia veľmi dobre svoj voľný čas, aktívne, kde sa formujú, kde robia verejnoprospešné veci. Mnohé mládežnícke organizácie sa venujú veľmi šľachetným cieľom, pracujú s vylúčenými skupinami, organizujú povedzme letné tábory pre deti z nízkopríjmových rodín, ktoré by si neboli ináč mohli dovoliť povedzme taký pobyt v nejakom tábore. A dokonca tí dobrovoľníci, ktorí to robia, tak to robia za vlastné peniaze. Mnohí z nich si zaplatia ten pobyt za vlastné peniaze, idú tam, robia tam prácu zadarmo, to je druhý benefit, a starajú sa o deti a mládež, ktoré by inak trávili ten čas menej hodnotne a možno aj robili nejaké, nejaké hlúposti. Takže štvornásobne sa štátu každé jedno euro vráti v podobe zušľachtenej mládeže. A potom, potom je aj v čase konsolidácie zaujímavé si prepočítať či im pridať, či je z čoho alebo či radšej nie.
Ja volám veľmi, ja som si tie mládežnícke organizácie, ich prácu prešiel, v mnohých som participoval a som s nimi v kontakte a chcem v tomto prípade, pán minister aj pani predsedníčka, oceniť tento legislatívny počin a v tomto jednom bode z tých siedmich to teda KDH podporí. Len sa chcem opýtať, nie som až tak hlboko v detaile, že či vieme urobiť niečo s tým výpisom registra trestov? Či by nestačilo, aby mládežnícka organizácia dodala zoznam s nejakým identifikátorom tých dobrovoľníkov, ktorí budú pracovať s mládežou a nech si ich prelustruje štát sám, aby nemali zvýšené výdavky. Myslím, že transakčná daň, ak sa nemýlim, sa ich už netýka, čo im ten život zjednodušuje. Tak či tak, či my teraz odpoviete áno alebo nie, za KDH poviem, že v tomto legislatívnom počine a touto cestou, ktorou sa vybralo ministerstvo v tejto téme, tu stojíme za vami a voláme aj po tom, aby ste, ak to bude len trochu možné, aby ste na práci týchto ľudí nešetrili, lebo každý jeden ich úkon, každá jedna ich práca sa našej krajine štvornásobne vráti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

.

Ďakujem veľmi pekne. No, som rada, Martin, že teda tento zákon vás zaujal. Pýtali ste sa na ten výpis z registra trestov. Myslím, že ale toto možnože, nemám to ešte stopercentne, ale tie informácie, ktoré mám, boli, že ten výpis z registra trestov je taký štandardný práve pri čerpaní aj z eurofondov a práve tieto základné nejaké potreby, ktoré chcú na túto bezúhonnosť zabezpečiť ku každému jednému projektu, sa pridáva, to je pravda. Ale teda aj v tomto prípade sme trošičku chceli vyriešiť otázku bezúhonnosti. Takéto mám informácie.
Ďakujem.