6. schôdza

Pán poslanec Galko, vy ste upozornili, pre koho ten zákon nie je a pre koho je ten zákon je pripravený na mieru, v postate tí ľudia si ho aj pripravovali, lebo ho aj písali. Ale ja by som chcel upozorniť na to, že, na tie argumenty, ktoré vôbec nesedia, lebo najväčšia časť väzňov nie sú páchatelia vo väzniciach, ktoré vraj máme preplnené, nie sú páchatelia veľkej majetkovej trestnej činnosti, ale sú to recidivisti drobnej činnosti a týmto návrhom vlastne pomáhame k tejto činnosti. Zvyšovaním hranice majetkovotrestnej činnosti z 266 eura na 700 eura práve podporujeme drobnú kriminalitu a, a, a viem, o čom hovorím, pretože ako dlhoročný starosta som sa s týmito problémami dennodenne stretával a musím povedať, že ako starosta obce som bol zaradený do jedného medzinárodného projektu, ktorý práve riešil kriminalitu zo sociálne vylúčených spoločenstiev, ako tomu predchádzať a potom, keď sa dostanú z väzenia, ako, ako, ako vlastne tým ľuďom pomôcť a takisto zavádzanie alternatívnych trestov na Slovensku, keď sa o tom ešte len uvažovalo, tak sme vlastne ako keby vytvárali podmienky. A musím povedať, že, že celý tento zákon tieto problémy vôbec nerieši, nevníma, ale pre mňa je to úplne pochopiteľné, lebo, lebo tak ako keď písali ten zákon právnici odsúdených príbuzných, odsúdených alebo samotní tí odsúdení, tak určite žiadny právni zástupcovia, ktorí sa venujú práve tejto problematike v sociálne vylúčených spoločenstvách a následnej kriminalite vyplývajúcej z chudoby, tam neboli, lebo ani, ani jeden paragraf, ani jedna zmienka ako, ako tento problém riešiť tam nie je, práve naopak. Čiže áno, je to tak, je to len pre tých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ľubo, ďakujem za tvoj príspevok. V reakcii na tvoj prejav by som chcela podotknúť, že snaha vlády zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry je len dôkazom toho, že po voľbách v roku 2020 došlo k skutočnému rozviazaniu rúk vyšetrovateľom. Tí sa už nemuseli naďalej báť vyšetrovať zločincov, ktorí spreneverili dôveru občanov a svoju moc zneužili na vlastné obohatenie sa.
Hovoril si o zneužívaní moci. Prečítam preto teraz zopár headlineov z médií, ktoré zachytávajú zneužívanie moci, ku ktorému tu za predošlých vlád SMER-u dochádzalo, tak ako si to podotkol vo svojom prejave aj ty, Ľubo.
11. marca 2020, veľký zásah NAKA, zatkli trinásť sudcov. Kočnera a Jankovskú obvinili z korupcie.
12. november 2021, Pellegrini vypovedá na NAKA, má sa to týkať údajného úplatku v krabici od šampanského. V súčasnosti je už 40 ľudí odsúdených, väčšina z nich právoplatne. Ďalších 130 ľudí je podozrivých, trestne stíhaných alebo obžalovaných za korupčné trestné činy a zneužívanie moci. Niektorí z nich sedia vo vláde a tu, v Národnej rade.
Vo svojom prejave si spomenul aj konkrétne príklady. Čo je však skutočný cieľ predmetného návrhu zákona? No zabezpečiť beztrestnosť pre predstaviteľov vládnej koalície, ktorí roky zneužívali moc a obohacovali seba a svojich ľudí. To je skutočný cieľ zmeny Trestného zákona a zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry.
Ďakujem.

Pán poslanec Galko, vo svojom vystúpení si nastolil aj otázku zodpovednosti a osobnej zodpovednosti za tento legislatívny paškvil, ktorý vláda chce, aby parlament prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. A teda spomenul si aj svoju prechádzajúcu skúsenosť so súčasným pánom ministrom Suskom, ktorý nám tu tento legislatívny paškvil do skráteného konania predkladá. Moja skúsenosť v predchádzajúcom volebnom období bola tiež iná a tiež som sa teda domnieval, že, alebo vnímal som pána poslanca Suska ako opozičného poslanca, ktorý ale vystupuje slušne, argumentuje vecne, dokonca častokrát to, čo hovorí, má hlavu a pätu. Až som sa teda čudoval, že prečo je, vychádzajúc z mojich skúseností v ústavnoprávnom výbore, pán poslanec Susko v SMER-e a ostal v SMER-e a trebárs pán poslanec Šutaj Eštok išiel do HLAS-u. Lebo pán poslanec Šutaj Eštok aj ako opozičný poslanec v podstate iba osobne útočil a používal nejaké naučené frázy a nebol schopný vecne argumentovať. Ale priznám sa, že teraz sa už nečudujem. Jednak preto, že pán minister Šutaj Eštok sa ako minister vnútra správa ako čistokrvný smerák a ak sa HLAS snažil vzbudzovať dojem, že je nejaký rozdiel medzi SMER-om a HLAS-om, tak aj zásluhou pána ministra Šutaja Eštoka sa táto ilúzia dosť rúca. A pán minister Susko tiež ukazuje, že patrí do SMER-u a že chráni "našich ľudí" nielen asistovaním na Ficových tlačovkách, ale aj predkladaním legislatívneho paškvilu. Ale nie je to len o pánovi ministrovi Suskovi, ale o všetkých, ktorí budú za tento návrh zákona hlasovať. O všetkých.

Ľubo, ja ti ďakujem že si vo svojom vystúpení spomínal skrivodlivosť. A tá skrivodlivosť sa týka hlavne ich ľudí. Ľudí, ktorí právom sú odsúdení alebo, alebo sú videní, toto ich štve, že ako sa s nimi zaobchádza, aké tresty im hrozia. Ale oni nemyslia na obyčajných ľudí, na ľudí, ktorí žijú na Slovensku, ktorí pracujú, ktorí odvádzajú dane a ktorí vlastne budujú tento štát. Čo tí ľudia, obyčajní ľudia, keď, keď ich okradnú alebo nejak poškodia ich majetok? A tak ako kolega Grendel spomínal, aj keď dolapia vlastne tých páchateľov a poškodení zistia, že páchateľ vlastne vyjde s podmienkou, tak ako sa majú cítiť títo obyčajní ľudia, pracujúci ľudia, tí, ktorí prispievajú na chod štátu, ktorí budujú tento štát. Čo oni? Touto legislatívnou zmenou pamätajú hlavne na tých, ktorí sú odsúdení alebo obvinení z korupcie. Ale na Slovensku je viac obyčajných ľudí, viac slušných ľudí a práve na týchto ľudí by sme mali pamätať. Preto zastavme totu, túto obludnú a nezmyselnú opačnosť spravodlivosti. Chráňme obyčajných ľudí a nie tých, ktorí sú právom obvinení, ktorým právom patrí trest a ktorí okrádajú náš štát. Zastavme to, odvráťme sa z tejto cesty!

Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať, keďže do sály prišiel pán minister Susko aj pán predseda Pellegrini, tak by som chcel zareagovať na pána Galka, ktorý tu spomínal viacero vecí ešte. Tým, že oni sa vyhovárajú na to, že to našli na stole, ten zákon, že to bolo vlastne prerokované s viac ako 120 odborníkmi, že to je ešte v podstate novela pána exministra Karasa, ale, samozrejme, pán exminister Karas už zareagoval a usvedčil z klamstva Pellegriniho a Suska. Exminister spravodlivosti Viliam Karas odmietol tvrdenia predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, že predložené novely Trestného zákona a Trestného poriadku vychádzajú z návrhu, ktorý pripravilo viac ako 120 odborníkov pod jeho vedením. Minister Susko ho vraj našiel na stole.
Karas kritizuje drastické zníženie sadzieb za ekonomickú kriminalitu a korupciu či skrátenie premlčacích lehôt. Novela podľa neho slúži schopnosti štátu odhaľovať trestnú činnosť, preto ju považuje za morálny hazard a generálnu amnestiu zatiaľ neodhalených páchateľov závažnej trestnej činnosti.
Boris Susko bude podpísaný pod zákon, ktorý znižuje tresty. Boris Susko bude podpísaný za všetku trestnú činnosť, ktorá sa udeje po prijatí tohto zákona a nebude adekvátne potrestaná, respektíve nebude potrestaná vôbec. A kandidát na prezidenta Pellegrini bude taktiež zodpovedný za znižovanie trestov pre zlodejov, skorumpovaných politikov v bielych golieroch. Kandidát na prezidenta Pellegrini si berie do svojej kampane hanebnú pomoc pre zlodejov, korupčníkov a gaunerov, pretože on chce byť ich prezidentom. Dobre vedieť. Toto vám v krátkej, ale intenzívnej kampani, pán kandidát, ktorá bude trvať 74 dní... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ľubo, spomínal si, že si, poznal si Suska ako slušného človeka. Ja ho od prvej chvíle poznám ako pepa halepaku. Keby žil na Havaji, tak mu hovoria pepa halepaku. To si z neho urobil Fico, pepa halepaku. Susko nikdy nemal vlastnú tvár a ja neviem, prečo tento človek, ktorý nemá svedomie, nemá česť, prečo toto robí, za čo to robí. Drží ho Fico za jaja? Dal mu niečo? Prečo toto robí? Ja si myslím, že on vie, on vie, že čo ide urobiť. On vie, aké svinstvo. Uvidíte, keď vystúpi v rozprave, bude rozprávať, no ale vy čo ste urobili, predchádzajúca vláda, my to ideme urobiť, my to ideme urobiť lepšie. Toto bude stále papagájovať.
Spomínal si Pellegriniho. Toho, tento skvost prezidentský, 55-násobne Pellegrini predražil zákazku, 15 mil. 400-tisíc, dal to svojim ľuďom. A za to podľa Imreczeho dostal 150-tisíc v krabici. Myslíte si, že tento jamkatý nedostal 150-tisíc a že to bolo len raz 150-tisíc? Koľko takých krabíc šampanského podostával Pellegrini? 15 mil. 400-tisíc stál Pellegrini a Pellegriniho kšeft. Môžete sa hanbiť, pán kandidát na prezidenta, 28-násobne ste predražili kšeft pre svojich ľudí! Ste úplná hanba, úplná hanba! A toto je to, Ľubo, čo si rozprával. Oni to majú na saláme, oni, celá tá pravá strana, celá tá koalícia obludnosti a organizovaného zločinu, oni, im je to jedno. Oni sú presvedčení o tom, že keď teraz vládnu, tak sa nahrabú, budú, nakšeftujú si pre svojich synovcov, tetušky, babičky a že vlastne nič sa nestane. Ale každý jeden z nich, každý jeden z nich robí týmto, čo, to, čo tu dnes predvádzajú, svinstvo odporné. A každý z nich je pepa halepaku Roba Fica.

Ďakujem pekne.
No, k výhradám, ktoré tu zazneli, že netreba želať nikomu nič zlé, ja by som chcel uviesť, chliev sa nedá vyčistiť vatovými tyčinkami. Na týchto veľtrhoch neplatí pekné slovo. Si zoberte napríklad takého pána Pellegriniho. On sa tu minule zavzdušňoval, že som naňho zakričal, že som mu vynadal. Ale on neustále zneužíva svoje postavenie. V kuse tam cez mikrofón komentuje, provokuje nás tu, my na to nevieme reagovať, nemôžeme na to reagovať. No čo mu mám povedať, že je loptoš? Alebo že je figliar a mám mu to dôjsť zašuškať do ucha? No nie, zakričím naňho a vynadám mu a urobím to vždy, keď sa bude takto správať.
Ale toto sú len také malé prekáračky, to sú malé veci. Tu dnes ide o niečo viac, tu ide o podporu organizovaného zločinu a doslova pozývanie zločincov na páchanie zločinov, na okrádanie bezbranných ľudí. Sorry, ale páchateľom takéhoto svinstva ja nebudem želať, že aby sa v nich pohlo svedomie alebo aby sa polepšili.
Viete, kolegovia, ja keď som bol mladý človek aj s manželkou, tak nám sa celá rodina poskladala na kočár pre dieťa, keď sme čakali prvé dieťa, nemali sme my na to peniaze. A my sme si ho kúpili na trhu, aby sme ho kúpili lacnejšie a dali sme ho do toho požičaného auto, ktorým sme si ho chceli odviesť, a išli sme si ešte kúpiť zeleninu a keď sme sa vrátili, tak ten kočár nám ukradli. Ja viem, čo to je, keď chudobný človek príde o niečo, na čo ani nemá peniaze, na čo sa mu poskladá rodina, na čo si ešte ani nenašetril. Preto na mňa takého moralizovanie neplatí. Ja som v tomto stará škola a garantujem vám, že by som toho, nielen toho zlodeja, ale aj toho, kto mu to umožnil a motivoval ho k tomu, vtedy roztrhal v zuboch, keby som mal tú možnosť. Preto je správne, aby ľudia vedeli, ktorí poslankyne... ktoré poslankyne a ktorí poslanci sa pod toto svinstvo podpíšu, pokiaľ toto svinstvo bude dokonané.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, hovoríme zatiaľ o dôvodoch na skrátené legislatívne konanie, takže budem sa snažiť vystupovať a reagovať na pripomienky, ktoré súvisia so skráteným legislatívnym konaním. Tak ako ste viacerí správne citovali zákon o rokovacom poriadku § 89 ods. 1, za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Nebudem tu hovoriť a opakovať to, čo som povedal už v predchádzajúcich rozpravách, koľkokrát v predchádzajúcom volebnom období bolo použité skrátené legislatívne konanie bez akýchkoľvek dôvodov.
My, ako sme uviedli v návrhu na skrátené legislatívne konanie, máme za to, že za ostatné volebné obdobie vznikli také mimoriadne okolnosti, kde môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, respektíve môžu hroziť štátu značné hospodárske škody.
Pokiaľ ide o zníženie výšky trestných sadzieb, reagujeme najmä na posilnenie podmienok pre ukladanie primeraných a spravodlivých trestov. Ústavný súd v náleze, spisová značka PL. ÚS. 106/2011 k primeranosti trestu uviedol, že trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne možnej miere, alebo nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.
Tieto závery už predstavujú ustálenú judikatúru ústavného súdu, naposledy napríklad nález ústavného súdu, spisová značka PL. ÚS. 1/2021, pričom prostriedkom dosiahnutia primeraného trestu je práve individualizácia
trestu, je možné vidieť napríklad v náleze ústavného súdu PL. ÚS 106/2011. O to sa hlavne snažíme, aby bola individualizácia trestu, aby sudca mohol individuálne zhodnotiť náležite, akým spôsobom bol spáchaný trestný čin a uložiť za to primeraný trest, opakujem primeraný.
Politika trestania nie je u nás v súlade ani s čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie, ktorá hovorí o prísnosti trestov, ktorá nesmie byť neprimeraná trestnému činu. A v tomto duchu nie je ani v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie č. C-655 z roku 2021, ktorým bolo vylúčené uplatnenie vnútroštátnej úpravy týkajúcej sa trestu za majetkovú trestnú činnosť z dôvodu jeho neprimeranosti spočívajúci v stanovení trestu odňatia slobody vo výške minimálne päť rokov. Týkalo sa Bulharska.
Nakoľko platná právna úprava v Slovenskej republike je na obdobnej úrovni, hrozí aj konanie voči Slovenskej republike, čím hrozia Slovenskej republike značné hospodárske škody, ako sú aj ohrozené základné ľudské práva dotknutých osôb. Čím teda argumentujeme pri skrátenom legislatívnom konaní.
Ponímanie trestu odňatia slobody ako prvotného a prioritného trestu v rámci trestnej politiky, nie ako hovorí základný princíp trestného práva, že to má byť nástroj ultima ratio, spôsobilo, že štát musí neustále zvyšovať kapacity zariadení ústavov na výkon trestu odňatia slobody a budovať nové zariadenia, pritom na páchateľov týchto trestných činov má väčší prevýchovný efekt postih cez financie a majetok ako neprimeraný trest samotného odňatia, trest odňatia slobody, ktorý pociťujú ako príkorie. Slovami ústavného súdu, u páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože také tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť, bezprávie, ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľ, pochopiteľne, nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. Hovorí Ústavný súd Slovenskej republiky.
Návrh zákona ponúka efektívne riešenia pre resocializáciu páchateľov trestných činov za súčasného splnenia účelu sankcií a optimalizáciu aktuálne nevyhovujúceho stavu väzenského systému Slovenskej republiky. S ohľadom na závery odborných štúdií o vplyve väzenského prostredia na odsúdené osoby reaguje na systémové nedostatky súčasného väzenského systému, ako sú preplnenosť väzníc, investičný dlh, zaostávanie v resocializačných programoch oproti štandardu Európskej únie, nedostatočné plnenie medzinárodných záväzkov štátu v tejto oblasti a deficity v zabezpečení zodpovedajúcej úrovne ochrany ľudských práv a základných slobôd. Uvedené nedostatky sú dlhodobo kritizované zo strany Výboru Rady Európy na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, tzv. Výbor CPT, ale aj zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Tento výbor bol nedávno opäť na Slovensku a opäť konštatoval tento stav.
Opakujete stále dookola, že majetkové trestné činy, resp. korupčné, nebude, za ne nebude hroziť žiaden trest. Chcem sa spýtať, prečo podsúvate takéto nepravdy a prečo zavádzate. Veď v každej jednej skutkovej podstate sa nachádza možnosť uložiť trest odňatia slobody a sudca alebo súd bude stále môcť vo všetkých prípadoch uložiť trest odňatia slobody, ak vyhodnotí, že iný druh trestu, či už finančný, alebo domáce väzenie, alebo verejnoprospešné práce, alebo iné, vyhodnotí ako nie vhodný pre daného, a dostatočný pre daného páchateľa. Návrh nijakým spôsobom nehovorí, že trest odňatia slobody nemôže byť uložený sudcom. To je čisté zavádzanie. Keď to funguje v okolitých krajinách, ktoré majú obdobné tresty, ako navrhujeme v tejto novele, prečo by to nemalo fungovať u nás? Nerozumiem. Ak by to bolo tak, ako vy hovoríte, že to bude lákať páchateľov trestnej činnosti, alebo že by teda vysoké tresty, ktoré máme dnes nastavené v trestnej politike štátu a v Trestnom zákone, mali takýto odpudzujúci charakter voči páchaniu trestnej činnosti, tak by v zásade u nás nebola žiadna majetková kriminalita, lebo trestné sadzby sú u nás jedny z najvyšších v celej Európe. Takže takto to asi nefunguje. Čiže to sú dôvody z hľadiska trestných sadzieb.
Bola tu výhrada počas včerajšieho dňa, že jednotlivé infringementy nesúvisia s danou, danou novelou. Treba povedať, že máme tu niekoľko infringementov, ktoré, niektoré sú ešte z roku 2022, kedy sme mali, už boli odôvodnené stanoviská, na ktoré sme reagovali ešte v roku 2022, pričom sme mali v niektorých z nich vyriešiť tieto problémy do dvoch mesiacov od doručenia formálneho oznámenia, napríklad do 9. apríla 2022, čo sme, samozrejme, nespravili v minulom volebnom období, takže snažíme sa to teraz naprávať. Napríklad pokiaľ ide o konanie o neúplnú a nesprávnu transpozíciu rámcového rozhodnutia o európskom zatykači, tak reakciou na uvedené konanie je poskytnutie záruky pre osoby vo väzbe, ktoré boli odovzdané na základe rozsudku vydaného v neprítomnosti a ktorým rozhodnutie nebolo osobne doručené. Smernica konkrétne požaduje, aby odovzdaná osoba, ktorá podala návrh na obnovu konania alebo odvolanie, by mala mať možnosť buď požiadať o preskúmanie svojej väzby, alebo by jej malo byť zaručené pravidelné preskúmanie väzby.
Ďalej obmedzenie dôvodov odmietnutia vykonať európsky zatýkací rozkaz, jednoznačnejšie vyjadrenie povinnosti dodržania lehôt na rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu aj pri podaní sťažnosti s odkladným účinkom, zjednodušenie procesu udeľovania súhlasu so žiadosťou iného členského štátu s prevozom osoby mimo územia Slovenskej republiky.
Reakcia na ďalší infringement, ktorý sa týka boja proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie prostredníctvom trestného práva a súvisiace porušenie. Reakciou na uvedené je zosúladenie trestných sadzieb v rámci jednotlivých skutkových podstát trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona a trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona. Ďalej úprava trestných činov korupcie tak, aby pasívna aj aktívna korupcia verejného činiteľa nebola viazaná na porušenie povinností a ďalšie.
Pokiaľ ide o ďalší infringement, ktorý sa týka práv a prístupe k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači, reakciou na uvedené konanie je odstránenie súčasnej možnosti vypočuť podozrivú zadržanú osobu aj bez prítomnosti obhajcu v prípadoch, v ktorých bol zvolený obhajca podozrivého nedostupný a to aj napriek tomu, že zadržaný podozrivý trval na prítomnosti obhajcu. Doplnenie ustanovenia vyslovene umožňuje podozrivým osobám vykonávať právo na obhajobu prinajmenšom v rozsahu upravenom v európskom práve.
Pokiaľ ide o ďalší infringement o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, reakciou na uvedené konanie je zavedenie povinnosti poučovať o právach dieťaťa, voči ktorému je vedené trestné konanie, aj nositeľa rodičovských práv, zavedenie oprávnenia mladistvého obvineného určiť si osobu, ktorá bude poučená o jeho právach v prípadoch, v ktorých zákonný zástupca zo zákonom stanovených dôvodov nemôže vykonávať svoje práva stanovené v § 35 ods. 1 Trestného poriadku. Ďalej zavedenie povinnosti zohľadňovať výsledky lekárskej prehliadky pri rozhodovaní o tom, či je dieťa schopné podrobiť sa výsluchu, iným vyšetrovacím úkonom alebo úkonom obstarávania dôkazov, alebo akýmkoľvek opatreniam prijatým alebo plánovaným vo vzťahu k dieťaťu. Precizuje sa právna úprava § 337, ktorá zaručuje, že sa v konaní proti mladistvému robí individuálne posúdenie, avšak absentoval v nej dôraz na to, aby sa takéto individuálne posúdenie robilo v čo najskoršej vhodnej fáze trestného konania. Doplnila sa vyvrátiteľná právna domnienka, v zmysle ktorej ak nie je isté, či osoba dosiahla vek 18 rokov, považuje sa táto osoba za dieťa. V doterajšej právnej úprave bola takáto vyvrátiteľná právna domnienka upravená iba pri výsluchu svedka podľa § 135 Trestného poriadku. Smernica však požaduje jej uplatnenie pri všetkých úkonoch trestného konania a tak a tak ďalej.
Čiže to je, čo sa týka jednotlivých infringementov, čo tu bola výtka, že sa netýkajú predmetného návrhu novely, čo je tiež teda klamstvo a zavádzanie.
Pokiaľ ide o samotné ochranné liečenia a detencia. Naliehavosť prijatia právnej úpravy v tejto časti vychádza z predloženého návrhu bývalej ministerky Jany Dubovcovej, ktorý bol tak isto predkladaný v skrátenom legislatívnom konaní na sklonku minulého volebného obdobia, avšak sa ho nepodarilo prijať. Vychádza predovšetkým z mediálne známeho prípadu trestného činu úkladnej vraždy, ktorý bol spáchaný v Dubnici nad Váhom. Tento protiprávny skutok odkryl právne medzery vyplývajúce z nedostatočnej trestnoprávnej úpravy týkajúcej sa najmä výkonu ochranného liečenia. Z dôvodu systémovej chyby sa tento prostriedok na ochranu spoločnosti stal nedostatočne účinným. Uvedené považovala už bývalá vláda za mimoriadnu okolnosť odôvodňujúcu prijatie navrhovaného zákona v skrátenom legislatívnom konaní. V zmysle predísť ďalšiemu ohrozeniu ľudských práv a slobôd, najmä právu na život, musí štát pri ochrane práv jednotlivca bezodkladne vykonať nápravu neželaného právneho stavu. V dôsledku absencie ochranných a preventívnych mechanizmov sa osoba, ktorým bolo uložené ochra... osoby, ktorým bolo uložené ochranné liečenie môžu tzv. stratiť v systéme. Vyššie uvedený stav už predchádzajúca vláda považovala za mimoriadnu okolnosť, ktorá si vyžaduje promptnú reakciu kompetentných štátnych orgánov v záujme predísť porušeniu základných ľudských práv a slobôd ďalších jednotlivcov.
Významnou súčasťou ochrany práva na život je prevencia. Štát má povinnosť predchádzať situáciám, kedy by mohlo prísť k ohrozeniu práva na život zo strany tretích osôb. A úloha štátu je okrem iného aj chrániť spoločnosť pred útokmi fyzických osôb, ktoré porušujú alebo ohrozujú záujmy chránené Trestným zákonom. Bola to tlač 1768 v VIII. volebnom období. Túto právnu úpravu sme v zásade celú prevzali z predchádzajúcej navrhovanej právnej úpravy, úpravy pani ministerky Dubovcovej a zapracovali sme ju do tejto novely Trestného zákona a Trestného poriadku.
Pokiaľ ide o samotný Trestný poriadok. Inštitúty ako postavenie spolupracujúcich obvinených či uzatváranie dohôd o vine a treste vyplývajú najmä z negatívnych skúseností a poznatkov aplikácie orgánov činných v trestnom konaní, osobitne tých pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry, kde sa preukázalo dôkazmi v jednotlivých konaniach, že tieto orgány poskytovali nezákonné výhody jednotlivým spolupracujúcim obvineným, resp. nadkvalifikovávali jednotlivé skutky, aby založili príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry, následne hrozili tzv. kajúcnikom vysokými trestami a pod takýmito hrozbami motivovali tieto osoby sa priznať k spáchaniu trestného činu, resp. udaniu kohokoľvek za čokoľvek, čo bolo v následných konaniach preukázané súdmi v rámci odmietnutia obžalôb a následného aj ospravedlňovania sa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky ešte za bývalej vlády za nezákonné stíhania, za nezákonné väzby. Čo je ešte horšie, za nezákonnú a nedôvodnú väzbu za naozaj dlhé obdobia, kedy boli niekoľko mesiacov ľudia v nezákonných väzbách. A to za benefit v konečnom dôsledku podmienečné odsúdenie pre týchto kajúcnikov a minimálny finančný trest, pričom im hrozili tresty 15 až 20 rokov. Čo je absolútne neprípustné.
Okrem toho dohováranie sa vyšetrovateľov a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, v niektorých prípadoch dokonca so sudcami Špecializovaného trestného súdu, o tzv. otočkách, to znamená, že po prepustení obvineného z väzby, ktorý dokonca v niektorých prípadoch bol nezákonne ešte dlhšiu dobu vo väzbe, ako mal byť prepustený, ho rovno pred väznicou znova zadržia a opätovne je podaný návrh na väzbu s vymyslenými skutkami ako dôvodmi na väzbu. Na toto existujú taktiež dôkazy v konkrétnych konaniach. Nechcem v tomto momente verejne konkretizovať, na to možno ešte príde čas, ale to sú dôvody, kedy sú naozaj brutálnym spôsobom porušované ľudské práva v trestných konaniach, na čo treba okamžite reagovať, a preto si myslím, že je tu dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Obvinenia... obvinenie a obžaloba len na základe výpovede jedného kajúcnika je takisto neprípustná a toto je podporené aj rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva citovanými v návrhu. V tejto súvislosti sú mediálne vyjadrenie bývalého policajného prezidenta a následne poradcu ministra vnútra pána Mikulca pána Spišiaka šokujúce, keď hovorí, že po prijatí novely zákona už nebude možné poskytovať nezákonné benefity, resp. uzatvárať nezákonné dohody o vine a treste, čo je problém, lebo ako inak to majú orgány činné v trestnom konaní robiť. Parafrázujem, nie je to úplne presný citát, ale v zásade toto pred pár dňami pán Spišiak, pán poslanec Spišiak povedal v médiách. Tak toto je naozaj podľa mňa šokujúce a je to absolútny dôkaz toho, že robíme správnu vec.
Pokiaľ ide o nálezy Ústavného súdu o porušení ľudských práv, nepamätám si, že by som ja osobne hovoril o tridsiatich, ale myslím si, že nie je podstatný počet, koľko ich konkrétne bolo, ak ich bolo aj len päť, ktoré ste vy identifikovali plus ďalší vo väzbe, kde, samozrejme, že rozhodnutia smerujú k súdnym autoritám, pretože ústavnú sťažnosť je možné podať až po vyčerpaní všetkých ostatných možností v rámci súdneho konania, čiže tá sťažnosť vždy smeruje k konkrétnemu, konkrétnemu buď najvyššiemu súdu alebo špecializovanému trestnému súdu, avšak vo všetkých týchto prípadoch bol dozorujúcim prokurátorom vždy prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý aj podával prípadnú obžalobu a to samo osebe niečo napovedá. Pokiaľ ste počúvali moje úvodné slovo, ktoré som tu prednášal, tak som tie rozhodnutia citoval aj so spisovými značkami.
Pokiaľ ide o zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, myslím si, že dôkazy, kedy sme poukazovali na zlyhanie Úradu špeciálnej prokuratúry počas minulého volebného obdobia, bolo toľko, že sa ani nedajú zosumarizovať do jedného materiálu. Úrad špeciálnej prokuratúry sa stal systémovo zaujatým úradom jednotnej sústavy prokuratúry, kedy sa politicky skoncentrovala moc na tomto úzko špecializovanom útvare v takom rozsahu a kvalite, že to nie je možné už opraviť ani samotnými personálnymi zmenami. Začalo to zmenou voľby a podmienok na post špeciálneho prokurátora poslaneckým pozmeňujúcim návrhom priamo na výbore v parlamente bez akejkoľvek diskusie, účelovo, priamo pre osobu Daniela Lipšica, pretože on ako jediný kandidát nespĺňal podmienku statusu prokurátora bezpečnostnej previerky, na základe ktorej sa dlhoročný politik tejto účelovej zmeny, výsostne neznášajúci stranu SMER – sociálna demokracia, stal špeciálnym prokurátorom, zároveň ako bývalý obhajca, advokát jednotlivých kajúcnikov, spolupracujúcich obvinených, od ktorých mal informácie, ktorých teda nahováral na takéto, takéto konanie, ktorým potom ako špeciálny prokurátor pod vedením Úradu špeciálnej prokuratúry poskytoval benefity a uzatváral s nimi dohody o vine a treste. A toto si myslíte, že je normálne? Pod jeho dozorom sa začali manipulovať trestné konania proti vtedajšej opozícii, čo dokumentovala aj správa Slovenskej informačnej služby prezentovaná najvyšším ústavným činiteľom vrátane pani prezidentky a predsedu vlády, predsedu parlamentu a ďalších. Už len toto samo osebe stačí na jednoznačné dôvody na okamžité zrušenie takto politicky koncentrovanej moci jedného útvaru generálnej prokuratúry.
Treba zdôrazniť, že sa to netýka všetkých prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, avšak tie pochybenia vybraných prokurátorov sú tak závažné, že spochybňujú nezávislosť a apolitickosť tohto útvaru ako celku. Kritériá, boli tu citované viackrát otázky Benátskej komisie, kritériá právneho štátu vymedzila Benátska komisia vo vzťahu k prokuratúre ako celku. Žiadne z týchto kritérií nezakotvuje a ani len okrajovo nespomína potrebu existencie špeciálnej zložky prokuratúry.
Zásadným systémovým problémom Úradu špeciálnej prokuratúry je však aj to, že funguje úplne nesystémovo v rámci jednotnej sústavy prokuratúry ako ústavného orgánu, a to najmä z toho hľadiska, že môže kontrolovať v prípravnom a predprípravnom konaní sám seba. Čo je absolútna anomália v jednotnom systéme prokuratúry, kedy kontrolu vykonáva štandardne vždy nadriadená prokuratúra, len samotný úrad špeciálnej kon... prokuratúry kontroluje sám seba. Tým nie je zabezpečená náležitá nezávislosť a nestrannosť preskúmavania či už sťažností jednotlivých obvinených, resp. zákonnosti samotných uznesení podriadených prokurátorov, keďže si ich kontrolujú sami.
Pokiaľ v dôvodovej správe píšeme o inštitucionálnej vojne medzi ÚŠP a generálnou prokuratúrou, máme na mysli napríklad, že Úrad špeciálnej prokuratúry má problémy akceptovať rozhodnutia generálneho prokurátora, či už ide o rozhodnutia podľa § 363 alebo iné, dokonca ich špeciálny prokurátor sám verejne kritizuje a spochybňuje. Toto by v systéme jednotnej hierarchickej štruktúry orgánov ochrany práva malo byť neprípustné. Analogicky je to ako keby odvolací súd rozhodol a zrušil rozhodnutie nižšieho súdu, resp. najvyšší súd alebo ústavný súd, a ten nižší súd ho za to verejne kritizoval a verejne konštatoval dokonca, že nebude takéto rozhodnutia akceptovať. To je naozaj v práve neprípustné.
Ďalšie aktivity Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré sú neprípustné a ktoré sa v ostatných troch rokoch pod vedením špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica diali pravidelne, na pravidelnej báze, je, sú obštrukcie na to, aby jednotliví obvinení mohli podať riadne opravné prostriedky. Zdržiavali sťažnosti proti vzneseniu obvinenia, pretože ich vyriešenie je podmienkou na to, aby obvinený mohol podať návrh podľa § 363 za nezákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní, že zdržiavali tieto sťažnosti, nerozhodovali do nich až do momentu podania obžaloby, aby, obvinený po podaní obžaloby už nemôže podať takýto návrh, aby ich podať nemohli, resp. rozhodli o nich tesne pred tým, ako na ďalší deň podali obžalobu. Úmyselne niekoľko mesiacov, týždňov, resp. mesiacov, čo je takisto neprípustné a je porušovaním ľudských práv v rámci prípravného a predprípravného konania.
K samotnému procesu prerokovania. Daná téma je predmetom odborných a laických diskusií už od roku 2006, odkedy boli takéto drakonické, resp. 2005 a následne teda v roku 2006, keď v roku 2005 boli práve Danielom Lipšicom takéto drakonické tresty do Trestného zákona zavedené. Osobitne sa to diskutuje ostatné dva roky, kedy boli pripravené novelizácie Trestného zákona aj Trestného poriadku pod vedením pani ministerky Kolíkovej aj pána ministra Karasa. Táto novela filozoficky vychádza z tejto diskusie, kde pripravené novely do legislatívneho procesu riešili takisto znižovanie trestných sadzieb, aj keď inak, takisto riešili zmeny v trestnom procese. Takže argumenty, že tu neprebiehala k danej téme žiadna odborná diskusia, sú klamstvom, okrem toho sme túto novelu prerokovali v kolégiu ministra, kde boli zástupcovia všetkých dotknutých právnických profesií.
Pokiaľ, pokiaľ ide o radu prokurátorov, ktorú veľavýznamne spomínal pán poslanec Grendel, chcel by som mu pripomenúť stanovisko tej istej rady prokurátorov z 21. mája 2020, dovolím si ho citovať, tak ako ho citoval on, kde rada prokurátorov sa oboznámila s poslaneckým návrhom zákona týkajúcim sa nových pravidiel voľby generálneho prokurátora Slovenskej republiky. „Otváranie možnosti kandidovať na funkciu generálneho prokurátora pre iné subjekty ako pre prokurátorov predstavuje nebezpečný precedens, ktorý môže byť kedykoľvek v budúcnosti zneužitý v politickom boji a otvára priestor pre neželanú politizáciu prokuratúry," čo sa aj stalo. „Rada prokurátorov je znepokojená aj ohľadom navrhovanej novej možnosti odvolať generálneho prokurátora z funkcie, ak prestal plniť svoju funkciu riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Návrh na odvolanie generálneho prokurátora z funkcie v takomto prípade má dávať prezidentovi Národná rada Slovenskej republiky ako predstaviteľ politickej moci, čo zvýrazňuje aspekt ďalšej možnej politizácie prokuratúry. Pojem plnenia funkcie generálnym prokurátorom riadne, čestne, nezávisle a nestranne je ničím nemerateľný a otvára priestor pre výmenu generálneho prokurátora predstaviteľmi politickej moci kedykoľvek, keď k tomu bude politická vôľa. Predkladateľ týmto návrhom rezignoval na princíp politickej predvídavosti.
Rada prokurátorov je rovnako znepokojená tým, že návrh na zmenu zákona bol predložený formou poslaneckého návrhu, čím bola oprávneným subjektom odňatá možnosť návrh zákona štandardným spôsobom pripomienkovať. Vyzývame predkladateľov návrhu, aby v stanovenej dobe ponechali možnosť k tomu v minulosti aj na tento účel zriadenej a aktívne činnej pracovnej skupine návrh zákona štandardným spôsobom pripraviť tak, aby medzi odbornou verejnosťou nevzbudzovala rozpaky. Zároveň odmietame mediálne útoky rôznych politických predstaviteľov na systém prokuratúry a všetkých prokurátorov, ktoré vychádzajú z neodbornosti, neinformovanosti a nízkej politickej kultúry."
A čo si myslíte, že sa s týmto stanoviskom stalo? Myslíte si, že pán poslanec Grendel, vtedy koaličný poslanec, rešpektoval stanovisko rady prokurátorov, o ktoré sa dnes tak zásadne a vehementne opiera, ako o niečo, čo je sväté a nie je možné ignorovať? Nie, celá vtedajšia koalícia absolútne odignorovala stanovisko rady prokurátorov a schválila znenie zákona o prokuratúre v navrhovanom znení. Až po vrátení zákona prezidentkou sa podarilo aspoň tú druhú namietanú časť vypustiť. Takže tak sa stavali vtedajší koaliční poslanci vrátane pána poslanca Grendela k stanovisku rady prokurátorov, ktoré dnes prezentujú ako niečo, čo nie je možné neakceptovať.
Ostatné námietky, ktoré boli v priebehu diskusie, boli skôr vecného charakteru, nie ku skrátenému legislatívnemu konaniu, takže to si nechám do rozpravy k prvému, resp. druhému čítaniu.
Možno len jedna malá poznámka vecná, a to je pokiaľ sa týka otázok súvisiacich s ochranou životného prostredia. My sme vyhodnocovali smernicu, nevyhodnotili sme tú smernicu, alebo teda odborníci, ktorí ju vyhodnocovali, ju nevyhodnotili ako že je v rozpore s tým návrhom, ktorý je, ale, samozrejme, toto nie je naším účelom a sme pripravení v druhom čítaní na to, na to reagovať.
Ďakujem pekne.

No, pán minister spravodlivosti, jediným skutočným dôvodom na zmenu Trestného zákona je vybavenie beztrestnosti pre vašich kamarátov straníckych, pre vašich bývalých nominantov v polícii, na finančnej správe, na prokuratúre, kade-tade, pre vašich kamarátov podnikateľov. A všetko ostatné sú omáčky, ktorým sami neveríte. Nemôžete byť taký nekompetentný, aby ste tým omáčkam verili, pán minister. Poďme rad za radom.
Zníženie trestov. Hovoríte, že idete zaviesť primeranosť. Dvanásť rokov vládol SMER, z toho jedno celé volebné obdobie bez koaličných partnerov a nikdy vám neprekážala primeranosť alebo neprimeranosť trestov, neriešili ste to.
Po druhé, individualizácia trestov. Hovoríte, že chcete dať sudcom možnosť dať primeranejšie tresty. To chcete naozaj povedať, že dnes to nie je možné? Naozaj? Nie je to dnes možné? Povedzte, či to je, alebo nie je možné. § 39 Trestného zákona, je to možné? Budem to citovať: „Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom." Šach-mat, dovidenia. Tak nerozprávajte o primeranosti trestov, pretože aj dnes je to možné, pán minister, nezavádzajte, sú to omáčky! Chcete dať beztrestnosť svojim kamarátom podnikateľom, bývalým nominantom, o tom to celé je, o ničom inom.
A čo sa týka rady prokurátorov, veď vyhoďte z toho zákona možnosť, aby špeciálnym prokurátorom bol neprokurátor! Odvolajte Lipšica! Nech sa páči. Viete, čo radšej povedzte? Povedzte, kto pripomienkoval túto novelu a kto ju písal. To povedzte! (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán minister, za vystúpenie, vy ste povedali svoj pohľad, v mnohom sa stotožňujem s mojím predrečníkom pri faktickej, ale ja by som citoval z vyjadrenia bývalého ministra spravodlivosti, ktorý teda je na vašej úrovni ako diskutér, takže citujem: Bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas kritizuje spôsob novelizácie Trestného zákona i mieru znižovania trestných sadzieb. Vláda schválená, vládou schválená legislatíva podľa neho nezlepšuje ani postavenie poškodených a nekladie dôraz na nápravu páchateľa. Ak by ste chceli zmeniť hociktorú ministerskú vyhlášku, procesný postup bude oveľa dlhší, komplikovanejší a vyjadrí sa k nemu viac orgánov, ako to bolo v prípade navrhovanej zmeny trestného kódexu.
Návrh na skrátené legislatívne konanie Viliam Karas považuje za šokujúci. Novela Trestného zákona rieši podľa neho otázku modernizácie trestnej politiky štátu len veľmi čiastkovo, to je to, o čom ste hovorili. "Znižovanie trestných sadzieb skutočne potrebujeme, pretože súčasné nastavenie je naozaj neprimerané. Predložený návrh však ide ďaleko nad rámec odborného konsenzu. S kompromisom, ktorý sa podarilo dosiahnuť počas môjho pôsobenia na ministerstve, to už nemá nič spoločné." Poukázal tiež na to, že nie je zrejmé, ako by ovplyvnili navrhované zmeny vnútornú bezpečnosť štátu. V rámci trestnej politiky musí byť podľa neho na jednej strane zachovaná miera primeraného a spravodlivého trestu, na druhej strane ochrana spoločnosti.
V prípade navrhovaného zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry chýba Viliamovi Karasovi vecná diskusia o napĺňaní cieľov, pre ktoré bola špeciálna prokuratúra zriadená.
Tu končím s citovaním, naozaj je to tak, tento spôsob, diskutujeme o skrátenom legislatívnom konaní, je úplne neprimeraný. Pán minister, stiahnite tento návrh!